28. schôdza

Ďakujem pekne. Čiže konštatujem aj ja, že nikto nebol zvolený za člena Rady. Teraz vás poprosím, pán overovateľ, o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov. Aj v tomto prípade ste boli poverený, aby ste nás s výsledkom voľby oboznámili, nech sa páči.

Ďakujem pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutučňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov, ktoré sa konalo rovnako dnes dopoludnia a rovnako išlo opakovanú voľbu.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutuňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 62 neplatných a 75 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Petra Bebeja hlasovalo za 33 poslancov, 9 bolo proti, 33 sa zdržalo hlasovania, za Máriu Hencovskú hlasovalo za 34 poslancov, 9 bolo proti, 32 sa zdržalo, za Tomáša Kamenca hlasovalo za 37 poslancov, 8 bolo proti, 30 sa zdržalo, za Ľuciu Kurilovskú hlasovalo za 38 poslancov, 9 bolo proti, 28 sa zdržalo, za Ľubomíra Schweighofera hlasovalo za 41 poslancov, proti boli 4, 30 sa zdržalo.
Na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že za kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov nebol zvolený žiaden kandidát. Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Potvrdzujem aj ja, že ani jeden z kandidátov nebol zvolený.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefan Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení, pardon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa. Tento návrh sme obdržali ako tlač 339. Poprosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Natáliu Blahovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov, a budeme pokračovať v rozprave, do ktorej je prihlásený pán poslanec Ľudovít Kaník ako navrhovateľ. Po ňom sa pripraví posledný ústne prihlásený, a to je pán poslanec Štefan Kužma. Pán poslanec Kaník, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta KANÍKA, Kamila KRNÁČA, Štefana KUŽMU a Zoltána HORVÁTHA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 339.)

