4. schôdza

Pán poslanec Faič, hovorili ste, že teda čudujete sa, že prečo sa znovu obnovuje ministerstvo, ktoré vy ste mali v úmysle zrušiť. A hovorili ste argument, že teda Švajčiarsko má sedem ministerstiev, a prečo teda Slovensko sa nevydáva touto cestou. Myslím si, že vy ste mali v rukách zo Slovenska postupne robiť Švajčiarsko, rozhodli ste sa zo svojich peňaženiek robiť Švajčiarsko, a preto sa tomu, prosím vás, nečudujte. Naozaj snaha zrušiť ministerstvo životného prostredia tesne pred voľbami považujem, je jednoznačne čisto iba populistický krok z vašej strany.

Ja to len dopoviem, to čo nestihol pán kolega Matovič povedať, ale alebo kolega Dostál. Hlavný dôvod na zrušenie ministerstva životného prostredia bol problém škandalózneho predaja emisií. Dve miliardy korún, o ktoré Slovensko prišlo, vy ste to nevedeli upratať pod koberec.
Pán Faič, vy ste sa najprv pokúšali vymeniť ministrov na tom rezorte, ale proste nešlo to. Naozaj sa to nedalo inak, tak ste museli vyvolať väčší chaos, a to sa vám podarilo iba zlúčením týchto rezortov. 
Veď, ak ste chceli šetriť, pán kolega, viete koľko dôvodov na to ste mali? Mohli ste všetky iné ministerstvá zlučovať, prípadne mnohé aj rušiť, ale jediné ministerstvo životného prostredia, ja si myslím, alebo teda toto ministerstvo je naozaj z hľadiska budúcich agend v Slovenskej republike a v Európskej únii jedným z najdôležitejších, aj z hľadiska zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva, ochrany životného prostredia, ale hlavný dôvod, opakujem, boli emisie. Škandál s predajom emisií, to bol dôvod, to bol jediný relevantný dôvod, prečo ste zrušili ministerstvo životného prostredia. Toto je tá mína, jedna z tých mín, s ktorými sa my musíme vyporiadať. Tento návrh zákona dáva veci na poriadok, stavia ich opäť z hlavy na nohy.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili. Ja som nepovedal, že sa čudujem, prečo idete znovu vytvárať ministerstvo životného prostredia. Ja som to aj povedal, že aké záujmy vás k tomu vedú. A pokiaľ sa týka najmä pána Brocku, viete pán kolega, vy aj pri vecnej argumentácii, pri odbornom probléme viete do toho také neskutočné veci vniesť, že sa človek chytá naozaj za hlavu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, nie že by som bol múdrejší ako pani ministerka, ale zaujalo ma predovšetkým to, čo hovoril pán kolega Faič, keď nás porovnával so Švajčiarskom. Tak k tomu, aby sme boli tak troška objektívnejšie informovaní, je treba povedať, že Švajčiarsko má myslím 17 kantónov, a pritom každá kantonálna vláda má oveľa väčšie kompetencie ako má federálna vláda. Takže, ak má federálna vláda vo Švajčiarsku len sedem ministerstiev, je to prirodzené, ak kantonálne vlády majú každá svoje príslušné množstvo. Čiže, keď Slovensko bude tak regionalizované a budú tu tak devolvované kompetencie ako vo Švajčiarsku, tak nakoniec budeme mať možno aj my na Slovensku len sedem ministerstiev a potom budú referendá platné, aj keď sa ich zúčastnia traja voliči. A keď sa len tí traja rozhodnú o tom, že sa bude jazdiť po pravej strane, tak to bude platné, pretože ostatným to je jedno. Nie ako je to u nás, kde referendum v podstate nemá šancu, aby prešlo, pokiaľ sa oň všetci nepobijú. Takže, s tými porovnaniami, prosím opatrnejšie. Inak nemám k rozprave, čo povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady novelu Trestného poriadku ako iniciatívny materiál s cieľom zabrániť tomu, aby novela Trestného poriadku, ktorá má byť účinná od 1. septembra 2010 nadobudla účinnosť.
Ide o novelu, ktorá zaviedla do Trestného poriadku zásadnú zmenu, ktorá sa týka možnosti súdu vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. Vláda navrhuje, aby stav zostal zachovaný tak, ako platí dnes, aby toto bolo možné iba, ak súd zistí závažné procesné chyby, najmä, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. 
Domnievame sa, že je to potrebné z dvoch dôvodov. V prvom rade preto, pretože stav, ktorý platí dnes, je v súlade s koncepciou trestných rekodifikácií, ktoré boli urobené v roku 2005 a po druhé, po preskúmaní toho legislatívneho predpisu, ktorý by mal byť účinný k 1. septembru tohto roku, je dôvodná obava, že by nová právna úprava prispela k výraznému predĺženiu dokazovania v prípravnom konaní, a tak v celkovej dĺžke súdnych konaní, resp. by sa oddialil moment potrestania páchateľa.
Ja poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Oboznamujem so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 42, v druhom čítaní. 
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. augusta 2010 č. 33 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších prepisov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. augusta 2010 č. 11 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť a zároveň poveril mňa, poslankyňu Janu Dubovcovú, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu zákona na základe stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 42, schváliť.
Predmetná správa ústavnoprávneho výboru bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11. augusta 2010 č. 12.
Pád podpredseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rámcovou zmluvou, a teraz to trošku skrátim, medzi krajinami eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. Účelom tohto materiálu je vytvoriť právny rámec pre vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Tento mechanizmus vyplynul zo záverov rozhodnutia Rady Ekofinu zo dňa 9. mája 2010, v ktorom sa členské štáty eurozóny zaviazali vytvoriť tento Európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Je založený na základe čl. 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a medzivládnej rámcovej zmluvy so zámerom umožniť poskytnúť finančnú pomoc členskému štátu eurozóny, ktorý je v ťažkostiach v dôsledkoch mimoriadnych okolností, ktoré sú mimo kontroly predmetného členského štátu.
Prijatie tohto materiálu Národnou radou nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Viazanosť Slovenskej republiky zmluvou je podmienená až splnením vnútroštátnych podmienok, ktoré vyžaduje národný právny poriadok každého členského štátu eurozóny, vrátane Slovenskej republiky. Konkrétne to teda znamená, že napriek podpisu Rámcovej zmluvy Slovenská republika nebude povinná poskytnúť záruku, pokiaľ nebude mať splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Na poskytnutie záruk bude potrebné vykonať legislatívne úpravy zákonov. Táto podmienená viazanosť členského štátu eurozóny však nebude blokovať vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a prípadné poskytnutie záruk inými štátmi eurozóny. Pri akomkoľvek prehodnocovaní a prepočítavaní záruk členských štátov bude platiť zásada, na základe ktorej sa žiaden ručiteľ nezaručí za celkovú sumu väčšiu, ako je jeho celkový podiel vyplývajúci z tejto Rámcovej zmluvy.
Predkladaná zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad zmluvy so záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie. Ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej bude potrebný zákon a ktorá si pred svojou ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vláda schválila predmetnú zmluvu na rokovaní dňa 15. júla 2010.
Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Ďakujem pekne. Nie je za čo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 19 z 26. júla pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto Rámcovou zmluvou týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Predseda Národnej rady potom svojím rozhodnutím č. 32 zo 6. augusta pozmenil svoje pôvodné rozhodnutie č. 19 s tým, že pridelil na prerokovanie tento návrh aj ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou tejto správy je potom rozhodnutie aj ústavnoprávneho výboru.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh takto: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 7 zo 4. augusta, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 8 zo 4. augusta a dodatočne ústavnoprávny výbor uznesením č. 7, dnes, z 10. augusta. Všetky uvedené výbory vyslovili súhlas s touto Rámcovou zmluvou.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem relatívne dosť krátko diskutovať o tomto probléme. O tomto probléme sme dosť dlho diskutovali aj na výbore pre financie a rozpočet a musím povedať, že táto téma tzv. ochranného valu alebo eurovalu sa stala, určite nepochybujete nikto z vás, témou, vážnou témou predvolebného boja a myslím si, že dnes je na stole materiál a je materiál, ktorý dnes koalícia nemá problém podporiť, hlavne strany SDKÚ a SaS, ktoré v predvolebnom boji vyhlasovali nepodporu tohto ochranného valu.
