28. schôdza

Ďakujem. Faktické poznámky nie sú, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň predpokladám, že nechcete zaujať stanovisko k vlastným návrhom. Pani spravodajkyňa? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Petra Kalista, Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (tlač 347).
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Krnáčovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej Rady Slovenskej republiky Jaroslava Suju, Petra Kalista, Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 347.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v druhom čítaní predkladám novelu zákona o poľovníctve, ktorá reaguje na veľmi silný dopyt zo strany verejnosti, zo strany majiteľov domácich zvierat, aby novela zákona o poľovníctve doznala zmien, ktoré, bohužiaľ, v roku 2000 boli prijaté v takej forme, ktoré sú na dnešné pomery na to, aby vlastne bol vyvážený vzťah medzi majiteľmi zvierat a poľovníkmi a v správaní sa vlastne v poľovníckom revíre, v poľovnom revíre, aby boli tieto vzťahy vyvážené.
Pôvodný zákon o poľovníctve z roku 1962 definoval, že člen poľovnej stráže môže usmrcovať v poľovnom revíri psy, ktoré mimo svojho vplyvu, mimo vplyvu svojho vedúceho vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšie trvale obývaného domu, môžu byť zastrelené.
V roku 2009 bol prijatý úplne nový zákon o poľovníctve, ktorý zabezpečil, že z neho vypadlo to slovné spojenie, ktoré zabezpečovalo definíciu, že to zviera je mimo vplyvu svojho majiteľa alebo vedúceho, a vďaka tomu sa stalo, že od roku 2009 od novelizácie, teda resp. od nového zákona o poľovníctve, vlastne bolo možné zastreliť v poľovnom revíri psa, ktorý bol do 200 m od akejkoľvek trvalo obývanej budovy, dokonca aj v blízkosti svojho majiteľa, napriek tomu, že sa jednalo o psa, ktorý bol evidentne dobre živený, ktorý mal obojok, ktorý bol označený a ktorý evidentne nebol mimo kontroly svojho majiteľa. Týchto prípadov sa začalo množiť tak veľa, že vznikol spoločenský dopyt na vyriešenie tohto problému. Vznikla petícia, ktorú podpísalo niekoľko desiatok tisíc ľudí, majiteľov zvierat domácich na to, aby novela poľovníckeho zákona bola upravená a aby vzťahy medzi majiteľmi zvierat a poľovníkmi boli dané do vyváženej polohy. Vďaka tomu, sme sa s pánmi poslancami Kalistom a Sujom, ktorý, bohužiaľ, medzitým prišiel o mandát, ako náhradník, to znamená, že pán Suja už nefiguruje v zozname predkladateľov tohto zákona, takže vlastne momentálne ten zákon figuruje pod dvomi menami, pod mojím a kolegom Kalistom, sme sa rozhodli, že túto nápravu zjednáme. V roku 2011 28. 4. bol predložený tento zákon, ešte predtým bol síce v pôvodnej verzii 3. 3. predložený, ale vzhľadom na dohodu koaličnú o sťahovaní poslaneckých návrhov, musel byť opätovne o mesiac predložený znova, takže teraz hovoríme o tom, ktorý bol predložený 28. 4. 2011, s navrhovanou účinnosťou od 1. 8. 2011. Bohužiaľ bol síce prerokovaný v prvom čítaní, ale druhé čítanie sa odkladalo takmer rok. Máme už rok 2012, začiatok roka 2012, tento zákon je chvalabohu konečne v druhom čítaní, máme príležitosť ho uviesť do praxe. Pevne verím, že do praxe bude uvedený. O čo v tejto novele ide?
V tejto novele zákona o poľovníctve ide o to, aby definícia voľne pohybujúceho psa, voľne pohybujúceho sa psa, bola jednoznačne určená. To znamená pes, ktorý je v dohľadnej blízkosti od svojho majiteľa, to znamená v konkrétnom znení, v tomto prípade do 50 m, nemôže byť považovaný za voľne pohybujúceho sa psa bez kontroly a vďaka tomu nemôže byť a nesmie byť zastrelený.
