3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, my sme o časti vašich námietok diskutovali včera na schôdzi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A keďže ste ich zväčša zopakovali aspoň v kapitole o školstve, budem stručne reagovať na tie, na ktoré som včera nereagoval.
Dožadujete sa v programovom vyhlásení vlády osobností a histórie. Nemyslím si, že by táto vláda mala úmysel zrušiť dejiny Slovenska ako oblasť výučby alebo slovenskú literatúru, alebo čokoľvek ďalšie. Som presvedčený, že deti i bez toho, aby to bolo vo vyhlásení vlády, budú vedieť, kto je Matej Bel, kto je Jozef Miloslav Hurban, kto je Milan Rastislav Štefánik či Milan Hodža. Takže sa o to netreba obávať. Samozrejme, nebudú možno počúvať bludy o histórii, nebudú, verme tomu, používať pseudovýchovné pedagogické materiály rádoby odborníka, ktorým je Drahoslav Machala, a budú sa učiť skutočnú históriu o skutočných osobnostiach tejto krajiny.
Dožadujete sa napr. odpovede, prečo tam nie je zmienka o humanite. No ak je v texte zmienená výchova k zodpovednosti, ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a rešpektu, tak neviem, či toto nie sú prvky humanitného prístupu k ľuďom, k svetu a k formovaniu osobnosti.
A je zvlášť pikantné, že sa dožadujete toho, že tam nie je slovo tolerancia. Ku vašej cti treba povedať, že ste nepredniesli nenávistný prejav, ako ho predniesla podpredsedníčka vašej strany, ale nepochybne z úst predstaviteľa SNS dožadovať sa vyhlásenia o tolerancii má čaro nechceného. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, ja oceňujem jednu vec, že ste hovorili vecne. Ale na druhej strane zase ste hovorili, povedal by som, zavádzajúco a nepravdivo.
Ja len niekoľko vecí spomeniem.
Zrovnoprávnenie škôl. Jeden z vašich prvých krokov, zmena, novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení spôsobila, že od roku 2007 školy nie sú rovnoprávne financované. A dodnes to tak funguje. Tie, ktoré majú školské kluby ap., školské jedálne, sú na tom oveľa horšie.
Druhá poznámka, ku kariérovému rastu. Neviem, či to necítite v tej pedagogickej pospolitosti, ale to je katastrofálna situácia. A ak nie sú tam administratívne prekážky, tak ja sa pýtam, kde to je, pretože keď sa pozriete na to, aký program môže byť akreditovaný, čo tam všetko musí spĺňať, tak povedal by som, že určujete im ešte aj to, aké čapice majú nosiť, nehovoriac o tom, čo tu už zaznelo, že tí, ktorí získali isté grádusy a preukázali schopnosti, dneska akoby museli začínať od nuly, týmto zákonom o kariérovom raste.
Nechcem hovoriť o ďalších detailoch, ale jednu poznámku si predsa len trošku neudržím. A keďže tu som videl aj ľudí, ktorí sú z tej istej vysokej školy čo vy, musím povedať, že keď namietate program v doprave a namietate program, ktorý má KDH, no ja sa obávam, že keď ste sa odvolávali na dopravné a prepravné výkony, že ste zostali ešte v kategórii ekonomických termínov ako Žemlička a Ströbinger. Odvtedy už uplynulo, pán kolega, 30 rokov. Ja si myslím, že už je to trochu kdesi inde. Tí, ktorí sú z tejto vysokej školy dopravy a spojov, vedia, o čom hovorím. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán bývalý minister školstva, ja by som chcel oceniť vašu snahu o jazykovú čistotu programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa napomáhania vynikajúcim výkonom. Napriek tomu by som poprosil autorov programového vyhlásenia, aby túto vetu nemenili, pretože váš názor je v rozpore s postojom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý v Pravidlách slovenského pravopisu, kde tretie upravené a doplnené vydanie z roku 2000 hovorí, že správne je napomáhať koho, čo, nie komu, čomu. Takže predpokladám, že ako člen Slovenskej národnej strany rešpektujete kodifikovanú podobu slovenského jazyka, štátneho jazyka a tá veta, ako je napísaná v programovom vyhlásení, je gramaticky úplne správne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mikolaj, ja by som sa dotkol dvoch častí, o ktorých ste hovorili.
A je to predovšetkým doprava. Ja sa rovnako stotožňujem s tým, že v programovom vyhlásení vlády, a už som to tu hovoril, je nejasne a nedostatočne definované to, čo chce z hľadiska výstavby infraštruktúry urobiť táto koalícia. Mám z toho obavy aj preto, že v podstate mám pocit , že v podstate KDH nechcelo mať dopravu, chcelo riadiť eurofondy a dnes na tomto ministerstve budú dve veľmi významné oblasti, o ktoré sa treba významne starať. Ja chcem držať palce tým, ktorí to budú riadiť, aby to naozaj zvládli. A sú to významné oblasti pre rozvoj ekonomiky. A mám z toho trošku obavy aj z hľadiska toho, čo je tam nadefinované.
No a ešte k tomu, čo ste hovorili. že ste zvedavý, keď sa bude privatizovať, či sa predajú tie firmy, o ktorých sa hovorí v programovom vyhlásení, štátnym firmám z iných krajín. Chcem len pripomenúť, že také príklady tu už máme. Predsa bola predaná energetika štátnej firme Électricité de France, rovnako aj plynárenský priemysel, a to firme Gaz de France. Čiže ak niekto tu hovorí, že štát je zlý vlastník, tak hovorí o tom, že vláda, ktorá práve je pri riadení tohto štátu, tak tá je zlý vlastník. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikolaj, ja keď som vás počúval, tak ma prekvapilo, ako ste veľmi podrobne podrobili kritike práve časť Doprava. A chvíľu som rozmýšľal, prečo asi ste to urobili, či ste nemali byť ministrom dopravy vy za predchádzajúce 4 roky. A potom som si spomenul, že ste vy pôsobili ako riaditeľ Slovenskej správy ciest. A rád by som vám pripomenul, že za vášho šéfovania tejto inštitúcie ste trasovali aj jestvujúcu D1, určite aj niektoré rýchlostné komunikácie. A ja sa vás chcem spýtať, keď ste trasovali úsek D1, Beharovce, víťaza v našom Prešovskom kraji a vlastne pri transformovaní sa rozhodlo, že bude tam jednokomorový alebo jednotubusový tunel popod Branisko, ako chcete nazvať, tak aby sme neklamali občanov Slovenskej republiky, túto komunikáciu, tento úsek, dneska podľa noriem, na ktoré sa vy odvolávate. A ľudia z brandže veľmi dobre vedia, že dneska môžeme kľudne tento úsek pomenovať tak, ako to je. A to je rýchlostná komunikácia. A to je ešte na zváženie, či to nie je cesta I. triedy. A preto vás poprosím, že by sme do budúcna sa držali tej profesijnej roviny. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani premiérka, ctená vláda, kolegyne, kolegovia, pred úradmi práce často stojí veľa nezamestnaných absolventov rôzneho typu škôl, ktorí majú možno veľa vedomostí a možno viacero dokladov o vzdelaní, ale ktorí nemajú konkrétne zručnosti, ktoré by vedeli uplatniť na trhu práce. A preto chcem oceniť to, čo predrečník si nevšimol v programovom vyhlásení vlády. A to je odsek, ktorý hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky na základe analýzy trhu práce a zamestnávateľských združení zjednoduší štruktúru študijných odborov stredných odborných škôl a bude podporovať rozvoj odborného školstva smerom k posilneniu generických zručností, ale aj prepojenia na prax.
Zároveň ešte jedna maličkosť. Veľmi sa mi páči, pán minister, tá veta, ktorá hovorí o tom, že škola bude otvorená po celý deň a vláda sa pokúsi odstrániť bariéry brániace tomu, aby škola bola využívaná pre šport a ostatné činnosti aj v čase po vyučovaní. Školy sú zavreté 3 mesiace do roka od rána do večera. Sme svedkami toho, že po druhej hodine popoludní už tam je len pani upratovačka a možno školník, inak všetko je preč. Jednoducho činnosti, ktoré sme my absolvovali, sám si pamätám, koľkokrát nás musel školník vyháňať z telocvične alebo z ihriska, sa jednoducho nekonajú. A toto vysoko oceňujem a kvitujem. Ďakujem.

Chcem k predrečníkovi len krátko. Divím sa pánovi kolegovi Mikolajovi, že sa diví tej formulácii, že vláda Slovenskej republiky zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa. Už to naznačil Martin Fronc. Ale chcel by som toto akcentovať, pretože táto bazálna nespravodlivosť je dneska založená priamo v zákone, ktorý iným ako štátnym alebo samosprávnym zriaďovateľom priamo ukladá len 88 % z podielu daní. Pritom ide o rodičov, ktorí sú normálni, regulárni poplatníci daňoví tohto štátu. Tak neviem, prečo je táto diskriminácia. Preto oceňujem úsilie tejto vlády vniesť do tohto spravodlivosť.
S tým súvisí, samozrejme, aj ďalšia vec, ktorá má rovnako diskriminačný charakter, že iní zriaďovatelia, resp. školy iných zriaďovateľov majú prakticky nedostupné kapitálové a investičné peniaze, čo, samozrejme, spôsobuje chátranie, amortizáciu a hromadu metodických i výučbových problémov so zastaraným výučbovým parkom. Tiež za predchádzajúcej vlády v rezorte školstva nebola reflektovaná situácia, v akých zložitých majetkovoprávnych pomeroch školy iných ako štátnych zriaďovateľov existovali. A keď to podčiarknem, tak mi to potom vychádza tak, že vzťah bývalej vládnej koalície k cirkevnej hierarchii, pretože predovšetkým povedzme si, o nej je reč, ale aj k iným zriaďovateľom vôbec nebol úprimný, ale len imidžový a marketingový. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, vy všetko definujete dvoma-tromi slovami. Nedá sa na to reagovať, lebo nepoviete podstatu, nepoviete, prečo.
Pán poslanec Poliačik je vládnym poslancom, ale všímam si, že si zvyká tu nálepkovať jednotlivých kolegov poslancov osobnými, dovolím si povedať, urážkami, čo sa nezvykne robiť. Tvrdí, že je učiteľom. Tak nemôžem si pomôcť, ale mal by vedieť aj on po slovensky, pretože sa hovorí nie rozhodol, ale rozhodli, a nie kreditný, ale kreditový.
Pokiaľ ide o centrá voľného času, preto sa zmenila metodika, lebo o to požiadal ZMOS. Boli centrá, kde bolo viac ako 40 000 detí dopísaných. Našli sme aj žiaka, ktorý bol napísaný vo viac ako 30 centrách voľného času po celom Slovensku. A administratíva kontroly tejto činnosti bola drahšia, ako sú na to peniaze. Preto ZMOS navrhol riešenie, ktoré vláda akceptovala.
Pán poslanec Osuský, trvám na tom, že osobnosti slovenských dejín musia byť zakomponované v štátnom vzdelávacom programe.
Pán poslanec Fronc, školy, kde je povinná školská dochádzka, majú aj súkromné, aj cirkevné stopercentné financovanie.
Pán Kvasnička, tých 88 % je len kvôli tomu, že tam nie sú kapitálové výdavky. A kapitálové výdavky súkromných škôl nemôže preplácať štát predsa, veď to je súkromný majetok a to je celý ten rozdiel, pretože verejné majú v normatíve aj kapitálové výdavky.
Pokiaľ ide o štátne vzdelávacie centrá alebo materské školy, tie sú na úrovni samosprávy. Na celom svete ich financuje samospráva, a to aj súkromné, aj cirkevné, aj verejné, všade. Povedzte mi jediný príklad, kde to bolo, ako to bolo. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Vyjadrím sa k niektorým pripomienkam pána poslanca Mikolaja, nie k tým, ktoré už boli komentované inými kolegami.
Začnem podobne ako on na úvod troška tou gramatikou. A priznám, že z našej dielne vyšlo skloňovanie, ktoré zrejme, ako to hovorí pán Dostál, tiež nebolo správne. A pozeral som sa včera na tie jednotlivé verzie. A vyšlo mi, že až po jazykovej korektúre sa dostala do programového vyhlásenia tá verzia, ktorá evidentne podľa pána Dostála a Jazykovedného ústavu je správna.
Teraz k tým poznámkam.
Nie sú tam kresťanské tradície, to je pravda, ale nepovažujem to za ústup ani KDH, ani SDKÚ. Sú tam slovné spojenia ako napr., že budeme vychovávať podľa všeobecne platných princípov morálky, etiky čiže, áno, aj kresťanských, samozrejme.
Pokiaľ ide o testovanie, poznámka znela, že je to požiadavka mimovládnych organizácií. Zmena v testovacích systémoch je celosvetový trend. Chceme prejsť na Monitor 5. A chceme testovať aj interne, nielen externe. A to interné testovanie je takisto celosvetový trend. Zavádza sa na školách to, že sa bude publikovať nie už iba ročná správa o škole, ale systém informácií, ktoré rodičom povedia viac o tom, ako škola funguje a vychováva ich deti.
K tej autonómii a k tomu, že chceme posilniť autonómiu škôl, a k tomu, že momentálne je už autonómia pomerne vysoká. Je to pravda. Slovensko naozaj má slobodu škôl pomerne vysokú v tom, že si môžu vybrať, či chcú mať dve hodiny chémie alebo dve hodiny fyziky. Ale učitelia si nemôžu vybrať veľmi v tom, ako budú tú chémiu a fyziku učiť. Nemajú k dispozícii napr. ani rôzne učebnice a majú ďalšie bariéry, ktoré im v tom bránia.
Pokiaľ ide o povinnú angličtinu, ja myslím, že si porozumieme, keď poviem, že tak ako je dobré, že na Slovensku je jazyk, ktorým sa všetci môžeme dohovoriť, tak je dobré, že vo svete taký je. A evidentne je to angličtina. Takže chceme, aby všetci naši mladí ľudia mohli sa dorozumievať na celom svete.
Štát má naozaj možno nie monopol na učebnice. Ale ak to nie je monopol, tak je to potom monopson, čo je možno, uznám, správnejší ekonomický výraz. Monopson je monopol na strane dopytu. Evidentne máme iba po jednej učebnici. Takže za problém to považujeme. A ten trh s učebnicami sa naozaj budeme snažiť zaviesť.
Jeden príklad máme uviesť o tom, že špičkové univerzity majú nejaké bariéry pri vstupe na Slovensko, napr. to, že Akreditačná komisia nepracuje s podkladmi v angličtine, ale iba v slovenčine.
K tomu, že v kapitole o športe nie je nič o systéme. Hoci je to naozaj kratučká kapitola, tak tu máme napísané napr., že zavedieme systém merania efektívnosti a účinku dotácií, to znamená tak, aby sme v športe vedeli o každom eure, aký prínos pre spoločnosť jeho investícia znamenala. A máme tu napr. aj vetu o tom, že budeme podporovať konkrétne športové aktivity, a nie strešné organizácie.
Na záver by som chcel spomenúť, že pán poslanec za dva dni asi päťkrát spomenul, že nechce povedať, že programové vyhlásenie pripravovali ľudia, ktorí nepracovali v školstve. Tak už to vnímam tak, že už to asi aj chcel povedať. No je to pravda, nemám školský pôvod. Ale pracujem v tíme, pracujem s ľuďmi, napr. štátnym tajomníkom, ktorý roky pracoval v regionálnom školstve, a s ľuďmi, ktorí pracujú a pracovali vo vysokom školstve a vo vede. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán minister, interné testovanie sa už koná. To je to testovanie v 9. ročníku, ktoré zabezpečuje ministerstvo školstva aj tá národná PISA.
Pokiaľ ide o autonómiu, tých 30 % sa týka školských vzdelávacích programov. A tam si učitelia môžu učiť, čo chcú a ako chcú. Čiže tam nie je žiadne obmedzenie. A učebnice na to nemôžu ani byť, pretože my nevieme, čo budú učiť, je to ich slobodná vôľa. A na to si oni budú musieť svoju prípravu robiť sami, lebo majú tú voľnosť. Keď to nebudú chcieť, môžu opísať to, čo je na Štátnom pedagogickom ústave ako vzor.
Pokiaľ ide o prekážky zahraničných vysokých škôl. No pokiaľ chce na Slovensku pôsobiť a chce mať akreditovaný študijný program taká škola, tak musí byť preložený do slovenčiny v rámci zákona o štátnom jazyku. Predstavte si, že slovenská vysoká škola príde od Ameriky a povie, že tam chce zriadiť svoju pobočku, pričom predloží študijný program v slovenčine. Viete si to predstaviť? Takže takisto keď príde Amerika alebo Veľká Británia na Slovensko, musí predložiť Akreditačnej komisii svoj študijný program do slovenčiny. A učiť môže aj v anglickom jazyku.
A posledná pripomienka. Ja som nemyslel na vás, pán minister, keď som hovoril o tých ľuďoch, myslel som na ľudí z ministerstva školstva.