11. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec Hrnčiar, s reakciou.

Pani kolegyňa Vaľová, náš odlišný pohľad zrejme súvisí s tým, že samozrejme ste poslankyňa za vládnu stranu a logicky musíte obhajovať vládne zákony. A je mojím právom a právom opozície sa pozerať práve kritickým okom na navrhované úpravy zákonov, ako som to už spomínal vo svojom príspevku.
Ak niečo kritizujem, tak je hlavne to, že máme tu skupiny ľudí, ktorí do sociálneho systému padli vlastným zavinením, nemajú záujem pracovať, a tých sa táto novela netýka. A týka sa práve tých, ktorí majú záujem si privyrobiť, chcú vyvíjať úsilie, aby si aspoň malou mierou zlepšili svoju životnú situáciu. A na konkrétnom príklade som uviedol, že práve takáto rodina, kde sú dvaja rodičia v sociálnom systéme, ak bude táto novela zákona schválená, prídu mesačne takmer o 60 eur. Podľa mňa je to obrovský peniaz, ktorý by tejto rodine chýbal.
Čiže po schválení tejto novely zákona, všetci títo ľudia, ktorí budú chcieť pracovať, tak jednoducho nebudú to robiť legálne a oficiálne. Buď nebudú pracovať vôbec, alebo to budú robiť načierno.
Ďakujem.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kaník.
Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, máme tu pred sebou návrh zákona, návrh novely zákona, ktorý napriek možnosti a napriek potrebe posunúť a vylepšiť tieto veci, nevyužíva túto možnosť. A je len takým, takým myšacím krôčikom vpred. Lebo naozaj, áno, sú v tom zákone aj veci, ktoré posúvajú o niečo negatívne veci, negatívne znenie zákona z predchádzajúceho alebo zo súčasne platného znenia vpred, ale príliš málo. Príliš málo ambiciózne a hlavne bez toho, aby sa dosiahol požadovaný efekt.
Navyše, tento zákon v snahe šetriť všade, kde sa dá, aj na tých, ktorí naozaj nemajú peniaze na to, aby mohli šetriť, ale štát je schopný oberať aj týchto ľudí o peniaze, prináša tie negatívne efekty, ktoré pán Hrnčiar spomínal v predchádzajúcom vystúpení. A netreba ich špeciálne opakovať.
Ja vnímam, že je tu snaha hľadať, že minister vidí nejaké problémy, ale zároveň tu platí, že nevie nájsť na ne primerané odpovede. Tie pokusy, ktoré sa odrážajú v tomto zákone, nie sú dobré a neprinesú efekty, ale prinesú defekty. Tento zákon stále vlastne konzervuje súčasný demotivačný stav, ktorý sumárne môžeme zhrnúť do charakteristiky, že celá škála nástrojov sociálnych dávok a rôznych príspevkov k týmto dávkam vytvára príjem, ktorý konkuruje príjmu zo základnej práce, a tým pádom vytvára demotiváciu pre ľudí pracovať, hľadať si prácu, udržať si prácu. Tento zákon navyše tých ľudí, ktorí tu motiváciu majú a ktorí naozaj bojujú s tým, aby sa opäť uchytili na trhu práce, tak tých z toho trhu úplne vyháňa, pretože pokiaľ by zotrvali pri tejto snahe, tak im zhoršuje ich podmienky. Bude z toho dôvodu jednoznačne vytvárať, vylepšuje podmienky pre rozkvitanie čiernej práce, pre šedú a čiernu ekonomiku, pretože tým ľuďom nedáva inú šancu. A to je určite ani nie sociálne, a keby sme mali prehodené pozície a stál by za týmto pultíkom predstaviteľ ľavice, tak by hovoril o zlých pravicových, neľudských nastaveniach, ktoré zlá pravicová vláda prináša. Ale vy ste ľavicová vláda. Preto nechápem motiváciu a nechápem logiku týchto zmien. Pretože toto nie je určite pravicové, ale určite to nie je ani ľavicové, ale každopádne je to zlé. Je to nesprávne a nepomôže to, ale poškodí.