Ďalšia vec je, že pokiaľ ten pes je jednoznačne označený, to znamená, že nejedná sa o túlavého psa, má náhubok alebo postroj výraznej farby odlišnej od farby srsti, tak takisto sa nemôže jednať o psa, ktorý môže byť len tak zastrelený, a preto je aj definícia ďalšia v novele zákona tohto uvedená, aby v prípade, že sa takéto niečo stane, tak aby vlastne v rámci tých vyvážených vzťahov, bolo možné, aby mohol majiteľ žiadať odškodné, v prípade takéhoto zastrelenia, takého psa. To je to, čo napr. v súčasnej verzii, v súčasnej podobe zákona absentuje. Takisto v rámci vyváženia týchto pravidiel a vzťahov, je zavedené aj nové pravidlo. To znamená, ak voľne pohybujúci sa pes predsa len spôsobí škodu v rámci poľovného revíru, tak, naopak, poľovné združenie alebo reprezentanti poľovného združenia majú zas právo vymáhať odškodné, vymáhať náhradu škody na zveri, ktorú takýmto spôsobom pes, dajme tomu, roztrhal. Zároveň sa definuje aj vzdialenosť, teda resp. predmet vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje tento zákon, pretože doteraz to bolo 200 m od trvalo obývanej budovy, čo napr. v prípade chát alebo fariem, neplatilo. To znamená, že podľa súčasnej verzie zákona, kedykoľvek môžme zastreliť psa alebo mačku, rovno pred dverami napr. chaty víkendovej alebo farmy, v prípade, že pozemok, na ktorom sa toto zviera pohybovalo, bol zaradený do poľovného revíru, a v tomto prípade musím poznamenať, že poľovných revírov, teda resp. poľovné revíry pokrývajú viac než 90 % územia Slovenska, čo v praxi znamená, že na drvivej väčšine územia Slovenska je možné v súčasnej verzii zákona zastreliť psa napriek tomu, že sedí vedľa majiteľa, len preto a dokonca môže byť aj na pozemku toho dotyčného majiteľa, je to, bohužiaľ, tak, nesmejte sa. Sú také konkrétne prípady, vôbec to nie je smiešne, pretože sa jedná o významný zásah aj do práv vlastníckych, toho majiteľa, pretože jeho vec mu bola poškodená, a dokonca bez náhrady škody, podľa súčasnej verzie zákona.
V navrhovanej novele zákona sa rieši aj odstrel mačiek, ktorý bol v rovnakom režime ako odstrel psov, vzhľadom na to, že mačky ani zďaleka nemajú možnosť vplývať v poľovnom revíri tak významným spôsobom ako psy, to znamená, že páchať také škody a takého rozsahu, napr. obzvlášť na vysokej, tak mačky navrhujeme zakázať strieľať úplne. Poviem aj z jedného dôvodu, prečo. Nielen preto, že by tá mačka, dajme tomu, ako to bolo spomenuté, páchala napríklad škody na vtákoch alebo napríklad, ja neviem, ako bolo spomenuté, na krížení sa s mačkou divou, ale aj v tom prípade, že mačky majú veľmi silnú, mačky majú veľmi silnú sebakontrolnú, sebakontrolný mechanizmus pri reprodukcii a to v takom zmysle, že v prípade, že na danom území funguje určité množstvo mačiek, a vy ich stade postupne odstraňujete tie mačky, tak ich silnou reprodukciou sa tie mačky zas dostávajú naspäť do obehu. Čiže vlastne odstrel mačiek, nech by bol v akomkoľvek množstve, tak nezabezpečí pokles množstva tých mačiek v danom teréne. To znamená, že vlastne my odstrelom mačiek nedokážeme zabezpečiť elimináciu mačiek z daného prostredia. Jediné, čo by tu pomohlo, by bola systematická kastrácia mačiek, pretože mačka je teritoriálne zviera, a v rámci daného teritória si udržiava rozptyl špecifický, aby na danom území iná mačka nepôsobila. Ak vykastrujeme mačku, tak to teritórium si udrží a zároveň znížime jej reprodukčnú schopnosť. Ak odstránime mačku, tak iná mačka, ktorá sa narodí, tak má šancu prežiť na tom novo získanom území a generujeme vlastne nové a nové generácie, ktoré vlastne sa nijakým spôsobom týmto odstrelom neredukujú.
