11. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto roku končí druhá etapa celosvetovej dohody Kyotského protokolu o ochrane ozónovej vrstvy, o ochrane a boji proti klimatickým zmenám. Predvčerom sa začala asi najvýznamnejšia konferencia v téme globálneho otepľovania a jeho následkov, ktorá by mala vytýčiť ďalšiu stratégiu a široké medzinárodné dohody o pokračovaní v snahách znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Pán minister, ak dobre viem, o týždeň odchádza do Kataru a pevne verím, že aj on by rád v kapse mal prijatý zákon, dobrý  zákon s emisiami, taký, za ktorý sa nebude musieť Slovensko hanbiť.
Vážení kolegovia, ako minister pred rokom som začal pripravovať tento zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Vychádza to z transpozičnej povinnosti smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami. Chcem tu pripomenúť, že ide o nakladanie so 100 až 250 miliónmi eur ročne a to počas ôsmich rokov. Čiže je to poldruha miliardy eur. Samotnú prípravu sprevádzali náročné vnútroštátne vyjednávania s dotknutými podnikateľskými subjektmi, rokovania s Európskou komisiou v prospech priemyslu a koordinácia s krajinami V4, aby sa čo najviac zohľadnila špecifická situácia nových členských krajín.
Cieľom celého systému obchodovania je presmerovať fosílne orientovaný priemysel na ekologickejšie metódy. Pre zmenu technologického vývoja sú využité ekonomicky, ekonomické motivačné nástroje a toto priamo vytvára nové perspektívne zelené pracovné miesta. Vážené kolegyne, kolegovia, elitná svetová ekonomická organizácia, v ktorej sme trochu paradoxne členmi aj my, Slovenská republika, určila ako jediný vyhliadkový nástroj pre oživenie a trvalé udržanie ekonomickej pozície rozvinutých krajín práve zelený rast, zelené pracovné miesta, nehovoriac o energetickej nezávislosti a tak isto o bezpečnostných rizikách jadrovej energetiky. Nový systém obchodovania s emisnými kvótami by mal odmeňovať tých, ktorí sú ochotní a schopní prijať nové výzvy klimatických zmien, a zároveň postupne vytláčať tie technológie a tých podnikateľov, ktorí takéto, takej inovácie schopní nie sú.
Tento predložený zákon by nemal určovať len to, že ako sa majú stanoviť ročné množstvá bezodkladne pridelených kvót, pravidlá pre prideľovanie bezplatných kvót pre nových členov alebo nových účastníkov, ani len to, že aký by mal byť spôsob dražby nadbytočných kvót, či dohľad nad celým systémom. Ten zákon má určovať aj spôsob využitia prostriedkov, ktoré plynú z týchto predajov. Duchom európskej smernice je, že poplatky za emisie od užívateľov fosílnych zdrojov by mali pomôcť zaviesť ekologické technológie, čiže greening, zelené hospodárstvo. Použitie financií má mať dva ciele v Európe: pomáhať prechodu pre priemysel na zelené technológie a zároveň aj znižovať dopyt po neekologických tovaroch a službách, napríklad aj úsporu energií alebo úsporou aj tepla, aj zatepľovaním.
Znižovaním vypúšťania kysličníka uhličitého nielen spomalíme globálne otepľovanie, ale aj vytvárame trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi ako takými.
Keď hovoríme o 1,5 mld. eur, nemôže byť pre nás ľahostajné, že ako sa tieto prostriedky využijú. V zákone strana MOST - HÍD vidí dva problémy.
Po prvé, síce zákon určuje percentuálny pomer deľby peňazí pre zelené ciele, ale necháva otvorené, že z celkových príjmov vôbec koľko sa má použiť a môže sa použiť na zelené priority. Vláda o materiáli už rokovala v septembri, no neschválila ho pre spor ministerstiev financií a životného prostredia o tom, že ako sa majú využiť peniaze získané z predaja emisií. Po novom by sa mali oba rezorty na použitie, na použití peňazí každý rok dohadovať. Je pravda, že smernica neurčuje, koľko percent má byť použitých na environmentálne ciele. Ale to neurčuje, pán minister, preto, lebo smernice nemôžu určovať, nemôžu zasahovať, žiadna smernica, nielen táto, nemôže zasahovať do štátneho rozpočtu národných ekonomík, národných rozpočtov. Ak však slovenský parlament schváli takéto laxné znenie zákona, aké máme predložené v časti využitia prostriedkov, tak sa Slovensko zachová krátkozrako voči vlastnému ekonomickému a sociálnemu rozvoju a de facto plne a vedome vyhne sa plneniu svojich medzinárodných ekologických záväzkov a nehovoriac o zodpovednej environmentálnej politike voči vlastným občanom.