Poďme konkrétne k niektorým ustanoveniam. Mňa, viackrát som na to upozorňoval, veľmi zaráža prístup k aktivačným prácam. Aktivačné práce vznikli v roku 2003 a odvtedy sa rôznym spôsobom vyvíjajú a zväčša deformujú. Teraz sme v procese istej nápravy. Nápravy veľkých a hlbokých deformácií, ktoré prebiehali a prebehli v minulom období, ktoré nás voviedli do temer slepej uličky, a teraz po pochopení, že áno, tá ulička je slepá, tak sa hľadá cesta späť a cesta vonku. Ale či už preto, aby sa nepovedalo, aby sa nepriznalo, že všetky tie predchádzajúce zmeny boli nesprávne, tak tie návraty sú veľmi pomalé a veľmi, veľmi nerozhodné a nedostatočné. A to si naozaj teraz nemôžeme dovoliť. Teraz potrebujeme vo všetkých krokoch nastaviť veci, ktoré vylepšujú súčasný stav, a motivujú, motivujú ľudí pracovať a zároveň im vytvárajú podmienky, aby pracovať mohli.
Preto musím položiť otázku, už som ju raz pánovi ministrovi položil, keď sme tu debatovali o inom zákone, ale už vtedy som sa dotkol aj tejto problematiky. Súčasné znenie zákona naozaj vytváralo groteskný stav, že stačilo hodinu týždenne sa zúčastňovať aktivačných prác a človek mal nárok na plný aktivačný príspevok 63 eur. Vidíme tu posun. Vidíme tu posun, že už to bude minimálne 10 hodín, čo je jasný dôkaz toho, že áno, to bol absolútny nezmysel, to, čo bolo predtým nastavené, a kvitujem, že to pochopenie nastalo. Ale prečo minimálne 10 hodín? Je 10 hodín dosť na to, aby, aby takýto príspevok bol vyplácaný? Veď prerátajte si to sprava, zľava, porovnajte si to s cenou práce za minimálnu mzdu a zistíte, že veľmi blízko sa dostáva ocenenie sociálnej aktivity s prácou za mzdu. Pretože aktivačný príspevok nie je práca. Aktivačný príspevok nie je a nemala byť nikdy mzda. Je to možnosť, aby si človek zaslúžil sociálnu dávku, ktorú mu spoločnosť dáva, a aby sa vytvorila, vytvorila rovnováha, že áno, či už objektívne alebo subjektívne nepracuješ, tak ale bolo by dobré, aby pre komunitu si niečo vykonal.
Takže vraciam sa k začiatkom. Na začiatku systém bol nastavený tak, že minimálne 20 hodín bolo potrebné týždenne odpracovať, aby vznikol nárok na aktivačný príspevok. Ja si myslím, že toto nastavenie je dobré, pretože vtedy to fungovalo. To nerozhodné, opatrné vracanie sa k tomuto, k tejto hranici cez týchto 10 hodín je, je slabé, je nedostatočné.
A potom druhý aspekt. Prečo maximálne 20 hodín? Súčasné nastavenie je, že 1 hodina maximálne 20. Smiešne. No tak teraz budeme mať o niečo lepšie, 10 hodín, maximálne 20. Prečo maximálne 20? Čo keď povaha danej práce, čo keď daná obec, dané mesto potrebuje väčší rozsah tej práce? Prečo nevytvoriť pre samosprávy dostatočné možnosti, aby mohli pristupovať k danej, k danému človeku, k danej skupine ľudí tak, aby pristupovalo k nim adekvátne k tomu, ako si myslí, že je správne. Veď to bol nástroj, ktorý samosprávam dával možnosť. Áno, ja si pamätám tie, tie pamätné reči bývalej pani ministerky a súčasnej poslankyne Tomanovej, že my predsa nebudeme podporovať nútené práce. A tam začali, začala tá deštrukcia, ktorú teraz naprávate postupne. Ale znova hovorím, to nie sú verejno-prospešné práce, to nie sú, to nie je práca, to je vyvažovanie sociálnej dávky aktivitou.
Až chceme a určite by sme mali chcieť a vy by ste mali chcieť, pretože my to chceme, vytvoriť podmienky na to, aby nízkokvalifikovaná pracovná sila sa postupne dostávala na trh práce a aby ju to nedemotivovalo, tak treba zavádzať medzitrh práce, čo znamená, že vytvoríme podmienky, že človek ide do riadnej práce, či už na dohodu alebo na čiastočný alebo plný pracovný úväzok, pravdepodobne nie za vysokú mzdu, keďže jeho pracovné zručnosti a schopnosti asi nie sú bohvieaké, a zároveň mu zostane časť sociálnej dávky, aby ho to nedemotivovalo, aby sa, nedostal horšie, keď bude pracovať, ako keď nepracuje. Ale toto tento zákon nerobí. Vy nevyužívate príležitosť, ktorú máte, ktorú spoločnosť očakáva a ktorú by bolo dobré určite urobiť. Naopak, tento zákon ide opačným smerom, pretože, ako sme v predchádzajúcom vystúpení počuli, pokiaľ človek bude pracovať, tak si zhorší svoju príjmovú situáciu. Tak samozrejme pracovať nebude. Takže ešte viac ľudí bude len čakať na sociálne dávky, ešte viac ľudí sa prípadne bude zapájať len do čiernej práce. Len to zhrniem, je veľkou chybou toto nastavenie, ktoré opäť dávate, 10 hodín, maximálne 20 hodín.
Ďalším zbytočným obmedzujúcim faktorom je tých už spomínaných 18 mesiacov. Zasa je to vylepšenie oproti súčasnému stavu, ako pani poslankyňa Vaľová už teraz správne povedala. Áno, ale prečo stále obmedzené? Nie je to dobré obmedzenie. Znova, na začiatku žiadne takéto obmedzenie nebolo a fungovalo to. Takže možno treba prestať to vnímať, kto ten systém postavil a priviedol do reality, a naozaj sa pozrieť na fakty a vrátiť sa k tomu, čo fungovalo a čo obciam a mestám pomáhalo.
Ďalšou nevyužitou príležitosťou na nápravu v tomto zákone je príspevok za školskú dochádzku. Už sme tu mali novelu, ktorú som predkladal, ktorá hovorila, prečo takto nastavený príspevok je nielen zlý a škodlivý, ale aj protiústavný. Už bola zamietnutá, páni poslanci, vašimi hlasmi, páni vládni poslanci, ale zopakujem to. Ústava hovorí o tom, že všetci bez rozdielu svojho sociálneho postavenia, etnického, národnostného, majú rovnaké práva a povinnosti a nikto nemôže byť zvýhodňovaný, ani znevýhodňovaný. Príspevok za školskú dochádzku vo výške 17,20 eur zvýhodňuje jednu skupinu občanov Slovenska oproti inej skupine len zato, že dodržiavajú zákon. Je to veľmi podobné z hľadiska svojej logiky ako ustanovenia, z ktorých sme sa smiali, keď sme sa o nich prvýkrát dočítali v novinách, ktoré boli súčasťou gréckych zvyklostí, že boli príplatky za včasnú dochádzku do zamestnania. Že bol príplatok za to, že, myslím, že tam boli, že majú umyté ruky v niektorej fabrike a iné nezmyselné hlúposti. Tak toto je veľmi podobná logika. Časť, všetci musia dodržiavať zákon, pretože zákony sú také, že všetci by sme ich mali dodržiavať, ale istá časť občanov zato je odmeňovaná navyše. Absolútne protiústavný stav. A je to len otázka toho, podať na Ústavný súd podnet a na 99,9 percenta by Ústavný súd musel rozhodnúť, že tento stav nie je v súlade s ústavou.
A opäť malý exkurz do minulosti, tento príspevok alebo jeho predchodca, tohto príspevku, vznikol za nášho alebo môjho pôsobenia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale ako prospechové štipendium, ako odmena za školské, teda za dobré výsledky v škole. To znamená, opäť ako sústava nástrojov, ktorá podporuje aktívnych, ktorá podporuje pracovitých a ktorá už od rannej mladosti predovšetkým rodičom, ale aj deťom ukazuje, že učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa má oplatiť. Kde sa nastavuje ten systém od začiatku, aby sme vedeli, že, že tí sa majú lepšie, ktorí sú aktívni a nie pasívni. Nič na tomto nemeníte v tomto zákone, aj keď tá možnosť tu je. Prečo, prečo aj protiústavný stav, aj zlý stav, ktorý prináša negatíva aj do škôl, nemeníte?
Keďže máme takú aktuálnu situáciu, že prebieha štrajk učiteľov a teda táto konkrétna vec sa dotýka aj ich, tak pripomeniem aj ten mnohokrát už tu citovaný a spomínaný list učiteliek z Dobšinej. Veľmi podrobne tam poukazujú na to, ako tento príspevok negatívne vplýva na rozvrat atmosféry v školách, ako ho dostávajú žiaci bez ohľadu na to, či sa zúčastňujú školskej výuky a či sa zúčastňujú tak, aby ju nenarúšali, alebo sa prídu len ukázať na začiatku a potom ešte si prídu zjesť obed do školskej jedálne a počas zvyšku dňa buď robia učiteľom problémy, alebo vyvolávajú problémy so spolužiakmi. Neuvedomujete si tieto súvislosti? Prečo ich neriešite? Kto ich má riešiť? My sme sa pokúsili ich riešiť podaním novely, zamietli ste ju. Mali ste teraz možnosť vo vládnej novele tento systém riešiť. Ani ste sa ho nedotkli.
Mnohokrát teraz denne počúvame o tom, lebo áno, ešte stále zostanem pri štrajku učiteľov, že bolo by to naozaj fajn, keby sme mohli zdvihnúť platy, hovorí pán premiér, ale nie sú peniaze. Nuž, ale tu máte peniaze! Tu sa peniaze vynakladajú nezmyselne a neúčelne. Učitelia žiadajú zvýšiť o ďalších 5 percent, myslím, že sa jedná asi o 66 mil. eur, čo by to znamenalo. Vy tvrdíte, že peniaze nemáte. Nebudem teraz zabiehať, pretože sa bavíme o hmotnej núdzi, do iných možností, pretože by som vyrátal ďalšie štyri alternatívy, kde tie peniaze sú, ale budem sa držať tohto.
Keby ste zmenili systém fungovania zle nastaveného sociálneho systému a toho sa dotýka aj rodičovský príspevok a príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý sa takisto vypláca tak, že to akurát vedie k tomu, že motivuje už 13-, 14-ročné deti, aby začali rodiť. A keby ste to zmenili tak, ako sme to navrhovali, že by podporoval tých, čo pracujú alebo sa snažia pracovať, a nepodporoval takéto konanie, ktoré je, tak by ste získali 60 až 100 mil. eur úsporu v štátnom rozpočte. Nebolo by lepšie tieto peniaze dať učiteľom? Nebolo by lepšie zvýšiť im platy, práve tým, ktorí sú mnohokrát najviac konfrontovaní s týmito negatívnymi javmi, ktoré vyvoláva aj zle nastavený sociálny systém? Máme tu pred sebou novelu, ktorá umožnila aspoň niečo urobiť, a robí strašne málo, strašne málo.
Sú s týmto zákonom... Pretože ony tie zákony, to je systém, vy ho tak, vy tu, tam nám ponúkate jeden zákon, druhý, vôbec to nepreväzujete, čo je chyba, tak musím sa dotknúť aj, aj iného zákona, pretože on s tým súvisí. Zanedlho sa tu objaví zákon o službách v zamestnanosti, kde medzi iným, len jednu vec poviem, rušíte povinnosť komunikovať v istej intenzite s úradom práce pre ľudí, ktorí sú na úrade práce. Keď som tu hovoril, že tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, podporia čiernu prácu, tak v súvislosti s týmto vy priam červeným kobercom vystielate cestu podvodníkom, ktorí zneužívajú systém, pretože práve tí, čo pracujú načierno v zahraničí, budú mať ideálne možnosti. Pretože vôbec už nebudú potrebovať nejakým spôsobom komunikovať s úradom práce, len možno za jednu kávičku, za bonboniéru alebo za desať eur, ktoré možno šuchnú nejakému úradníkovi, ktorý je náchylný k takémuto konaniu, nikoho čestného sa nechcem dotknúť, bude mať vybavené, že bude pracovať aj načierno a ešte aj bude zaradený v systéme a ešte aj bude poberať dávky v hmotnej núdzi. Takže k tomuto vy vytvárate systém. Systém, ktorý demotivuje, systém, ktorý nijakým spôsobom netlačí ľudí k aktivite a k práci, nepodporuje tých, ktorí chcú pracovať a ktorí sa chcú riadne zamestnať, ale naopak, podporuje čiernu prácu, podporuje tých, ktorí systém chcú zneužívať, obchádzať a ktorí takýmto systémom vyciciavajú systém a zneužívajú peniaze, ktoré poskytujú ľudia, ktorí platia riadne dane a odvody.
Vážené dámy a vážení páni, z tohto pohľadu považujem tento zákon za nevyužitú príležitosť, ktorý má aj svoje dobré stránky a ktoré v niečom vylepšuje súčasný stav, čím len potvrdzuje, že predchádzajúce zmeny boli zlé a škodlivé, ale je málo ambiciózny, je bojazlivý, je nedokonalý a v mnohých aspektoch situáciu zhorší, čo bude len prispievať ku kríze, k rastu nezamestnanosti a k zhoršovaniu podmienok pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. A preto ho samozrejme ani nebudeme môcť podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Kolegyne, kolegovia, máme 11.00 hodín, ale ak dovolíte, dokončíme faktické poznámky. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Kaník, máte pravdu, niekedy treba ambície zvážiť. A rozprávate o tom, ako my môžeme šetriť, čo sa týka tohto zákona v hmotnej núdzi, aby sme niekomu pridali na platy.
V prvom rade chcem povedať, že platy treba riešiť celkovo a je tu oveľa viac skupín, ktoré by si zaslúžili vyššie platy. Ale, pán Kaník, pamätáte si na zákon o sociálnom poistení, kedy ste vy zobrali tridsaťpäťtisíc ľuďom dôchodky invalidné, kedy ste zle týchto ľudí, teda ste ich takto ocenili, že my sme museli za vás vracať 2 mld. 286 tis. korún?!
Ja sa pýtam, pán Kaník, toto chcete v tomto zákone, aby sme takúto šlamastiku, ako ste vy urobili? Tomu hovoríte vy šetrenie? Veď vy ste poškodil tridsaťpäťtisíc ľudí a rozprávali ste o tom, ako ste strašne ušetrili. Vy ste poškodili všetkých občanov.
A čo sa týka aktivačných služieb, opäť vám na to odpoviem tak, ako vášmu predrečníkovi, pánu primátorovi. Ja plne súhlasím s tým, že sú potrebné aktivačné služby. Ale keď ste si pozreli tento zákon, tak sme jednoznačne povedali, že aby nedochádzalo k zneužívaniu poskytnutia tohto príspevku a bol adresnejší, určuje sa napríklad počet hodín pri vykonaní menších obecných služieb, najmenej desať hodín týždenne a maximálne dvadsať hodín. Pretože ako primátorka viem, ako sa zneužívalo, že vlastne ten-ktorý občan, ktorý túto aktivačnú prácu vykonával, jednoducho neprišiel na tú aktivačnú prácu, alebo odrobil dve, tri hodiny a mal nárok na aktivačný príspevok.
Takže myslíme si, že tento zákon nie je málo ambiciózny. On je reálny, je dobrý a mnoho vecí vylepšuje takých, ktoré v aplikačnej praxi chýbali. A skutočne nechceme ísť vašou cestou, aby sme museli vracať dve miliardy korún. Lebo toto nie je šetrenie, ale toto bolo skutočne Pyrrhovo víťazstvo, čo sa týkalo rozpočtu a poškodenia ľudí, občanov a invalidov.
Ďakujem.

Dám slovo pánovi poslancovi Kaníkovi. Ale poprosím vás, kolegyne a kolegovia, aby sme sa počúvali a ukľudnili, aj keď budeme o chvíľočku hlasovať. A ja viem, že v očakávaní čakáte na hlasovanie, ale ešte sa počúvajme.
Nech sa páči.

Ďakujem. Pani poslankyňa, začnem takým ľudovým príslovím, že ja o voze, vy o koze. To je v prvom rade.
Ale keď ste už začali tie invalidné vaše obohraté pesničky, tak jednu, jedinú vec na to poviem. Keď si myslíte, že to bolo zlé, prečo to pani nástupkyňa moja Tomanová nezmenila? Prečo ten systém, ktorý som zaviedol ja, stále dodnes platí? Prečo na ňom nikto nezmenil ani čiarku?
To, čo spomínate vy, bolo na základe rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý len povedal, že sa to nemalo prehodnocovať. Ale to prehodnocovanie prebieha stále, pretože to je imanentná súčasť tohto zákona, a dodnes na ňom nie je zmenená ani čiarka. Že prestaňte klamať ľudí, že sa tam spravilo niečo, čo bolo zlé. Pretože až sa spravilo niečo zlé, tak vy ste naďalej v tom zlom pokračovali a pokračujete dodnes.
A z hľadiska aktivačných prác len ešte jednu vec, čo som možno mal povedať v rozprave. Dnes je ďalšou chybou toho systému, že je to dobrovoľná záležitosť. A na počiatku to bolo ako vec, ktorú, pokiaľ obec požiada, tak ten, ktorý poberá sociálne dávky, je povinný nastúpiť na tieto práce. To je ďalšia chyba, že sa nevraciame k tomuto, pretože to je otázka toho, že človek má vyvažovať prácou to, čo mu spoločnosť poskytuje. A to, že dnes tam zavádzate desať hodín len potvrdzuje moje kritické slová od samého počiatku, že to bolo zdeformované, zlé. A vy uznávate to, že to bolo zlé. Len sa bojíte vrátiť to do počiatočného stavu, kedy to bolo nastavené správne.

Kolegyne, kolegovia, dávam v tejto chvíli ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Vaľová, Nicholsonová, štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním.