7. schôdza

12.10.2010 - 26.10.2010
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.10.2010 o 9:37 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:37

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k predkladanej novele vládneho zákona.
Hneď v úvode poviem, že považujem za pozitívne, že obsahuje financovanie špecifík, možno ich bude treba definovať viac, najmä takých, ktoré vyplývajú z praxe. Ďalej financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a, samozrejme, riešenia dotácií, ktoré boli obsiahnuté vo výnose Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 12. apríla 2006. Môžem ho, môžem tento výnos nazvať Szigetiho výnosom, pretože vtedy bol on ministrom školstva.
Toto je všetko v poriadku, pretože rámce - uvádzam špeciálne zákonné rámce – treba vytvárať, treba jasne nastaviť, aby neboli zo strany právnických a fyzických osôb spochybňované, aby neboli viac interpretovateľné a nevyvolávali zbytočné diskusie a aby boli transparentne a efektívne využívané. Vyplývalo to aj z unesenia vlády Slovenskej republiky č. 351 z 28. mája 2008 k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď vláda uložila ministrom v úlohe B.1 legislatívne upraviť poskytovanie dotácií vo svojej vecnej pôsobnosti podľa návrhu zákona, teda do 31. decembra 2010.
Mám však jeden problém s návrhom, kde sa v § 7 dopĺňa odsek 12 a vytvárajú sa nové odseky 13 až 16, ktorými sa upravujú vzájomné kompetencie poskytovania údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane obciam na školy a školské zariadenia. Predovšetkým, samozrejme, sa to týka špeciálne originálnych kompetencií. Medzi zriaďovateľom, teda na jednej strane obcou, t. j. medzi obcou, mestom a krajským školským úradom vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam, ktoré sú situované so sídlom na ich územiach. Či boli konzultované, kladiem si otázku, so samosprávou termíny zaslania požadovaných údajov najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka krajskému školskému úradu a ten do 10. októbra tým, týmto zákonom by mal tieto údaje zaslať ministerstvu. Teda jednotlivé školské úrady, ktoré máme v slovenskej, krajské školské úrady špecializovanej správy by mali zaslať tieto materiály.
Pýtam sa preto, že či to bolo konzultované so Združením miest a obcí Slovenska, aby v budúcnosti nemuseli vzniknúť nejaké problémy? Aby sa tu každý cítil slobodný predovšetkým tým, že participuje, má účasť na moci a rozhodovaní. Konkrétne v rámci známych a veľmi odporúčaných partnerstiev medzi samosprávou a štátnou správou.
A nezabúdajme viacej počúvať najmä tých, pre ktorých zákony pripravujeme, aby sme pri riadení štátu postupovali správne, predovšetkým je potrebné nadštandardne postupovať vo veľmi citlivom rezorte školstva, lebo naše rozhodovania sa konkrétne dotýkajú obrovskej skupiny občanov Slovenskej republiky. Často hovoríme len o študentoch a pedagógoch, ale sa týkajú teda všeobecne, všeobecne sa týkajú detí, žiakov, študentov, učiteľov a pedagogických pracovníkov, rodičov, starostov, primátorov, predsedov samosprávnych krajov a poslancov, či už regionálnej samosprávy, či obecnej alebo mestskej, miestnej samosprávy.
Naše či vaše rozhodnutia majú dopady na budúci vzdelanostný, komunikatívny, kultúrny, ekonomický a sociálny rozmer Slovenska a, samozrejme, keďže sme členmi aj Európskej únie, aj celého celku súčasnej Európskej únie, to znamená v rámci 27 štátov, očakávajú nás nové výzvy, reagovanie na priority, ktoré nie sú v školstve a nikdy nemôžu byť cez školstvo chápané ako stranícke, ktoré vychádzajú už aj z pripravovanej postlisabonskej stratégie, ktorá má názov Európa 2020, ale aj z nášho Modernizačného programu Slovensko 21, ktorý sme pripravovali ešte my pred globálnou finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou a ktorý bol prijatý nielen domácou verejnosťou – či už opozičnou, či koaličnou – v tomto období, ale aj v samotnom Bruseli, kde som sa stretol s predstaviteľmi Európskej komisie. A, samozrejme, pri rokovaniach v rámci Európskej únie mnohých partnerských štátov, najmä pozitívne ohlasy boli z Veľkej Británie, Švédska, Nemecka a Holandska. Teraz je šanca vrátiť sa k týmto podnetom, z ktorých niektoré aj sú obsiahnuté, nie však komplexne v týchto návrhoch, aj v týchto návrhoch, ktoré idú z rezortu školstva, samozrejme, chýba im ešte zatiaľ nepoznaná rozpracovanosť, ktorú dostaneme aj na náš výbor čoskoro, z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Ja by som len v podstate tie najpodstatnejšie veci len zopakoval, lebo tie sú veľmi dôležité pri vytváraní konsenzuálneho vzdelávacieho priestoru nielen v Slovenskej republike, ale vzdelávacieho priestoru Európy, čo je v súčasnom období veľká výzva aj pre našu Slovenskú republiku. Teda vytvoriť nielen ucelený systém rozvoja celoživotného učenia sa, ako sa hovorí, keď to budem doslovne prekladať, integrujúce všetky stupne a druhy vzdelávania, t. j. školské, mimoškolské, profesijné, záujmové aj občianske. Zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelávaniu a zvýšiť priestupnosť vzdelávaciemu systému. Inovovať proces vzdelávania a zvyšovať jeho kvalitu, to sú všeobecné veci. Ale čo je dôležité, a to je veľmi významné a, samozrejme, to treba aj pri tomto návrhu zákona pripomenúť, prepájať vzdelávací systém s trhom práce, zabezpečiť dostatočný počet a kvalitu učiteľov ako kľúčového faktora zvyšovania úrovne vzdelávacieho a výchovného procesu. A napokon, a toto je posledné, ktoré z toho vychádza aj z tej postlisabonskej stratégie vo vzťahu k Slovenskej republike a my sme to v tom aj národnom programe, ktorý bol spracovaný, veľmi vnímali a naviac sme ho každoročne pri hodnotení plnenia záväzkov Lisabonskej stratégie z roku 2000, ktorá bola Cookovou reformou z roku 2005 upravená, sme ju sledovali a vykazovali, ale neboli vždy dosiahnuté tie najlepšie výsledky, predovšetkým že sme zaostávali vo vzťahu k iným štátom, to si treba povedať otvorene, aj v minulosti, aj dnes vo financovaní vzdelávania, keď to berieme ako Slovensko, Slovenskú republiku ako celok vo vzťahu k ostatným štátom Európskej únie, a to už nehovorím v rámci štátov OECD.
K napĺňaniu aj týchto cieľov môže slúžiť aj táto pripravovaná vládna novela. Očakávam však viac empatie ku školstvu, vede, výskumu, teraz hovorím všeobecne, a inováciám zo strany nielen ministra financií a podpredsedu vlády, ale aj predsedníčky vlády. To v návrhu štátneho rozpočtu, o tom, samozrejme, budeme hovoriť na ďalších zasadnutiach pléna našej Národnej rady, ale ja, pokiaľ ho poznám, zatiaľ v tých východiskách, nie východiskách, ale cieľoch roku 2011 s výhľadom na roky 2012 – 2013 sa dostatočne neodráža. Teda budeme mať novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, a to práve kladiem túto otázku, ale adekvátne finančné zdroje pri efektívnom napĺňaní novely nám môžu veľmi často chýbať. To si treba povedať, lebo veľa je požiadaviek a bude ich čoraz viacej. Naviac sa to rozšírilo aj v podstate nejak v oblasti k tým originálnym kompetenciám, lebo sa chce pomôcť, či sa definujú tam štátne materské školy a pod. Naozaj predovšetkým tam tie havárie a podobne veľmi často budú. A my máme – a to si treba povedať - obrovský deficit pri prenose kompetencií v oblasti školstva vo vzťahu k samospráve a to pretrváva roky a roky a máme to a budeme to cítiť aj teraz, že v tej oblasti dofinancovania bude potrebné hľadať zdroje.
Vážení prítomní, v závere si vás dovoľujem upozorniť však na jeden závažný nedostatok predkladanej novely. Predkladatelia neboli dôslední k zákonu č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A myslím si, že mali byť, pretože oba zákony, či už ide o 597-ičku, ktorú schvaľujeme novelu, alebo 596-ka bola prijímaná súčasne a považujem ich ako dvojičky vzájomné, pretože ich treba navzájom aj takto akceptovať a rešpektovať.
Nuž a teraz sa ma opýtate, prečo to uvádzam a na akých konkrétnych faktoch, resp. zisteniach to konštatujem. V predkladanom návrhu zákona v bode č. 13 sa uvádza nový odsek 1, ktorým je zriaďovateľovi daná možnosť žiadať ministerstvo školstva o pridelenie finančných prostriedkov na rozvojové projekty. Pýtam sa, ako môžu túto možnosť obce a samosprávne kraje využiť, keď ste túto novú kompetenciu nezapracovali do ustanovení § 6, § 9 spomínaného zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov? Tento zákon je zákonom lex specialis, aby som používal aj to právne pojmoslovie, pre štátnu správu v školstve, ktorý obsahuje všetky kompetencie miestnej štátnej správy v školstve a kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, t. j. obcí a samosprávnych krajov. Bez zapracovania tejto kompetencie do citovaného zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je možné nový zákon v uvedenej oblasti aplikovať v praxi.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi preto z uvedeného dôvodu predložiť v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh, vrátiť, prijať uznesenie vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie najmä v tejto oblasti, pretože je to veľmi dôležité.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.10.2010 o 9:37 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 9:49