Čiže toto je navrhovaný zákon a poprosím vás o podporu, aby konečne tento nepriaznivý stav, ktorý je dokumentovaný na množstve smutných prípadov bol odstránený. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 460 z 24. mája 2011 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 227 z 15. júna 2011 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III. tejto správy, nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 106 z 28. júna 2011.
V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu a ako spravodajca sa do rozpravy hlásim prvý.

Ďakujem, otváram rozpravu k tomu programu. Samozrejme, evidujem vás ako prvého vystupujúceho. Po vás za Klub SaS pán Martin Poliačik, pán poslanec Poliačik a ešte tu mám prihlášku, písomnú prihlášku pána poslanca Fecka.
Takže pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, do poslednej chvíle som dúfal a veril, že páni navrhovatelia vezmú tento zákona späť. V súčasnosti žijeme v tak hektickom období a našich občanov trápia celkom iné probléme existenčného charakteru v období hospodárskej a finančnej krízy, než na to, aby sme sa tu venovali na 90 % pri návrhu tohto zákona mačkám a psom, pri všetkej úcte ku všetkým žijúcim tvorom, teda aj k nim. (Potlesk.)
Ale keď už takto páni poslanci sa rozhodli, takže som sa skutočne prihlásil kvôli tomu do rozpravy.
Najprv pôjdeme k problematike mačiek. Mačka divá v našich revíroch sa vyskytuje podľa posledného sčítania v počte 2 700 kusov. Jedná sa o vzácny genofond pôvodnej mačky divej, ktorý už v Európe nie je rozšírený v takom veľkom množstve. Okrem toho mačka divá sa v našich revíroch skutočne nachádza už len sporadicky. Najväčším problémom je to, že mačka divá sa bežne v prírode pári s mačkou domácou, to znamená s mačkou, ktorá ujde do poľovného revíru. Netreba vám zdôrazňovať k akej deformácie genofondu nášho pôvodného druhu mačky divej v tomto prípade dochádza.
Pán exposlanec, pán Suja, ktorý už nie je momentálne poslancom, ale sú tu členovia výboru, nám vo výbore tvrdil, že má hoc len ústny súhlas ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. To sa veľmi čudujem a ak je to pravda, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v tomto prípade na čele s ministrom pánom Zsoltom Simonom má riadne maslo na hlave. Budeme sa venovať teraz existujúcemu zákonu o poľovníctve. Vážení prítomní, nikto z nás nepochybuje o tom, že najdôležitejšou časťou výkonu práva poľovníctva je chov zveri, zveľaďovanie jej stavu a súvisiace činnosti s týmto chovom zveri. Rieši to § 20 a hneď ochranou genofondu zveri. Budem citovať: "odsek 1. ministerstvo dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri", čiže ministerstvo dbá. Ako v tomto prípade dbalo ministerstvo, hoc by aj nemal písomný súhlas, nijak sa nevyjadrovalo k tomuto poslaneckému návrhu zákonov dnes už bývalej koalície.
Odsek 2 § 20 ohľadom ochrany genofondu zveri rieši problém zachovania genofondu. A síce, budem citovať: "v záujme ochrany genofondu zveri sa zakazuje v písmene b) krížiť medzidruhovo a medzidruh poddruhovo zver a krížiť zver s inými živočíchmi". Pýtam sa, ako ministerstvo dodržuje ustanovenie tohto paragrafu ohľadom ochrany genofondu zveri, aj napriek tomu, že tu nie sú zástupcovia z ministerstva.
Čo sa týka ďalšieho problému mačky domáce v našich revízoroch, ide o tom, že počty kusov mačky divej u nás podľa posledného jarného sčítania je okolo 2 700 kusov. Počet ulovených mačiek túlavých bol 9 216 kusov podľa informácie a podľa štatistiky, ktorý dávajú poľovní hospodári Slovenskej poľovníckej komore. Čiže 9 200 kusov túlavých mačiek bolo ulovených. Z toho čísla vidíme, že je ohranná veľká pravdepodobnosť medzidruhového kríženia mačky divej s mačkou domácou.
