11. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti vyjadriť sa k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Nedá mi totiž nepoukázať na financovanie, resp. na nefinancovanie v oblasti ľudských práv.
Pri kreovaní útvaru podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny na Úrade vlády v druhej polovici roku 2010 bolo mojím prioritným cieľom vytvoriť profesionálny funkčný mikrorezort, ktorý by zaštíťoval problematiku ľudských práv v celej šírke, ako aj práva národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Po neľahkých rokovaniach, ktoré odzrkadľovali snahu vlády šetriť verejné financie, sa nám napokon podarilo dospieť ku konsenzu presadiť síce malé, ale predsa len rozšírenie útvaru aj o odbor zaoberajúci sa právami národnostných menšín. Presadzovanie ľudskoprávnej a menšinovej agendy bolo však neraz priam sizyfovské tak na poli ideologickom, ako v oblasti rozpočtu, keď sa nám podarilo presadiť zavedenie dotačnej schémy s celkovým finančným objemom 4,5 mil. eur na oblasť podpory kultúry národnostných menšín a 2,5 mil. eur na podporu projektov v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti.
V roku 2011 bola vyhlásená výzva na projekty mimovládnych organizácií na presadzovanie ľudských práv, ochranu slobôd, interetnický dialóg, boj proti diskriminácii v sume približne 2,2 mil. eur. Stovky projektov boli odbornými komisiami podporené. V roku 2012 bolo celkove podporených vyše 1 000 projektov v celkovom objeme 6 mil. eur, teda aj za oblasť ľudských práv, aj v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Mnohé organizácie, združenia, obce by bez poskytnutej dotácie neboli schopné uskutočniť svoje projekty, festivaly, koncerty, divadlá, semináre, vzdelávacie aktivity a podobne. Bohužiaľ, hodnoty ľudských práv a slobôd, pomoc zraniteľným skupinám spoluobčanov, dôstojnosť ľudí, prezentovanie menšinovej kultúry sú podmienené práve ekonomickým aspektom.
Súčasná vláda už vo svojom programovom vyhlásení túto oblasť de facto obišla. Zrušením podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny túto oblasť vyhnala na okraj záujmu. Dotačná schéma bola v novele kompetenčného zákona presunutá na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, no na vymedzenie konkrétnych kompetencií už ľavicová vláda silu nenašla. Nie je doposiaľ zrejmé, prečo agendu ochrany ľudských práv, takpovediac, zaparkovala práve na tomto rezorte. No čo je horšia správa, dotačná schéma bude disponovať značne nižšou sumou. Keďže sa ešte tohtoročné dotácie dokončovali na Úrade vlády, v tomto rozpočte by sme ich hľadali márne. Opieram sa preto o delimitačný protokol uzatvorený medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom vlády Slovenskej republiky, ktorý bol dňa 27. septembra podpísaný ministrom Miroslavom Lajčákom a vedúcim Úradu vlády Igorom Federičom.
Dňa 3. októbra bol tento delimitačný protokol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv. Sú v ňom uvedené výdavky kapitoly na realizáciu programov na roky 2013 až 2015, a to v oblasti tvorby a implementácie politík v oblasti ľudských práv. Ide o sumu 1 281 256 eur. Z približne dvoch miliónov eur je to značný pokles vo financovaní ľudskoprávnych projektov. Z tejto sumy, ktorá je uvedená v delimitačnom protokole, bude presunutých ešte 200-tisíc eur na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to na základe uznesenia vlády zo 14. novembra tohto roku. V danom uznesení sa táto úloha ukladá ministrovi zahraničných vecí, a to do 15. januára 2013. Čiže po znížení o túto sumu občianske združenia, obce a vôbec žiadatelia prídu o granty temer o polovicu pôvodnej výšky dotačných financií. Uvidíme, aký dopad budú mať tieto ekonomické škrty na činnosť ľudí, ktorí ešte stále majú na zreteli krehkú, touto vládou odsúvanú snahu o podporu tých najzraniteľnejších skupín či jednotlivcov.