Ján Mikolaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa zameriam na filozofiu a podstatu tohto zákona. Podľa môjho osobného názoru tento zákon je zákonom pragmatickým a osobne súhlasím s tým, čo je v ňom uvedené, pretože dáva do zákonnej podoby rôzne postupy, ktoré či už boli v smerniciach alebo vyhláškach a ktoré priniesla prax a u ktorých sa ukázalo, že zákonná podoba je nevyhnutná.
Tento zákon bol pripravovaný niekedy ešte v mesiacoch apríl a máj a len som pozeral, že či sú tam niektoré nové veci, ktoré v tom období neboli. No našiel som tam dve veci, ktoré sú tam naviac a na ktoré si teda dovolím upozorniť.
Prvá vec je tá, že stále sa mi tak zdá, ale podrobnejšie budem rozprávať v druhom čítaní, a to je otázka zasahovania štátu do originálnych kompetencií, kde stále cítim, že pokiaľ sú originálne kompetencie, tak zákonom nejak podrobne rozpisovať, si myslím, to nie je celkom správne, a preto sme my zostali na úrovni vyhlášok. Už nariadenie vlády, by som povedal, je na určitej hranici. Súhlasím však s tým, že ten spomínaný § 7, že k 25. septembru musia byť údaje zo zákona, to je v poriadku, to tam patrí a si myslím, že to veci pomôže. Takisto tá technická vec, ktorá súvisí s tým, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, tiež je pravdou, že túto vec treba doladiť so zákonom č. 596.
Ale je tu ešte jedno riziko, ktoré vyplýva z čl. 1 a ktoré je tu dané naviac, to nebolo v tých pôvodných návrhoch, a to je § 2 ods. 2, kde sa vkladá nové písmeno, ktoré znie: „prostriedky od iných fyzických osôb a právnických osôb za prenájom priestorov a zariadenia škôl v čase, keď sa nevyužívajú na výchovno-vzdelávací proces“. V podstate ide o to, že neštátne školy, teda súkromné školy a cirkevné, môžu svoje priestory mimo vyučovania v podstate používať na čokoľvek, ak je to tak, na základe dikcie tohto zákona. To znamená, že tam môže byť cestovná kancelária, a keď trošku pritvrdím, tam môže byť aj reštauračné zariadenie. Toto nebolo. Vždy bolo povedané, že ak je to priestor školy, aj súkromný, tak sa môže vykonávať vždy len tá činnosť, ktorá súvisí s výchovno-vzdelávacou činnosťou. Okolo toho boli dosť tvrdé diskusie. Teraz sa mi zdá, že ak by sa to takto dalo vyložiť, ako to je tu napísané, ale tak s tým sa súhlasiť nedá a budeme namietať. Ak sa to upresní v druhom čítaní s tým, že tam je väzba iba na niektorý iný odsek, ktorý hovorí o tom, že tá činnosť, ktorá súvisí s výchovno-vzdelávacou činnosťou sa musí dať do zákona, aby mohla byť evidovaná a s týmito finančnými prostriedkami narábať, tak potom je to v poriadku, ale treba to tam tak týmto spôsobom upresniť.
Ak sa tieto dve veci dokážu v druhom čítaní upraviť, upresniť, tak ja osobne tento zákon podporím.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.10.2010 o 9:49 hod.

prof. Ing. CSc.

Ján Mikolaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:54

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som sa, pán kolega Mikolaj, rád iba vyjadril k tej poslednej veci, o ktorej ste hovorili. U nás napr. aj štátna škola v Novom Meste, tuto v Bratislave, má vo zvyku prenajímať jedáleň pre stretnutia majiteľov bytov okolitej školy, aby sa tam mohli stretávať a prostriedky v podstate z takéhoto prenájmu používa na zveľaďovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorý na tej škole prebieha. Takže ja súhlasím s tým, že možno by bolo treba obmedziť účel vlastne využívania týchto priestorov, školských, mimo vyučovania, ale nie som si istý, či obmedzenie iba na veci, ktoré súvisia s výchovno-vzdelávacím procesom je nutné. Pretože ak niekto prenajme telocvičňu pre rodičov večer, aby si tam mohli zahrať futbal, alebo prenajme jedáleň na stretnutie presne majiteľov bytov, ktorí bývajú v okolí školy, tak to nepovažujem za zlé využitie priestoru a považujem to za veľmi dobrý zdroj príjmov pre školu, ktorá vďaka tomu môže zadotovať teda vzdelávanie na škole. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2010 o 9:54 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:55

Ján Mikolaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ale áno, veď preto som povedal aj v tej druhej časti, že pokiaľ sa to týka len toho, aby to, čo sa už roky a v súčasnosti deje, aby školy čistejším spôsobom mohli si účtovať do svojich príjmov, tak s tým súhlasím. Na druhej strane ide o to, že sa tie veci v praxi aj zneužívajú. Ja poznám ix podnikateľov, ktorí bývajú nad svojou školou a v tých večerných hodinách si tam robia kade čo. Čiže určité obmedzenie byť, si myslím, musí, pokiaľ je to vo vzťahu k rodičom a súvisí to opäť s tou výchovno-vzdelávacou činnosťou, tak áno, ale nesmie tam byť reštaurácia, to uznáte aj vy, a nesmú tam byť niektoré ďalšie aktivity, ktoré sa z času na čas vyskytujú, možno.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2010 o 9:55 hod.

prof. Ing. CSc.

Ján Mikolaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:56

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa rád vyjadril v podstate iba k dvom bodom, širšie možno potom, ak to prejde v druhom čítaní, ale chcem oceniť na tomto návrhu zákona dva kladné body.
Prvý prispieva k riešeniu jednej z najpálčivejších otázok, ktorú vlastne na Slovensku máme, a to je vzdelávanie sociálne znevýhodnených skupín a týka sa teda hlavne vzdelávania detí zo sociálne vylúčených osád na východe Slovenska. Tým, že v tomto zákone sa kladie dôraz na navyšovanie počtov asistentov v školách a že sa v tomto zákone kladie dôraz na to, aby posledný ročník pred nástupom na základnú školu bol pre tieto deti povinný, nastupuje vlastne trend, ktorý sme sľúbili svojim voličom už pred voľbami, a to je to, že vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia bude jednou so základných priorít tejto vlády.
Druhý bod, ku ktorému by som sa rád vyjadril, sú práve zmeny, ktoré sa týkajú prerozdeľovania daní na úrovni samosprávy. To nariadenie vlády, ktoré bolo prijaté krátko pred voľbami, nám spôsobilo situáciu, že mnoho z centier voľného času v podstate podľa nových pravidiel by dostávalo menej ako 75 % svojich príjmov, ktoré mali dovtedy a už dovtedy boli na tom, v podstate žili na existenciálnej hrane. To znamená, v momente, ako by dostali menej ako 75 % svojich dovtedajších príjmov, tak by museli zaniknúť. Preto považujem za rozumné vlastne v zákone túto otázku riešiť.
Ja s vami súhlasím, pán kolega, že narábanie s originálnymi kompetenciami je vždy citlivá záležitosť. Ale treba sa na to pozrieť podľa mňa, kde je vlastne, kto je koncovou cieľovou skupinou tejto zákonnej normy. A že či máme hľadieť viacej na záujmy ZMOS-u alebo či máme hľadieť viacej na záujmy vlastne detí a pedagogických pracovníkov, ktorí sa v tých centrách voľného času venujú práci. A ja si myslím, že základnou cieľovou skupinou je práve tá druhá. A ak je to tak, tak potom treba ochrániť vlastne doterajšie aktivity, ktoré vykazovali nejakú činnosť. A čo je určite potrebné urobiť, je nejakým spôsobom vlastne riešiť tie podvodnícke praktiky, ktorých sme boli svedkami v posledných rokoch, že sme mali všetkých hokejistov zrazu zapísaných v Skalici.
Súhlasím s tým, že je potrebné vlastne vytvoriť nejaké páky, aby tieto podvody nepokračovali. A myslím si, že to nariadenie vlády vylialo dieťa aj s vodou z vaničky von. A myslím si, že je potrebné, ak aj formou zákona, vlastne ošetriť to tak, aby nám 2 000 pedagogických pracovníkov v centrách voľného času a na základných umeleckých školách neprišlo o prácu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.10.2010 o 9:56 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, tá prvá vec, ja si myslím, že ten všeobecný súhlas s tým je a že ten inštitút asistentov sa osvedčil a aj tie ďalšie veci pre deti zo znevýhodneného prostredia sú v poriadku. Akurát si dovolím vysloviť istú obavu, pretože v doložke vplyvov je napísané, že to nebude mať žiaden dopad na verejné financie. A neviem, či to dokáže potom dostatočne ministerstvo školstva pokryť z vlastného rozpočtu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2010 o 10:00 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01

Ján Mikolaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. To isté, čo povedal pán Fronc, som chcel aj ja povedať, ale naviac ešte, viete k tomu ZMOS-u. ZMOS zastupuje obce. Čiže nepovedal by som, že to, čo stavať na rozdiel ZMOS a záujmy detí alebo ich rodičov. ZMOS zastupuje obce, a to, čo poviem ZMOS, musíme chápať, ako keby to povedali obce, ktoré majú 100-percentnú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie v rámci obcí. A na to sú voľby, aby ich potom zhodnotili, ako sa starajú o výchovu a vzdelávanie.
Vo Fínsku napríklad je to pre starostu, primátora priorita číslo 1 - výchova a vzdelávanie. Číslo 1. Tam sa o tom diskutuje od rána do večera.
Ale to nariadenie vlády, ktoré ste spomínali, to som ja v tom zákone nenašiel, žeby bolo riešené, to tu nie je. Takže ak sa to pokúsite nejakým iným spôsobom riešiť, v poriadku, ale my sme to riešili tak, ako to navrhol práve ZMOS. Čiže my sme akceptovali to ich riešenie, a to z dôvodu, aby bola nulová administratíva. A toto povedzme, neviem, či to z tohto zákona vyplýva aj vo vzťahu k týmto krúžkom, ale asi áno, a tým sa veľa veci vyrieši, len mi tú chýba reštrikcia o tom, že čo keď to nedajú a čo keď opäť budú klamať, lebo to sa nedá skontrolovať. To by chcelo stovky úradníkov. A tá administratíva by bola drahšia ako ten model tej alokácie tých prostriedkov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2010 o 10:01 hod.

prof. Ing. CSc.

Ján Mikolaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja nie som si úplne vedomý toho, akým spôsobom to bude, pán Fronc, financované, ale som si vedomý toho, že mnohé z týchto vecí sa dajú pokrývať zo zdrojov Európskej únie, že na to sa dajú čerpať eurofondy, takže predpokladám, že ministerstvo spraví niečo v tejto veci.
A, pán kolega Mikolaj, ja s vami súhlasím, že áno, že to bol návrh ZMOS-u, podľa ktorého bolo to nariadenie prijaté, ale po tom, čo bolo prijaté, nám prišlo hrozne veľa signálov o tom, že v podstate mnohé samosprávy využijú peniaze, ktoré im budú pridelené, ani nemajú centrá voľného času, a tým, že vlastne tie peniaze nie sú voľne, že nie sú viazané, ktoré dostávajú na činnosť centier voľného času, tak ony ich môžu prakticky využiť na čokoľvek. A tam potom je otázne, opäť sa vraciame k tomu, že kto je cieľová skupina? Že či cieľovou skupinou sú samosprávy, ktoré takýmto spôsobom, ja verím, že v časoch krízy potrebujú sanovať svoje rozpočty, ale je... (Reakcia z pléna.) No je otázne, no mnohí to na školstvo nepoužili, a tým pádom vlastne sa nám tu stáva, že tam, kde predtým boli peniaze využité v prospech detí a pedagogických pracovníkov, tak už nebudú a mnohé obce, ktoré dovtedy nečerpali peniaze, pretože nemali dostatok činnosti pre deti a mládež, tak dostanú nejaké peniaze, ale využijú ich na iný účel.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2010 o 10:02 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:04

