11. schôdza

Ja len nadviažem na svojho predrečníka, pána Duchoňa. Vy ste boli, pán kolega, ministrom a za vašej vlády sa sparalyzovalo daňové riaditeľstvo, daňová správa. Všetko, čo sa dalo, ste pokazili. Čiže dane nemohli nabiehať a naša terajšia vláda sa vlastne musela orientovať a rozpočet kvôli tomu bol taký skomplikovaný, že sa nevedelo vôbec, aký výber bude. A teraz sa vy tu oháňate, že my niečo nerobíme dobre. Za vaše chyby trpí aj organizovanie budúco ročného rozpočtu. To si uvedomte!

S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

Pán poslanec, viete, ako treba bojovať proti podvodom DPH? Viete ako? Zatýkať tých, ktorí najväčšie podvody spôsobujú. Hovorím vám niečo meno obvinený Vareha? Niekoľko rokov si na východe veselo bačoval za vašej vlády, kráľ Zemplína, veselo si bačoval, robil si, čo chcel. Kedy bol zatknutý? Kedy bol obvinený? Kedy bol stíhaný? Tak keď chcete hovoriť o konkrétnych veciach a skutkoch, môžem, veľmi rád, veľmi rád, no najskôr si ich preverte.

Ďalším v rozprave podľa poradia je Radoslav Procházka. Nie je sále, stráca poradie.
Nech sa páči, Elemér Jakab. Ce que vous voulez, Sir. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Zákon o štátnom rozpočte je kľúčovým zákonom roka. Hlavne v tomto veľmi ťažkom období, keď nás zavalila hospodárska kríza, z ktorej sa veľmi ťažko hľadá východisko. Opoziční kolegovia, ktorí predo mnou vystúpili v rozprave, hovorili o dopadoch takzvaných konsolidačných opatrení, ktoré zavedie vláda Roberta Fica. Hovorili o tom že tieto dopady ohrozujú rôzne vrstvy spoločnosti, od živnostníkov po jednoduchých pracujúcich ľudí, od obchodných firiem až po jednoduchého krajčíra, ktorý šije obleky pre moju, by som povedal, netradičnú postavu. Dopady týchto opatrení sa priamo alebo nepriamo dotýkajú každého jedného občana tejto republiky, od novorodencov až po dôchodcov.
Dovoľte mi, aby som bol teraz trošku sociálny. Pochádzam z východu krajiny, som starostom malej obce neďaleko ukrajinských hraníc. Vďaka tomu, že túto funkciu zastávam už vo štvrtom volebnom období, dovolím si povedať, dobre poznám, ako sa u nás ľuďom žije. Dennodenne sa s nimi stretávam, poznám ich problémy, ktoré neboli malicherné ani v predchádzajúcich rokoch. Ale ľudia stále verili v to, že raz sa im bude žiť lepšie. Že príde obdobie, kde si slušne vyžijú zo svojej výplaty. Ľudia v mojom okolí vrátane mňa osobne boli vychovaní v duchu bez práce nie sú koláče. Možno to znie naivne, ale ja naďalej verím v to, že táto idea by mala byť základom nášho života.
Opatrenia, ktoré sa v budúcom roku zavedú nás neposilňujú v tomto našom presvedčení. Ťarchy, ktoré hodíte na plecia ľudí, ich nebudú motivovať k tomu, aby poctivo pracovali, poctivo platili dane a odvody, ale budú ich podnecovať k špekulácii, k vyhýbaniu sa daňovej a odvodovej povinnosti a podporujú šírenie čiernej ekonomiky.
Vážení kolegovia zo SMER-u, nepochybujem o tom, že opatrenia, ktoré plánujete teraz zaviesť, boli vypracované odborným týmom. Ale človek, ktorý celú filozofiu tohtoročného štátneho rozpočtu vymyslel, nemá ani najmenšie tušenie o tom, ako a z čoho ľudia žijú. Títo odborníci, a obávam sa, že aj väčšina politikov, ktorí sedia v tejto sále, nemajú predstavu o tom, ako sa žije zo 400-eurovej výplaty alebo z 300-eurového alebo z horšieho dôchodku. Nepočítajú s tým, že dopady týchto opatrení môžu byť oveľa rozsiahlejšie, ako sa na to, na prvý pohľad zdá. Nerátajú s prahom citlivosti spoločnosti, ku ktorému sme už veľmi blízko. Ľudia strácajú pocit bezpečia a istoty, žijú v totálnej neistote.
Možno som nakreslil apokalyptický obraz, ale skutočne som presvedčený, že podceňujete reakciu ľudí. Ako starosta viem aj to, že ľudia si vytvárajú obraz o štáte, o fungovaní verejnej správy predovšetkým na základe osobných skúseností s úradmi, ktoré sú im najbližšie. A to sú miestne samosprávy. Obecný úrad je zrkadlom fungovania štátu. Ak sa na návrh štátneho rozpočtu dívame z tohoto pohľadu, obraz bude veľmi smutný. Samosprávy musia zápasiť s obrovským množstvom originálnych a prenesených kompetencií, na ktoré nemajú zabezpečené financie.
Predstavte si, vážené dámy a páni, že týchto kompetencií je vyše 4 tisíc a finančné krytá je z nich len desatina. Aj ZMOS vo svojom stanovisku o návrhu štátneho rozpočtu upozornil na tento problém a vyzval vládu na vykonanie dôsledného auditu miest a obcí z hľadiska kompetencie a zdrojov. Tento audit však nebol zatiaľ vykonaný. Hoci sa k tomu vláda zaviazala.
V návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu je oblasť samospráv výrazne oškrtaná. Vieme, že väčšina miestnych samospráv je zadlžená. Dlh predstavuje v roku 2012 95 mil. eur. Návrh štátneho rozpočtu nielenže neponúka riešenie, ako oddlžiť samosprávy, ale práve naopak, počíta s pozitívnym saldom v hodnote 151 mil. eur, to znamená, že samosprávy musia usporiť, alebo zvýšiť svoje príjmy v hodnote 247 mil. eur. Máte vôbec predstavu, ako sa to dá dosiahnuť?! Podľa môjho názoru nijak. Nepochybne budeme musieť zvyšovať miestne dane a poplatky, ktoré budú znamenať ďalšie zaťaženie obyvateľov. Je veľmi otázna efektivita takéhoto zvyšovania, keďže nevieme, ako zabezpečiť vymáhanie týchto pohľadávok. A ešte som nehovoril o tom, že vláda chce pokryteckým spôsobom zvaliť časť problémov zvýšenia platov učiteľov na samosprávy.
Vážené dámy a páni, skutočne si myslíte, že takýmto štátnym rozpočtom, takýmito opatreniami dosiahnete svoj cieľ? Naozaj si myslíte, že zapletiete diery v štátnom rozpočte a podarí sa vám držať deficit verejných financií pod 2,9 percenta? Naozaj si myslíte, že vám to ľudia, prepáčte za výraz, že zožerú?
Ak si to naozaj myslíte, tak ste buď nesmierne naivní, alebo nesmierne cynickí. A ani jedna z týchto možností nebude pre vás pozitívna. Je jednoznačné, že si zahlasujete za taký štátny rozpočet, za aký sa vám len zachce, ale nezabudnite ani na to, že aj zodpovednosť za tieto kroky a opatrenia je len a len na vašich pleciach. Nemôžete z nich obviniť nikoho a nemôžete sa ani vyhnúť zodpovednosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pán poslanec, aj my.
Ďalším vystupujúcim v rozprave, ale nevidím v sále, je pán Igor Matovič. Takže stráca poradie. V poradí ďalší je Ľubomír Želiezka.
Nech sa páči, pane.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne v krátkosti, budem stručný, vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, a to hlavne v oblasti športu.
Ale najskôr, ako sa vyjadrím k oblasti športu, dovoľte mi sa vyjadriť aj k niektorým pánom poslancom. Samozrejme, nemá cenu a nebudem komentovať všetkých. Nebudem komentovať pánov poslancov, top ekonómov typu pána Sulíka, pána Mikloša, pána Kollára. Samozrejme, to absolútne nemá cenu. Sa smejete, samozrejme, poviem aj prečo. Nebudem komentovať ani takých top sociálnych, ako bol pán Kaník, pán Mihál a tak ďalej a tak ďalej.
Viete, pán Kollár, sa smejete, ale ja vám poviem, že ja vás ľutujem, že sedíte v tomto parlamente. A ja vám poviem aj prečo. Viete, keby vedeli o vás, o vašich geniálnych nápadoch, o vašich geniálnych riešeniach, ktoré tu prezentujete, v európskych štruktúrach, tak určite tie vaše geniálne vedomosti by využili a minimálne Európa by bola prechádzkou ružovou záhradou a v Európe, minimálne v Európe nie je žiadna kríza, to vám garantírujem. Vy ste tak geniálni, páni, vy ste tak geniálni, a teraz to prenesiem na oblasť športu, že vy ste schopní, vy ste schopní naučiť deti hrať futbal bez lopty, hokej bez hokejky, lyžovať bez lyží a takto by som vedel pokračovať ďalej.
