3. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Paška. Ešte predtým, ako vám udelím slovo, chcem vás poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, nielen preto, aby ste počuli vystúpenie pána poslanca Pašku, ale aj preto, že po jeho vystúpení budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Pán predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin podľa § 28 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku požiadal o možnosť vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky k prerokovávanému bodu programu. Na to, aby vystúpiť mohol, potrebuje súhlas Národnej rady, o ktorom Národná rada, súhlase alebo odopretí súhlasu, musí rozhodnúť hlasovaním. Preto vás chcem poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, sme vo finiši rozpravy k programovému vyhláseniu vlády a očakávame vyslovenie dôvery alebo nedôvery vláde. Myslím, že počas tých štyroch dní, počas ktorých bežala rozprava, poslanecký klub SMER-u - sociálnej demokracie dostatočne odprezentoval svoje stanoviská, svoju kritiku, ale zároveň sa aj pokúsil konštruktívne prispieť k budúcnosti Slovenska tým, že pán poslanec Faič predložil niektoré návrhy na doplnenie, ktoré by mali byť naším príspevkom, pozitívnym príspevkom k programu tak, aby sa naozaj naplnila všeobecná predstava ľudí na Slovensku, aby ten väčšinový valec, ktorý dnes má v podobe súčasnej koalície moc, mal aspoň aký-taký charakter zdania, že sa rešpektuje aj vôľa ľudí, skoro viac ako 900-tisíc ľudí, ktorí odovzdali svoj hlas 35-percentnej strane SMER - sociálna demokracia, ktorá je dnes v opozícii.
Nechcem byť nezdvorilý, ale dovoľte mi predsa len na úvod začať vtipom. Skutočne nechcem znevažovať záver tak vážnej parlamentnej situácie, ako je vyslovovanie dôvery, ale trošku ma inšpiroval kolega Pado, ktorý takisto vo svojom vystúpení použil jeden vtip. Možno to poznáte, možno nie, tú príhodu, ako sa stretne potkan s morským prasiatkom a ten potkan sa pýta toho morského prasiatka, že: "Prosím ťa pekne, ja tomu nerozumiem, keď sa tak na seba pozrieme, sme skoro rovnakí. Aj ten kožuštek máte taký, keď sa pohladkáme, ešte aj ten noštek máme taký, aj tie ušká také máme, aj ten chvostík máme také isté, plus-mínus sme rovnakí veľkosťou, len, počúvaj, mňa tam, kde prídem, tam ma katujú, kladú jed na mňa, ničia ma, nič nedarujú, a teba kupujú deťom, stavajú ti domčeky, hladkajú ťa, kŕmia ťa. Prosím ťa, vysvetli mi, ako je to možné?" A morské prasiatko mu povie: "Nuž, potkan, máš úplne dobabrané pí ár."
A je to veľmi príznačné použiť túto situáciu aj na pomenovanie stavu a vzniku tohto programového vyhlásenia a tejto vlády. Štyri roky sa veľmi zdarne marketingovo darilo vytvárať ilúziu a vtláčať ľuďom na Slovensku fóbiu strachu a fóbiu vytvárania triedneho nepriateľa. Keď to nešlo najprv štandardným spôsobom, mám na mysli politologické riešenie, to znamená štandardný demokratický programový a hodnotový konflikt, začali sa vrstviť úrovne, ktoré vtláčali ľuďom na Slovensku predstavu, o ktorej som hovoril. No až tak, že sa začala vytvárať ilúzia, pretože je to naozaj marketing o tom, ako je krajina rozvrátená, ako ju vedú ľudia, ktorí sú krajne profesionálne a neodborne pripravení, a vrcholilo to pred voľbami klasickým tlakom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Národný front Komunistickej strany pred rokom 1989, o tom, ako je krajina ekonomicky rozvrátená, aká je zadlžená a aká katastrofa ľuďom na Slovensku hrozí.