Finančne poddimenzovaná je - treba priznať, že už dlhodobo - aj inštitúcia verejného ochrancu práv. V rozpočte pre kanceláriu ombudsmanky síce došlo k navýšeniu, no je to len o mizivé pol percento. Vláda síce v uznesení navrhuje zvýšiť počet zamestnancov kancelárie na 50, no zároveň sa nenavýšili prostriedky na mzdy, odvody, a to na najnižšiu úroveň od roku 2008, ako aj na nižšiu úroveň ako v predchádzajúcich rokoch, keď bol počet zamestnancov 41, resp. 38. Na program Ochrana základných práv a slobôd žiadala kancelária ombudsmanky na priority s cieľom zabezpečiť podporu regiónov v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd, na realizáciu monitoringu Implementácia medzinárodných zmlúv, na šírenie osvety v oblasti podpory ľudských práv a slobôd. Napriek tomu, že Slovenská republika je viazaná medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, financovanie tejto veľmi nie populárnej témy medzi politikmi, ktorí chcú byť častokrát skôr pragmatickí ako ľudskí, je stále mizivé.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak v tejto rozprave používam čísla, ktoré v rozpočtoch štátov možno považovať za zanedbateľné, neznamená to, že agenda, v ktorej sa tieto čísla používajú, je zanedbateľná. Svojho času, keď premiér Fico zdôvodňoval zánik postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, naznačil, že ľudské práva sú u nás už vraj vyriešené.
Nie dlho predtým, 5. marca 2012, bývalý ústavný sudca, dnes poradca premiéra Fica, Eduard Bárány však varoval, že, citujem: "Finančná, dlhová, hospodárska, skrátka, súčasná kríza zatlačila do úzadia ľudské práva aj ich vedúcu myšlienku - ľudskú dôstojnosť." A nie náhodou v tom marcovom volebnom virvare Eduard Bárány dodáva: "Ústretovosť voči finančným trhom a ratingovým agentúram prekrýva otázku vplyvu reforiem, čítaj šetrenia, na ľudskú dôstojnosti časti spoločnosti. Zdá sa, že ľudská dôstojnosť musí ako zvyčajne ustúpiť moci, tentoraz moci finančných trhovníkov a ratingových agentúr." Koniec citátu.
Ľudská dôstojnosť je dnes naozaj možno najohrozenejšou kategóriou, u dôchodcov takisto ako u čerstvých absolventov vysokých škôl, o nezamestnaných a iných marginalizovaných ani nehovoriac. Zrejme preto je fakt, že ekonomická moc je nadradená ľudským právam a ľudskej dôstojnosti. Ľudskoprávne organizácie tretieho sektoru, ktoré sú odkázané na skúpe štátne granty, takisto ako úrad verejnej ochrankyne ľudských práv, sú len jedným segmentom podcenenia tejto agendy v štátnom rozpočte. Lebo ako vraví už citovaný ústavný právnik: "Logika spoločnosti, v ktorej žijeme, nie je postavená na záujmoch a právach človeka, ani na jeho dôstojnosti." Dodajme, že je skôr postavená na logike privatizačnej rabovačky, ktorú sme tu absolvovali viac ako výdatne a ktorej dôsledkom je, že nám tu nevyrástli bohatí ľudia, ale nech to znie akokoľvek paradoxne, chudobní ľudia, ktorí majú veľa peňazí. Tých by možno bolo treba... (Potlesk.)
Tých by možno bolo treba, pán minister, zdaniť aj spätne a možno by ten rozpočet vyzeral lepšie nielen pre ľudské práva.
Ale ako vraví jeden múdry český filozof: "Toto je nová identita občanov neoliberálnej demokratickej spoločnosti, ktorí si osobujú slobodu za hranicami akejkoľvek slobody." Dodajme, že aj preto je dnes v našej spoločnosti blahobyt viac ako morálka a morálka menej ako ekonomika a peniaze a oveľa menej ako politika.