A myslím, že neobstojí ani to, že dnešná rétorika sa zmenila. Zmenila sa v tom kontexte, že aj minister financií dnes hovorí, on nie je proti eurovalu, len proti tomu, aby nezodpovedné krajiny, tie, ktoré krajiny, ktoré nezodpovedne pristupujú k svojmu rozpočtu, k svojim verejným financiám, aby jednoducho neboli podporované len nejakým valom alebo nejakou podporou, ktorá umelo bude živiť takýto nezodpovedný prístup.
Toto, myslím, že určite neobstojí v tejto argumentácii, lebo argumentácia, ktorá bola a s touto argumentáciou bolo aj jednanie v Bruseli, skončilo na tom, že vláda a premiérka tejto krajiny sa vrátila s názorom, že euroval sa podporí, jednoducho v európskom kontexte a vláda, aby teda našla obezličku, našla tri body, ktorými ako zaviazala schválenie takéhoto eurovalu. Mimochodom dva body už z toho boli súčasťou eurovalu a tretí bod bolo pridanie sa, pridanie sa k iniciatíve Nemecka o tom, že teda štáty alebo teda krajiny európskej eurozóny sa zaviažu, že vytvoria systém pre bankrot jednotlivých krajín, ktoré budú takýmto spôsobom nezodpovedne pristupovať k finančnej politike a bude musieť byť uplatnená záruka z tohto eurovalu.
Musím povedať, že toto nie je iniciatíva slovenskej vlády, je to iniciatíva nemeckého ministra financií a niektorých ďalších krajín, ale hlavne Nemecka a myslím, že bude mať asi celkom, asi určite, určite bude súčasťou takéhoto riešenia. Takže myslím si, že vláda dnes by mala uvažovať o tom, a hlavne teda tie strany, ktoré v predvolebnom boji využívali toto rétorické cvičenie na to, aby jednoducho ľuďom povedali, že oni nie sú za podporu nezodpovedných krajín, aby jednoducho sa podľa môjho názoru, aj ospravedlnili a povedali, že v európskom kontexte môžu, v európskom kontexte by mali uvažovať o tom, že záchrana eura, záchrana eurozóny a hľadanie východísk riešenia problémov sú prvoradé a nadriadené celému tomuto systému. Ja potom sa ešte vyjadrím aj ku gréckej pôžičke. Ďakujem pekne za pozornosť.

Mňa ani euroval nenapĺňa žiadnym nadšením a nepovažujem to za dobré riešenie, ale v každom prípade treba povedať, že tak, ako je dnes nastavený, a tak, ako vznikol, že to je dôsledok alebo výsledok vášho prístupu k rokovaniam o tejto otázke, kde ste bez akýchkoľvek kritických postojov a zvažovania prijali to, čo bolo predložené a Slovensko určite mohlo bojovať, alebo určite mohlo dosiahnuť lepšie podmienky. Euroval a celý tento prístup, ako ste vy nazvali európsky kontext, je to európsky kontext, ktorý, žiaľbohu, Európu aj ekonomiku nepriviedol práve dnes k najlepším výsledkom. Je to prístup, ktorý reprezentovala aj vaša vláda. Tak, ako nie ste jediní v Európe, ktorí cestou zadlžovania, kupovania si voličov, rozdeľovania toho, čo nebolo ešte vytvorené, postupne likvidovali zdravé základy ekonomiky.
My dnes znášame následky toho, čo vy ste dohodli, sľúbili, zaviazali sa plniť a zostalo príliš málo manévrovacieho priestoru na to, aby sme niečo na tom mohli zmeniť. Napriek tomu ja budem za to a budem stále navrhovať alebo sledovať, aby sme sa snažili využiť pri prípadnej aplikácii tohto eurovalu uplatnenie naozaj všetkých podmienok, že krajina môže čerpať, ktorá chce čerpať, len v tom prípade, keď naozaj sa chová zodpovedne, a keď urobí všetko preto, aby nepokračovala v politike, ktorá ju doviedla do bankrotu.