9. schôdza

Ďakujem.
Faktické poznámky neevidujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, chcete reagovať? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pôvodne som ani nechcel reagovať, ale práve pán poslanec Jurčík tu ako keby nepriamo predkladateľov obvinil, že nie je dobrý úmysel chrániť tých, ktorí kupujú. Hovorili ste dosť, myslím, neadekvátne, a preto si dovolím vám protiargumentovať faktmi.
To, že len minulý rok bolo predaných 130 000 vozidiel, ktoré majú uvedený nepravdivý údaj v počte najazdených kilometrov, to je podľa analýz spoločnosti Cebia. To som si nevycucal z malíčka, pán poslanec. Dobre? Takže kontaktujte sa so spoločnosťou Cebia, ktorá sa týmito aktivitami zaoberá, a povedzte, že vám sa to nezdá, že je to až 130 000 vozidiel. Pokiaľ máte problém rovnako s údajom 65 mil. eur ako vyčíslenou škodou, opäť, zdôrazňujem, je to štatistický údaj, ktorý je zatiaľ bežne dostupný cez túto spoločnosť, má internetovú stránku. Nechcem im robiť nejakú reklamu, ale myslím si, že robia pomerne dobrú spoločenskú vec, keď upozorňujú na možné praktiky. Dokonca radia mnohým motoristom, akým spôsobom postupovať pri kúpe auta. A prepáčte mi, pán kolega, ale vy ste mi pripadali ako keby z iného sveta, ako keby ste vy nikdy nekupovali vec v takej hodnote, v akej je auto alebo byt. Predsa pri takýchto sumách sa vždy urobí kúpnopredajná zmluva. To je ako základná malá násobilka priemerne vyvinutých ľudí, ktorých je v tejto republike drvivá väčšina a ktorí si to ošetria kúpnopredajnou zmluvou. A sa to robí aj cez autobazáre, že máte priamo uvedený stav najazdených kilometrov. Čiže k danému dátumu ako kupujúci presne máte od predávajúceho uvedený aj stav najazdených kilometrov, plus ďalšie údaje o technickom stave pod., ako keď niekto kupuje byt a urobíte kúpnopredajnú zmluvu a viete, že tam musíte uviesť alebo mali by ste uviesť aj tzv. skryté závady, o ktorých vy ako dlhodobý majiteľ viete, a že sa vystavíte riziku rovnako, ak ich neuvediete a objaví ich nový majiteľ, tak je zmluva tým pádom neplatná. Takže poprosím vás, nerobte z občanov tohto štátu nejakých naivných, ktorí by nevedeli, ako majú postupovať, keď už investujú 10 000, 12 000, 15 000 alebo 20 000 korún do aj hoci ojazdeného auta, že to nevedia urobiť cez kúpnopredajnú zmluvu.
Po druhé. Veľmi jednoznačná identifikácia je, keď prvomajiteľ predáva tomu ďalšiemu. A to je najčastejší predaj aj štatisticky. Čiže ak je niekto prvomajiteľ a predáva to tomu druhému, je to veľmi jednoznačné, pretože tam sa nemáte na koho vyhovoriť. To asi so mnou súhlasíte, ak nie, inak mi to pripadá, ako to podobenstvo farizejov z Biblie, keď je sedem bratov a tí si postupne zoberú vdovu, teda manželku toho predchádzajúceho, že čo sa stane v nebi, kto bude ten skutočný manžel. Mne to tak naozaj pripadá, že budeme tu teraz meditovať nad tým, kto bude ten, kto to pretočil. No veď sme v právnom štáte, nechajme to na vyšetrovateľov. Oni veľmi presne vedia, čo s tým. Máme právny systém, kde poškodený si nájde aj obhajcu, keď je šikovný. Samozrejme, tu platí prezumpcia neviny ako pri každom inom konaní. Tak ani nerobme z toho strašiaka, ale na druhej strane ani to nezľahčujme.
Opäť ste sa, pán poslanec, odvolali na nekalé obchodné praktiky. Pán poslanec Laurenčík, veď vám vysvetľujem, že podľa prílohy č. 1 daného zákona je 23 uvedených nekalých obchodných praktík, ktoré sú objektívnou stránkou skutkovej podstaty trestného činu. A z uvedeného vyplýva teda, že nemožno ani podľa jednej z týchto 23 nekalých praktík, ktoré sú uvedené explicitne v prílohe zákona, postihovať v tom, čo navrhujú navrhovatelia riešiť. To znamená pretočenie tachometrov motorového vozidla. Jednoducho pochopte, tento argument je postavený na hlavu. Ja viem, že to predložil nejaký vládny úradník, ale jednoducho pochybil. Veď to pochopí už aj v prvom semestri právnik. A preto si zastávame ten názor, ktorý máme, že my chceme chrániť tých, ktorí môžu byť vystavení takejto nekalej obchodnej praktike, ale tej skutočnej, ale ktorá by bola postihovaná práve cez samostatný trestný čin, pretože je zrejmé, že najviac sa predáva vozidiel od toho prvého majiteľa. A na nich nespochybniteľne, ak by došlo k takémuto pretočeniu tachometra, bohužiaľ, musím povedať, ale by tento zákon platil. Na tých ostatných, môžem možno s tým súhlasiť, visí tam nejaký otáznik, ale to nie je mojou vecou ako zákonodarcu, to je vecou v právnom systéme dokazovania viny alebo neviny. A rešpektujeme všetci prezumpciu neviny. Čiže ak niekto nevie niekomu dokázať trestný čin, hoci môže si byť istý alebo presvedčený, že mu ho dotyčný spôsobil, a neverím ani na takéto dohody, „já na bráchu, brácha na mne“, a vzájomne sa obviníme alebo poškodíme alebo ja to pretočím, to mi pripadá také vyhováranie sa nejakej Zenónovej logiky, že, poznáte to všetci, korytnačka vlastne neprejde nikdy tú vzdialenosť, pretože vždy prejde len polovičku tej vzdialenosti, ktorú už prešla, a potom zas musí prejsť len polovičku. Čiže mne to pripadá tak, že ak budeme postupovať podľa tejto Zenónovej logiky, tak skutočne nikam nedospejeme. A mám pocit, že tu bude platiť potom jediná logika, logika vládnej koalície, iba ten zákon, ktorý predloží koaličný poslanec, len ten dôjde do cieľa, pretože tí ostatní predkladatelia sú korytnačky, ktoré prejdú len polovičku cesty a neprejdú cez tretie čítania. Dúfam, že tomu tak nie je. A úprimne vás všetkých prosím o podporu. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh máte pod tlačou 128 a spoločnú správu výborov máte pod č. 128a.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Marek Vargovčák, ktorý sa pripraví.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi stručne uviesť druhé čítanie tohto návrhu zákona, keďže v súvislosti s týmto návrhom už práve v prvom čítaní prebehla pomerne rozsiahla diskusia o jeho zmysle z hľadiska podporných aj kritických stanovísk. Takže dovoľte mi len uviesť to, že tento návrh obsahuje zverejňovanie záverečných prác na vysokých školách, ako aj rigoróznych, habilitačných prác s určitými obmedzeniami. A dovoľte mi zároveň uviesť, že v priebehu prerokovania a spracovania tohto zákona vo výbore došlo k významnejším zmenám v reakcii na žiadosti vysokoškolskej komunity. A tie sú prítomné v spoločnej správe. Napriek tomu v záverečnom slove si dovolím ich podrobnejšie uviesť. Ale myslím, že teraz bude asi lepšie nechať priestor ešte ďalšej rozprave. Takže ďakujem vám za pozornosť.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Markovi Vargovčákovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca výborov informoval o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch a predniesol návrh a stanovisko gestorského výboru k tomuto návrhu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. októbra 2010 č. 144 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
K návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie na schôdzi konanej 16. novembra 2010, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Za návrh uznesenia hlasovali štyria poslanci, štyria poslanci hlasovali proti návrhu, traja poslanci sa hlasovania zdržali.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 27 z 18. novembra 2010 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v bodoch 1 až 18 vo IV. časti spoločnej správy a tieto schváliť.
Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 30. novembra 2010 pod č. 45.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, hlásia sa za poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie pán poslanec Dušan Čaplovič a za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Ján Mikolaj.
Po ich vystúpení a príp. po faktických poznámkach bude možné sa prihlasovať do rozpravy ústne.
Teraz má slovo pán poslanec Dušan Čaplovič, ktorý vystúpi za poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, začnem trošku netradične, pretože mnohé veci som konzultoval a robím dlhé roky aj vo vede a poznám vedecký život nielen na vysokých školách, ale aj v Slovenskej akadémii vied a, samozrejme, aj, prirodzene, v zahraničí. Mňa len prekvapuje, že včera v novinách bol uverejnený článok pani Králikovej podporný a doteraz nebol uverejnený príspevok, veľmi dôležitý príspevok, ktorý napísal človek, ktorý má excelentné medzinárodné európske pracovisko, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý predseda školského výboru pán profesor Devínsky. Ja som mal možnosť čítať tento jeho príspevok, ktorý pripravoval do Sme. A nedovolili mu ho tam publikovať, žiaľ, doteraz, kde ukázal, aké to má nebezpečenstvá a v čom vlastne tento návrh poslaneckej novely zákona v sebe skrýva do budúcnosti. Musím povedať, že naďalej nie som presvedčený o potrebe prijatia poslaneckej novely zákona o vysokých školách, určite v takejto filozofii, aká je obsiahnutá v konkrétnom poslaneckom návrhu. Naviac či nadovšetko v uvedenej malej novele zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. bola predložená nová veľká novela, ktorú schválila koaličná väčšina v našom výbore, aj v gestorskom výbore, pánom predkladateľom. A teraz predkladáte, som mal možnosť si to prečítať, je navrhovaný, neviem, či to predložíte, ďalší pozmeňujúci návrh do pléna Národnej rady. Mám ho tam k dispozícii, kde neviem, či sa ďalšie veci precizujú. Ale nedá sa v tých jednotlivých množstvách dokumentov, ktoré predkladáte v tých pozmeňujúcich návrhoch, dočítať o tom a jasne si veci prezentovať a uvedomiť. A tu sa pán kolega nebude na mňa hnevať. Ale už sa to dlho vlečie v našej Národnej rade, takmer od septembra, potom bol tento návrh novely zákona stiahnutý, znovu predložený. Svedčí to o nepripravenosti. A musím tiež povedať ako človek, ktorý si hodnotí kvalitu, o istej nekvalitnej práci, i keď sa snažil, samozrejme, predkladateľ množstvom pripomienok, ktoré odzneli, či už z Rady vysokých škôl alebo z rektorskej konferencie, alebo vôbec z vedeckej obce, tento návrh novely zákona naprávať. Ale myslím si, že v tom dôsledku, čo tento zákon spôsobí, to si neuvedomujú ani naši predstavitelia, magnificencie jednotlivých vysokých škôl, univerzít, a čo to môže spôsobiť pre Slovensko do budúcnosti.
Ja, samozrejme, podporujem akúkoľvek transparentnosť v oblasti posudzovania vedeckých prác, záverečných prác, habilitačných prác, doktorandských prác alebo rigoróznych prác, to, samozrejme, podporujem, aby to bolo transparentné a efektívne. Ale zatiaľ si myslím, že ten návrh, resp. ten súčasný stav je dostačujúci, že vysoké školy si môžu teda v podstate tieto materiály dať k dispozícii, a predovšetkým sú k dispozícii vedeckej odbornej obci, nie aby sa s týmito výsledkami mnohých prác, ktoré sú často vystavované, resp. vytvorené aj v utajovanom režime a v iných oblastiach, čiže najmä s privátnym sektorom, takýmto spôsobom prezentovali vo verejnom registri.
V čom spočíva predovšetkým moja nedôvera.
Po prvé, ja to musím odmietnuť, v rozhodnutí, že študent doktorand či budúci docent musí súhlasiť so sprístupnením svojej práce vo verejnom registri, aby mohol byť pripustený k obhajobe svojej práce aj napriek uvedeným výnimkám, ktoré sú v tých dodatkoch alebo v množstve dodatkov, ktoré pripravili predkladatelia, osobitne pán predkladateľ pán poslanec Beblavý, ktoré konzultoval vo výbore. Napriek tomu si myslím, že je to veľmi vážny zásah do života, slobody a rozhodovania študenta a, samozrejme, celej obce vysokoškolskej, ktorá vlastne kreuje tohto budúceho či už vedeckého pracovníka alebo pracovníka v iných oblastiach praktického každodenného nášho života. Tým je porušené výlučné právo študenta a, znovu to zopakujem, autora záverečnej práce ktorejkoľvek, ako som hovoril v tom poradí, či je to záverečná práca, či je to doktorandská práca alebo habilitačná práca, udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek prenos jeho diela. Naviac, neviem, ako to tam je presne zadefinované do tých detailov, práce jednotlivé, najmä tie, ktoré treba odovzdať na vysokých školách, to sú tie záverečné práce. Týmto pádom sa posúvajú tak, že musia byť uzavreté ďaleko skôr ako do 30. apríla, aby sa dostali na ten web, aby mohli si jednak posudzovatelia veci prečítať, teda vtedy, keď ich dostanú v rukopise, a súčasne aby mohli byť zavesené dopredu, aby bol daný súhlas vedeckej obce alebo učiteľskej, pedagogickej obce a aby sa mohla podľa vášho kritéria obhajovať táto práca.
Po druhé, kto iný ako subjekt, osoba, človek, autor, tvorca má právo rozhodnúť o zverejnení svojho duchovného vlastníctva? O kvalite či nekvalite práce rozhoduje predovšetkým oponent, recenzent, ale, samozrejme, aj čitateľ a rozhodujú predovšetkým vo vedeckej obci, keď je to dielo vo vedeckej obci, to pre vedeckú vec spracované alebo slúži to konkrétnej spoločenskej praxi. Ale o tom, samozrejme, rozhoduje aj, aká je kvalita tohto diela, školiteľ, ktorý sa tým zaoberá u študenta pri tej jeho záverečnej práci. Čiže vaším prístupom sa v istom slova zmysle vyjadruje nedôvera k školiteľovi, oponentovi a samotnej komisii. Tí, čo majú za toto, okrem študenta alebo autora, nielen záverečných prác, ale aj rigoróznych, doktorandských či neviem habilitačných prác, majú svoju spoluzodpovednosť za toto dielo a, samozrejme, sú zodpovední aj za to, či toto dielo spĺňa všetky kvalitatívne opatrenia, ktoré by malo takéto dielo obsahovať aj vo vzťahu k obrane voči akémukoľvek plagiátorstvu.
Po tretie, kto pozná dokonale vedecký život, metódu vedeckej práce, vie, o čom to je, najmä v tzv., nazvem to teraz takto obrazne, tvrdých exaktných vedách, ktoré tvoria sa v laboratóriách, v nekonečných a často dlhodobých experimentoch, u tých, ktorí pracujú s prameňmi napr. v archívoch, v knižniciach, v galériách, v múzeách či v teréne. Samozrejme, tam sa pracuje s prameňmi. A často študenti si na to vynakladajú svoje vlastné prostriedky, že cestujú za tým. Ja keď som končil vysokú školu, ja som musel zo svojich prostriedkov, samozrejme, rodičia ma podporili, vycestovať do Budapešti, v tom období do Viedne do archívu, po Slovensku som chodil, aby som pozberal všetky veci, aby tá práca moja záverečná bola taká, aby spĺňala všetky predpoklady, že prináša niečo nového. Tak ma viedol môj školiteľ už nebohý, ktorý v tejto oblasti si zachoval vysoký status. A potom sú to, samozrejme, aj tzv. mäkké vedy. Najmä sú to vedy v oblasti sociálnej, kde sa len použije, povedzme, jednoducho nejaký autorizovaný prieskum a potom niekoľko domácich a zahraničných publikácií, ktoré sa nejakým spôsobom pospájajú, ako som hovoril aj minule, keď som vystupoval v tom prvom čítaní. Neviem, kto to z vedcov už povedal, že keď sa pracuje s jedných dielom a preberajú sa od neho poznatky, tak je to plagiát, a keď sa pracuje s desiatimi vedeckými prácami, teda monografiami a tak ďalej, že sa to pospája, tak z toho vraj vzniká vedecké dielo. No nie je to pravda, pretože sa tam tiež v istom slova zmysle kompiluje. A nie je tam cítiť ten nový prínos toho autora, pretože málokedy pracuje s konkrétnymi prameňmi. A máloktorý z tých autorov, najmä v tých sociálnych vedách, to robí v dlhodobom experimente. Dnes je istým spôsobom takéto naháňanie za titulmi. Nie sú vytvorené ani dva, tri, štyri roky, aby v podstate mohol niekto napísať ďalšie práce, ktoré by publikoval v renomovaných karentovaných časopisoch, aby vydal svoju monografiu a potom pristúpil až k tomu ďalšiemu svojmu ohodnoteniu v rámci vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti. Žiaľ, každý sa naháňa za titulmi. A najmä to v tej oblasti sociálnych vied pociťujem. A vidím, že tam sú práce často paperbackové a práce, ktoré nemajú svoju kvalitu. A možnože o týchto prácach by sme sa mohli spolu s predkladateľom s pánom Beblavým otvorene porozprávať.
Po štvrté, ak raz zverejním svoje dielo na internete v centrálnom registri, tak už nebudem mať záujem prácu publikovať doma ani v zahraničí v renomovaných časopisoch. Automaticky povedia, že však sme si to prečítali, už nič nové neprinášate. A záujem na zahraničných vedeckých pracoviskách a časopisoch a karentovaných časopisoch je originalita diela, ktorá rok predtým nebola publikovaná. A akýmkoľvek spôsobom už akonáhle je to na takomto centrálnom registri prístupnom všetkým zverejnené, tak automaticky sa to často považuje za publikovanie práce, čo je podľa mňa veľkou Achillovou pätou vášho návrhu. A nadovšetko sa týmto vytvára šanca tzv. legitímneho vykrádania dôležitých vedeckých postupov, výsledkov. A teraz budem hovoriť predovšetkým o tých vedách, či sú to už farmakológia, lekárske vedy, technické vedy, prírodné vedy, fyzika, matematika a tak ďalej a tak ďalej, kde stačí si prečítať metódu tejto práce. Samozrejme, to budú sledovať zo zahraničia, automaticky to zrealizujú. A kto už v podstate zachytí to, že sa to vlastne vytiahlo z týchto prác našich nádejných docentov, resp. doktorandov, ktorí na týchto prácach dlhodobo pracovali, často do toho vkladali nielen verejné zdroje, ale aj privátne zdroje, keďže to robili niekedy v privátnych firmách, často do toho vkladali svoje vlastné zdroje a často do toho vkladali aj zahraničné zdroje, keďže pracovali niektorí, najmä doktorandi pracujú aj v zahraničných laboratóriách a robia spoločne experimenty v zahraničí? Takže práve toto bude veľmi nebezpečné, že sa týmto spôsobom budú vykrádať dôležité vedecké postupy, teda metódy, aj metodológia, prirodzene, zvolená na tieto postupy metodické, výsledky tejto práce, predovšetkým vo využívaní týchto mnohých návrhov pre inovačnú prax a vlastne v rámci spoločenskej praxe a výrobnej praxe, priemyselnej praxe a tak ďalej a tak ďalej. Budeme jeden z mála štátov Európskej únie, ktorý takto vystaví vedecké práce vedeckému priemyselnému vykrádaniu. Dovolím si to takto tvrdiť. A, by som povedal, nemusím si dávať servítku na ústa, som o tom presvedčený, že to touto cestou pôjde. A v žiadnom prípade nezabezpečíte, aby sa k tým prácam nedostali ľudia, ktorí ich potom použijú, stačí zmeniť vetu a už nikdy nezistíte cez rôzne počítacie systémy, servery, či to bol originál alebo či to bol plagiát a tak ďalej a tak ďalej, stačí zmeniť slovíčka a už to žiaden počítačový systém, poznáme takýto v Brne, nevyrieši.
A po piate, a to je posledné, čo chcem povedať, je to nielen, ako som už spomenul v tých svojich úvodných častiach, veľký zásah do osobných autorských práv, lebo, a teraz zacitujem, my sme sa o tom bavili, pán poslanec, aj na výbore a ja som presvedčený napriek tým rôznym úpravám, je to v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES Európskeho spoločenstva z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. My sme vstúpili do Európskej únie v roku 2004 k 1. máju. Vyjednávač, ktorý bol, negociátor, bol to pán Figeľ. Tieto veci sme automaticky implementovali do nášho systému. A bude to v rozpore s touto smernicou a poviem aj, prečo to tak bude. Tento návrh prikazuje študentovi alebo autorovi, alebo budúcemu docentovi poskytnúť súhlas so zverejnením záverečnej práce ako podmienku pripustenia k jej obhajobe, ktorá je podľa existujúcich ustanovení tohto zákona č. 131/2002 Z. z., hovorím o zákone o vysokých školách, podmienkou ukončenia riadneho štúdia alebo riadnej obhajoby titulu. Tým je porušené výlučné právo študenta autora záverečnej práce udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos jeho diela, ktoré mu má garantovať právny systém Slovenskej republiky na základe čl. 3 ods. 1 smernice, z ktorej citujem: „Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“ Nuž vystavujeme sa veľkým súdom v budúcnosti. A ja som presvedčený, že nielen študenti, ale aj docenti nie sú hlúpi a že sa budú často odvolávať na túto smernicu. To, čo robíte u nás na Slovensku, je v rozpore s touto smernicou. A budú tieto súdy, samozrejme, aj, prirodzene, vyhrávať.
Touto cestou, znovu opakujem, pán poslanec, ale aj celý kolektív autorov, nechoďte, lebo naozaj to nie je cesta, ako bojovať na Slovensku proti plagiátorstvu, lebo jediná cesta je kvalitná práca na školách, jediná cesta je to, čo už dnes existuje na jednotlivých fakultách, na jednotlivých vysokých školách, univerzitách, nech o tom rozhodujú jednotlivé školy, tak ako to je v Českej republike, tam nemajú s tým problémy. Je to kvalitná práca nielen oponentov práce, ale aj školiteľa. A od toho sa bude odvíjať v podstate, či to je plagiát alebo neplagiát. Musí niesť niekto zodpovednosť a tú zodpovednosť nesie autor a celý ten tím ľudí, ktorý tú prácu posudzuje alebo recenzuje. Takýmto spôsobom vlastne sa budeme vedieť brániť akýmkoľvek aktivitám. A znovu opakujem, cítim za tým taký spôsob, ako nájsť prácu pre jednu mimovládnu organizáciu v Slovenskej republike. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Čaploviča sa hlási Andrej Kolesík ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda výboru, ďakujem ti za zhodnotenie tejto novely zákona vysokoškolského, ktoré je naozaj vecné a zmysluplné. Mne tam prekáža viacero vecí osobne. Prekáža mi, že hoci autori deklarujú záujem bojovať týmto proti plagiátorstvu, a s touto myšlienkou absolútne súhlasím a stotožňujem sa s ňou, nikde v tejto novele nie je povedané, čo sa bude vlastne za ten plagiát považovať. Aká percentuálna zhoda textu s textom, 10-percentná, 20-percentná, 30-percentná, čo vlastne plagiát bude, niečo, kde budú použité dve-tri vety alebo odcitovaná Ústava Slovenskej republiky? Viete, toto mi tam chýba.
A ďalšia podstatná vec. Vynútený súhlas určite nepatrí k nejakým demokratickým prejavom vôle, páni predkladatelia. To snáď uznáte. Ďakujem.