Takže ľudská dôstojnosť ako výsledok uplatnenia ľudských práv v praxi života by sa mala odrážať aj v takejto technokratickej oblasti, akou je rozpočet. Lebo ľudská dôstojnosť nie je abstraktný pojem - a mohol by som teraz iste uviesť veľmi pregnantné definície zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948, ale v tejto chvíli, samozrejme, sa tomu vyhnem. Ľudská dôstojnosť sa totiž týka každého jednotlivca veľmi konkrétne. Žiť ľudsky dôstojne nám síce garantujú mnohé základné medzinárodné dokumenty a dohovory, ale aj také zákony, ako je dnešný rozpočtový, by sa tomu nemali vyhýbať. Nechcem tu teraz vyratúvať, koľko občanov, skupín, menšín, spoločenstiev a indivíduí dnes zápasí s tým, aby mohli svoj život prežiť dôstojne. Dôstojne, nie v bohatstve.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolil som si tento malý dôvetok k môjmu rozpočtovému príspevku do rozpravy rozšíriť možno o nie celkom striktne finančnú reflexiu i preto, že som si uvedomil, že náš zákon zákonov prejednávame práve v čase, takmer, by som povedal, v predvečer, keď si v pondelok 10. decembra budeme pripomínať Deň ľudských práv. Na deň, keď bola v roku 1948 v OSN prijatá Deklarácia ľudských práv. V tomto čase možno priamo symbolicky podpora ľudskoprávnej agendy v nej, v rozpočte, je nie symbolická, už asi skrátená oproti minulému roku takmer o polovicu, a to je vari dôvod zamyslieť sa aj nad takou zdanlivo akoby len technokratickou témou, ako je štátny rozpočet aj sub specie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti.
Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Švejna.

Ďakujem. Ja by som len doplnil, že keď vláda hovorí o zdaňovaní bohatých, treba povedať jednu zásadnú vec, že vysoký plat, keď má niekto vysoký plat a je zamestnaný, vôbec nie je bohatý. Bohatý je ten, kto má velikánsky majetok. A pôvod, väčšina pôvodu velikánskeho majetku, žiaľbohu, na Slovensku je z privatizácie a z tunelovania a zo štátnych zákazok. Ďakujem.

Skončili ste, pán poslanec? (Reakcia poslanca.) Chcete reagovať, pán poslanec Chmel? Nie. Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Dzurinda, nie je v sále, stráca poradie.
Nasleduje pán poslanec Csicsai, pripraví sa pán poslanec Novotný.

Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja by som sa chcel venovať, resp. rád by som upriamil vašu pozornosť k jednej veci v rámci rozpočtu, všeobecne o rozpočte veľa sa nahovorilo a ešte sa veľa nahovorí, predpokladám, aj budú celkom slušné hádky. Ale ja budem sa venovať tomu, čo myslím, že rozumiem, a to je pôdohospodárstvo.
Pomaly tridsať rokov venujem sa pôdohospodárstvu a myslím si, že celkom sa v tom vyznám. A absolvoval som od najnižších úrovní až po najvyššie všeličo, ale jednu vec som nechápal po celý čas, že ako je možná diskrepancia medzi vyjadreniami každej vlády, resp. činmi každej vlády. A teraz musím povedať, že najmä súčasnej vlády, že na jednej strane hovorí sa o kritickom stave v poľnohospodárstve, o nutnosti podpory pôdohospodárstva a na druhej strane to vôbec sa neodzrkadľuje, a najmä na rozpočte.
Keď som otvoril rozpočet, pozrel som si kapitolu pôdohospodárstvo, a keď som si všimol tam jedinú položku takú relevantnú, to je štátna pomoc vo výške 10 mil. eur, tak jednoducho som nepochopil. Nepochopil, jak je možné, že pred pol rokom tu úplne v raketovej rýchlosti schvaľujeme zákon o ochrane alebo o pomoci poľnohospodárom v suchu, čo je chváliteľná vec. A vtedy som sa aj vyjadril, že klobúk dole pred ministrom pôdohospodárstva, takisto pred ministrom financií, ktorý pochopil, že pôdohospodárom treba trošku pomôcť. No ale keď som prečítal ten návrh zákona, tak tiež ma trošku tak zarmútil, lebo ten zákon bol úplne bezzubý. A výsledok aj vidíme, že napriek tomu, že je pomaly storočné sucho, podľa toho takto rýchlo schváleného zákona 35 subjektov malo vážny problém z toho, takže myslím, že není to bohviečo. Ale na druhej strane hovorím, že žiadne finančné možnosti neexistujú pre poľnohospodárov.
A jednu vec som po čase pochopil, a preto som vlastne aj tu, že tu nejde o to, že niekto nechce. Nejde o to, že hádame sa o peniazoch, ale ja som o tom presvedčený, ide o to, že málokto chápe poľnohospodárov a málokto chápe systém, za akých musia oni pracovať, za akých ťažkostí. Tak som si povedal, že dneska využijem túto možnosť z tohto miesta, posnažím sa vysvetliť posledných sedem rokov, resp. zložitý systém dotácií a peňazí v poľnohospodárstve. A na záver, keď sa mi to podarí, tak apelujem na pána ministra, že keď ho trošku presvedčím, tak budem žiadať nejaké navýšenie určitej pomoci.
Takže rád by som išiel trošku dozadu a je to rok 2007. To iste viete, že poľnohospodárstvo sa financuje v sedemročných cykloch. Prvý cyklus bol 2007 - 2013. A ide teraz tzv. nová spoločná poľnohospodárska politika od roku 2014 - 2020.
Roky 2005, 2006 boli o takzvaných negociáciách. Išlo o vyjednávanie podmienok pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov. Čiže aké dotačné tituly vlastne budú mať nárok na čo a z akých peňazí budú žiť. Nikto nemal vtedy skúsenosti s poľnohospodárstvom, takže povedzme si na rovinu, že Európska komisia robila s nami, čo viac-menej chcela. A jeden známy, keď mi tak povedal, že keď prišli naši páni z vyjednávania a povedali, že aké podmienky pre Slovensko vyjednali, tak povedali, že keby to bolo v západných krajinách, tak ich vyženú čiapkami naspäť. No ale stalo sa, čo sa stalo, jednoducho boli určité pravidlá podľa toho, z čoho by peniaze mali tiecť do poľnohospodárstva.
A tu je ten podstatný moment, že, isteže, staré členské štáty na čele s Európskou komisiou nedopriali nám alebo nemali ani najmenšiu šancu dopriať nám také finančné možnosti, aby sme ich prerástli. Ony nás tlačili do minimálnych možných financií, aby sme nie že dotiahli na nich, ale nejakým spôsobom prežili, aby sme fungovali. Takže to, čo bolo vynegociované, tie finančné podmienky, boli, myslím si, že minimálne pre slovenské poľnohospodárstvo. Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky aj vtedy, aj teraz bolo to, že aby každý poľnohospodár v rámci Európy mal zhruba podobnú štartovaciu čiaru, aby mohli produkovať zhruba na rovnakej úrovni, aby ten konkurenčný boj bol ako tak zachovaný.
Takže ak financovanie, tzv. prechodné obdobie, vlastne tých sedem rokov, čo bolo minule, ako to, čo skončíme na druhý rok, bolo o tom, že náš systém poľnohospodárstva aby sa dotiahol doslova na systém západnej úrovne, aby sme boli v roku 2014 už konkurencieschopní, keď nastúpi nová spoločná poľnohospodárska politika.
Pre poľnohospodárov tam boli dve základné veličiny. Ináč sa to financuje z prvého a druhého piliera, ale v rámci týchto dvoch pilierov, čo bolo podstatné, to bola tzv. platba na plochu, tzv. SAPS. A ešte vypichnem tzv. VDJ-čka, čo ste iste o tom počuli, to sú veľké dobytčie jednotky, a zároveň tam sú nejaké maličkosti, ako červená nafta, o(pri) čom tiež by som sa chcel chvíľku pozastaviť.
Takže princíp SAPS-u, platby na plochy, bol ten, aby každý poľnohospodár, kto sa venuje poľnohospodárstvu, mal určité istoty v rámci produkcie, že nepríde, nemusí začať z nuly, alebo nejaké garancie o tom, že keď sa venuje pôde, tak nejaké peniaze mu tečú. A to je ten systém, že Európska únia povedala, že niektoré peniaze dodá a zvyšné peniaze musí dodať štát, alebo ako vtedy sa vynegociovalo, že, áno, doplatíme zvyšné peniaze do určitej úrovne. A ten systém bol taký, že začalo sa na úrovni, sa mi zdá, 50 : 50 a každým rokom peniaze z Európskej únie sa zvýšili o 10 %, takže peniaze zo štátneho rozpočtu sa znížili, čo je ako v prospech nás. To zatiaľ musím povedať, že celkom to ide, celkom to funguje.
Ale avšak čo nefunguje, a to je podstatné, čo je vlastne kameň úrazu aj v súčasnosti, sú tzv. VDJ-čka. A musím povedať, že vtedy bola vláda vedená SMER-om, teraz takisto ako pri moci, a jednotlivé platby si vysvetľovali celkom ako svojsky, po svojom. Keď zoberieme, že celý balík peňazí smerom do toho SAPS-u, do tej plochy, bolo zhruba tých 330 mil. eur, z toho polovičku zaplatí v prvom roku Európska únia a druhú polovičku tých 150-160 mil. mohol byť doplatený zo štátneho rozpočtu, a to je podstatné, že to sú tzv. doplatky na plochu, doplatky na pôdu. Takže každý poľnohospodár, ktorý ako mal aj hektár pôdy minimálne, dostal peniaze z Európskej únie, čo každého tešilo. Predtým nebolo. Plus ešte štát mal doplatiť do tej výšky vynegociovanej.
Popri tom, a teraz sa dostaneme k ďalšej veci, boli tie VDJ-čka takzvané, ktoré mali za úkol podporiť živočíšnu výrobu, a to bolo zhruba v balíku nejakých 57 až 60 mil. Lenže, a to bolo zaujímavé šetrenie, do tých doplatkov, nakoľko výška tých doplatkov v balíku bola dostatočne veľká, terajší ministri zaradili aj tzv. VDJ-čka. Takže napriek tomu, že by slovenský poľnohospodár mohol dostať tých 150 plus 60, jednoducho dostal tých 150, na 60 sa zabudlo, lebo v rámci toho balíka jednoducho sa zmestilo. Z hľadiska štátneho rozpočtu bolo to veľmi jednoduché, dobré, lebo nebolo treba vyplatiť tie peniaze, ale zároveň nikto si nevšimol, lebo bol to úplne nový systém, každý bol rád, že vôbec nejaké peniaze prišli z Európskej únie. A ešte keď navyše prišli nejaké peniaze zo štátu, tak všetci sa tešili.
No lenže problém zase vlastne nastal pred tromi rokmi, jak som povedal, že akým spôsobom sa zvyšuje podiel Európskej únie, takým spôsobom sa znižuje podiel Slovenska. Keď tých, už hovorím konkrétne, 20 %, čo mal doplatiť štát, a 80, čo dala Európska únia, poklesli pod tých 60 mil., čo boli VDJ-čka, a jednoducho nepríjemne sme zistili to, že nemôžme vyplácať VDJ-čka, lebo doteraz sa to platilo v balíku. A jednoducho, že sa to nevynegociovalo v rámci Európskej únie každý rok, zabudlo sa na to, tak už ani nemáme šancu.
Takže preto došlo k určitým - nie že k určitým - došlo k skráteniam nie v prospech živočíšnej výroby, takže tie VDJ-čka zase začali kresať už aj minulý rok, no a tohto roku sme sa dostali tam, že tá nešťastne zvládnutá modulácia dodala, že VDJ-čka ako doslova dotácie, podpora pre živočíšnu výrobu jednoducho neexistuje. Neexistuje napriek tomu, že prežívame fakt najťažší rok, možnože posledných 20-30 rokov najväčšie sucho. A už som aj raz povedal, že to sucho nepostihuje len klasických poľnohospodárov, ktorí pestujú na pôde, lebo klasické obilniny sa dajú vypestovať hoc aj v hocijaký ťažký rok a je, resp. čím ťažší rok, tie ceny idú hore, takže všeobecne ten poľnohospodár, ktorý má len pôdu, ten nejakým spôsobom vyžije. Problémy majú vždy tí, ktorí majú živočíšnu výrobu, lebo jednoducho objemové krmivá, ktoré sú vypestované na ploche, takisto majú o hodne zníženú úrodu, takže nedostatok tých objemových krmív zase pôsobí na živočíšnu, len úplne negatívne. Takže tie náklady sú na úrovni, že mnoho hospodárov rozmýšľa o tom, že jednoducho prestane chovať hovädzí dobytok. A myslím, že toto je začiatok konca živočíšnej výroby na Slovensku, lebo tento rok kto prežije, tak neviem, klobúk dole. A myslím si, že minimálne 20-30 % ľudí alebo 30 % podnikov povie si, že načo by som mal chovať ten dobytok, keď štát vôbec nepomáha. Napriek tomu na jednej strane hovorí, že hej, na druhej strane ako vôbec nepomáha.
No. A to je zásadný problém. Je potom ďalší, že okrem tých tzv. VDJ-čiek boli vynegociované podpora, štátna pomoc vo forme tzv. červenej nafty. Červená nafta je veľmi chúlostivá otázka, lebo nikto o tom nechce rozprávať, ale myslím si, že je treba si povedať na rovinu, že to bol jeden z tých nástrojov, ako kompenzovať určité straty v rámci poľnohospodárstva. A teraz budem trošku hovoriť voči starostom, voči dedinám a nebudú ma mať radi, ale odvody alebo daň z pôdy v rámci starých členských štátov za pôdu neexistuje. To je také niečo ako, neviem, nejakému remeselníkovi fúrik alebo, ja neviem, chce sa zdaniť, poľnohospodárovi sa takým spôsobom zdaní pôda, jednoducho zaťažuje tú výrobu. Ja chápem, že - chápem. Tohto roku sme boli svedkami, že ZMOS povedal, že pomôže štátnemu rozpočtu. Pustí nejaké peniaze. Nebude žiadať od štátu. Ale zároveň čo sa deje? A už sme svedkami toho a niektoré dediny, niektorí starostovia už k tomu ako pristúpili. Kto nepristúpil, klobúk dole. A z tohto miesta som veľmi rád, že to neurobili. Začínajú zvyšovať daň z pôdy pre dediny. Tým zase sťažujú malým poľnohospodárom. Opakujem, v rámci Európskej únie možno dokopy tri štáty existujú, ktoré majú nejakú tú daň, daň z pôdy je najviacej na Slovensku, staré členské štáty nemajú daň z pôdy. A to je obrovský problém, lebo navyše tie podmienky pre slovenských poľnohospodárov sa sťažujú.
No a preto hovorím daň z pôdy, lebo tzv. červená nafta bola viac-menej, resp. poľnohospodári vnímali tak, že, dobre, máme červenú naftu, nebudeme frflať proti dani z pôdy, a kým to tak bolo zhruba v ažurite egale, takže všecko bolo.
Lenže prišiel rok, teraz nepamätám sa presne, nejaký 2009 alebo 2008, a zase vláda vedená SMER-om červenú naftu znížila zhruba na polovicu. Vtedy bolo nejakých, ešte budem hovoriť v korunách, desať slovenských korún na liter. Prišlo to na päť. No a musím sa priznať, že minulý minister financií tiež nebol nejaký veľmi štedrý k poľnohospodárom, takže sa to znížilo na nulu.
A teraz zase... (Reakcia z pléna.) Hm, tak veď sa k tomu priznávam. Ale toho roku tá červená nafta sa vrátila. Lenže ja si myslím, že to je politický populizmus, povedzme si na rovinu. Lebo keď vyrátame reálne tú sumu na hektár, resp. liter nafty, to je také symbolické, že mnohé podniky si povedali, že radšej sa na to vykašlú, nebudú vôbec nič robiť, lebo to je urážka poľnohospodárskeho stavu. A nič iné není, len ako naháňanie politických bodov smerom k verejnosti.
Dobre, sú tam nejaké peniaze, berme to, to je tých 10 mil. nejakého s... (pozn. red.: rýchlo povedané). Ale čo stále chýba, čo najviac chýba, tzv. to VDJ-čko. A teraz z tohto miesta hovorím, že, aj pán minister, aj vláda, keď sa chce, jednoducho tie peniaze, tých 50 mil. sa nájde v rozpočte. Nebudem hovoriť, že skade, lebo nie som ani minister financií a nenáleží mi to, a myslím si, že pán minister je natoľko šikovný, že by... (Reakcia z pléna.) Keď sa to chce, tak sa to urobí.
A ešte raz opakujem, že z priorít, myslím si, že druhá priorita je poľnohospodárstvo. (Reakcia ministra.) Áno, áno. To i 40 stačí. (Smiech v sále.) Takže tých 10 už je v tej červenej nafte.
Takže toto by malo byť ako hlavný bod môjho vystúpenia, že poľnohospodári úplne ozaj potrebujú tú podporu, lebo nemajú. A čo je najhoršie, a to ešte nikto o tom nerozprával, tým, že tie VDJ-čka boli vypočítané úplne iným spôsobom, počas tých siedmich rokov pôdohospodárstvo prišlo o 300 mil. euro, vážení.
Tristo miliónov euro vtedy, keď celá tá doba siedmich rokov bola o tom, aby sme sa dostali približne na úroveň starých členských štátov. A teraz trošku predbehnem, ale hrozí nám to, že Európska komisia napriek pôvodnému sľubu, že dorovná tie tzv. SAPS platby na plochu na pôvodnú úroveň, chce nám ponechať stále tú pôvodnú úroveň. A zase sme pri tom, že tí, ktorí majú teoreticky obrovské plochy poľnohospodárske, bež živočíšnej výroby, bez rastlinnej výroby, takého charakteru, ktorý by zamestnával ľudí, budú na tom oveľa horšie, ako normálni, len čiste rastlinná výroba.
Takže preto by som vás chcel požiadať, že ak máte, si myslite to s tou živočíšnou výrobou vážne, čo tu bolo deklarované už vlastne počas posledných dvoch mesiacov, čo ešte raz kvitujem, tak, prosím vás, trošku niečo na to vymyslite, nejaký 30-miliónový balík, to nám stačí.
Takže na záver, dúfam, že sa mi podarilo trošku objasniť genézu toho, prečo poľnohospodári zakaždým kričia, poľnohospodári chcú tie peniaze. Lebo, no, ešte mi nedá... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nediskutujem, bolo mi povedané.
Skrátka, ide o to, že prišli sme poľnohospodári o 300 mil. eur za 7 rokov a táto doba mala byť o tom, aby sme sa dostali na úroveň starých členských. Nedostali sme sa. Táto doba mala byť o tom, aby poľnohospodárstvo sa reštrukturalizovalo na tú úroveň, aby mohli konkurovať západným starým členským štátom. Je to aj, je to aj, jak by som to povedal, vina vôbec vnímania poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je taký istý segment ako hociktorý segment hospodárstva, to znamená, že inovácie a technologické vybavenie je priamo úmerné efektivitou poľnohospodárstva. A počas tých siedmich rokov, žiaľ, poľnohospodárstvo je v takom stave, že tie peniaze neminulo na inovácie, ale minulo na vyriešenie starých problémov. Lebo ešte takisto mi nedá, keď už mám trošku priestoru, najväčší problém bol, že poľnohospodárske podniky sa transformovali takým veľmi divným spôsobom. Kým niekedy banky štát sanoval vo výške nejakých 100 mld., ešte vtedy, korún, keď si pamätám, poľnohospodárov nútili vyplatiť z vlastných zdrojov krivdy za 40 rokov, štát do toho nedal ani halier. A jednoducho táto doba bola zameškaná a tieto peniaze, ktoré by sa mohli vyslovene využiť na inovačné technológie, na nákup nových strojov, zvierat vôbec, jednoducho minuli sa úplne vo vreckách iných ľudí, takže teraz sme v takom stave, v akom sme. Áno, došlo ako, jak by som to povedal, v rámci transformačného procesu, že okrem zahraničného kapitálu v poľnohospodárstve sa objavil aj, objavil aj slovenský kapitál, čo je na jednej strane ako chváliteľné, lebo došli peniaze, dá sa investovať do inovatívnych technológií a pravdepodobne tá výroba pôjde vyššie, ale stratili sme charakter. Stratili sme charakter pôdohospodárstva. A myslím si, že hrozí nám jedna vec, že budeme vyrábať základné komodity na Slovensku, pšenicu, jačmeň, obilie, čo len chceme, ale nebudeme mať na nadstavbu, na živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu, ovocinárstvo, zeleninárstvo. Takže preto poľnohospodárstvo potrebuje tie dotačné stimuly a, hovorím tu, tzv. VDJ-čka, čo nám chýbajú v tomto smere.
Dobre. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Faktické poznámky, pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Galko, končím možnosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, veľmi ma teší vaša viera v ministra financií a jeho čarodejnícke schopnosti. Chcem sa ale len trocha opýtať pár takých faktických poznámok. Kto nastavoval podmienky v prechádzajúcom programovacom období? Kto to tu hlásal, že netreba poľnohospodárstvo na Slovensku, že všetko dovezieme a všetko vyrieši trh? Kto zrušil červenú naftu? Máte pravdu. Situácia v slovenskom poľnohospodárstve je veľmi zlá, ale treba sa opýtať, kto za to všetko zodpovedá. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Galko, prepáčte, nech sa páči.

Áno, ďakujem pekne. No, pán kolega, ja som si so záujmom vypočul vaše vystúpenie, aj keď som ho nestihol celé, tak si to ešte pozriem zo záznamu. Ja som presvedčený, že takýchto apelov na ministra financií bude viacej. Budú určite z rezortu obrany, ktorý je vysoko podhodnotený posledné roky, takisto z ďalších rezortov, pretože tých peňazí je málo. Nie je vždy, samozrejme, riešením len naliať peniaze do ktorého-toho príslušného rezortu, aj keď nepopieram, že zhodou okolností poľnohospodárstvo je na tom naozaj mimoriadne mizerne, každopádne sú tu, je tu aj iný priestor.
V januári na ďalšej schôdzi budeme rokovať, pán minister Jahnátek bol vyzvaný, Národná rada to schválila, aby predložil pozíciu Slovenska a stav vyjednávaní k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a ja si práve myslím, že tam je pes zakopaný. Pretože jednoducho nám tu bolo niečo sľúbené, bolo nám sľúbené, že od roku 2014 na najbližších sedem rokov budú priame platby dorovnané na 100 % priemeru Európskej únie, a to, čo bruselskí úradníci zamýšľajú, tak je len na 90 %, aj to len z jednej tretiny.
A pokiaľ budeme spoločne tlačiť na ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby si plnil svoje povinnosti, a takisto tlačiť na vládu Roberta Fica, aby nerobila len ramená na Slovensku, ale aby konečne začala zastupovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, tak si myslím, že tú neutešenú situáciu slovenských poľnohospodárov a potravinárov dokážeme zvrátiť. Takže najbližšie týždne a mesiace ukážu. My v strane SaS vám ponúkame spoluprácu pri týchto krokoch.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.