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, chcem zareagovať na rozpravu, ktorá tu prebiehala k tomuto zákonu, predovšetkým na pána Marcinčina, ktorý teraz je neprítomný, pretože, jedným slovom povedané, emócie k riešeniu takejto závažnej otázky nepomáhajú. Emócia nás môže priviesť k tomu k čomu pána poslanca priviedla, a to k veľmi silným slovám. Ja som už počul na svoju adresu naozaj rôzne charakteristiky, ktorými ma častovali predovšetkým exponenti opozície alebo aj v čase keď boli vládnou koalíciou predovšetkým zo Smeru, takže pán Anton Marcinčin sa zaradil do tejto skupiny ľudí svojimi vyjadreniami, ktoré vyplývajú len z jeho nesprávne pochopenej a interpretovanej informácie, ktorú prevzal z médii.
Tu sa nejedná o to, že by náklady na financovanie sociálneho systému dotýkajúcich sa rómskych komunít tvorili 8 % HDP. To nikto nepovedal. Ale jedná sa o to, že z otvorených zdrojov, ktoré si každý môže nájsť prostredníctvom internetu a štúdiám venujúcim sa tejto problematike sa dnes už venujú mnohí ľudia a mnohé štúdie na túto tému boli publikované. Z týchto informácií vyplýva, že prepad HDP spôsobený neefektívnym riešením rómskej problematiky môže byť vo výške 7 - 8 %. Áno, každý kto má o to záujem, si to na internete môže nájsť. Do tohto prepadu ale sa nezapočítavajú náklady na sociálne dávky. Ale aj to, že tento rezervoár, obrovský rezervoár pracovných síl je nevyužitý, že keby sa pristúpilo k iným spôsobom riešenia, keby sme si nakupovali, ako tu navrhujú poslanci Smeru za peniaze daňových poplatníkov nekradnutie, keby sme nekupovali za peniaze daňových poplatníkov motiváciu k rozširovaniu rómskych osád, k rodeniu detí za peniaze, tak by celá naša krajina mohla byť bohatšia, by mohla HDP Slovenska významné stúpnuť, mohli by byť zapojené do pracovného procesu mnohé pracovné sily, mohla by byť vzdelanostná štruktúra podstatne vyššia. Táto vec sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň, ani z roka na rok. Desiatky rokov sme, nielen my, čo tu sedíme v tomto parlamente, ale celá spoločnosť sa uberala nesprávnym smerom pri prístupe k tejto problematike. Pristupovali sme k riešeniu problémov sociálne odkázaných, z ktorých významná časť patrí k rómskemu etniku ako k riešeniu nejakých nesvojprávnych osôb. Robili sme to asi takým spôsobom, ako keď narkomanovi sa podáva ďalšia dávka drogy, len aby nebol problém, aby neboli abstinenčné príznaky. Neliečil sa problém, ale pokračovalo prehlbovanie závislosti. Závislosti na nesprávnej sociálnej pomoci, závislosti na štáte, pokračovalo zotročovanie závislosťou na sociálnych dávkach. A toto treba prerušiť, s týmto treba skončiť, a toto je podstatou návrhu, ktorý tu predkladám a ktorý obhajujem. Keďže pán poslanec prišiel do rokovacej sály, tak už môžem hovoriť priamo k nemu.
Existujú viaceré prístupy. Za mnohé roky sme mohli byť svedkami toho, že sa stovky miliónov minuli na tzv. riešenie rómskeho problému. Vznikli mnohé štúdie, vznikli mnohé neziskové organizácie, ktoré napísali stohy projektov, na ktoré získali množstvo grantov. A aké sú výsledky? Je menej rómskych osád? Je menej chudoby v daných regiónoch? Zmenila sa vzdelanostná štruktúra? Nie. Situácia je z roka na rok horšia. Že, Tóno, vieš, môžme k tomu pristupovať intelektuálne, ľavicovo, ako zrejme je tebe blízke, keďže prvým gratulantom k tvojmu emotívnemu vystúpeniu bola pani Tomanová a ako som povedal, keď si tu nebol prítomný, zaradil si sa svojim emotívnym vystúpením a tvrdými slovami práve do tejto skupiny, ktorá ma rada častovala rôznymi nelichotivými prívlastkami, a dá sa z toho žiť ako spokojne celý život. Naozaj je množstvo ľudí na Slovensku vzdelaných, ktorí si na tom postavili slušné živobytie, že riešia túto problematiku v zmysle písania projektov, získavania grantov, zaoberania sa touto problematikou, navrhovania riešení, zvolávaní konferencií, písaním štúdií, ale situácia sa nezlepšuje. Situácia sa zhoršuje, a to mňa trápi. Ja nie som človek, ktorý vymýšľa virtuálne riešenia. Ja som človek, ktorý rieši daný problém. Ako minister som tento problém vecne riešil. Môžem sa ťa, Tóno, rovno spýtať, ako si ty už vyriešil, čo si vyriešil ty z tohto problému okrem toho, že si napísal štúdiu? Ako si svojim návrhom zlepšil situáciu v oblasti komunít, ktoré sú odkázané na sociálne dávky? Ja mám za sebou úplne konkrétne a jasné výsledky. Po zavedení tých opatrení, ktoré som ako minister presadil, po zmene systému vyplácania sociálnych dávok sa nielenže zapojili desiatky tisíc predtým ľudí, ktorí predtým vôbec nepracovali a dávno stratili sociálne návyky, ale začal sa aj postupný prerod vnímania reality práve v týchto spoločenstvách. V TREND-e asi pred rokom, myslím alebo možno niečo viac, bolo publikovaných niekoľko článkov, ktoré sa zaoberali napríklad vývinom pôrodnosti po zavedení týchto opatrení, kde sa konštatovalo, že napríklad pôrodnosť v sociálne segregovaných osadách začala klesať. Ja si myslím, že toto sú výsledky, ktoré znamenajú posuny, ktoré budú trvať roky. Tento pozitívny posun bol zvrátený nástupom Smeru a politiky pani Tomanovej, ktorá opäť prišla s riešeniami, dajme viac peňazí do týchto skupín a vrátili sme sa tam, kde sme boli. Len skutočné riešenia môžu pomôcť vyriešiť túto problematiku. A že na to bude treba odvahu a že na to bude treba silu a že bude treba zahodiť za hlavu staré a nefunkčné prístupy o tom niet pochýb. Ale ja na tom budem trvať, aj keď budem určite predmetom kritiky zo strany ľavicových intelektuálov a tých, ktorí tzv. riešia rómsku problematiku doteraz.
A možno je vhodná chvíľa a dovoľte mi preto, aby som ju využil. Vyzývam všetkých na otvorenú a verejnú diskusiu, všetky mimovládne organizácie, všetkých politických predstaviteľov, o tom, ako chceme riešiť, ale konkrétnymi krokmi, práve tento problém, ktorý kvári Slovensko, predovšetkým niektoré regióny a ako reálne, nie slovami, nie míňaním peňazí, ale reálnymi zmenami dosiahnuť zmeny v tejto oblasti. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásil na vaše vystúpenie iba pán kolega Anton Marcinčin, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán Marcinčin.

Vážený pán bývalý minister a poslanec Kaník, nekádrujte. Nenáleží vám to, aby ste vy kádrovali a zaraďovali ľudí do pravice, ľavice, hore, dole. O mne to robil iba jeden pán minister, už nie je ministrom, tiež ma kádroval. Ak sa chcete pridať k pánovi Kotlebovi je to vaša vec, ale ja budem proti. Ja som ekonóm, to je všetko. Som ekonóm a budem vždy používať rozum a vždy budem argumentovať v lepšie riešenia, v také, ktoré sú dobré pre Slovensko. Nielen pre mňa, nielen pred voľbami. Nielen pred voľbami treba sa zaujímať o veci, ktoré sú veľmi dôležité a veľmi pálčivé.Pár mesiacov, mesiac pred voľbami idete robiť nejaké zhromaždenia. Vaše výsledky poznáme, pán bývalý minister. Sám ste povedali, že situácia sa nezlepšila. Ale aj vďaka vám sa nezlepšila. A to sú vaše slová, že sa nezlepšila. A takisto, že štúdie sú zbytočné, ale veď vy ste citovali štúdiu, vy ste mali potrebu zastrešiť svoj zákon nejakým číslom, ktoré vzišlo z konkrétnej štúdie. Nie ja. A to je ináč prístup, ktorý sa používa nie v Sovietskom zväze a nepoužíval sa ani v socialistických štátoch. Používa sa v Amerike, Británii atď., že rozhodnutiam musia predchádzať poctivé štúdie, poctivé ekonomické analýzy. Čiže áno, pre vás sú to nejaké virtuálne riešenia, virtuálne veci, ktorým nerozumiete, ako som vás usvedčil predtým a ktoré považujete za zbytočné. Vy vo svojej hlave máte riešenia, ktoré sú podľa vás dobré. No dobré podľa vás, ale buďme opatrní, lebo nejde len o vás. Ide o Slovensko a tých experimentov sme tu už mali dosť. Aj ten komunistický, aj ten Sulíkov, aj tých ďalších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcete reagovať, pán kolega? Nemám pri sebe kartu. Skúste ho zapnúť z miesta. Ďakujem. Nech sa páči.

Pán Marcinčin, vkladáte mi do úst slová, ktoré som nepovedal, a zrejme v nedostatku argumentov prekrúcate to, čo som povedal. Nepovedal som, že situácia sa nezlepšila. Práve som zdôraznil, že po zavedení mojich opatrení ako ministra sa významne zlepšila. A potom ten stav bol opäť zvrátený späť po nástupe pani Tomanovej a strany Smeru k moci a k riešeniu tejto problematiky. Presný opak, ako tvrdíte. Nepovedal som, že štúdie sú zbytočné. Nič také nezaznelo v mojom prejave. Akurát som povedal, že to nestačí. Že nestačí len celý život žiť z toho, že navrhujeme štúdie a nenavrhujeme konkrétne riešenia. Alebo píšeme štúdie a nenavrhujeme konkrétne riešenia a položil som vám priamu otázku. Čo ste vy konkrétne urobili preto, aby sa to zlepšilo. Neusvedčili ste ma v žiadnom prípade z toho, že tomu nerozumiem, pretože ten údaj, ktorý ste vy z médií prevzal a ktorý som tak, ako bol interpretovaný, nepovedal, nepochádza z vašej štúdie. Pochádza z otvorených zdrojov na internete a hovorí o dopade na HDP. A keď ste tu neboli, ja som vysvetlil v sále, ako to bolo myslené a čo sa všetko do toho zahŕňa. Trvám na tom, že je to jednoducho tak.

Posledný prihlásený do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

Vážené dámy, páni, tento návrh, ktorý tu teraz predkladáme je v parlamente už takmer rok. Čiže nie pred voľbami, ale takmer rok je v parlamente. Prešiel cez prvé čítanie, potom bol odsúvaný, lebo boli odsúvané všetky poslanecké návrhy. Prišiel do parlamentu v čase, keď sa ešte nikomu nesnívalo, že padne vláda a že budú predčasné voľby. Tento návrh chce riešiť jednu z troch oblastí, ktoré pokladáme za najproblémovejšie práve v riešení otázky sociálne vylúčených skupín. Prvým veľkým problém je zamestnanie, kde je skoro 100 % nezamestnanosť u týchto ľudí. Druhým je kriminalita, ktorú pociťujú hlavne tí, čo bývajú vo väčšej alebo menšej vzdialenosti od týchto prevažne osád. A tretím problém je vzdelanie a pôrodnosť veľmi mladých ľudí. To, čomu hovoríme, že deti rodia deti.
Za posledných šesť rokov, čo v tomto parlamente predkladám zákony, ktoré majú riešiť tieto problémy, som ich predložil približne desať. Na všetky tieto oblasti. Zo tri, a niektoré boli aj schválené, riešili oblasť možnosti zamestnania týchto ľudí, ktorí nemajú väčšinou žiadnu kvalifikáciu. Takisto som predložil aj zákony riešiace problém kriminality a takisto aj zákony riešiace problém vzdelania a pôrodnosti. Tento zákon, ktorý teraz predkladáme práve rieši túto poslednú oblasť. Skutočne si musíme povedať, či štát má motivovať 800-eurovým príspevkom deti, aby nám rodili deti. Aké podmienky my kladieme? My kladieme veľmi jednoduché podmienky na to, aby tento motivačný príspevok bol vyplatený. Buď chodiť do školy po skončení základnej školy, urobiť si školu, včetne najjednoduchšej učňovskej školy, čiže ukončiť strednú školu a nemusí byť s maturitou, ale ukončiť akékoľvek učilište alebo keď nie je schopný to, tak nájsť si prácu, a to aspoň jeden jediný z rodičov. To už sú skutočne tie najzákladnejšie podmienky, ktoré dávame. Treba si uvedomiť jednu vec. Mnohí hovoria, že je to voči rómskej komunite. Áno, drtivá väčšina týchto prípadov je alebo možno skoro 100 %, lebo nestretol som sa skutočne mimo sociálne vylúčených osád, že by ani jeden z rodičov si neurobil ani len učilište alebo ani chvíľu nepracoval, ani nič. To v podstate je pravda, že tam sa to skoro nevyskytuje. Ale poznám aj obrovské množstvo Rómov, ktorí skončili školy, ktorí si našli prácu, ktorí sú zamestnaní. A poviem vám rovno, aj dnes som komunikoval s jedným takým a ani jeden z nich to neriešil spôsobom, že na základnej škole mal dieťa alebo ihneď po škole mal dieťa a nehľadal si ani zamestnanie, ani, ani nijakú učňovku. Ani jediný z tých, ktorí sa dokázali vymaniť z tých osád, ani jediný z tých, ktorí dokázali vyštudovať a dneska pracujú, tak nezvolil tento systém. A 800-eurový príspevok motivačný by skutočne nemal byť platený na to, aby sa nám ľudia uberali tou cestou, cestou žiadnej kvalifikácie, žiadnej práce. My musíme opačne motivovať, presne opačne to musíme motivovať, aby sa vybrali tou cestou, akou sa vybrali tí, ktorí sa z tých osád dostali a ktorých nie je málo a ktorých mnoho poznám. Aby tí rodičia tlačili svoje deti, aby získali nejaké vzdelanie, znovu opakujem, aj najjednoduchšie, aj vyučiť sa za hocičo a nie, aby mali čo najskôr dieťa, aby sa vyplatilo 800 eur, ktoré sa vyplácajú aj 15-, 16-ročným, my na východe vieme, že celý ten systém, ktorý bol urobený, sa obchádza. Kto je z východu, každý pozná, čo znamená kupovať si roky, čiže prísť k týmto peniazom i keď dotyčný nemá 18 rokov, že ten systém existuje a aby skutočne tieto motivačné peniaze nám nekončili na obrovských oslavách, konaných ešte pred narodením dieťaťa, lebo sa normálne vyberajú pôžičky, na ktoré sa ručí týmito štátnymi peniazmi, a tieto pôžičky končia väčšinou v alkohole a herniach a podobne.
Čiže, ak štát motivuje, je to správne, finančne, aby sa nám rodili deti, tak ich musí zároveň, tých rodičov motivovať, aby najprv získali nejaké vzdelanie, alebo sa zamestnali a potom zakladali rodinu. Čiže k elementárnej zodpovednosti, ktorá je samozrejmá pre drtivú väčšinu obyvateľov.
Preto si myslím, že tento zákon by nemal byť problémom pre nikoho tuná ho podporiť, komu čo len trošku záleží na budúcej generácii, ktorému čo len trochu záleží na tom, aby sme budúcu generáciu viedli k učeniu sa a viedli k práci. Ďakujem.