Dámy a páni, konkrétne nám najviac prekáža § 18 ods. 9, ktorý znie: "Dražba kvót a využitie výnosov. Výška použiteľného výnosu z dražieb kvót sa určí na základe dohody ministerstva životného prostredia a ministerstva financií každoročne do 30. septembra." Tento odsek umožňuje každoročne rozhodnúť, že koľko peňazí z aukcií a či vôbec nejaké peniaze z tých aukcií pôjdu na opatrenia znižovania emisií. Je to úspešná snaha ministerstva financií použiť čo najviac peňazí na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Nezabúdajme na to, že hovoríme o osemročnom dosahu tejto, tohto zákona a nie o momentálnych nejakých prioritách ministerstva financií. Je to nielen neekologické, ale aj nehospodárne riešenie. Vďaka zelenému programu v Nemecku sa každé vložené zelené euro do tohto programu vrátilo dvojnásobne do štátneho rozpočtu ako daňové príjmy, znížené sociálne alebo zdravotné výdavky štátu.
Druhým problémom je odsek č. 6 o delení použiteľných tržieb. Navrhuje sa takto: 50 % sa použije na financovanie projektov prostredníctvom schémy štátnej pomoci administrovanej ministerstvom, čiže pomoc výrobcom, ktorých postihuje táto schéma. Účelom by malo byť zavedenie nízkoemisných technológií. Toto je v poriadku, najmä ak sa zohľadní v schéme štátnej pomoci aj aspekt zamestnanosti. Problém máme s druhou polovicou prostriedkov určených na delenie. Nesúhlasíme so štátnou pomocou, dotáciou cien elektrickej energie bez podmienky modernizácie technológií.
Vidíme aktuálny prípad U.S. Steel Košice. VSŽ - U.S. Steel využila v poslednom desaťročí nielen konjunktúru odvetviam, ale aj daňové prázdniny a predala nadalokované emisné povolenky dokonca bez zdanenia. A teraz, keď treba prispievať do systému a strpieť ekologicky aj tak ekonomicky náročnejšie podmienky podnikania, tak napriek všetkým dotáciám a štátnej pomoci a nadalokovaným a nezdaneným emisným kvótam U. S. Steel odchádza, respektíve kupuje sa s nejasným osudom, kupuje to s nejasným osudom východný investor. Dochádza tu nielen k úniku uhlíka, ako nazýva odborná terminológia sťahovanie výrobných kapacít do uhlíkovo bezzáväzkových zón na východ od nás. Týmto nám unikajú aj pracovné miesta. A je čistým zavádzaním, že unikajú pre prísne ekologické podmienky. Ide vždy o celkové náklady a najmä o výšku miezd, v čom ale nemôžeme, ale aj nesmieme chcieť súťažiť s Ukrajinou či s Pakistanom. Z toho mi vyplýva, že slepo alebo alibisticky a za každú cenu podporovať akékoľvek ekologické odvetvia s nízkou pridanou hodnotou, akými sú baníctvo a ťažký priemysel, je len predlžovanie agónie v pomere k Európskej únii. Musíme vytvárať vedomý tlak na tvorbu nových pracovných miest s budúcnosťou pre progresívne technológie.
Preto mi chýba v zákone už inde osvedčená zelená investičná schéma, ktorú máme aj my pripravovanú, a len vďaka kauze Interblue sa nemohla rozvinúť dodnes. Považujeme uvedených 20 % namiesto 50 % za málo dostačujúce. Z týchto zvyšných 50 % by sa mal podporiť zelený program na podporu úspor energií a obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a vo verejných budovách. Ak by zákon obsahoval takú definíciu, najviac by sa priblížil k textu európskej smernice o tom, že ako majú byť príjmy z emisných aukcií využité.
Uvediem niekoľko argumentov pre zelený program v domácnostiach a vo verejných budovách. Domácnosti nemôžu žiadať prostriedky z európskych fondov. Za osem rokov každá šiesta domácnosť, čiže štvrť milióna domácností by mohlo znížiť svoje výdavky na energie o viac ako 500 eur ročne. Program by vytvoril viac ako 10 000 trvalých pracovných miest v oblasti úspor energií, obnoviteľných zdrojov energie a stavebníctva. Slovensko by znížilo spotrebu energie a tým aj emisie skleníkových plynov o 3 až 5 % a získalo by väčšiu nezávislosť od zahraničných energetických zdrojov. Podobný program Zelená úspora dokázala v Českej republike vytvoriť skoro 20 000 pracovných miest a v Nemecku tento program zamestnáva dvestotisíc ľudí a znížil sa, znížili sa emisie kysličníkov uhličitého o 150 mil. ton ročne, čím ušetria na cene povoleniek možno aj 3 mld. eur ročne.
Dámy a páni, považujem za dôležité, aby štát nevrážal ďalšie peniaze do fosílneho biznisu na investície, na ktoré jednak už mali dávno zarobené, dostali naviac zdarma nezdanené nadalokácie za viac ako 500 mil. eur.
A na záver mi dovoľte, pán minister, položiť jednu praktickú otázku aj vzhľadom na skrátené legislatívne konanie. Aký je osud tržby aukcií z povoleniek z roku 2013, ktorý tento zákon nerieši? Je to síce otázka na štátny rozpočet, ale 150 mil. eur, ktoré, predpokladáme, že utŕžime, myslím, že je hodné pozornosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, skupina poslancov predkladá pozmeňujúci návrh v zmysle tých, tých poznámok, ktoré som tu predniesol, a preto žiadam vás o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Téma, naozaj, emisií je vo všeobecnosti mediálne zaujímavá. Obchod s emisiami, to jest so vzduchom vždy bude eticky nemorálny, ale reálny, a preto zákon takýto je potrebný. Verím, že bude oveľa transparentnejšie prideľovanie kvót našim spracovateľom a že bude aj transparentnejší predaj cez burzu.
A čo sa týka vystúpenia pána poslanca Nagya, tak isto sa pripájam k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán spravodajca, vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme opäť v skrátenom legislatívnom konaní, a teda opäť v časovom strese, hoci to nebolo nevyhnutné, keby sa boli páni ministri dohodli napríklad o mesiac skôr, je príležitosťou napomôcť realizácii skutočne zelených projektov. Tieto majú v súlade s filozofiou obchodovania s emisnými kvótami v prvom rade napomôcť k zníženiu produkcie emisií CO₂ a ďalších emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Ide teda o potenciálne veľmi dôležitý nástroj nielen z hľadiska budúceho roka, ale aj dlhodobejšej perspektívy prínosu z predpokladaných zdrojov, ktoré Slovensko získa z emisných výnosov v takzvanom treťom obchodovacom období. Upozorňujem, že sa nejedná len o prínos z hľadiska zlepšenia stavu životného prostredia, ale aj o prínos sociálny a ekonomický. Ako príklad spomeniem len tvorbu nových pracovných príležitostí, naštartovanie zelenej ekonomiky a podobne v zmysle zámerov deklarovaných v programovom vyhlásení súčasnej vlády.
Obávam sa však, že v podobe, v akej bol zákon predložený do Národnej rady, nie je dostatočne účinný a progresívny z hľadiska vyššie spomínaných benefitov. V prípade jeho prijatia a realizácie v predloženej podobe hrozí, že financie, ktoré majú smerovať do ochrany a tvorby životného prostredia a môžu byť využité aj ako významný protikrízový impulz s potenciálom tvorby tisícov dlhodobo udržateľných takzvaných zelených pracovných miest, budú presmerované do sanovania verejných financií, respektíve budú využité na podporu projektov veľkých znečisťovateľov.
S cieľom zefektívniť podobu predloženého návrhu a zvýšiť garancie, že prostriedky získané z obchodovania s emisnými kvótami sa využijú skutočne na podporu zelených projektov, predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. Mnoho z tých argumentov, ktoré som pôvodne chcel uviesť, podporných argumentov, spomenul môj predrečník, a preto vám ušetrím čas a prejdem priamo k citácii alebo citátu môjho pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 286.
Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V článku I v § 18 ods. 6 úvodnej vety sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos".
Odôvodňujem to tak, že z dôvodu spresnenia zákona sa pojem "výnos" spresňuje ako "použiteľný výnos" vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi dochádza k zníženiu výnosu z dražieb kvót o poplatky spojené s Európskou aukčnou platformou. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby výnos získaný z dražieb kvót bol označený ako použiteľný výnos a nie ako takzvaný čistý výnos.
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu sa týka čl. I § 18 ods. 6, kde navrhujem vypustiť písm. b) a doterajšie písm. c) označiť ako písm. b).
Odôvodňujem to tým, že je dôležité, aby štát zaistil, že finančné prostriedky získané z dražieb kvót sa nevrátia napríklad do podnikateľských aktivít založených na využívaní fosílnych palív, skrátene, takzvaný fosílny biznis, na investície, ktoré už mali byť dávno zrealizované týmito podnikateľskými subjektmi. Podľa kvalifikovaných odhadov, ak by fosílny priemysel predal prebytky povoleniek, ktoré dostal zdarma za priemernú cenu uhlíka, tak mohol zarobiť viac ako 500 mil. eur. Navrhuje sa preto vypustenie písm. b), aby sa použiteľný výnos z dražieb kvót vo výške 10 % použil na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko emisií uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom životného prostredia.
Bod 3 pozmeňovacieho návrhu znie:
V čl. I v § 18 ods. 7 sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos" a slovo "20 %" nahrádza slovami "30 %".
Odôvodňujem to tak, že podobne ako v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa upresňuje pojem "výnos", aby bolo zrejmé, že ide o "použiteľný výnos" z dražieb kvót. Súčasne v súvislosti s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšila sadzba z 20 % na 30 % použiteľných výnosov, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu s predpokladom financovania skutočne zelených projektov vedúcich k zníženiu množstva emisií skleníkových plynov.
A napokon 4. bod, o ktorom sa podrobne zmienil aj pán poslanec Nagy. A to je opäť nešťastný čl. I v § 18, kde sa vypúšťa, alebo navrhuje vypustiť ods. 9. S odôvodnením - navrhuje sa vypustenie § 18 ods. 9, ktorý určuje, že výška použiteľného výnosu z dražieb sa určí na základe dohody Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky každoročne do 30. septembra. Inými slovami povedané, tieto ministerstvá by mali priamo zo zákona oprávnenie rozhodnúť, koľko peňazí z výnosov z dražieb kvót - a či vôbec nejaké - sa použijú na opatrenia znižovania emisií skleníkových plynov a riešenie následnej klimatickej zmeny. Je oprávnený dôvod domnievať sa, že tento odsek súčasne maskuje snahu Ministerstva financií Slovenskej republiky získať čo najviac týchto prostriedkov na krytie deficitu štátneho rozpočtu, čo je neprijateľné, lebo to odporuje samotnej filozofii obchodovania s emisnými kvótami. Súčasne by schválením znenia ods. 9 mohlo dôjsť k rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v platnom znení (ďalej len "smernica").
