3. schôdza

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že by mala existovať nejaká kontinuita v reforme školstva. Pozrime sa teda na to, ako vyzeralo to, čomu ste vy hovorili reforma vzdelávania. Po prvé, bola nastavená tak zle, že úplne znechutila učiteľov, dezorientovala a demobilizovala ich. Po druhé, váš školský systém vytvoril svojou zlou postupnosťou v školách úplný chaos. Po tretie, učebnice dodnes nie sú načas, nemajú alternatívy. Po štvrté, centralizácia tvorby školských a štátnych programov dosiahla taký rozmer, že Kurikulárna rada sa stala naprostou slúžkou rezortu. Po piate, Štátny pedagogický ústav sa stal neprílišnou pevnosťou. Po šieste, vzťah štátnych a školských programov je nastavený tak zle, že fakticky znemožňuje akúkoľvek iniciatívu škôl. Po siedme, to, čo ste vy vlastne zaviedli, znamenalo úplnú stratu šance mladej generácie na vzdelanosť, vy hovoríte o vlastenectve, ale dobré vzdelávanie umožní dobré vzdelávanie najvyššou formou vlastenectva. Jednoducho povedané, to, čomu vy hovoríte reforma vzdelávania, si vyžaduje veľmi hlbokú revíziu. Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Pán poslanec Mikolaj, ja sa snažím zachovať si k vám nejakú úctu, ale nerobíte mi to ľahkým.
Hovoríte o voľnočasových aktivitách pre deti. Vy ste 19. 5. ako minister rozhodli prakticky o tom, že z 218 centier voľného času až 171 dostane odteraz menej ako 85 % finančných prostriedkov. A vďaka tomuto vášmu jedinému nariadeniu 85 % týchto centier voľného času podľa všetkého zanikne, pretože nebude mať dosť peňazí na to, aby mohli ďalej fungovať vďaka vášmu nariadeniu z 19. 5.
Ja som mal možnosť dva roky učiť na škole, keď vy ste boli ministrom, pán Mikolaj, a môžem vám povedať, že názor učiteľov nebol vôbec lichotivý. Aj ja som musel učiť o národe, musel som deťom v škole vysvetľovať, že Svätopluk vôbec nebol kráľ a vôbec to nebol taký fajn chlapík a že svätého Metoda nám na tri roky zavrel do basy. Učebnice som doteraz nedostal, pán Mikolaj, a musel som učiť z prefotených papierov. Takže vďaka vašej reforme som rok potreboval učiť deti to, čo mi kázal štát, ale nemal som z čoho to robiť, musel som učiť z prefotených papierov.
Čo sa týka kreditného systému učiteľov, je absurdné, aby učitelia s tým istým doktorátom boli rozlične platení v závislosti od toho, kedy svoj doktorát získali.
A čo sa týka rómskych detí, určite viete, že najdôležitejšie obdobie veku pre rozvoj dieťaťa, pre získanie sociálnych návykov a toho najpodstatnejšieho, čo dieťa potrebuje do školy, je medzi tretím a šiestym rokom. To znamená, že ak nepodchytíme tieto deti, predtým ako nastúpia do školy, tak naďalej budeme ládovať špeciálne školstvo deťmi, ktoré doň vôbec nepatria.
Takže, prosím vás, pozrite si spätne, čo ste vy urobili za štyri roky v úrade, a nechajte ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, my sme o časti vašich námietok diskutovali včera na schôdzi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A keďže ste ich zväčša zopakovali aspoň v kapitole o školstve, budem stručne reagovať na tie, na ktoré som včera nereagoval.
Dožadujete sa v programovom vyhlásení vlády osobností a histórie. Nemyslím si, že by táto vláda mala úmysel zrušiť dejiny Slovenska ako oblasť výučby alebo slovenskú literatúru, alebo čokoľvek ďalšie. Som presvedčený, že deti i bez toho, aby to bolo vo vyhlásení vlády, budú vedieť, kto je Matej Bel, kto je Jozef Miloslav Hurban, kto je Milan Rastislav Štefánik či Milan Hodža. Takže sa o to netreba obávať. Samozrejme, nebudú možno počúvať bludy o histórii, nebudú, verme tomu, používať pseudovýchovné pedagogické materiály rádoby odborníka, ktorým je Drahoslav Machala, a budú sa učiť skutočnú históriu o skutočných osobnostiach tejto krajiny.
Dožadujete sa napr. odpovede, prečo tam nie je zmienka o humanite. No ak je v texte zmienená výchova k zodpovednosti, ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a rešpektu, tak neviem, či toto nie sú prvky humanitného prístupu k ľuďom, k svetu a k formovaniu osobnosti.
A je zvlášť pikantné, že sa dožadujete toho, že tam nie je slovo tolerancia. Ku vašej cti treba povedať, že ste nepredniesli nenávistný prejav, ako ho predniesla podpredsedníčka vašej strany, ale nepochybne z úst predstaviteľa SNS dožadovať sa vyhlásenia o tolerancii má čaro nechceného. (Potlesk.)

Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, ja oceňujem jednu vec, že ste hovorili vecne. Ale na druhej strane zase ste hovorili, povedal by som, zavádzajúco a nepravdivo.
Ja len niekoľko vecí spomeniem.
Zrovnoprávnenie škôl. Jeden z vašich prvých krokov, zmena, novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení spôsobila, že od roku 2007 školy nie sú rovnoprávne financované. A dodnes to tak funguje. Tie, ktoré majú školské kluby ap., školské jedálne, sú na tom oveľa horšie.
Druhá poznámka, ku kariérovému rastu. Neviem, či to necítite v tej pedagogickej pospolitosti, ale to je katastrofálna situácia. A ak nie sú tam administratívne prekážky, tak ja sa pýtam, kde to je, pretože keď sa pozriete na to, aký program môže byť akreditovaný, čo tam všetko musí spĺňať, tak povedal by som, že určujete im ešte aj to, aké čapice majú nosiť, nehovoriac o tom, čo tu už zaznelo, že tí, ktorí získali isté grádusy a preukázali schopnosti, dneska akoby museli začínať od nuly, týmto zákonom o kariérovom raste.
Nechcem hovoriť o ďalších detailoch, ale jednu poznámku si predsa len trošku neudržím. A keďže tu som videl aj ľudí, ktorí sú z tej istej vysokej školy čo vy, musím povedať, že keď namietate program v doprave a namietate program, ktorý má KDH, no ja sa obávam, že keď ste sa odvolávali na dopravné a prepravné výkony, že ste zostali ešte v kategórii ekonomických termínov ako Žemlička a Ströbinger. Odvtedy už uplynulo, pán kolega, 30 rokov. Ja si myslím, že už je to trochu kdesi inde. Tí, ktorí sú z tejto vysokej školy dopravy a spojov, vedia, o čom hovorím. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Vážený pán bývalý minister školstva, ja by som chcel oceniť vašu snahu o jazykovú čistotu programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa napomáhania vynikajúcim výkonom. Napriek tomu by som poprosil autorov programového vyhlásenia, aby túto vetu nemenili, pretože váš názor je v rozpore s postojom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý v Pravidlách slovenského pravopisu, kde tretie upravené a doplnené vydanie z roku 2000 hovorí, že správne je napomáhať koho, čo, nie komu, čomu. Takže predpokladám, že ako člen Slovenskej národnej strany rešpektujete kodifikovanú podobu slovenského jazyka, štátneho jazyka a tá veta, ako je napísaná v programovom vyhlásení, je gramaticky úplne správne.

Pán poslanec Blanár.