26. schôdza

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko, pripraví sa pán poslanec Vážny.
Máte slovo, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod treba povedať, že v podmienkach ekonomickej krízy, z ktorých vláda zostavovala tento návrh štátneho rozpočtu, by sme navrhované čísla, opatrenia nemali posudzovať podľa toho, či sú ľavicové alebo pravicové, ale podľa toho pre ekonomiku čo dobré je a čo nie je dobré. Za dobré považujem to, čo môže pomôcť utlmiť vplyvy finančnej krízy, to znamená udržať zamestnanosť, udržať určitú úroveň spotreby domácností, ktorá vytvorí podmienky na prežitie hlavne v prípade živnostníkov, a pritom nepovedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Za dobré považujem to, čo pomôže občanom podnikateľom a samosprávam pri prekonávaní dôsledkov ekonomickej krízy. Hovorím to preto, lebo napriek rozdielnym názorom na riešenie problémov mali by sme diskusiu smerovať k schváleniu štátneho rozpočtu. Rozpočtové provizórium by bolo zlým štartom Slovenska do ekonomicky ťažkého roka 2012. Nielenže by znamenalo zníženie ratingu Slovenskej republiky na zahraničných trhoch, ale zároveň pre novú vládnu zostavu namiesto prijímania protikrízových opatrení postavilo by úlohu pripraviť návrh rozpočtu. Ako veľmi dobre viete, rozpočtové provizórium obmedzuje výdavky a spotrebu, a predražuje dlhovú službu.
Ak sa pozriem na základné ukazovatele návrhu štátneho rozpočtu, je mi jasné, že sú postavené príliš optimisticky a nereálne, za plánovanými príjmami nestojí daňová reforma, ale iba niekoľko čiastkových zvýšení sadzieb daní, najmä spotrebných, ktoré opäť prenesú sa do peňaženiek bežných ľudí. Vláda nevyužila v dostatočnej miere iné nástroje, ktoré získali pre štát peniaze, tam, kde sú, teda najmä pokiaľ ide o bankové domy, energetických či telekomunikačných operátorov, pričom vieme, že banky získali v tomto roku jeden z najväčších ziskov. To isté platí, pokiaľ sa týka nadnárodných spoločností, ktoré zvyšujú ceny energií.
Včera sme sa tu bavili o rozpočte z hľadiska rovnej dane. Áno, rovná daň pri jej zavedení splnila svoj účel. I napriek tomu musím povedať, že nebola prepojená na penzijnú a zdravotnícku reformu, ani školskú. Ale treba povedať aj to, že jednak boli naše banky sprivatizované, boli oddlžené. Za tých päť rokov, ktoré tu pôsobia, už získali dostatok finančných prostriedkov. Takže keby sme boli prijali zásadu, to, čo sme navrhovali, a zdanili vyšším percentom banky, zdanili nadnárodné spoločnosti, tak by nám tie dividendy pomohli pri riešení štátneho rozpočtu tuná. To je po prvé.
Po druhé. Sme malá a otvorená ekonomika, závislá od rastu hlavne európskych hráčov. V najnovšej prognóze OECD predpokladá, že HDP eurozóny za posledné tri mesiace tohto roku zníži o 1 % a v prvom kvartáli 2012 klesne takmer o 0,5 % a obrat rastu, aj keď veľmi pomalý, nastane až ku koncu druhého polroka 2012. V tejto situácii hovoriť o raste 3,4 % slovenskej ekonomiky je rizikové, a to najmä keď ho spomínaná OECD pre rok 2012 upravila ako predpokladaný rast eurozóny smerom dole. Dokonca aj domáce inštitúcie sú oveľa opatrnejšie ako ministerstvo financií, napr. Inštitút finančnej politiky v novembrovej makroekonomickej prognóze predpokladá spomalenie rastu HDP v roku na úroveň 1,7 %.
Takže, pán minister, viem, že rozpočet sa ťažko rodil, ale som presvedčený, že rozpočet sa bude musieť v priebehu budúceho roku meniť.
Návrh štátneho rozpočtu šetrí na takých miestach, kde by vláda šetriť nemala, ak chce udržať ekonomiku v ako takej kondícii.
Jedným z takých opatrení, s ktorým nemožno súhlasiť, je aj opakovaná snaha o krátenie prémií v stavebnom sporení. Chceme potierať snahu ľudí šetriť, chceme zhoršovať štart do života a ich šancu na získanie adekvátneho bývania? Návrh rozpočtu dosluhujúcej vlády ide predovšetkým proti mladým ľuďom, ktorí by mali túto ekonomiku v najbližšom neľahkom období potiahnuť. Krátenie štátnej prémie v stavebnom sporení znamená aj presun peňazí od občanov do sféry rozhodovania vlády. To je zlý signál a krok proti podpore stavebnej výroby, do ktorej je zapojených predovšetkým veľa malých podnikateľov a živnostníkov.
Keď sa pozrieme na štruktúru dopytu, s ktorým vláda pri budúcoročnom raste počíta, je jasný presun zo zahraničného dopytu smerom k domácemu vzhľadom na charakter našej ekonomiky, situáciu na zahraničných trhoch. To má logiku. Možno povedať, že vláda počíta až s takmer stopercentným obratom v prospech domáceho dopytu, konečnej spotreby domácností a verejnej správy. A robí vláda opatrenie pre udržanie a rast domáceho dopytu? Nie, skôr naopak, tento návrh rozpočtu domáci dopyt potláča znižovaním spomenutej prémie v stavebnom sporení, zvyšovaním viacerých spotrebných daní, daní z minerálnych olejov a znižovaním podpory podnikania, znižovaním výdavkov v sociálnej oblasti, ale aj výdavkov v samospráve. V tomto príliš optimistickom preklopení štruktúry dopytu vidím jedno z hlavných rizík rozpočtu na rok 2012. Obávam sa, že domáci dopyt nebude môcť mať silu nahradiť zahraničný dopyt z minulého roku tak, aby zabezpečil plánovaný rast HDP. Na jednej strane primerane na to nevzrastie reálna mzda, pretože podnikatelia prechádzajú do úsporného režimu, a súčasne sa v tejto situácii neposilní index spotrebiteľskej dôvery, ktorý už niekoľko mesiacov klesá. Ale naopak, vzhľadom na očakávaný rast regulovaných cien vody a tepla, energií je predpoklad, že voľná spotreba domácností bude ešte, povedzme to jemne, oveľa opatrnejšia ako doteraz. Pritom ma veľmi prekvapuje, že vláda v návrhu rozpočtu očakáva mzdový nárast, ako aj rast spotrebiteľskej dôvery.
Ak by sme mali hovoriť o úsporách v štátnom rozpočte, treba povedať, že vláda nevyužila dve zásadné možnosti.
Po prvé, treba ich hľadať hlavne v správnom členení Slovenska čiže vo verejnej správe a samospráve.
A druhý významný zdroj úspor štátneho rozpočtu vláda nevyužila počas celého roku tým, že sa nezaoberala dôchodkovou reformou, ktorá je na Slovensku, a hlavne 2. pilier veľmi zle nastavila. Na jednej strane nie je zabezpečené transparentné nakladanie s úsporami občanov. A tieto úspory sa nezhodnocujú. Proti sebe stoja jednopercentné výnosy a až trojpercentná inflácia, čoho výsledkom je strata sporiteľov. A táto situácia sa bude ešte zhoršovať. V aktuálnom stave ostáva otázka na konci sporiaceho cyklu: Zaplatí straty a uživí dôchodcov? Pripomenieme si, že 90 % dôchodkov v krajinách Európskej únie je vyplácaných z priebežného piliera jednoducho preto, lebo sa poučili, že spoliehať sa na 2. pilier ako východisko záchrany nie je možné. Pri správnom nastavení 2. piliera som presvedčený, že je tu úspora, ktorú môže vláda použiť v tejto krízovej situácii, možno 1 mld. až 1,4 mld. eur. Takže výzvou pre budúcu vládu bude prehodnotiť 2. dôchodkový pilier, reálne nastaviť jeho podmienky tak, aby štátny rozpočet nemusel pravidelne dotovať Sociálnu poisťovňu miliardovými čiastkami podľa môjho názoru, analýzy, aby reálne „elitný klub“, lebo solventných a mladších občanov mal zhruba 200 000 členov alebo ľudí, ktorí sú v 2. pilieri, nie je možné proste, aby 2. pilier mal, keď je to zásluhový pilier, 1,3 mil. ľudí.
Z hľadiska výdavkov je tiež teraz najväčší tlak v rezorte zdravotníctva. V posledných dňoch rastie kritika na adresu lekárov, že pýtajú vysoké platy. Ale nie o to teraz ide. Lekárom by sme mali byť vďační, že odkrývajú rozsah krízy v rezorte. Dnešná situácia nie je o tom, že lekári chcú veľa, ale o tom, že naše zdravotníctvo neprešlo systémovými zmenami a kroky, ktoré sa urobili v minulosti, sú zlé. Preto ak budeme liať peniaze tam, je to čierna diera. Preto touto cestou sa vydáva štátny rozpočet v roku 2012, keď sa zvyšujú výdavky zdravotníctva. Nič proti tomu nemám, ale spolu s týmto finančným rastom by mali prichádzať aj systémové kroky, a to v nádeji, že vláda k návrhu rozpočtu konštatuje, že zdravotníctvo je jednou z jej priorít. Zo zlých krokov v tejto oblasti spomeniem Zajacovu reformu, ktorá zobrala zdravotníckym zariadeniam všetky lukratívne veci, patológiu, labáky, dopravu, a nelukratívne veci ostali v štátnom zdravotníctve, a takisto aj pokiaľ sa týka zdravotných poisťovní, ktoré neplatia nemocniciam tie čiastky, ktoré by im mali platiť, za ktoré prebehli výkony. Takisto niekoľkonásobné oddlžovanie nemocníc bolo neúspešné, neprebehla reforma siete zdravotníckych zariadení. Nenahradí ju ani rušenie a zlučovanie niektorých oddelení, lôžok. Nemyslím si, že manažment nemocníc a ľudia sú neschopní. Ide o to, čo im umožňuje a čo im neumožňuje systém. V situácii, keď liekovej reforme nepredchádzala analýza, keď štát neplatí za svojich poistencov, keď zdravotné poisťovne nepreplácajú výkony podľa skutočnej potreby občanov a nemocníc, sa musí každý riaditeľ zachovať racionálne, platí iba za tie služby a tovary, ktoré nevyhnutne potrebuje pre chod svojho zariadenia. A napr. ostatné, odvody do Sociálnej poisťovne, platby za energie ap., sa odkladajú. A keďže peňazí je stále málo, tak dlh musí narastať. Čo systémové urobila vláda pre to, aby rast tohto dlhu zastavila? Nič. Preto situáciu nevyrieši 7-percentné navýšenie výdavkov rezortu zdravotníctva, teda rast o 103 mil. eur. Pokiaľ ide o túto vládu, v oblasti zdravotníctva mi chýba postupnosť krokov, ako aj to, ako chce situáciu vyriešiť. Takýto zámer si nepredstavila, keď mala koaličnú väčšinu. Teraz je už neskoro. Treba tým začať vážne hneď sa zaoberať na začiatku nového funkčného obdobia. Toto je jedna z kľúčových oblastí, kde by pravica a ľavica mali nájsť zhodu a začať veci riešiť.
Prekvapilo ma, že rezort financií k návrhu rozpočtu pre budúci rok predpokladá rast zamestnanosti o 0,6 % a pokles priemernej nezamestnanosti na 12,6 %. Akoby ani ekonomická kríza a z nej vyplývajúce riziká trhu práce neexistovali. Alebo majú na Slovensku nejakým zázrakom to obísť. Stačí sa pozrieť na vývoj miery nezamestnanosti v tomto roku a je jasné, že výdavky v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny budú ďalším rizikom navrhovaného rozpočtu. No napriek tomu návrh hýri ničím nepodloženým optimizmom. Kritická situácia eurozóny a charakter našej ekonomiky dávajú tušiť, že v budúcom roku počet sociálne odkázaných občanov vzrastie. Chcem len podotknúť, že nielenže bude nezamestnanosť rásť u nás, ale zhruba 270 000 ľudí je vonku, z ktorých keď sa len 10 % vráti domov, tak je to zhruba 30 000 ľudí. Ale v rozpočte ministerstva práce sa to neprejavuje. Naopak, rezort má na výdavkoch medziročný pokles o 47 mil. eur. Situácia sa komplikuje aj touto vládou v prospech zamestnávateľov, jednostranne nastavený novelizovaný Zákonník práce umožňuje rýchle a lacné prepúšťanie zamestnancov. Predpokladám, že dôvodom zníženia rozpočtu rezortu práce, sociálnych vecí boli veľké očakávania ministra Mihála zo zavedenia super hrubej mzdy. Čo sa však stalo? Reforma sa neuskutočnila a neopodstatnený optimizmus zostal. Rozpočet tejto kapitoly je teraz pre budúcu vládu časovanou bombou. Napriek tomu, že som pripravil po odchode zo Sociálnej poisťovne pánovi podpredsedovi vlády Mihálovi komplet materiál, ako sa dá ušetriť a koľko sa dá ušetriť v Sociálnej poisťovni, čo nebral do úvahy, už nehovoriac o tom, že počas celého jeho ministrovania prišiel s desiatimi návrhmi, ktoré potom premiérka zmenila. A nakoniec k zákonu č. 461/2003 Z. z. došli ďalšie len novely a úpravy, ktoré vôbec neriešili veci týkajúce sa Sociálnej poisťovne.
Keď sa pozriem aj na ďalšie detaily navrhovaného rozpočtu, za dôležitú považujem kapitolu ministerstva dopravy. Tento rezort má za sebou niekoľko chybných rozhodnutí o pokračovaní vo výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. Keby bol spustil komunikáciu, ktorá bola pripravená, tak dneska v štátnom rozpočte len na DPH mohlo byť o 2 mld. viacej, ako proste tým, že zastavil výstavbu diaľnic. Pričom diaľnice, aj keď budeme porovnávať, nikdy nebudú lacnejšie. Túto krízu môže vyriešiť len inflácia. A inflácia bude to, že diaľnica v roku 2020 bude o 100 % drahšia, ako je to v roku 2010.
Za nedostatočnú považujem podporu podnikania najmä malých podnikov a živnostníkov. Na tejto oblasti je vidno jeden z typických rozporov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Ako som už povedal, vláda počíta s nárastom zamestnanosti a s poklesom miery nezamestnanosti. Všetci vieme, že najdôležitejším článkom naplnenia týchto ukazovateľov sú malé a stredné podniky. Je kríza, potrebujú pomoc a trh všetko nevyrieši. No tejto pomoci sa im na budúci rok nedostane, ale ani to nebráni vláde stále sa uspokojovať tým, že zamestnanosť narastie. Ja by som bol konkrétny, výdavky na podporu inovácií klesnú medziročne o 41 %. Práve inovácie sú motorom pri hľadaní východísk z kríz a smerujú podniky k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou. Na investičné stimuly bude na budúci rok takisto menej. Na podporu podnikania plánuje vláda znížiť výdavky o 48 %. Ako vidno, vláda sa nesnaží v podnikaní pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest. K čomu to povedie? K ďalšiemu pádu regiónov, zhorší sa dochádzanie za prácou, čo bude znamenať ďalšie vyľudňovanie vidieka a zvyšovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom.
Keď to celé spočítame a podčiarkneme, návrh rozpočtu možno označiť za nevyrovnaný. Na jednej strane má veľké neopodstatnené očakávanie, no vláda nezakladá dostatočné impulzy na to, aby sa tieto očakávania naplnili. Chce znižovať deficit verejných financií, ale nepodporuje tie momenty, ktoré by mali trend a mala aktívne podporiť. Je to defenzívny rozpočet, ktorý prehliada aj tie malé možnosti obranného mechanizmu, ktoré ešte naša ekonomika má k dispozícii. Tento návrh rozpočtu je poznamenaný sebarozbitím koalície a jej vzájomnými spormi. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny, pripraví sa pán poslanec Senko. Ešte predtým chcem vás informovať, že pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 11.00 hodinu.
Pán poslanec, bude vám stačiť 12 minút, plus-mínus autobus? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, samozrejme, dotknem sa tej citlivej témy, ktorou sú diaľnice, ale hneď na úvod musím skonštatovať to, že o tempe výstavby rezortu dopravy svedčí skutočné odovzdávanie týchto stavieb, kde s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2011 vyplývala pre ministra Figeľa úloha zabezpečiť odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic ročne na D1, a to v roku 2011 a tiež v roku 2012, avšak uvedený cieľ nebol a ani nebude naplnený, je to citácia zo štátneho rozpočtu na rok 2011 (Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov, strana 20, Cestná infraštruktúra a vybraný cieľ Pokračovať v zabezpečení nadštandardného cestného spojenia), pričom dĺžka v tom programovom cieli je odovzdaných do užívania na rok 2011 5,2 kilometra a 5,2 kilometra na rok 2012 na D1. Chcem len preto skonštatovať to, že práca by sa mala hodnotiť nie na začiatku, v sľuboch, ale na konci, v realizácii. O tom, že výstavbu diaľnic táto vláda nerealizuje tak, ako by to bolo vhodné a potrebné, svedčí aj tá skutočnosť, ako reálne čerpala Národná diaľničná spoločnosť výdavky na infraštruktúru, kde v roku 2009 za nás bolo vyčerpaných 624 miliónov eur v investíciách, pričom v roku 2011 je očakávaná skutočnosť 208 mil. eur. To znamená o vyše 60 % nižšie čerpanie. A to si dovolím tvrdiť, že je to vlastne dofinancovanie tých stavieb, ktoré sme my rozostavali. Vo vysokom stupni rozostavanosti rezort dopravy ich našiel. Mať na stole pripravených stavebných povolení na 121,3 kilometra na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a nezačať stavať ani polovicu z nich je podľa môjho názoru totálne zlyhanie tejto vlády. A o tom svedčia tie čísla, ktoré som už uviedol. Ale ešte raz sa k tomu vrátim, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 zrazu zmizli tie programové ciele, ktoré boli v roku 2011. A to je, odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic na D1 ročne. A tieto boli definované, ako som už povedal, v roku 2011 na roky 2011 a 2012. A chápem tie pohnútky súčasnej vlády, ktoré sú založené na dvoch atribútoch. Po prvé, po zastavení výstavby diaľnic na Slovensku ste zistili, že neodovzdáte ani naplnený ten úbohý cieľ, tých 5,2 kilometra ročne v roku 2011 a ani v roku 2012. A preto ste to už do rozpočtu na rok 2012 nedali. A tiež chápem, že takýto úbohý cieľ, ktorý je najnižší v histórii Slovenska od samostatnosti Slovenska, nevyzerá pred voľbami dobre.
Perlička tohto rozpočtu na rok 2012 po nereálne nastavenom cieli z minulého roka. Prišiel tento rok ešte nereálnejší cieľ v rozpočte, a to, citujem, do roku 2014 odovzdať do užívania 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. Nesedelo mi, ako je to možné, že pri zastavení výstavby diaľnic chcete k 1. 1. 2014 odovzdať 130,4 kilometra diaľnic. Program výstavby novej vlády definovaný v tomto rozpočte je na rok 2011 odovzdaných 57,5 kilometra diaľnic, na rok 2012 odovzdaných 5,7 kilometra diaľnic a na rok 2013 odovzdaných 21 kilometrov diaľnic. Spolu teda by tam mal byť správny cieľ nie 130,4, ale 84,2 kilometra diaľnic. Čiže žiadnych 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest v užívaní nebude a ani nemôže byť, pretože termíny výstavby rezortu dopravy týchto fiktívnych diaľnic sú natiahnuté z 28 až 30 mesiacov umelo na 40 až 42 mesiacov. A to vyplýva so zazmluvnených termínov. A preto sa nedá stihnúť do roku 2014 odovzdať to, čo deklarujete v cieľoch tohto štátneho rozpočtu. Ak by sme ale zreálnili váš cieľ na tých 84,2 kilometra, ktorý som upravil a ktorý naozaj reálne môže byť naplnený oproti tým nereálnym 130,4 kilometra, ktoré sú v rozpočte, znamenalo by to, že sme vám splnili z dôvodu zabezpečenia zatracovaného PPP 75 % vášho cieľa z tých zreálnených 84 kilometrov, ktoré môžu byť. A sú to najmä stavby PPP, ktoré som už spomenul, na D2 (Stupava) a R1 (Žarnovica). Mal by znieť tento cieľ, a to je reálne, keď ste to chceli dať reálne a nezavádzať v štátnom rozpočte ciele: „Načas skolaudovať severný obchvat Banskej Bystrice, aby sme nepozerali na hotovú cestu, a odovzdať protihlukové steny vo Vlčkovciach a Lehote. A toto je jasné, vyhodnotiteľné a pre vás v súčasnosti toto sú realizovateľné ciele.
K samotným výdavkom na diaľnice. Pán minister Mikloš mal aspoň toľko rozumu, že nekalkuluje s alokáciou 650 mil. eur z nového programovacieho obdobia eurofondov na roky 2014 až 2020 tak ako ministerstvo dopravy fiktívne v rozpise svojej kapitoly. Ja tomu nerozumiem. A mýli ma to, ako je to možné, že rozpočet kapitoly rezortu dopravy kalkuluje v roku 2014 s čiastkou z eurofondov 650 mil. z nového programovacieho obdobia napriek jasnému rozpočtu z ministerstva financií. Čiže tuto je určitý rozpor. A nechápem, ako môže byť rozpočet ministerstva financií spracovaný ministerstvom financií odlišný od kapitoly rezortu dopravy. A vyplýva mi z toho jediné, že už v rezorte dopravy naozaj propaganda predvolebná prepaľuje, prepaľuje nejaké ambície a určitý zdravý rozum. V prvom roku programovacieho obdobia 2014 až 2020, o ktorom ešte nič nevieme, nemáme jasný manuál, jasné procedúry, kontrolný mechanizmus, monitorovací mechanizmus. Sú tu náznaky, že ak budeme vôbec poberatelia z nového programovacieho obdobia eurofondov, tak budú úplne iné pravidlá. A rezort dopravy si už dnes vytýčil cieľ prefinancovať alebo účelne investovať v roku 2014, to je v prvom roku čerpania, 650 mil. z eurofondov. Osobne si myslím, že v tom roku bude Slovensko veľmi úspešné, keď minie čo i len jedno euro, pretože všetky tie mechanizmy naozaj treba schváliť nielen na ministerstve financií, ale najmä v Bruseli. A zrejme bude úplne iný spôsob čerpania eurofondov.
Ešte sa stručne dotknem eurofondov. V operačnom programe Doprava, si dovolím konštatovať, tie procesy sú nastavené tak, že nebude vyčerpaných skoro 20 % operačného programu Doprava, čo je veľmi, veľmi nebezpečné. A jednoznačne bude treba zmeniť a naštartovať a zdynamizovať proces čerpania eurofondov v operačnom programe Doprava, pretože v prioritnej osi 1, to sú železnice, kde, si myslím, nie sú nastavené procesy tak, aby mohol tento program byť zmysluplne do roku 2015 vyčerpaný, a takisto najmä v prioritnej osi 2, to sú diaľnice, kde takisto nie sú nastavené procesy tak, aby bolo možné vyčerpať tento operačný program, pretože je to jednoduchá matematika, tá stavba, ktorá sa nezačne na jar roku 2012, a dnes je už jasné, že niektoré stavby sa nezačnú, a sú to stavby, tak nebude môcť byť ukončená do roku 2015. A jednoznačne keď nebude ukončená do roku 2015, nebude môcť byť prefinancovaná z eurofondov. Znamená to v praxi, že tieto stavby sa nedajú nahradiť ďalšími 30 malými projektmi. Sú to tzv. veľké projekty nad 50 mil. eur. A lehota výstavby tých projektov je často 42 až 46 mesiacov. A jednoduchou matematikou keď si to spočítame, sa dostaneme k tomu, že výstavba, ktorá sa začne v lete alebo na jeseň 2012, už nemôže skončiť do roku 2015. A toto vidím veľmi problémové v čerpaní eurofondov v operačnom programu Doprava, resp. už dnes viem skonštatovať, že nebudú. Tak boli nastavené procesy súčasným vedením rezortu dopravy, že nebudú môcť byť vyčerpané niektoré časti z prioritných osí, ako som to už povedal.
Dotknem sa stručne ciest I. triedy. Môj mnou nastavený zásobník operačného programu Doprava bol nastavený tak, aby bolo možné postaviť z eurofondov tiež prepotrebné a pre Slovensko chýbajúce diaľnice mimo balíka PPP, ako to bolo napr. s D3 na Kysuciach, R4 na východe alebo R3 na Orave. A hlavne boli procesy nastavené tak, aby sa postavili nové úseky ciest I. triedy v podobe úpravy prieťahov miest a obcí, ktoré sú zahltené dopravou, a takisto realizovali rekonštrukcie niektorých preložiek. Súčasné vedenie rezortu dopravy zastavilo zabezpečenie PPP projektov. Časť stavieb pôvodne plánovaných cez PPP nahradili z eurofondov. A na zvyšnú časť ako napr. 3. balík PPP, to znamená Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka, a ďalej na Dubnú Skalu, ale aj na spomínané D3, R4, R3 môžeme na Slovensku zabudnúť. Zistili, že nemajú peniaze na prioritný ťah D1, a tak začali prehodnocovať zásobník projektov v operačnom programe Doprava. Zmenou systému obstarávania, teda zastavením výstavby sa operačný program dostáva do časového stresu a, to som už pred chvíľou povedal, reálne hrozí nevyčerpanie alokovaných prostriedkov. Zjednodušene povedané, stavby, ktoré boli určené, aby výrazne pohli čerpaním eurofondov, a ktoré sú na Slovensku nemenej potrebné, stoja ako D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, R2 obchvat Žiaru nad Hronom na úkor tých, ktoré mali byť financované z režimu PPP. Výsledkom našej práce a financovania z operačného programu Doprava prioritnej osi 5.1 sú stavby ako napr. R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie alebo R4 Košice – Milhosť, ktorá je v realizácii. A nerozumiem tomu, prečo v tejto koncepcii v prípade výstavby rýchlostných ciest rezort dopravy nepokračuje.
Čo ma však zarazilo. Je to tiež príprava plátania dier z fondov v navrhovanej výške alebo v navrhovanej zvýšenej alokácii o 200 mil. eur. A tieto peniaze, ktoré v prioritnej osi 5 sa zoberú z R-iek na plátanie dier na cestách I. triedy, budú chýbať pri samotnej výstavbe rýchlostných ciest. Je zrejmé, že minister Figeľ si je vedomý toho, že nedokáže po zmene mnou nastavených procesov zabezpečiť vyčerpanie operačného programu Doprava na tých rýchlostných cestách, na ktoré boli určené. A tak našiel nekoncepčný spôsob, ako plátať diery na cestách I. triedy z eurofondov. My sme pripravili a odsúhlasili, to musím zdôrazniť, že aj my sme to robili, časť peňazí sme chceli určiť na plátanie dier na cestách I. triedy, čo bol náročný proces, zmenu operačného programu Doprava. Odsúhlasili sme to s Európskou komisiou. Ten proces trval vyše roka, ale dali sme to za 16 mil. eur, tieto cesty mali byť zaplátané (cesty I. triedy), najmä na východe Slovenska, pod názvom Odstraňovanie nevyhovujúcich parametrov na cestách I. triedy. Tento cieľ však má za úlohu modernizovať len kritické úseku cestnej siete. A myslím, že ten rozsah bol dostačujúci pri prostriedkoch štátneho rozpočtu, nie tak, že v súčasnosti ideme asfaltovať povrchy so životnosťou maximálne 8 rokov, pričom podložie máme na cestách I. triedy nevyhovujúce. Čiže budú to podľa môjho názoru zbytočné alebo len krátkodobo vynaložené finančné prostriedky.
Záverom k tomuto kroku chcem povedať, že na nové rýchlostné cesty po presune zostane necelých 417 mil. eur z pôvodných 617 mil. eur a údržba ciest I. triedy si o 200 mil. prilepší, pričom z naplánovaných takmer 256 mil. budeme mať 456 mil. na cesty I. triedy. To však neznamená, že pri cestách I. triedy nebudú na výstavbu potrebovať prostriedky, práve naopak, návrh rozpočtu, k tomu sa chcem tiež kriticky vyjadriť, znižuje výdavky na cesty I. triedy z cca 40 mil. ročne na slabých 5 mil. eur ročne po roku 2012, čo zase bude znamenať zvýraznený kolaps ciest I. triedy...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, či ešte potrebujete nejaký väčší časový priestor, lebo potom to radšej prerušíme, lebo už je 11.02 hodín a pán predseda zvolal grémium na 11.00 hodinu.

Za tri minúty len dopoviem pár slov. Dobre?

Dobre.

Chcel som ešte o železniciach hovoriť, ale to teraz nejdem komentovať, dotknem sa len tej časti kapitoly pre Úrad pre verejné obstarávanie. Viem, že ste si dali za cieľ stransparentnenie verejného obstarávania. Tento cieľ mal byť naplnený najmä tým, že budú zverejňované zmluvy vo verejnom obstarávaní, keď, citujem, veríme, že zverejňovanie zmlúv výrazne zvýši tlak na orgány verejnej moci a tie budú hospodáriť zodpovedne a ďalej a ďalej. Dokonca Transparency International hodnotila súčasnú vládu tak, že zverejňované zmluvy sú podľa Transparency jedným z najlepších protikorupčných opatrení vlády Ivety Radičovej. Ak má mať zmysel toto opatrenie, tak ho musíte naplniť v kapitole Úradu pre verejné obstarávanie. A ste nedali ani cent na to, aby mohla Transparency zabezpečiť túto úlohu vlády, ktorá je už ohodnocovaná tak, že veľmi dobre robí toto zverejňovanie. A v skutočnosti Úrad verejného obstarávania nezverejňuje nič, pretože kapitola Úradu verejného obstarávania nie je zvýšená o financie na technológiu a technické prostriedky, aby zverejňovanie zmlúv mohlo byť realizované, ale naopak, je o ne znížená. Čiže pre toto, si myslím, nemáte len deklarovať, dokonca ohodnocovať sa, že ste zabezpečili transparentnosť, ale naplniť ju máte aj v praxi. A Úrad verejného obstarávania momentálne nevie zabezpečiť túto úlohu, za ktorú ste „už zožali“ úspech.
Myslím si, že rozpočet treba prehodnotiť. A, samozrejme, pri tých nárokoch na úspory, ktoré sa majú realizovať, je problematický, najmä v časti výstavby diaľnic, pretože zastavenie výstavby diaľnic z PPP a neriešenie tohto procesu znamená významný dopad na zamestnanosť, ale aj na tú skutočnosť, po ktorej túžia ostatné krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie, tak, že keď nemajú čo realizovať, tak veľmi radi by realizovali diaľnice. Ale ich majú urobené a my „máme tú výhodu“, že nemáme dostavané diaľnice. A naozaj výstavba diaľnic a dynamizácia tohto procesu by mali byť liekom na krízu a zamestnanosť, čo sa na Slovensku nedeje. A je to veľká škoda, ktorej negatívne ovocie budeme žať ešte dlhé roky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za porozumenie, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa hlásia traja, pán poslanec Matej, Pellegrini a pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Zároveň prerušujem rokovanie, nakoľko pán predseda zvolal poslanecké grémium. Po poslaneckom grémiu budeme pokračovať v rozprave.

(Zasadnutie poslaneckého grémia.)

(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)

Panie poslankyne, páni poslanci, skončilo rokovanie poslaneckého grémia, dovoľte, aby som vás informoval o záveroch a prijatých odporúčaniach pre ďalší priebeh rokovania 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme teraz pokračovať v rozprave, ktorá bola prerušená pred rokovaním poslaneckého grémia. A v prípade, predsedovia poslaneckých klubov navrhli, ja som tento návrh akceptoval, že ak by dnes rozprava skončila do 17.00 hodiny, by sme dnes o štátnom rozpočte hlasovali.
Ďalej bola prijatá dohoda vzhľadom na blížiaci sa summit Európskej únie, na ktorom majú byť prijaté historické rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia aj politiky národných štátov. Považujem za vhodné, aby poslanci Národnej rady boli informovaní o príprave summitu, o tom, aké sú očakávania a aj aké sú možné body na rokovaní, o ktorých budú hlavy štátov rozhodovať. Aj s týmto bol všeobecný súhlas, aby sme tento bod zaradili po skončení rozpravy o štátnom rozpočte do programu. A ak všetko pôjde v časovom režime takom, že by sme mohli dnes ešte o rozpočte hlasovať, tak po skončení rozpravy o rozpočte by pán podpredseda vlády a minister financií Národnú radu informoval o tom, čo sa vlastne na summite chystá. Ja som informoval aj pani premiérku, zatiaľ vedie rokovanie vlády, ak by považovala za dôležité, aby bola aj ona prítomná. Myslím tým na formát, ktorý zo strany vlády bol na výbore pre európske záležitosti zastúpený. Na druhej strane viem, že premiérka už dnes odlieta do Bruselu, tak skúsim to ešte s ňou prerokovať, ale ak by to nevyšlo, tak minister financií, predpokladám, je dostatočne informovaný o tom, čo chceme počuť, takže by nám to povedal.
No a po tejto informácii by sme hlasovali dnes o štátnom rozpočte, po odhlasovaní ktorého navrhujem prerušiť dnešné rokovanie, požiadať výbor, aby prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý vláda predložila k zákonu o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.
A zajtra ráno by sme pokračovali v rokovaní prvým bodom, ktorým je dlhová brzda, nazvem to tak jednoduchšie, sa zíde poslanecké grémium a dohodneme ďalší priebeh rokovania s konkretizovaním prerokovávania jednotlivých bodov programu. Nemôžem vylúčiť to, že ešte z rokovania vlády Slovenskej republiky môžu prísť ďalšie požiadavky na Národnú radu prerokovať niektoré zákony, ale to nechávam zatiaľ otvorené.
Panie poslankyne, páni poslanci, takýto je výsledok rokovania poslaneckého grémia. Jediné, čo by som od vás potreboval, je súhlas na zaradenie nového bodu programu, ktorým je informácia vlády o pripravovanom summite Európskej únie v piatok tento týždeň, bez rozpravy, len vypočutie si toho najdôležitejšieho. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní rozpravou.
Nasledujú faktické poznámky na vystúpenie, predpokladám, pána poslanca Vážneho. Pán poslanec Matej a Pellegrini sa hlásia do faktických. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Matej.