V zmysle čl. 10 ods. 3 smernice sa požaduje aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami použiť na jednu alebo viacero aktivít tam uvedených, ktoré by sa dali označiť ako národné alebo medzinárodné klimatické aktivity. Podobný program bol zavedený v Nemecku pod skratkou KfW, pričom podľa dostupných údajov každé euro vložené do tohto programu sa vrátilo v podobe dvoch eur, napríklad prostredníctvom daňových príjmov, znížených sociálnych a zdravotných výdavkov, vkladov občanov do bánk a podobne. Na základe uvedeného sa preto navrhuje vypustenie predmetného odseku 9.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Huba, pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, prepáčte, ale nerozumiem procedúre podávania vášho pozmeňujúceho návrhu. Neustále sa odvolávate na časový stres pri podávaní tohto zákona a v snahe ušetriť čas ste nečítali ani nijaké odôvodnenia. Nechápem to z toho dôvodu, že pred 20-mi minútami sme skončili výbor, kde bola možnosť podať tento pozmeňujúci návrh, aj teda, aby sme si ho aj ako členovia výboru dostatočne preštudovali. A bola možnosť, pretože na výbore sa zúčastnil aj pán minister, aby sme si k tomuto dali vysvetlenia a porozprávali vlastne o zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozumiem asi tomu len toľko, že na výbore neboli kamery.
Ďakujem.

Poslednému slovu som nerozumel, ale... Neviem, nakoľko bolo podstatné. Ja som to zdôvodnil aj na výbore. Naozaj sa odvolávam na tento časový stres, tie základné výhrady som povedal v rozprave v rámci prvého čítania. Dosť sme o tom diskutovali na výbore, aj keď sa hovorilo o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je samozrejme žiaduce prerokovať tieto veci na výbore, ale jednoducho sa to niekedy nedá stihnúť. A to je tento prípad, aj tak sme ten výbor končili 10 minút po termíne. Takže je to, bohužiaľ, prax, ktorú som nezavinil ja, že sa dostávame do tohto časového stresu. A nakoniec aj to, že sa na tie výbory predkladajú v poslednej chvíli pozmeňovacie návrhy, niekedy dosť náročné, ktoré s čistým svedomím tiež v podstate nemôžeme podporiť niekedy len preto, že sme si ich nemali čas preštudovať, tak si myslím, že tá prax je analogická s tým, predložiť to takto cez pätnásť poslancov, takpovediac na poslednú chvíľu.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja tiež možno budem presne pokračovať v dikcii toho, čo povedal kolega predseda výboru Mikuláš Huba, a to kvôli tomu možno, že doplňujúci návrh, pozmeňujúci, ktorý predkladám, sa každú chvíľu mal zjaviť tu v sieni zákonnosti. Verím že sa tak stane, a kým sa tak stane. Tak ja vlastne zopakujem tie svoje hlavné motívy, ktoré ma k tomu viedli a ktoré zjavne sme si neporozumeli s pánom ministrom aj pred chvíľočkou na spomínanom výbore.
Ja považujem za svoju povinnosť zopakovať, že tento zákon skutočne vyvoláva spomienky, veľmi pietne a veľmi smutné, na 75 mil. eur, ktoré v súvislosti s emisnými kvótami v minulých rokoch unikli občanom Slovenskej republiky z vrecka. Môžeme to obracať akokoľvek, tento kameň, furt tá žilka toho nesmierneho podvodu na občanoch Slovenska sa bude zjavovať v tom kameni, nech ho budete otesávať v tejto sieni akokoľvek. Ale ja viem, ten zákon nie je on tom, aby sme teraz rozprávali o spôsoboch, ktoré majú viesť k tomu, aby sa občanom Slovenska vrátilo ukradnutých 75 mil. eur z titulu podivuhodného a určite nesprávneho predaja emisných kvót.
Ja som presvedčený, že táto vec pripomína tie nožnice, ktoré som spomínal tu včera, že to je jedna z obrovských, ale stále len detailných ukážok toho, aké veľké môžu byť rozdiely medzi tým, čo krásne politici sľubujú svojim občanom, a aké úbohé môžu byť ich konkrétne činy, keď svoje sľuby majú napĺňať. Ale musím byť vecný a spomienky na ukradnutých 75 mil. môžu už ostať iba spomienkami. Verím, že ľudia zodpovední budú konať.
A ja teraz chcem ísť k tej podstate svojho pozmeňovacieho návrhu, ktorý spočíva v tom, že ja sa len chytám základnej zmeny, ktorú predkladateľ tohto návrhu vlastne uvádza v dôvodovej správe. Však tam sa vymenovávajú taxatívne základné rozdiely, ktoré vznikli medzi doterajšou právnou úpravou a súčasným návrhom.
A jedna z týchto zmien veľmi jasne hovorí o tom, že je tam práve uvedená doložka, že sa vytvára nový spôsob a nové možnosti postihu ľudí, ktorí pri obchodovaní na trhu s emisnými kvótami zneužijú svoje postavenie. Čo to znamená? To znamená toľko, že tvorcovia tohto zákona na ministerstve životného prostredia si uvedomili tú smutnú minulosť, ktorú som spomínal, a sú zrejme uzrozumení s tým, že tieto veci neboli správne. Lebo veď ak by boli spokojní s tým, ako to všetko v minulosti bolo, načo by sa snažili vytvoriť § 33 tohto zákona? Tento paragraf ja som nevymyslel, ale som rád, že tam je. A vlastne ani žiadne veľké nóvum nevkladám, lebo pán minister mi spomínal pred pol hodinkou, že vlastne prijatie môjho pozmeňujúceho návrhu by viedlo k tomu, že by sa zrazu veľmi narušili doterajšie skĺbenia právnych systémov, ktoré zabezpečujú všetky súvislosti týmto zákonom zmienené, a že by som vstúpil do vecí, ktoré jednoducho by boli v tejto fáze už takpovediac nezvládnuteľné.
Vôbec nie. Paragraf 33, opakujem, ktorý hovorí o zneužití pri obchodovaní s emisnými kvótami, som ja nevymyslel, dali ho tam pracovníci ministerstva životného prostredia a dali ho tam zrejme vedomí si toho, čo sa stalo v minulosti. A teda veľmi múdro postupovali, rozhodli sa zabrániť opakovaniu tejto temnej minulosti. Takže ja s tým súhlasím. A celá tá moja technicko-legislatívna úprava je založená len na tej maličkosti, že hľa, pozrime sa, čo teda ministerskí úradníci napísali a čo chceli zmeniť. Napísali, že zasvätené osoby, ktoré sa nejakým spôsobom dopustia deliktu pri obchodovaní na aukciách s týmito produktmi, môžu byť skutočne postihnutí. Tlieskam, je to správne. Dobre sa rozhodli ministerskí pracovníci. A zároveň tam dávajú aj taxatívne možnosti. Buď teda sú povinní urobiť nápravné opatrenia, to je tá čarovná klauzula všetkých týchto textov, alebo sú, je možné ich zaťažiť pokutou do výšky 800 000 eur, alebo sú povinní škodu, ktorú spôsobili pri zneužití svojho postavenia zasvätenej osoby pri obchodovaní na aukčných trhoch s emisnými kvótami vrátiť. Teda buď, alebo, alebo. A ja som sa zameral iba na tú maličkú zmenu, ktorá, vlastne až možno trocha zbytočne, že ju takto podrobne rozvádzam, ale keďže sme si zjavne s pánom ministrom neporozumeli, tak musím. Hovorím len o tom, že by som považoval za nesprávne, aby bola možnosť v prípade, že zasvätená osoba v duchu tých smutných tradícií by opäť zneužila svoje postavenie, že by teda buď urobila nápravné opatrenia, alebo by dostala pokutu, alebo by bola povinná nahradiť škodu, ktorú svojím zneužitím svojho postavenia spôsobila. Veď je to ten paradox! Že ak som teda spôsobil škodu a som z toho usvedčený, no tak ju mám iba nahradiť? Tie milióny, ktoré unikli? No však to je moja povinnosť! Veď keď zlodej, ktorý vracia svoj lup, ešte nenapravil svoju chybu, až potom môže byť očistený podľa všetkých právnych systémov od Chammurapiho, až keď teda dostane, dostane aj trest.
Takže si dovolím upozorniť, že v tejto legislatívno-technickej malej úprave poukazujem len na to, aby bola možnosť, ak by niekto sa vydal po stopách pán Slotu z roku 2006, 2007, aby bola možnosť v prípade tohto zákona o emisných kvótach osobu, ktorá bola usvedčená z takéhoto postupu, požiadať nielen o to, aby láskavo vrátila svoj lup, ale aby bola potrestaná aj pokutou do výšky 800 000 eur. To je suma, ktorú som nenavrhol ja, ale ktorú tam dali pracovníci ministerstva životného prostredia.
Takže prosím len o podporu a porozumenie, nič zásadné nemením, nevstupujem ani do Export-import banky, ani do Národnej banky, ako mi to bolo spomínané na výbore, vstupujem len do maličkých čiaročiek, kde ruším slovíčka "alebo, alebo" a nechávam tam možnosť, aby zákonodarca uplatnil povinnosť súbežne požadovať nielen vrátenie uchmatnutých peňazí, ale aj potrestať do tej pozoruhodnej výšky 800 000 eur, čo považujem za správne. Takže toľko na vysvetlenie.
Ja teraz neviem, do akej miery sa dopúšťam nejakého prehrešku voči postupom zaužívaným v tejto sieni zákonnosti. Aha, to musí byť prečítané. Takže predsa som to len stihol, no, s prepáčením, ozaj musím len podporiť to, čo povedal kolega Huba, no ja možno som málo šikovný, ale ja to fakt som nestihol, keďže zrýchlené konanie je zrýchlené konanie a ja nie som taký rýchly, ako sú tieto konania.
Takže dovoľte, aby som v duchu svojej povinnosti prečítal aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako o nich hovorí tlač 289.
Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 33 ods. 8 písm. a) sa vypúšťa slovo "alebo".
2. V čl. I § 33 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
Spoločné odôvodnenie k bodom 1 a 2, tak ako som ich prečítal. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa bezprostredne viaže na bod 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
3. V čl. I v § 323 sa za ods. 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
"9. Sankcie podľa ods. 8 možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou."
Doterajšie odseky 9 až 12 sa označujú ako odseky 10 až 13."."
Odôvodnenie: Dôvodom navrhovanej zmeny je zakotvenie možnosti uplatniť sankcie za porušenia ustanovení § 33 odsekov 1, 2, 4 až 7 zákona buď alternatívne, to znamená, každú sankciu jednotlivo, alebo spoločne v kombinácii s inou sankciou. Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza z možností ukladania sankcií alternatívne, domnievame sa však, že na dosiahnutie účelu tohto zákona je potrebné tiež ustanoviť možnosť ukladania sankcií vzájomne s inými sankciami.
V súvislosti s kauzami, akých sme boli svedkami na Slovensku v minulosti (napr. tzv. nástenkový tender) je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, či sankcie uvedené v § 33 ods. 8 vládneho návrhu zákona, predovšetkým za obchodovanie s dôvernými informáciami alebo za manipuláciu trhu, sú primerané, efektívne a v určitom slova zmysle aj odrádzajúce sa dopúšťať takýchto foriem protiprávnej činnosti. Zdá sa totiž, že tomu tak nie je, najmä ak možnosť sankcie uvedené v § 33 ods. 8 písm. a), b) alebo c) uložiť je len samostatne a nie aj spoločne v kombinácii navzájom, čo je cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Na druhej strane je 15 podpisov. Takže ďakujem za upozornenie, splnil som si teda tú predpísanú formálnu povinnosť. A už len zakončím tým, že ozaj si myslím, ak teda naša stopäťdesiatka to mieni statočne, ak sme presvedčení o tom, že chyby sa majú naprávať, je to ľudské, že ich robíme, že ich robia všetci, aj my, ako sme tu, tak potom by sme, súc poučení tými uchmatnutými 70 mil. eur, by sme mali jednoznačne si povedať, že táto drobná úprava odradí ľudí, ktorí budú požívať štatút zasvätenej osoby, od toho, aby možno sa viacej zamysleli nad nejakými zištnými cieľmi, ktoré by mohli vo svojich funkciách prejaviť, pretože história učí, že voči takýmto úmyslom mnohokrát sme málo imúnni. A ja súhlasím s tým, že treba najmä dobrým slovom, ale zjavne v niektorých prípadoch je potrebné použiť aj hrozbu. A som presvedčený, že jedno z riešení, nielen pri tomto maličkom zákone, ale pri veľkých zákonoch, pri zákone o štátnom rozpočte, pri hľadaní chýbajúcich zdrojov pre Slovenskú republiku, jedna z obrovských možností je to, že štátni úradníci, ktorí sa dostanú do svojich funkcií v súlade so svojím rozhodnutím, nikoho nemožno nútiť, sa budú cítiť byť zaviazaní svojou zodpovednosťou a budú si uvedomovať aj hrozbu a hrozby, ktoré nad nimi v prípade, že by porušili svoje povinnosti dobrých správcov tejto krajiny, by stáli. Toto je maličký príspevok k tomu, aby sa tak stávalo čím ďalej v čoraz väčšej miere. A ja som rád, že som mal možnosť vám, aj vám, vážený pán minister, svoj úmysel takto vysvetliť.
Ešte raz, pekný deň. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, sme na výbore možno trošku inak pochopili vaše podanie. Ja by som chcel vyjadriť podporu tej malej zmene. Lebo aj keď si myslím, že niekoľko iných oveľa komplexnejších právnych noriem sa venuje tomu, aby protiprávna činnosť aj v štátnej správe, aj voči spoločnostiam, ktoré sú účastníkmi tohto obchodovania, teda boli chránené a je tam dostatok nástrojov aj doteraz, súhlasím. Ja si myslím, že pokiaľ predkladateľ tam tieto sankcie dal, nemyslím, že bolo by to v rozpore s úmyslom predkladateľa, aby sa to "alebo" vymenilo na "a". Najmä teda myslím, že by to bolo dôležité v tieni kauzy Interblue, ale treba si to, aj tu poznamenať, že aj keby táto klauzula platila aj predtým, aj tak by sme ťažko asi s tým niečo urobili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem, vážený pán kolega, za podporu. A prosím vá,s aj všetkých, aby sa teda vyjadrila aj v hlasovaní.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. A podobne, ako pred nejakou chvíľou na výbore, ja sa budem snažiť zareagovať na niektoré otázky, alebo možno aj nepochopenie kolegov poslancov, budem sa snažiť vysvetliť ešte raz tú celú schému a ten predmet, o ktorom hovoríme dnes na, v rámci rozpravy o zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.
Od 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až 2009 bolo prvé obchodovacie obdobie a 2008 až 2012 druhé obchodovacie obdobie. A v tomto období, teda v tých predchádzajúcich obdobiach sa emisné kvóty prideľovali bezplatne. A Európska komisia zaviedla od 1. 1. 2013 nový systém prideľovania emisných kvót a vyčlenila tri skupiny spoločnosti, ktoré budú emisné kvóty, ktorým budú emisné kvóty prideľované buď bezplatne, alebo druhá skupina je sčasti bezplatne a časť za úplatu, a potom tretia skupina spoločností je, ktoré si musia všetky kvóty alebo emisné limity kúpiť. Napríklad do tejto skupiny patria elektrárne.
Na to, aby mohol tento systém fungovať od 1. 1. 2013, je potrebné prijať aj dnešný zákon, ktorý sme dali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale pri všetkej úcte, páni kolegovia, ja nemám pocit, že ste to dostali na poslednú chvíľu a že je to celé šité horúcou ihlou. Veď o tomto zákone sa rokuje od augusta. Od augusta sa na odborných fórach, na rôznych konferenciách, na medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj s Greenpeace a inými mimovládnymi organizáciami, na tieto témy bavíme a vy sa tvárite, aj pán predseda, pri všetkej úcte, aj pán kolega Mičovský, ako keby vám to teraz spadlo z neba a prvýkrát ste sa s tým stretli, dve minúty pred zasadnutím výboru a vy ste takí prekvapení. Ako? Veď sú to všetko známe veci! Všetky veci komunikujeme veľmi otvorene, veľmi transparentne a mali sme dlhé diskusie aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní za účasti všetkých dotknutých skupín na tom, aby sme vytvorili tú platformu a tú bázu takú, aby sme sa snažili vyhovieť všetkým skupinám, ktoré sú dotknuté.
Čo sa týka použitia tých peňazí, ktoré prídu pre rezort alebo pre štátny rozpočet z predaja týchto povoleniek, ako som už včera vysvetľoval, rádovo sa jedná asi o 15 mil. ton emisných kvót, ktoré budú obchodované na burze. Tá burza je v Lipsku, sa volá Európska aukčná platforma. To znamená, je to nezávislá inštitúcia na orgánoch, či ministerstvách, či Národnej banky Slovenska, či orgánoch štátnej správy v Slovenskej republike. Cena sa generuje tak, ako cena cenných papierov v New Yorku na newyorskej burze alebo cena elektrickej energie tiež v Lipsku, to znamená, na základe ponuky a dopytu. Momentálne sa tá cena pohybuje okolo 7 eur, keďže máme 15 mil. ton voľných kvót, tak vyzerá, že príjmom budúceho štátneho rozpočtu by malo byť 105 mil. eur. Treba povedať, že to, ako bude v rámci štátneho rozpočtu distribuovaných týchto 105 mil. eur, je na rozhodnutí štátu, pretože aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí o tom, že tieto peniaze sú príjmom štátneho rozpočtu, a, žiaľ, je tam veľmi nešťastná formulácia, že by mala byť, alebo ten príjem, že by mal byť príjmom envirorezortu, tak v každej krajine si minister financií pochopiteľne v čase konsolidácie verejných financií a v čase šetrenia vyloží formulku, že "by malo byť" ako že "nemusí", a tým pádom si to vykladá každý minister financií tak, že je to príjmom štátneho rozpočtu a envirorezort musí počkať. Takže ja musím povedať, že sme mali veľmi korektnú debatu s ministrom financií posledné obdobie a dohodli sme sa na tej formulácii bodu 9, ktorú navrhoval stiahnuť, teraz neviem, či pán kolega Nagy, alebo pán kolega Huba.
Ten stav, ktorý sme dnes dosiahli, je taký, že každoročne sa minister financií s ministrom životného prostredia musí dohodnúť na tom, koľko peňazí ostane na schému alebo na ten distribučný koláč, ktorý ostane v rámci životného prostredia. A v rámci rozpravy a v rámci tejto diskusie, ktorá sa tu vedie od rána, padla aj otázka, že prečo takýto distribučný koláč a prečo sa vracajú peniaze späť do uhlíkových technológií a prečo nejde na zatepľovanie viac a možno na tie malé opatrenia týkajúce sa obnovy kotlov v domácnostiach. Aj to je tam zahrnuté. Ale v prvom rade treba povedať, že my pri vstupe do Európskej únie, pán poslanec Nagy, a to je možno aj pre vás odkaz, že tie podmienky, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že musí splniť pri vstupe, a my máme deadline rok 2015 a rok 2016, ktorý musí splniť, dohadovali vaši kolegovia v rámci opozície. A v tom čase, keď ste boli vo vláde v roku 2002, 2001, keď sa robili predvstupové dohody, tak vy ste to dohadovali, tak nemôžete čakať, že my teraz budeme sa tváriť, že to je naša káva alebo naše maslo. Takže vy ste zaviazali Slovenskú republiku, že musí vymeniť technológie a musí zabezpečiť nízkouhlíkové technológie na Slovensku. No a z toho nám vznikajú isté povinnosti a pre tie podniky a podnikateľské subjekty, ktoré sú na Slovensku, vznikajú isté povinnosti investovať peniaze do modernizácie výroby, čoho ale následkom bude to, že tie technológie v konečnom dôsledku budú vypúšťať menej skleníkových plynov, tým pádom budú chrániť životné prostredie. A preto ten návrh je taký, aby 50 % v rámci distribučného koláča išlo v prvom období hlavne do obnovy týchto technológií, aby jednak sme znížili produkciu skleníkových plynov, obnovili technologicky technológie v rámci jednotlivých podnikov a zároveň splnili predvstupové záväzky, ktoré dohodla druhá Dzurindova vláda. A potom aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Puciho bude môcť ministerstvo životného prostredia zmeniť distribučný koláč a preniesť viac peňazí na zatepľovanie a na opatrenia, ktoré musia byť urobené z titulu toho, že dochádza ku klimatickým zmenám. A treba povedať, že ten distribučný koláč, ktorý sme, tento, teraz istým spôsobom navrhli, je veľmi vyvážený. A vyvážený aj z toho titulu, že my musíme pri šetrení alebo pri obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov dodržiavať aj isté indikátory voči Európskej komisii.
A my, keď použijeme dajme tomu 50 mil. alebo 100 mil. eur len na zatepľovanie, čo navrhuje napr. Greenpeace, tak dosiahneme tie, nedosiahneme tie indikátory natoľko, aby sme splnili povinnosti voči Komisii, ako keď zainvestujeme tie peniaze napr. z polovice do technológií a z polovice do zatepľovania, pretože dosahovanie tých cieľov pri výmene technológií je oveľa lepšie a hodnotnejšie ako pri zatepľovaní. Ja vnímam celý ten sociálny aspekt, ktorý hovoríte, že vznikajú pracovné miesta a štartuje sa hospodársky rast, ale to máme pripravené po roku 2016, ak splníme predvstupové záväzky.
A myslím si, že - teraz rozmýšľam nad tým, či tam bola ešte nejaká otázka, na ktorú som zabudol odpovedať alebo zabudol vysvetliť - myslím si, že, pán Mičovský, čo navrhujete, toto pokrýva aj tento zákon. A ja nechám na poslancoch, ako sa rozhodnú, či podporia váš návrh alebo nie, ale ja mám pocit, že aj súčasná dikcia zákona, ktorá hovorí o tých sankciách, hovorí, že sú aplikovateľné všetky metódy alebo všetky postihy naraz. A treba povedať ešte, aby sme si boli v tomto jasní, správu, alebo, respektíve ten dohľad a prečo som hovoril, že zasahujete do iných zákonov, lebo Národná banka spravuje prostredie, ktoré sa týka obchodovania s cennými papiermi alebo derivátmi, v tomto prípade sa jedná o deriváty, teda obchodovanie s emisnými kvótami, a my sme len prevzali tú dikciu zákona od Národnej banky, respektíve požiadali sme ju, aby nám k tomuto vypracovala tie sankcie a tie časti, ktoré sa tohto týkajú. Takže si myslím, že momentálne zákon je alebo práva a povinnosti, respektíve sankcie za škody, ktoré by niekto mohol spôsobiť, sú dostatočne pokryté.
A ešte vám chcem povedať, že je to úplne iný prípad, ako spomínate už tretí deň, nerozumiem, prečo to dávate do súvisu, tie emisie AAU, ktoré boli predávané v roku 2008 alebo 2009, to s týmito emisiami nemá nič spoločné. Teraz sa bavíme, aj tento celý zákon je o emisiách EAU, vnútroštátnych, industriálnych emisiách. Nemá to nič spoločné. V tomto prípade nejde štát nič predávať. V rámci tohto zákona obchodujú podniky medzi sebou na burze, predávajú sa emisné kvóty pre naše podniky prostredníctvom Európskej aukčnej platformy. Takže keď niekto bude obchodovať s informáciami tajnými, ako hovoríte, zasvätená osoba, dostane sa k insiderskej informácii, použije ju, platí pre ňu presne taký istý zákon ako v rámci obchodovania s cennými papiermi a podobne. A v tomto prípade to ako ani daný obchod neovplyvní, pretože to robí súkromná firma cez burzu s inou súkromnou firmou.
Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Je potrebné podotknúť a chcem to zvýrazniť, že ide o takzvanú malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, možno aj s úplne novým zákonom sa počíta, a už sa na ňom intenzívne pracuje, aby bol prijatý v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj rozsah a charakter navrhovaných zmien.
Účelom návrhu právneho predpisu, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke. Za ďalšie, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu a aplikačnej praxe súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o striedavej starostlivosti a zákon o dobrovoľníctve.
V druhej časti, v rímskej dvojke predmetného návrhu zákona, dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je záujem podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v každej dávke štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme.
Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytnutia dotácií na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad o podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách. Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch, alebo bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samostatných rodinných domov alebo samostatných bytov v obytných domoch.
Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako sú otázky administratívy, formulárov, žiadosti do vyhlášky a podobne.
Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne vo výbore pre sociálne veci bol predložený pánom poslancom Jasaňom pozmeňujúci návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok poskytovania dotácie na podporu rodovej rovnosti. Chcem len zdôvodniť, že tento pozmeňujúci návrh reaguje na prechod kompetencií z úradu vlády, reaguje v rámci prechodu istých kompetencií aj na výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec z toho vyplývajúcich aj finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne pod kapitolou úradu vlády, do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na účely dotačnej schémy na rodovú rovnosť, podporu aktivít a projektov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňujú.
Toľko v rámci úvodného slova. Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani podpredsedníčka.