Prečo to hovorím? Viete, áno, najmä pán predseda Sulík používa vyjadrenia, že žijeme v 21. storočí a 21. storočie je, chvalabohu, storočím technológií, nových spôsobov, foriem komunikácie a marketing, aj politický, bol vždy súčasťou politického demokratického zápasu. Len kým predtým bol nosičom hodnôt a programu, dnes je nástrojom na vytváranie ilúzií a abstrakcií. A to už je len krôčik ku klamstvu a zavádzaniu. A to je presne to, čo dalo možnosť vytvoriť tento vládny zlepenec, a to, čo dalo možnosť vytvoriť vládny program, o ktorom tu tak dlho hovoríme.
Možno sa vám to zdá úsmevné, možno nie, ale dovoľte, aby som tak trošku sa pokúsil o politologickú analýzu. Ja nechcem už hovoriť o jednotlivých častiach programu, pretože myslím, že bol dostatočne analyzovaný. Či sa vám to páči, alebo nie, pravdou je, že je veľmi dôležité, akým spôsobom sa pred voľbami a v období pred voľbami s verejnou mienkou manipuluje a aké sú reálne následné mechanizmy a spôsoby výkonu politiky.
A teraz trošku dovoľte použiť aj európske príklady, pretože je to tendencia, ktorá vôbec nie je na Slovensku výnimočná, ale myslím, že o nej treba hovoriť, aby aj občan na Slovensku vedel, že až taký zázrak veľký sa nestal. Je pravdou, a kto sa pozrie na programové vyhlásenie, ale aj na niektoré reálne fakty súvisiace už s reálnymi krokmi tejto vlády za pár týždňov, že táto vládna koalícia, ktorá sa nazýva stredopravá a tvoria ju iluzórne subjekty, ktoré sa hlásili a hlásia k svojmu buď konzervativizmu, alebo občianskemu liberalizmu, sa neuveriteľne tlačí hodnotovo do stredu. Je to obvyklý jav aj v európskych demokraciách, kde hlavne v 80. a 90. rokoch pravicové strany európske v tom zápase so sociálnodemokratickými a socialistickými stranami používali tento krok ako nástroj uchopenia moci.
Ja som, keď pred voľbami sa prvýkrát objavil headline pani premiérky a SDKÚ - DS, ktorý zobrali Komunistickej strane Čiech a Moravy, si myslel, že je to náhoda. Ale keď dnes sledujem, akým spôsobom je zostavený vládny program a aké headline a aké autority dokonca používa táto vláda aj ústami pani premiérky, či už je to pán Stiglitz, alebo dokonca bývalý sociálno-demokratický premiér Švédska pán Hansson, jeden z headlineov vášho programu "Slovensko - dobré miesto pre život ľudí", čo mimochodom je naozaj headline sociálno-demokratického, bývalého sociálno-demokratického predsedu vo Švédsku, tak som zistil, že to nie je náhoda. Čo je ale problém, a vrátim k nástroju politického marketingu, že na rozdiel, a teraz skutočne, pán Dzurinda, myslím to úprimne a nie nejako pejoratívne, kým pán premiér Dzurinda, bývalá SDKÚ - DS sa k pravicovým riešeniam a hovorila o nich a otvorene hlásila, tak ich aj robila. Tá zvrátenosť dnešnej vlády, ktorá sa tvári, že je stredo-konzervatívno-liberálno-občiansko-, a ešte veľmi ťažko pomenovať skutočne vzhľadom na tú štruktúru skupín, ktoré ju tvoria, aký zlepenec, tak len ľúbivo hovoria a rétoriku, ktorá sa posunula do stredu alebo dokonca výrazne doľava, používajú na to, aby ale reálne kroky smerovali k úplne iným cieľom.
Ak by som mohol, možno by som mohol použiť takú miernu parafrázu, tí, ktorí poznáte, ako sa tvorila tzv. tretia cesta zľava hlavným ideológom Antonym Gidensom, možno, pani premiérka, toto bude taký základ pre aj európsku, nielen slovenskú, politológiu, že vy ste vytvorili tretiu cestu sprava. Ale skutočne je úsmevné sledovať, akým spôsobom sa aj počas tých pár dní alebo týždňov, odkedy ste sformovali vládu a snažíte sa predostrieť akúsi víziu Slovensku, vyhýbate akýmkoľvek aktom, ktoré síce sú úplne zrozumiteľné, pretože majú štandardné pravicové alebo liberálne riešenie, len, nedajbože, čo by na to povedali ľudia.
Problém je, dámy a páni, jedine v tom, že vy ste ľudí oklamali pred voľbami a nasľubovali ste hory-doly, vytvorili ste fóbiu rozvráteného štátu a ponúkli ste desiatky, možno stovky, ako jeden zo subjektov koalície, riešení, ktoré ale dôsledne nerealizujete. A je pre mňa najväčším alebo bude najväčším prekvapením, ako naozaj reálne budete konať. Či ten príklon od toho bilbordu Komunistickej strany Čiech a Moravy, ktorý ste používali, cez dôkazy o výrokoch, ktoré ste používali, bude pokračovať aj v reálne politike. Ale potom nemáte právo hovoriť o stredopravých alebo liberálnych riešeniach, alebo naozaj len používať tento ľúbivý politický marketing na to, aby ste ľudí na Slovensku ďalej ohlupovali, aby ste im vytvárali ilúziu, ktorá, mimochodom, nie je realitou, dokonca nie je ani abstrakciou, aby ľudia naďalej udržiavali akú-takú krehkú podporu pre vás.
A mohol by som použiť desiatky príkladov, či už z analýzy vášho programového vyhlásenia vlády, alebo aj reálnych aktov, či už spor s pánom ministrom financií Miklošom o vyrovnaní sadzby DPH, alebo vaše spory s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny o odobratí dávok pri narodení mladým rodinám, alebo niektoré veľmi neštandardné názory na reformu dôchodkového systému, alebo niektoré závažné akty vstupov do systému zdravotnej starostlivosti, ktoré sú všetkým reálne pri generovaní dopadov, len nie tým, čo ste ľuďom na Slovensku nasľubovali.
Ja sa vrátim ešte k podstate, pretože naozaj ste vytvorili fóbiu o Slovensku ako o štáte, ktorý štyri roky viedla partia neodborníkov, nekompetentných ľudí a odovzdali vám krajinu alebo zvíťazili ste preto vo voľbách, pretože ste presvedčili ľudí, že tá zmena, ktorú sľubujete, to je ten spôsob, ako zabezpečiť, a vraciam sa znovu k tomu heslu bývalého predsedu sociálnej demokracie vo Švédsku Hanssona, aby bolo Slovensko dobre miesto pre život pre všetkých.
Nuž, ale aká je realita? Kde sú tie pracovné miesta? Myslím, že som zaregistroval v jednej z faktických poznámok tu od kolegu, že vraj pred štyrmi rokmi vláda zobrala od predchádzajúcej vlády pána Mikuláša Dzurindu krajinu v perfektnom stave s deficitom pod 3 %. Nuž, dámy a páni, ak už nič iné, ak už nič iné v tej hodnotovej a politickej nenávisti voči sociálnej demokracii neuznávate, tak uznajte, že civilizovaná demokratická Európa uznala, že sociálnodemokratická vláda s koaličnými partnermi naplnila všetky Maastrichtské kritériá a že skonsolidovala ekonomiku Slovenska tak, že bez problémov sme vstúpili do elitného klubu eurozóny a dnes majú občania na Slovensku možnosť používať euro. Ak by to bolo naozaj tak, ako tvrdíme, že my, všetci neodborníci, sme Slovensko priviedli na pokraj katastrofy, pravdepodobne mi uznáte, že žiadne naše politické vzťahy ani vplyvy, ani hodnoty by nám neumožnili presvedčiť našich európskych partnerov, mimochodom, vedených v krajinách často pravicovými, ale skutočnými pravicovými a konzervatívnymi vládami, aby sme sa členmi tohto politického klubu stali. (Potlesk.)
Ešte jeden moment. Častokrát počúvame z vašich úst, zabudnite, je po voľbách, máme väčšinu. Isteže, ja to plne rešpektujem, slovenský... (Reakcie z pléna.) ... slovenský politický systém je postavený, ako je postavený, a volebný zákon umožní, aby napriek tomu, že strana získa dominantné postavenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kľud, panie poslankyne, páni poslanci.

... v slobodnej voľbe od občanov nebola súčasťou spravovania na úrovni moci veci verejných. Dobre, beriem na vedomie, ale treba povedať aj B. Okrem elementárnej, bazálnej, podstaty každej demokracie, a učia sa o tom deti na hodinách vedy alebo náuky o spoločnosti, je ešte jeden veľmi dôležitý prvok.
A tým ďalším dôležitým prvkom je miera stability. Nie náhodou dejiny vývoja európskych demokracií, dnes našich partnerov v Európskej únii, dávajú na to nepochybné dôkazy. No a ja, či sa to páči, alebo nie, a znovu opakujem, rešpektujúc, samozrejme, že tá parlamentná väčšina nevyhnutná pre zabezpečenie výkonu moci existuje, ale musí povedať, a ukazujú to opäť všetky tie vaše vnútorné konflikty okamžite pár týždňov po tom, ako ste sformovali vládu, dokazujú, že nie ste schopní zabezpečiť druhý elementárny predpoklad vyspelých demokracií a to je miera stability moci.
A k tomu, keď dovolíte, dal som si tú námahu a pozrel som si vývoj, pretože častokrát sa to aj v mediálnych interpretáciách a debatách podsúva ako samozrejmosť, a keď sme sa snažili už ani tak nie o participáciu alebo možnosť formovať podiel na moci, ale aspoň podiel na štandardnom demokratickom dialógu, keď sme vás vyzývali, aby sme hovorili o veciach, ktoré, mimochodom, ste si dali do programu a ktoré potrebujú nevyhnutne ústavnú väčšinu, ani tam sa táto možnosť nedala.
Nuž ja vám chcem, pani premiérka, povedať, že je naozaj európsky unikát, že strana s 15,42 % vedie vládu. Ja som si dal tú námahu, že som išiel v analýze dozadu v rámci demokracií a európskych štátov, možno by sme, ak by som bol na vašom mieste, našiel taký argument z Belgicka, ale tam je striktne iná situácia, ten problém valónskej a flámskej časti a paralelne existujúcej flámskej a valónskej kresťanskej demokracie a ostatných štandardných politických subjektov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec Radošovský.

... je trošku iná situácia. A už vôbec nebudem hovoriť o takých elementárnych nástrojoch, ako aj u nás v rámci systému volebného sú preferenčné hlasy, veď keby som napočítal len hlasy pána podpredsedu Národnej rady Roberta Fica, tak ich je ďaleko viac ako celé vedenie Národnej rady. Nechcem tým nič iné povedať, nechcem tým nič spochybniť, len chcem vás požiadať o korektný dialóg. Chcem vás požiadať, aby ste sa aspoň pokúsili korektne zadefinovať to hodnotové a programové rozhranie a skutočnými relevantnými riešeniami a nie politologickým, marketingovým balastom, ako to robíte od prvého okamihu po voľbách, kedy bolo jasné, že ste schopní zo šiestich subjektov vytvoriť veľmi krehkú väčšinu, ešte raz to zdôrazním, ktorú, samozrejme, rešpektujeme a budeme ju rešpektovať. Ale čo nebudeme rešpektovať, je zavádzanie a zneužívanie štandardných spôsobov demokratického politického dialógu.
Dámy a páni, poslanecký klub SMER-u - sociálnej demokracie veľmi jasne vo svojich vystúpeniach naznačil, kde je náš programový a hodnotový konflikt, a chceme ho zvádzať, chceme ho zvádzať korektným spôsobom aj preto, že cítime nesmiernu zodpovednosť voči tým státisícom ľudí, ktorí napriek tomu neuveriteľnému marketingovému a mediálnemu tlaku mu nepodľahli a naďalej sociálnodemokratickej politike strany SMER - sociálna demokracia dôverujú.
Ja vás chcem, pani premiérka, požiadať o dve veci. Jednak by ste skutočne mohli odpovedať aj na otázku, ktorú položil aj pán podpredseda Národnej rady Robert Fico, myslím, že ju zopakoval aj pán poslanec Kaliňák, predseda výboru pre kontrolu SIS, padla aj z úst niektorých kolegýň a kolegov, či to myslíte vážne s tým permanentným dopĺňaním a novelizáciou vládneho programu, pretože už aj dnes som počul z úst niektorých poslancov koalície... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec Gál.

... že veď program vlády nepotrebuje žiadne konkrétne riešenia, to je len taký nejaký vágny materiál, ktorý vytvára akúsi dispozíciu, a však my si potom uvidíme, čo urobíme a aké budú konkrétne riešenia.
Pýtam sa na to najmä preto, a dúfam, že ste nezmenili názor od prvého momentu, kedy túto otázku položil pán Robert Fico vo vzťahu k tzv. obyčajným ľuďom a k pánovi Matovičovi, a zaujíma ma to najmä preto, aby sme vedeli, aká je teda cena takéhoto politologického dobrodružstva, ktoré takisto nemá obdobu.
A dovoľte mi ešte na záver opäť takú, ani to nebude vtip, ale ja som možno veľmi konzervatívny z pohľadu tradícií našich civilizačných hodnôt, a keďže je tu časť, a hovorím naozaj zámerne časť ľudí, pre ktorých čosi, čo sa nazýva spoločenská konvencia, ktorá, mimochodom, má nejaký historický vývin a je fixovaná na rôzne hodnoty od najvyšších, ktorým sa hovorí záväzné normy správania v podobe právneho systému, potom formy, ktoré sú združené v čomsi, čomu sa hovorí etika alebo morálka, a potom tá celkom najnižšia úroveň, ktorej sa hovorí niekedy etiketa alebo zaužívané spôsoby, či naozaj pripustíme, aby takýto názor výrazne devastoval naše civilizačné prostredie a častokrát aj naše hodnotové zameranie. Ja nemám nič proti tomu, aby sme niekedy tie spoločenské konvencie búrali, aby z času na čas, samozrejme, progres spoločnosti pokračoval, ale zdá sa mi, že to, čo sa deje aj tu na pôde Národnej rady, je tak trošku civilizačným a spoločenským nihilizmom. A možno sa potom len spýtam tých, ktorí sú takými silnými zástancami takého spôsobu, kde bude tá miera? Možnože sa dozvieme, že aj na birmovku budú deti chodiť len tak v šortkách, trenkách, možnože sa dozvieme, že farbou smútku nebude čierna, ale si osvojíme ázijskú bielu. A možno nájdeme opäť všetci tí, ktorí sa zľakneme tohto tlaku, lebo si myslíme, och, bože môj, akí sme len nemoderní a pod akým tlakom sa to ocitáme, a prijmeme všetky tieto zmeny.
Takže na záver ešte ten bonmot a vyslovenie viery, že bude aj na Slovensku súčasťou politickej scény a politického systému štandardne program, reálny program, ktorý je postavený na hodnotách, ktoré jednotlivé politické subjekty zdieľajú, ale hlavne na praktických riešeniach, na základe prežitia ktorých - prežitia, nie pozerania internetu a televízie, ale prežitia - sa ľudia reálne v slobodných voľbách rozhodnú, či to riešenie je správne takéto alebo hentaké. Nuž a ja verím, že nezanikne ten večný rozpor medzi ľavicou a pravicou, ktorý raz tak trošku parafrázoval úsmevne jeden z filozofov, už si teraz nepamätám, odpusťte, čas beží, ale ktorý vždy napádal štandardné socialistické a sociálnodemokratické riešenia spôsobom: Netreba dávať hladnému každé ráno rybu, lebo on ju do večera zje a na druhý deň ráno zase mu musíš dať tú rybu. Je lepšie mu dať udicu, naučiť ho chytať ryby a potom nemáte problém. Ja rešpektujem, že aj takéto riešenia sú veľmi racionálne a pragmatické, ale všetci tí, ktorí zdieľate tento názor, že tá udica je lepší názor, berte na vedomie, že v každej normálne sociálne štruktúrovanej spoločnosti existujú skupiny ľudí, ktorým môžte kúpiť aj štyri udice a stále budú odkázaní na to, aby tú rybu ráno dostali. Niekto preto, že jednoducho je slabý a nie je schopný to zvládnuť, a druhý možno preto, aby tú udicu večer spálil, keď chytí rybu, založil oheň a na druhý deň si prišiel pýtať rybu.
Dámy a páni, chcem sa vám poďakovať za pozornosť, dúfam, že všetky návrhy, ktorými sme sa snažili konštruktívne doplniť programové vyhlásenie vlády, schválite. A za klub SMER-u - sociálnej demokracie chcem vyhlásiť, že vzhľadom na túto marketingovú nedôslednosť, nedôveryhodnosť a falošnosť tohto programu návrh programového vyhlásenia vlády nepodporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pašku deviati páni, desiati páni poslanci. Poprosím technikov, či ešte nie sú prihlásení ďalší na ďalšej strane. Nie. Pán poslanec Kaník ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán Paška, ja by som bol veľmi rád, keby tu došlo k nejakému rozumnému dialógu, ale jednoducho po tom, čo som si za posledné dni vypočul z úst vašich kolegov aj z vašich, vidím naň veľmi malý priestor. Hovoríte o politickom marketingu a o vytváraní nepriateľov, ale posledné štyri roky, ako si pamätám, tak práve váš predseda bol absolútne najlepší v európskych meradlách v tom, ako sa politický marketing robí. Vytváranie nepriateľov z inej, z príslušníkov iného štátu, vytváranie nepriateľov z médií, veď sme to tu mali každý deň na stole.
Rozprávate o zlepencoch, a pritom ste boli zástupcom zlepenca, ktorý programovo nemal takmer žiadnu zhodu, ktorý mal zhodu iba v ekonomických záujmoch. To bolo celé.
A hovoríte o tom, že tu nebol poriadny program pred voľbami a nestavalo sa na hodnotách. Tak ja vám teda poviem, ako to bolo aspoň za SaS, lebo som rok svojho života veľmi tvrdo pracoval na tom, aby to bol jeden z najlepších programov, ktorý v histórii Slovenska vznikol. (Reakcia z pléna.) A podľa mnohých odborníkov tak nakoniec aj dopadol. Mnohí odborníci sa vyjadrili, že lepší a lepšie štruktúrovaný program tu ešte nebol. A bolo to vďaka tomu, že stál na hodnotách. A ja vám poviem, ktoré hodnoty to boli.
Bola to sloboda, teda to, čo ste vy sa snažili napádať napríklad útokmi na druhý pilier a nedávať možnosť ľuďom rozhodovať sa o vlastných peniazoch a vlastnom živote. Bola to solidarita, ktorou vy ste sa oháňali a zároveň ste ju stále znižovali, pretože za vašej vlády napríklad znižovalo percento miery prerozdeľovania verejných zdrojov. A bol to zdravý rozum, ktorý ja som sa snažil nachádzať aj vo výrokoch vašich kolegov v tomto pléne, ale ktorý jediný záblesk som mohol nájsť v niečom, čo Česi nazývajú "vychcanosť".
Ďakujem. (Potlesk.)