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Krátka poznámka k vplyvu na verejné financie. Tam to riešime prechodným ustanovením. A potom taká podľa mňa dôležitejšia o niečo poznámka k tomu prepojeniu potrieb trhu a školského systému. V ostatnom čase sa zvyšujú tlaky na to, aby sme určili presne školy, napríklad stredné odborné školy, ktoré na trh práce nereagujú dostatočne pružne, a aby sme im dali buď menej peňazí, alebo snáď ich aj zrušili.
Chcem povedať, že takýto zásah sa nám veľmi nezdá, a to z toho dôvodu, že je založený väčšinou na úvahe, že keď si zistíme, koľko nezamestnaných produkuje ktorá stredná odborná škola, tak na základe toho by sme mali vlastne vedieť, tie stredné školy, ktoré produkujú viac nezamestnaných, sú horšie a mali by sme ich pozatvárať. Ale treba si uvedomiť, že sú často tieto školy v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, a ak by sme takéto školy obmedzovali, alebo dokonca zatvárali, tak sa môže stať, že tie deti, ktoré tam žijú, stratia poslednú šancu dostať sa do úspešného života.
To, čo skôr budeme robiť, je to, čo podľa môjho názoru určite môže a má štát robiť pri zlyhaní trhu v školstve, ktoré spôsobuje informačná asymetria. To znamená, máme sa starať o to, aby rodičia a žiaci a študenti dostali viac informácií o tom, aká je to kvalitná škola, a aj o tom, koľko nezamestnaných produkuje. Samozrejme, s tým, aj s informáciou, aká je nezamestnanosť v danom regióne. Ďalšie informácie, ktoré sa týkajú kvality škôl, predstava naša je taká, že sme veľmi pritlačili na sebaevaluáciu škôl, to nielen stredných, ale aj vysokých a základných tak, aby, teraz to trocha preženiem, ale aby študenti, deti a rodičia si mohli porovnať dve rôzne školy na počítači tak, ako keď si dnes kupujete televízor a na počítači si porovnáte parametre dvoch televízorov v prakticky desiatkach parametroch a je to pomerne jednoduché.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.10.2010 o 10:04 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:07

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení podpredsedovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010.
Dôvodom na vypracovanie predmetného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 300/2008 Z. z. s ustanovením § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa dotácie po 1. januári 2011 poskytnú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených. Materiál bol schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 633 z 22. septembra 2010.
Predmetný návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona ustanovuje spôsob poskytovania dotácií z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Jednak ide o oblasti, na ktoré je možné poskytnúť dotáciu. Návrh zákona oproti súčasného stavu rozširuje možnosť poskytnúť dotáciu na športovanie detí, žiakov a študentov aj počas vyučovania. Ďalej na odmeny športovcov a trénerov a podporu edičnej, muzeálnej a osvetovej činnosti v športe. Týmto návrhom sa posilňuje možnosť podpory športovania detí, mládeže a takých aktivít, ktoré pozitívne ovplyvňujú vzťah občanov k pohybu a športu.
Návrh zákona zároveň ponecháva možnosť financovania športovej reprezentácie, športových talentov, športových súťaží a športových podujatí, športovej infraštruktúry osobitného významu a opatrení proti dopingu v športe. Žiadateľmi o dotáciu môžu byť plnoletí občania Slovenskej republiky a právnické osoby so sídlom na území Slovenska pri dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci, prípadne podnikateľských subjektov.
Návrh zákona ustanovuje, že dotácia sa poskytne na základe písomných žiadostí. Tieto žiadosti musia byť podané v súlade s výzvou na poskytovanie dotácií, ktorá musí byť minimálne 30 dní zverejnená na webovom sídle ministerstva a musí obsahovať informácie, ako sú oblasti aktivít, na ktoré sa môžu poskytnúť dotácie, adresu, spôsob a dátum ukončenia predkladania žiadostí, výšku spolufinancovania a výberové kritériá.
V procese poskytnutia dotácie návrh zákona zavádza vyššiu transparentnosť ustanovením povinnosti poskytovateľa dotácie, teda ministerstva, zverejniť na svojom webovom sídle znenia predložených žiadostí, zoznam úspešných žiadateľov aj s výškou schválenej dotácie, zoznam neúspešných žiadateľov s uvedením dôvodu neposkytnutia dotácie a zmluvy o poskytnutí dotácie. Návrh zákona ukladá povinnosť poskytovateľovi vykonávať kontrolu správnosti použitia a zúčtovania dotácie. V prípade porušení podmienok, za akých bola dotácia poskytnutá, sa poskytnuté prostriedky vrátia do štátneho rozpočtu.
Žiadam o prerokovanie zákona a ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.10.2010 o 10:07 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom