9. schôdza

Páni poslanci, vitajte po obedňajšej prestávke v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní bodom programu, ktorým je

vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

Poprosím teraz pána poslanca exministra financií Jána Počiatka, my vás obslúžime pán poslanec, vodu si nechajte tam, ak tam máte niečo lepšie, môžete to položiť sem. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni v hojnom počte, vážená vláda, spravodajca, všetci, rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je výnimočný, výnimočný preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Mnohí z vás zabúdajú, že tento rozpočet hovorí o verejných financiách do konca roku 2013. Tu už končia predvolebné sľuby a prázdne heslá. Tu sú čísla, ktoré hovoria jasnou rečou. A je zrejmé, že niektoré sektory idú do úplného útlmu. Mimochodom, jedna z mála vecí, na ktorých sme sa pred voľbami zhodli, bolo zavedenie princípu záväzných výdavkových stropov vo viacročnom rozpočte. Bude to tak? Alebo teraz to už bude nejako ináč. Máme naozaj brať vážne výdavkové limity v kapitolách, ktoré sú najmä na druhý a tretí rok? Rozpočet na roky 2011 až 2013 obsahuje viaceré riziká. A plány najmä na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia sú iba mechanicky nastavené tak, aby sa deficit naoko znížil pod 3 %. Keď sa podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol, je zrejmé, že pri tom všetkom, čo sľubujú, v najbližších rokoch buď sa musí stať zázrak, alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní, alebo niektoré sektory budú tak podfinancované, že budú poskytovať oveľa menej kvalitné služby.
Súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a, samozrejme, aj tento návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky. Vláda sa pritom tvári, že šetrí. Na tento účel vyprodukovala už viacero tabuliek. Niektoré z nich sú už doslova prejavom zúfalstva, najmä tá, v ktorej sa za šetrenie vyhlasuje aj nerozpočtovanie odchodného poslancov v roku, keď sa voľby ani nekonajú, či povodní, jednoducho že na budúci rok nebudú.
Úplnou novinkou tohto rozpočtu je však kategória základné výdavky na chod štátu. Žiadny rozpočet doteraz takúto kategóriu neobsahoval, aj keď možno ju mal obsahovať. A ani sa nebránim, aby takáto kategória existovala. Problém je však, že tentokrát má vyslovene politický cieľ. A preto bolo porovnanie napočítané úplne účelovo. Prvoradým zmyslom jej existencie bolo obhájiť neobhájiteľné, ukázať, že súčasná vláda šetrí na výdavkoch, aj keď to tak nie je. Nikto presne nepopísal metodológiu pre túto kategóriu, čo je zarážajúce najmä vo svetle deklarovanej snahy o transparentnejšie rozpočtovanie. Napriek tomu skúsme rozobrať, ako teda vyzerá kategória základné výdavky na chod štátu. Na strane 28 sa píše, že vraj oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 sa tieto výdavky medziročne znižujú o 5,9 %. Niektorí z poslancov aj toto číslo už použili v rozprave. Už z toho, čo s čím ministerstvo financií porovnáva, je úplne jasné, že varili z posledných síl z vody a znásilnili všetky porovnania, len aby to nejako vyšlo. Takže prvou položkou sú výdavky štátneho dlhu. Podľa vývoja tejto položky v ostatných rokoch je úplne zrejmé, že práve tu má ministerstvo financií schovaných zhruba 100 mil. až 150 mil. eur. Ďalšou položkou je transfer do Sociálnej poisťovne a treťou položkou sú európske fondy a spolufinancovanie, kde si ministerstvo financií veľmi rado odpočítalo nerealisticky nafúknutú sumu na tento titul v roku 2011, zatiaľ čo za rok 2010 zarátalo len skutočne čerpanú sumu, čím sa optika vylepšila úplne radikálnym spôsobom.
Navyše v reziduálnej položke základné výdavky na chod štátu je v roku 2010 zarátané úplné minutie nami odovzdanej rezervy 317 mil. eur a úplné minutie prenášaných prostriedkov minulých období v objeme 394 mil. eur. Takže sú dve možnosti, buď budeme porovnávať rozpočet verzus rozpočet alebo skutočnosť verzus skutočnosť, ale určite nie očakávanú skutočnosť verzus rozpočet. To už snáď nemyslí ministerstvo financií ani vážne. Ak porovnáme rozpočet 2010 s rozpočtom 2011, tak vidno, že základné výdavky na chod štátu klesajú o 0,01 %, čiže o jednu desaťtisícinu. Čiže neklesajú. Súčasná vláda bude namietať, že to nie je korektné, aj keď práve minister Mikloš onoho času tvrdil, že takto sa má správne porovnávať. Našťastie, to, že to tvrdil, nezatají, pretože sú o tom záznamy. A možno si niekto aj na to spomenie, to je tá legendárna debata o hruškách a jablkách.
Takže skúsme porovnať skutočnosť so skutočnosťou. Najprv musíme skorigovať výdavky štátneho dlhu, pretože je zrejmé, že sú umelo nadhodnotené, Ministerstvo financií tu má totiž schovanú už spomínanú rezervu 100 mil. – 150 mil. eur a vývoj tejto položky bude úplne iný v priebehu roka a tzv. "usporené" peniaze sa presunú na iné výdavky a minie ich určite v kategórii základné výdavky na chod štátu. Takže tie treba pri porovnávaní skutočnosti voči skutočnosti určite pripočítať k roku 2011. Keby to chcel niekto spochybňovať, tak upozorňujem, že táto položka sa veľmi jednoznačne vykazuje a nebude vôbec žiadny problém to vysledovať v priebehu roka. Taktiež bude úplne jasné, kam peniaze pretiekli a aj na čo sa minuli.
No a úplná lahôdka je, že ministerstvo financií porovnáva reálne čerpané EÚ fondy v roku 2010 s úplne nereálnym plánom ich čerpania na rok 2011. Takže skúsme tiež urobiť korekciu, my sme plánovali minúť 3,5 mld. eur, súčasná vláda plánuje minúť 4 mld. eur, očakávané reálne čerpanie v tomto roku bude okolo 2,5 mld. eur. Takže budem optimista a nech teda v roku 2011 minú 3,5 mld. eur, čiže toľko, koľko sme my plánovali v tomto roku minúť. Aj by sme to dosiahli, keby sme boli mohli pokračovať. Súčasná vláda, som rád, že pán minister sa už uchechtáva, lebo to je typické pre neho, keď už nemá argumenty, však zásadne spomalila tempo čerpania. A podľa toho, čo avizovali, že chcú robiť, tak ak minú v budúcom roku aspoň tých 2,5 mld., tak to bude veľmi veľký úspech. Ale nech teda je to ešte o jednu miliardu viac čiže 3,5 mld. Takže pripočítajme korigujúcich 0,5 mld. eur pre porovnanie skutočnosť verzus skutočnosť.
Zaujímavé je aj to, že v očakávanej skutočnosti roku 2010 je zarátaný vplyv prenášaných prostriedkov minulých období, ktoré, samozrejme, v rozpočte 2011 nie sú zarátané. Je ale úplne jasné, že v skutočnosti budúceho roku bude takáto odchýlka. A keby ministerstvo chcelo byť naozaj korektné, tak by vylúčilo z toho celkového porovnania aj túto položku, čo sa nestalo. V tomto roku odhaduje ministerstvo financií vplyv tejto položky na sumu 394 mil. eur, aj keď si myslím, že nemajú ešte šancu presne vedieť, aká táto položka bude. A myslím si osobne, že bude menšia. Odhliadnuc od toho treba ju vylúčiť alebo korektne odhadnúť jej vplyv v budúcom roku, čo sa však v tento moment nedá.
No a po týchto korekciách už domachrovali so šetrením, dámy a páni, základné výdavky na chod štátu by sa tak zvýšili o 357 mil. eur, teda o 3,3 %, ak ešte odrátam aj už minutú alebo v najbližšej dobe minutú rezervu 317 mil. eur, ktorú sme zanechali a nemuseli minúť, tak by základné výdavky na chod štátu stúpli o 674 mil. eur, teda o 6,3 %. Takže nie je to žiadne šetrenie.
Takže ja tvrdím, že základné výdavky na chod štátu, tak ako sú vyskladané, a podľa teda nepopísanej metodológie, len intuitívne, ako to tam je napísané, budú v skutočnosti v roku 2011 najmenej 11 mld. eur, a nie 10,12 mld. eur, ktoré sú napísané v rozpočte, čiže takmer podľa môjho názoru o 900 mil. eur viac, ako sa vláda v súčasnosti tvári. Takže nie je to žiadne šetrenie. Je mi taktiež jasné, že sa teraz budete všetci tváriť, že to je inak, ale čas to ukáže. A našťastie tieto položky sa budú dať presne monitorovať a uvidíme, kto bude mať pravdu. A určite sľubujem, že sa budeme k tejto položke pravidelne vracať, a myslím, že to bude veľmi presvedčivé.
Základom rozpočtu sú príjmy z daní a odvodov a poplatkov. Vláda sa chystá vybrať od ľudí podstatne viac ako v minulosti. A udeje sa to cez viaceré zmeny v zákonoch, ktoré už boli prijaté. Vieme, ja len to pre účel tejto rozpravy zopakujem, je to zvýšenie DPH na 20 %. Dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, najmä v uhle pohľadu, že ja si osobne myslím tým, ako čítam limity kapitol na druhý a tretí rok, že dosiahnutie toho trojpercentného deficitu na základe tohto rozpočtu je nereálne, zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora, zrušenie zníženej sadzby pre poľnohospodársku naftu, zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používané na výrobu tepla, čo bude znamenať zvýšenie cien tepla, pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu z jadrových elektrární, ktorý taktiež prispeje ku zvýšeniu cien elektrickej energie, zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv od každého litra benzínu a nafty, úplne jednoznačne sa premietne do cien palív, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, znovu zavedenie dane na LPG, pripravuje sa zvýšenie cien diaľničných nálepiek, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré opäť sa určite prenesie do cien tovarov a služieb, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové sporenie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v uhle pohľadu toho všetkého, čo sa budúci rok má stať, naozaj situácia pre obyvateľstvo bude veľmi ťažká. A darmo sa tu vyhovárate. Vy ste naplnili tú povestnú káru, a nie kvôli nám, ale kvôli vám, pretože nemáte žiadne zázračné riešenia, ktoré ste sľubovali, že ich máte. A teraz už treba niečo aj urobiť a nielen tárať pred voľbami a toto je toho výsledok.
Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená, percentuálny podiel jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, sú vyššie dane, odvody a poplatky a ceny za diaľničné nálepky. Čiže , ako som hovoril viackrát, nie je nič ľahšie, ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, to je zase úplne iný uhol pohľadu, ale keď sa pozrieme na ten, tak vidno, že vláda ho naplánovala na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí pripočítať vyššie príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme zhruba 770 mil. eur, čo nám dáva spolu 4,6 mld. eur. To znamená, že keby ste v budúcom roku nevybrali od ľudí 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku. Čiže upravený je 4,54 mld. eur. Zároveň je dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur rezervu a ešte si aj navýšila novelou rozpočtu 2010 výdavky o 130 mil. eur, čo znamená, že tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší. A je dôležité pripomenúť, že práve tento má zásadný vplyv na štátny dlh.
Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie, opäť v porovnaní rozpočet verzus rozpočet by bolo, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. eur.
Európske peniaze vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. eur, pričom predchádzajúca vláda bola kritizovaná za príliš veľké nafukovanie týchto prostriedkov. A opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku a tá suma ešte zásadným spôsobom narástla. Budeme veľmi pozorne sledovať EÚ zdroje v budúcom roku a ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a zďaleka to nebude dosahovať tie plány, ktoré sú tu napísané.
Znižovanie miezd nie o 10 %, ale o niečo vyše 5 %, absolútna hodnota 114 mil. kvôli výnimkám, čiže úplne minimálne zníženie. A opäť to bola jedna z tradičných tém kritiky. Jasne taktiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy pre nepedagogických zamestnancov, a to až o 10 % práve tým, ktorým bude chýbať každé euro. Tu je aj vidieť ako tejto vláde záleží na obyčajných ľuďoch.
Veľmi zaujímavou kapitolou je kapitola ministerstva dopravy.
Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, a to hlavne v prípade ŽSSK čiže osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia na ozdravenie hospodárenia a efektivizáciu chodu celého tohto podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú v našom rozpočte kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou, notifikáciou deficitu roku 2009, týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože zarátala tú pôžičku ako transfer. A je úplne jasné, že sa boja tejto témy, keďže nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy, a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia tu nie je, a preto je iba veľmi hmlistá budúcnosť pre celý tento sektor.
Ministerstvo financií tejto kapitole navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru o necelých 200 mil. eur vrátane EÚ prostriedkov a spolufinancovania, čo pri nepokračovaní PPP projektov znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Je to obrovská chyba a všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú tým pádom len prázdne gestá. Je úplne nespochybniteľné, že bez najmä dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry len ťažko možno hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Podpora cestovného ruchu. Plán na celé tri roky hovorí len o tom, že cestovný ruch pre súčasnú vládu nie je vôbec prioritnou oblasťou.
Kapitola školstva. Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. eur a v ďalších rokoch nestúpajú. V najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch.
Taktiež klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku. A taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, tak s takouto podporou na najbližšie tri roky skutočne je to veľmi ťažko.
Šport. Myslím si, že šport je v rámci podpory úplne na chvoste na najbližšie tri roky. Ako môžete vidieť, hlavne druhý a tretí rok sa šport dostáva na úrovne, aké tu ešte ani neboli. Čiže na podporu športu v tomto volebnom období zabudnime.
Zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poistného klesá zo 4,78 % v roku 2010 iba na 4,32 % v roku 2011, čo bude mať určite vplyv na poskytovanú kvalitu zdravotnej starostlivosti. Čo je ale opäť čierne na bielom, je to, že druhý a tretí rok sú to opäť len 4 %. Takže neviem, aký zázrak sa má v zdravotníctve stať, aby to stačilo na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Alebo to predkladateľ s týmito výdavkovými limitmi nemyslel vážne.
Poľnohospodárstvo. O tom sa tu už veľa hovorilo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, klesajú taktiež výdavky na rozvoj vidieka, v druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka už na úplne nereálne úrovne. Ale to je, myslím si, autentické, pretože tento sektor bol pre predstaviteľov súčasnej vlády vždy otravou.
Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú v roku 2011. Mierne klesajú štátne peniaze na záchranky. Ale to, čo je alarmujúce, je, že pri všetkých deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších troch rokoch o 200 mil. eur v porovnaní s poslednými tromi rokmi. Zjavne teda ani bezpečnosť občanov nie je prioritou tohto volebného obdobia. Alebo opäť platí, netreba brať vážne to, čo je v tom rozpočte napísané.
Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. eur, ale nie je to výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila tento problém. Taktiež nie je dostačujúce ani opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo nerieši tento problém komplexne.
V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky EÚ, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. A opäť vzhľadom na to, že si myslím, že súčasná vláda nebude efektívna v čerpaní eurofondov, je to len fiktívne číslo, aby aspoň nejakú podporu tento sektor dostal.
Sú tu, ako som už spomínal, aj oblasti, kde je možné tie sumy znížiť na tej výdavkovej strane. A to je rezort obrany a už citovaná kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, kde vo viacerých položkách má ministerstvo financií zjavne schované nejaké peniaze ako rezervu.
Vrátim sa ešte k tomu, čo sa tu už dlhodobo deje. A to je, že vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené a že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že vlastne idú budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú totiž nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čo som, myslím, dosť podrobne popísal, že to tak nie je, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že relevantné inštitúcie netvrdia, že problémom verejných financií je plytvanie ministerstiev. Nakoniec, dokazujú to aj samotné dokumenty vlády.
Ako sme odovzdávali krajinu, v akom stave bola. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v európskej dvadsaťsedmičke. A celoročný bol našliapnutý na takej istej úrovni. V tejto súvislosti vyznievajú veľmi komicky slová, že súčasná vláda chce naštartovať rast. Nakoniec, štruktúra konsolidačného balíčka ide práve proti tomuto. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte, nezamestnanosť, aj keď, bohužiaľ, postihnutá krízou, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na 50 %. A odovzdali sme novej vláde hotovostnú rezervu viac ako 300 mil. eur, najlepšie ratingy, dôveru investorov, všetky lepšie ako za predpredchádzajúcej vlády. Dôkazom toho sú aj úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú najlepším dôkazom, že sme neboli ani na gréckej, ani na írskej, ani na portugalskej ceste, žiadna spálená zem.
Takže na záver. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť, zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda verejné financie zachraňovať. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo. Tento rozpočet preto podľa mňa nie je dobrý a nie je možné ho už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta akékoľvek pozmeňujúce návrhy, a preto ho ani nepodporíme. Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán poslanec Mikolaj, ďalší poslanec prihlásený do rozpravy.

Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, pri komplexnom hodnotení štátneho rozpočtu je potrebné uvažovať v dvoch kategóriách. A to po prvé sú makroekonomické a po druhé je to vnútorná alokácia prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles... (Ruch v sále.) Poprosím, môžete zasiahnuť, pán podpredseda?

Páni poslanci, prosím, aby ste v rámci diskusie nediskutovali s ministrami vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles schodku verejných financií vo vzťahu k HDP dosiahne úroveň 4,9 %, čo sa považuje ako úspech tohto rozpočtu. Samozrejme, je tu otázka, prečo je to práve 4,9 %, otázka, na základe akých kritérií bolo stanovené toto číslo, otázka: Nemala by vláda šetriť viac? Ak sa dokonca predpokladá v budúcom roku najvyšší rast HDP v eurozóne, a to na úrovni 3,3 % a možno ešte viac, tak obavy o pokles výkonnosti ekonomiky pri šetrení spotreby nie sú podľa môjho názoru opodstatnené. Ak sa pozrieme na výdavky, zistíme, že rast oproti tomuto roku z 15,846 mld. eur na 16,925 mld. eur robí 1,1 mld. eur, teda výdavky sú vyššie o 33 mld. Sk. Takže otázka je, aké je šetrenie. Šetrenie je štatistické vo vzťahu príjmov a výdavkov k HDP. Ale v skutočnosti v tomto roku a teda v budúcom roku sa minie viac. Dokonca si myslím, že neobstoja ani výroky predsedníčky vlády, ktorá tvrdí, že šetrenie treba spomaliť a rozložiť na 3 roky.
To, či si môžeme dovoliť 4,9-percentný schodok, zistíme aj z ďalších kritérií makroekonomických ukazovateľov. Ja sa zameriam aspoň na jeden z nich. A to je vzťah štátneho rozpočtu k HDP. Vieme, že na Slovensku ho máme jeden z najnižších. Pre budúci rok vychádza, že príjmy štátneho rozpočtu tvoria len 18,65 % z HDP. Možnože je najnižší aj v celej eurozóne. Takže schodok štátneho rozpočtu 3,73 mld. eur je v pomere k príjmom štátneho rozpočtu 28 %, inak povedané, minieme v budúcom roku takmer o jednu tretinu viac, ako zarobíme. A to je, pán minister, veľa. Výsledok je ten, že v pomere k HDP porastieme zo 43,8 % na 46,5 %, schodkom 110 mld. Sk zvýšime dlhovú službu štátu na úroveň 32,7 mld. eur, teda takmer 1 bilión Sk. Ak to porovnáme so štátnym rozpočtom, tak ide o dva štátne ročné rozpočty. I keď sa istina tlačí pred sebou a neustále si štát na ňu požičiava, výdavky na správu štátneho rozpočtu, kde patrí aj splácanie úrokov, tie sa hradia zo štátneho rozpočtu a tie nám už výrazne rastú, kým v tomto roku to približne činí 1 mld. eur, tak v roku 2012 to bude už 1,6 mld. eur, čiže náraz o 62,5 %. V tomto roku je to 7,1 % z príjmov a v budúcom roku to už je 11,9 %.
Pokiaľ ide o kritériá alokácie, si myslím, že tu sú disproporcie ešte väčšie. Pre oblasť školstva navrhujete na rok 2011 celkovú sumu výdavkov 2,337 mld. eur a v porovnaní s týmto rokom (2, 348 mld. eur) je to zníženie o 11 mil. eur, čo je zhruba 330 mil. Sk. Pokiaľ sa pozrieme na rok 2012, sumu 2,238 mld., a rok 2013, sumu 2,24 mld., je to ešte nižšie, ako je to v budúcom roku, a to už je deprimujúce. Problém je ale v tom, že to tak nemusí byť. Ako som už spomínal, výdavky v budúcom roku porastú o 1,1 mld. eur, teda otázka je, keď minieme viac ako v tomto roku, prečo je to práve na úkor vzdelávania a vedy, teda toho najdôležitejšieho pre ďalší rozvoj spoločnosti. Spomeňme si, pán minister, na vaše vyjadrenia k nášmu rozpočtu, ja sa na to dobre pamätám, keď ste kritizovali jeho vnútornú štruktúru práve vo vzťahu k vede a výskumu a k vzdelávaniu. Kritizovali ste pritom výdavky na vedu vo vzťahu k HDP. Škoda trošku tej kratšej pamäti, pretože tento rozpočet je vo vzťahu vedy a výskumu k HDP najhorší za posledné roky. Pokles výdavkov k HDP na vedu a výskum klesol totižto z 0,32 % na budúci rok na 0,28 %, sme najhorší v Európskej únii, predbehlo nás už aj Bulharsko a Rumunsko.
Pokiaľ ide o rozpočet vysokých škôl, je plánovaný na 432,74 mil. eur. V porovnaní s rokom týmto je to pokles o 23,4 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Sk, čo je viac ako 5 %. A to je opäť veľa. Zníženie na bežných výdavkoch je približne 2 mil. eur, ale na kapitálových výdavkoch je rozdiel z 26,4 mil. na 7,5 mil. eur, čo je viac ako 70 %. Pritom musíte vedieť, že bratislavské vysoké školy nesmú čerpať prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj na infraštruktúru vysokých škôl, môžu čerpať len to, čo je na výnimku. Takže je tu otázka, odkiaľ potom majú financie zobrať vysoké školy, najmä bratislavské, na financovanie opráv, údržby, rekonštrukcie, a to už nehovorím o modernizácii, ktorá tiež má svoje pravidlá a kritériá. Nedofinancovanie pri vysokých školách tvorí takto 18,9 mil. eur.
Pokiaľ ide o základné a stredné školy, treba uznať, že rozpočet je urobený z toho, čo predkladáte, asi najlepšie, vykryté sú takmer všetky položky. A pozitívne hodnotím že ste alokovali aj položky súvisiace so školskou reformou, a to vzdelávanie pedagógov cestou kreditového systému, kde je 6,8 mil. eur, a dofinancovanie Bratislavského kraja pre operačné programy Vzdelávanie, Veda a Výskum 1,4 mil. eur. Na druhej strane ma mrzí, že položka programu Podpora detí a mládeže sa znižuje o 24,6 %, pritom Európska únia ma stanovenú podporu mimoškolskej činnosti detí a mládeže ako prioritu číslo jeden v rámci všetkých svojich programov. Čiže budeme sa môcť iba v obmedzenej miere zúčastniť týchto projektov.
Smutný je ale pohľad na kapitolu Rozvoj športu, s tohtoročnými 8,4 mil. eur sa klesne na 41,5 mil. eur. Ak odpočítame z toho výdavky na Národný futbalový štadión, čo je 27,65 mil. eur, tak stále je nedofinancovaný rozdiel 15 mil. eur. Najsmutnejšie pritom ale je to, že v rámci tej kapitoly športu sa berú prostriedky na športovo-talentovanú mládež, kde je teda pokles o 1,8 mil. eur, čo činí 24 % oproti tomuto roku.
Takisto je pokles na položke Šport na školách, kde sa financuje šport najmä v činnosti po školskej činnosti, kde je pokles až 41,7 %. Osobne si myslím, že nedofinancovanie športu na školách a športovo-talentovanej mládeže, čo je budúcnosť Slovenska do najbližších rokov je snáď najväčším lapsusom tohto rozpočtu.
Smutný je aj pohľad na rozpočtovú kapitolu Národný program vedy a techniky. Z celkových výdavkov na tento rok 51,89 mil. eur je pokles na 39,97 mil. eur, teda pokles o 11,92 mil. eur činí 23 % z roka na rok.
Toto zníženie si odnesie najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej to klesne na úroveň 20,51 mil. eur, čo je pokles o 36,2 % opäť z roka na rok, tam bola agentúra niekedy v rokoch 2004 až 2005. Čiže padáme 5 rokov dozadu vo financovaní tejto agentúry, ktorá zhodou okolností bola založená za druhej Dzurindovej vlády. A minulej vláde sa podarilo navýšiť rozpočet o viac ako 100 % zhruba za 4 roky jej činnosti. Východiská na roky 2012 a 2013 pre túto agentúru sú ešte nižšie, ako sú pre rok 2011. Čiže depresia tejto agentúry bude ešte klesať.
Opäť by som chcel pripomenúť, že operačný program Výskum a vývoj je investičným programom a nie je možné ním financovať vlastnú vedeckú činnosť a výkonnú prácu vo vede a výskume, ten je len na infraštruktúru. Čiže na toto boli práve tie finančné prostriedky, aby bola tá infraštruktúra, ktorá sa získa z týchto projektov, aby sa veda a výskum vôbec na tom mohli uskutočňovať. A to ešte počúvam, že aj z operačného programu Výskum a vývoj idú byť prostriedky použité na iný operačný program, Doprava.
Rozpočet Slovenskej akadémie vied je taktiež, mohli by sme povedať, úbohý, nedofinancovanie oproti roku 2010 činí 5,77 mil. eur, čo predstavuje 8,84 %, opäť pokles z roka na rok. A zníženie pre roky 2012 a 2013 je ešte prudšie. A ide až na hodnotu 6,8 mil. eur. Čiže najbližšie tri roky akadémia vied klesá dozadu. Opäť, ak porovnáme rozpočty Slovenskej akadémie vied dozadu, tak padáme 5 až 6 rokov. Čiže sme tam, kde sme boli niekedy v roku 2004. Takýto rozpočet jednoznačne oslabuje zabezpečenie rozvojových aktivít Slovenskej akadémie vied do budúcna, najmä však neumožní Slovenskej akadémii vied, ktorá predpokladá, že získa z programov štrukturálnych fondov až 100 mil. eur, zabezpečiť nárast prevádzkových prostriedkov na vykonávanie týchto projektov nevyhnutných, čo predpokladá aj Európska únia. Spôsobí to na druhej strane nedostatočné využívanie infraštruktúry, ktorá sa získa zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo môže viesť až k vráteniu týchto prostriedkov naspäť Európskej únii. Osobne si myslím, že nedofinancovanie Slovenskej akadémie vied najmä vo vzťahu k inými rozvojovým projektom zo štrukturálnych fondov považujem ja osobne za nezodpovedné, pretože štát nevytvára podmienky na to, aby tie finančné prostriedky, ktoré vieme získať z projektov, inak sa to ani nedá získať, nebudeme môcť jednoducho na Slovensku umiestniť, lebo štát nezabezpečí to nutné minimum, ktoré je nevyhnutné.
Zaujímavejší je pohľad na rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde si dovolím tvrdiť, pán minister, že tá vnútorná štruktúra rozpočtu na školstvo, vedu a šport v porovnaní s dopravou nie je korektná a jednoducho finančné prostriedky, ktoré ste pridelili na ministerstvo dopravy, nemôžu ísť na úkor prostriedkov na výchovu, vzdelávanie, vedu a mládež.
Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre rok 2011 predpokladáte 1,89 mld. eur, čo je o 470 mil. viac, opakujem, o 470 mil. viac ako v tomto roku a čo činí nárast 32,7 %. Ak očistíme tieto výdavky za kompetencie, ktoré prešli na ministerstvo dopravy, a to najmä za ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a kompetencie za cestovný ruch, čo spolu činí 232 mil. eur, tak zvýšenie bude asi 14,7 %, opakujem, zvýšenie zo štátnych hotovostných peňazí.
Na cestnú infraštruktúru ide priamo zo štátneho rozpočtu 596,7 mil. eur, čo je oproti tomuto roku, kde bolo 252,14 mil., navýšenie o 344 mil. eur, teda nárast o 136 %. Ak z toho odrátame prostriedky na platbu za dostupnosť PPP projektov, teda toho jedného, ktorý zatiaľ beží, a DPH, tak čisté navýšenie zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a ciest je 174 mil. eur, teda viac ako 5 mld. Sk. A v percentách ten nárast je o 95,4 viac.
Samozrejme, som rád, že peniaze na dopravu idú, ale otázka je, či práve takýmto spôsobom to má byť, keď nám chýba a máme nedofinancovaných 19 mil. eur na vysoké školy a 5,84 mil. na Slovenskú akadémiu vied, teda 24,8 mil., a na druhej strane dáme na cestnú infraštruktúru 174 mil. eur. A, počúvam najnovšie, tieto peniaze zrejme pôjdu aj na pivo.
Treba ale povedať, že pritom cestná infraštruktúra na rozdiel od vzdelávania a vedy sa snáď môže ako jediná financovať z tržieb a výnosov, ktoré má. Čiže cestná infraštruktúra je jediným investičným projektom, ktorý je takto financovaný priamo z hotovostných peňazí štátneho rozpočtu, ktorá si vie pomôcť sama. Cestná infraštruktúra je predsa spoplatnená. To znamená, že cestná infraštruktúra má svoje príjmy, má svoje výdavky. A je pravdou, že, a s tým súhlasím, v súčasnosti je ten mýtny systém nastavený tak, že nemá také príjmy, ako by mal mať. Ale na druhej strane hovoríme o tridsaťročných projektoch, aspoň pokiaľ ide o PPP projekty. A po piatich-šiestich rokoch ten cash-flow príjmov a výdavkov vyzerá z hľadiska spoplatnenia ciest úplne, úplne inak. A tie čísla sú ďaleko pozitívnejšie. Je škodou, si myslím, že PPP projekty takisto nie sú nastavené tak, že prostriedky z výnosov z tržieb nie sú použité na vykonávanie prevádzky, údržby vrátane zimnej údržby. Tým by sa znížili nároky na preplácanie komerčných úverov zo strany štátu. Ale je fakt, že si treba aj všimnúť, kto nastavil túto štruktúru PPP projektov tak, ako v súčasnosti ona je. Bola to druhá Dzurindova vláda, za pána Prokopoviča. A vtedy boli tieto modely nastavené tak, ako sú nastavené. A minulá vláda sa ich len snažila doniesť do realizácie, do uskutočňovania. Ale je fakt, že neschopnosť zabezpečiť financovanie cestnej infraštruktúry z európskych peňazí a z projektov verejno-súkromného partnerstva peniazmi na úkor vzdelávania, vedy, výskumu ja osobne považujem za nezodpovedné. A v rámci vnútornej štruktúry tento rozpočet považujem za zlý. Preto nie je možné zaň zahlasovať. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fronc a Matovič sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, páni poslanci.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, pred rokom 1989 česko-slovenský ÚV KSČ išiel do Moskvy vymeniť si s moskovskými súdruhmi názory a naozaj keď sa vrátili, mali vymenené názory. Vymenili im ich. Tak aj ja mám taký pocit, že tvoj postoj k rozpočtu presne takto funguje.
Ja len dve poznámky.
Keď si hovoril o rozvojových programoch, no v tom, v ktorom si ty navrhol ostatné, prakticky okrem eurofondov bolo nič. Keď si hovoril o športe a mládeži, tuná kvílil nad tým, no musím povedať, že vlani rozpočet, ktorý si navrhol, bol najkatastrofálnejší pokles finančných prostriedkov na podporu športu a mládeže, ak odrátame peniaze, ktoré boli vyčlenené na stavbu štadióna.
A ešte k tomu deficitu v štátnom rozpočte, ktorý je nedostatočný. Ja viem, aký ste mali plánovaný úžasný deficit HDP a aká bola skutočnosť. Ja si myslím, že dôležité je, aká je naozaj skutočnosť vo vzťahu k plánovanému, pretože u vás to fungovalo tak, že papier znesie všetko. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Pán poslanec Mikolaj, dosť ma prekvapil váš postoj k rozpočtu, kedy ste vlastne začínali takými rečníckymi otázkami, či by nemala vláda viac šetriť, alebo ste tu hovorili o tom teda, že vlastne v budúcom roku minieme o 28 % viac, ako v skutočnosti zarobíme. A mal som pocit z vás, že teda asi sa chcete pridať ku koaličným poslancom. Ale potom som to pochopil, keď vlastne následne zase ste hovorili o tom, ako chýbajú peniaze tam, tam a tam. Síce žiadny konkrétny návrh som od vás nepočul, ako vlastne tento nejaký rozpor vyriešiť. A naozaj ste mi pripadali ako možno taká schizofrenická manželka, ktorá keď to jedno jej ja, príde za manželom a nástojí na tom, aby jej teda manžel kúpil nejaké nové auto, a o chvíľku to druhé jej ja príde za manželom a nadáva mu, že si berie pôžičky na to jej auto, ktoré chce. Čiže vy si to najprv upracte nejako sám so sebou. Buď držíte stranu koalícii a budete sa správať vlastne zodpovedne voči rozpočtu a budeme tlačiť aj možno na vládu, aj sami na seba, aby sme čím ďalej, tým viac šetrili, alebo na druhej strane budete iba tak do vetra púšťať bonmoty o tom, ako chýbajú peniaze tam, tam a tam. A keď sa chcete správať zodpovedne, tak povedzte, keď chýbajú peniaze tam, kde ich zoberieme, potom v pohode vás do koalície zoberieme.