Tu by som chcel apelovať aj na ochrancov mačiek a psov. Vieme všetci dobre, že pokiaľ pri vlastnom dome sa staráme o mačku, dávame jej pravidelne jesť, staráme sa o ňu, táto mačka odbehne k susedovi, odbehne za plot, ale nepôjde svojvoľne loviť a vyhľadávať potravu hlboko do lesa.
Viem aj to, vážení ochrancovia zvierat, že robíte skutočne ušľachtilú osvetovú činnosť aj v tejto oblasti. Ale vidíme sami, že zrejme to nestačí.
Ďalším veľkým zádrhelom v oblasti týchto mačiek je veľmi závažné ochorenie u dievčat - toxoplazmóza. A preto sa čudujem, že jedným z navrhovateľov je aj doktor medicíny, pán poslanec Peter Kalist. Totiž prvá generácia krížencov má ešte veľa génov z mačky domácej. Títo kríženci nie sú z ďaleka tak plachí ako mačka divá.
Bolo veľa prípadov, keď kríženci, prvý kríženec mačky divej a mačky domácej aj s mačiatkami sa dostal až k ľudských obydliam, deti sa s nimi aj pohrávali, môže niektoré poškrabať a boli prípady, že aj poškriabal. Dievčatko buď sa bojí, ako každé dieťa sa priznať, alebo keď sa prizná môže to byť už neskoro. A ako všetci dobre vieme, toxoplazmóza spôsobuje nedonosenie plodu. Áno, je to tak závažné ochorenie.
Jedným z najväčších znalcov našej prírody, teraz už, bohužiaľ, nebohý, je profesor Pavel Hell. Pavel Hell je autorom, vedúci kolektívu knihy, ktorá sa dostala na náš knižný pult nedávno, Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete. Zaoberá sa pán profesor okrem iného aj tým možným krížením mačky divej mačkou domácou, prenosom chorôb a tak ďalej. Jeho posledný výrok, keď zhrnieme o týchto mačkách je, budem citovať: "Preto je povinnosťou poľovníkov túlavé mačky v revíroch likvidovať". To neznamená či smie, alebo nesmie, samozrejme, zákon musí byť dodržaný, je povinnosťou likvidovať. Toto tvrdí profesor Pavel Hell, uznávaná osobnosť. Nie každému je profesor Pavel Hell známy. Pavel Hell celý svoj život zasvätil poľovníctvu, pracoval na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene a 46 rokov pracoval vo vedúcej funkcii v poľovníckom výskume. Je a bol autorom mnohých knižných, veľmi hodnotných publikácií a bol členom medzinárodnej poľovníckej organizácie. Bol dokonca členom Redakčnej rady, dá sa povedať najprestížnejšieho zahraničného časopisu European Journal of Wildlife Research, veľmi známy pre poľovníkov medzinárodný časopis. Bola to skutočná osobnosť.
Prejdime teraz k psom, ktorých takisto dávate tu návrhy. Naposledy všetci máte rozdané pozmeňujúce návrhy jestvujúceho pozmeňujúceho zákona od Martina Fecka a od Igora Sidora. Keď môžem v krátkosti zhrnúť tento pozmeňujúci návrh, ale ešte dokončíme myšlienky o psoch. Vy tu, pán navrhovateľ, navrhujete, ak je pes označený viditeľne, napr. obojkom celkom inej farby ako je srsť, aby poľovník videl, že sa jedná o registrovaného psa, aby ho nechal tak. Ja s tým skutočne ako poľovník takmer pri všetkej skromnosti takmer s 30-ročnou poľovníckou praxou tvrdím, že je to veľmi zlý návrh aj ohľadom psov. A síce prečo.
Pes, ktorý nie je vychovávaný na poľovné účely durí často zver vo vysokom stupni gravidity, či sa to jedná o vysokú zver alebo o srnčiu zver. Je teda humánne, aby títo psy voľne pustení, o ktorých sa majiteľ buď nestará alebo z nedbanlivosti pustí do revíru, do lesa, je humánne, ak túto zver prenasleduje vo vysokom stupni gravidity? To je jedna otázka pre navrhovateľov.
Mám ďalšiu otázku. Je to humánne, ak túto zver durí s týždenným jelenčaťom alebo srnčaťom? Je to humánne? A práve preto spoločné poľovačky, ktoré sú uskutočňované durením na diviačiu zver, na čiernu zver, na vlka, na líšky sú práve preto a z týchto dôvodov uskutočňované v neskorých jesenných mesiacoch alebo v zimných mesiacoch. Práve skončili koncom januára, resp. v polovici januára spoločné poľovačky. Práve preto, že žiadna zo zvierat divo žijúcich nie je v tomto čase v žiadnom stupni gravidity. Totiž aj u vysokej zveri, ktorá je oplodnená počas ruje, je plod v latentnom stave. Áno, tak múdro si to zariadila príroda. A práve preto tieto spoločné poľovačky nie sú organizované v čase, keď je zver v nízkom alebo vyššom stupni gravidity alebo jún - Mesiac poľovníctva - vtedy vrhajú, či vysoká zver alebo srnčia zver mladé. Práve aj do tejto oblasti nie sú plánované spoločné poľovačky, iba individuálne poľovačky, a to posiedkou alebo postriežkou.
Ale pristúpme teraz k pozmeňujúcemu návrhu Martina Fecka a Igora Sidora. Čo sa týka mačiek Martin Fecko a Igor Sidor tu v krátkosti pre vysvetlenie navrhujú, aby sa nepoľovalo na mačky, ktoré sú viditeľne označené, aj keď sa nachádzajú 500 m, kilometer posledného obydlia, takže aby na tieto sa nepoľovalo. To jednoducho s tým tiež nemôžem súhlasiť. Po prvé by som sa spýtal pána Fecka, ako viditeľne označiť tie mačky, ak chceme čosi také dať do zákona? A po druhé, či budú viditeľne alebo neviditeľne označené, spôsobujú takisto alebo sú príčinou toho, že sa bude meniť a narušovať pôvodný genofond mačky divej u nás. Najväčším problémom rozpoznania genofondu je to, že my prvé ani ďalšie krížence fenotypovo, to znamená vzhľadom, nerozlíšime od mačky divej. To znamená, ja ako poľovník, ak by aj bol kríženec mačky divej s mačkou domácou, čo nie som si istý a to platí pre každého poľovníka, na to nemôžem strieľať, teda nemôžem ich loviť. Čiže vidíme, že k degenerácii genofondu tu jednoznačne nieže môže dôjsť, ale skutočne aj dochádza.
V ďalšom v týchto pozmeňujúcich návrhoch od pána Martina Fecka a Igora Sidora sa pojednáva o poľovníckej, o Slovenskej poľovníckej komore. Vidím tu mnoho nezrovnalostí, pretože sa tu uvádza, v čl. 6 odôvodňujú, nikto nemôže nútiť k združovaniu niekoho v stavovských organizáciách.
Vážení páni navrhovatelia, bohužiaľ, musím konštatovať, že nie ste v obraze. Slovenská poľovnícka komora nie je žiadna stavovská organizácia. Okrem iného zákon o poľovníctve 274/2009 Z. z. o poľovníctve prešiel dvomi etapami medzirezortného pripomienkového konania. Dvakrát bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády po vrátení prezidentom na opätovné prerokovanie a zákon bol schválený ústavnou väčšinou 93 poslancov. Opakujem, ústavnou väčšinou 93 poslancov. Je to vaše právo dávať zmeny prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu cez 15 poslancov, to uznávam, ale nepovažujem to skutočne za vhodné, a to hlavne až v druhom čítaní, aby sme robili takéto zásadné zmeny.
Ale teraz trošku na oboznámenie aj ostatných o tom, čo je, a prečo je Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora nie je cieľom, ale prostriedkom na jednotnú organizáciu a riadenie poľovníctva na Slovensku. Je teda správcom a garantom kompetencií, ktorej jej boli dané a ktoré jej boli zverené štátom. Hovoríte tu, spomínate aj členské príspevky. Aj ja mám veľa dotazov o tom. Chcem upozorniť na neznalosť zákona aj tých, ktorí sa domnievajú, že dvakrát platia členské príspevky. Nie je tomu tak. Držitelia poľovných lístkov sú členmi komory prostredníctvom svojej poľovníckej organizácie, to znamená Slovenského poľovníckeho zväzu. Členské ako fyzické osoby platia svojej poľovníckej organizácii, Slovenskému poľovníckemu zväzu a nie je pravdou, že platia naviac ešte aj členské príspevky Slovenskej poľovníckej komore. Nie je skutočne tomu tak. Slovenská poľovnícka organizácia je samosprávnou organizáciou na úseku poľovníctva. Toľko skutočne k tomu.
Mnoho bolo dotazov aj na to, že prezidenti, viceprezidenti, členovia predsedníctva, prezídia a tak ďalej Slovenskej poľovníckej komory poberajú vysoké platy. Vôbec tomu nie je tak. Totiž v poľovníckej samospráve prezident, viceprezidenti, členovia prezídia, predseda a členovia dozornej rady, disciplinárnej komisie nie sú zamestnancami v trvalom pracovnom pomere a nemajú uzavreté ani dohody o výkone prác mimo pracovného pomeru a za svoju prácu nie sú odmeňovaní. Počuli ste dobre, nie sú odmeňovaní. Tvrdenia o vysokých príjmoch prezidentov, viceprezidentov a ostatných funkcionárov sú účelové, nepravdivé a zavádzajúce.
Vážení prítomní, keďže sme tu tento zákon prerokovávali už v prvom čítaní, už vtedy sme sa o tomto zmieňovali, zareagoval som hlavne na tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dali páni poslanci. Na základe toho, čo som predniesol podávam procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Kalist.

Ďakujem pekne. No keďže pán kolega aj priamo mňa oslovil, tak, bohužiaľ, musím zareagovať, aj keď som pôvodne nechcel. No najprv k tomu genofondu. Tak pokiaľ toľké roky dochádza k medzidruhému kríženiu mačky divej a mačky domácej, tak niečo také ako čistý genofond mačky divej neexistuje. V tomto prípade by sme mohli tvrdiť, že existuje čistý genofond Slovákov alebo čistý genofond nejakého vlka alebo niečoho podobného. Nič také na svete neexistuje. Buď sú tie zvieratá navzájom krížiteľné a v tom prípade akýmikoľvek zásahmi nedokážeme tomu zabrániť, to neskôr poviem aj v rozprave krátko k tomu, alebo nie sú krížiteľné a potom je to úplne jedno, či sa stretnú alebo nestretnú.
No a teraz skôr k tej toxoplazmóze. Pán kolega, veľmi zle ste si to naštudoval, alebo kto vám to písal, tak vám tam urobil hrubú chybu. Áno, konečným hostiteľom toxoplazmózy sú mačkovité šelmy, a to najmä mačka domáca, ale toxoplazmóza sa môže nachádzať kľudne aj u cicavcov, hlodavce, vtáky a medzi hostiteľmi tých toxoplazmagondií, teda pôvodcov môžu byť kozy, ovce, králiky, prasce, kravy, kurčatá a samozrejme aj iné vtáky, takže mali by sme strieľať aj ich. A u všetkých tých zvierat môžu byť prítomné infekčné štádiá v tkanive, to je najčastejšie, v svaloch, teda v mäse a mozgu. Dokonca tie tkanivové cysty môžu byť životaschopné celý život toho zvieraťa. A pre nákazu od mačky, z trusu mačky, čo je najčastejší spôsob nákazy, človek, ktorý prišiel do styku s toxoplazmózou získava imunitu na celý život. To značí, že to, že dievčatko sa poškriabe a dostane ako malé dieťa infekciu toxoplazmózu a potom neskôr otehotnie, je blud. To nie je možné. Problém môže nastať jedine v raritnom prípade, pokiaľ ochorie žena v istom štádiu tehotenstva. Nikdy inokedy. Takže nezavádzajte, prosím.

Pán poslanec Fecko.