No, ale vrátim sa, vrátim sa k tomu, prečo hlavne som sem prišiel. My, ktorí sa na regionálnej úrovni pohybujeme v oblasti športu, vieme najlepšie, kde nás tlačí topánka. A to je samozrejme financovanie športu ako takého. Uvedomujem si, že časť športovej obce by si vedela predstaviť väčší objem výdavkov štátu na šport, ale na druhej strane oceňujem, že v čase, keď chceme a musíme udržať schodok rozpočtu pod troma percentami, plánované výdavky na oblasť športu, tieto výdavky neklesajú a v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 rastú. Je to síce mierny nárast, 96 tisíc eur, ale aj to si myslím, že je také svetielko v tuneli a že sa blýska, čo sa týka financovania športu, na lepšie časy. A to ešte pripomínam, v budúcom roku sa nebudú konať tak finančne náročné podujatia, akými boli tohtoročné Olympijské hry v Londýne.
V tejto súvislosti si dovolím ešte jedno porovnanie s rokom 2011, keď vládu viedla pani Iveta Radičová, vtedy boli skutočné, podotýkam, skutočné výdavky štátu na šport takmer o 2,1 mil. eur nižšie, ako sú tie, ktoré sú naplánované na rok 2013. Podpora športu zo strany štátu však nespočíva iba v objeme vynaložených finančných prostriedkov prostredníctvom kapitol ministerstva školstva, obrany a vnútra, ale aj v tom, aby boli použité čo najúčelnejšie a najefektívnejšie, jednoducho povedané, vynaložené hospodárne.
Aj za týmto účelom je na decembrové rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený materiál z dielne ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého obsahom je koncepcia štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky. Vláda Roberta Fica na rozdiel od predchádzajúcej, predčasne odídenej vlády pravicových strán, tým opätovne preukazuje, že má záujem o podporu športu. Toho dôkazom sú, dámy a páni z opozície, postavené multifunkčné ihriská, ktorých bolo okolo 600, tak toľko kritizované, tak toľko kritizovaná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu. (Výkrik v sále.) A, no, a ja sa pýtam, pán Poliačik, pán Poliačik, čo postavili vlády, dve predchádzajúce vlády pána Dzurindu, jeden a pol, no pána, jasné, a vláda pani Radičovej? No, pochváľte sa, čo ste postavili!? No, nič. Ja viem, že ťažko sa vám to počúva, no je to nič, nula, nula, nula, nula.
To kabinet Ivety Radičovej samozrejme neregistroval, že počas jeho úradovania mal vyhodnotiť Národný program rozvoja športu na rok 2001 až 2010, jeho minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca dusil, páni, dusil športovú rodinu. Nielen škrtaním dotácií, ale aj nadmerným administratívnym zaťažovaním športových spolkov pri uchádzaní sa o štátnej príspevky, či pri ich zúčtovaní. A to už nehovorím o tom, že sa takmer úplne vytratil dialóg medzi ministerstvom športu, jeho sekciou štátnej starostlivosti o šport na jednej strane a na druhej strane medzi športovým hnutím.
Dnes je situácia diametrálne odlišná. Na tvorbe koncepcie štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky sa podieľalo ministerstvo školstva v spolupráci so športovými spolkami. Vyše mesiaca ju mohli pripomienkovať nielen ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie, ale aj každá právnická osoba či fyzická osoba. Celý tento proces zavŕšila celoslovenská odborná diskusia, ktorú zorganizovalo ministerstvo 3. decembra 2012. Koncepcia, so závermi ktorej nikdy nebudú spokojní všetci, čo je úplne prirodzené a logické, okrem iného prináša viacero opatrení na efektívnejšie a objektívnejšie poskytovanie štátnych dotácií na šport, ale aj na kontrolu. Spomeniem sprísnenie kritérií na finančnú podporu elitných športovcov, racionalizáciu, koordináciu útvarov športovo talentovanej mládeže, či rezortných stredísk vrcholového športu, ale aj využitie finančných prostriedkov z európskych fondov v oblasti športu. Nebude ľahké finančne pokryť realizáciu všetkých opatrení koncepcie, ktoré prináša novú kvalitu do slovenského športu a v praxi bude konečne akceptovať toľko proklamovanú prioritu, podporu športu detí a mládeže a športu pre všetkých.
Podporou športu štát nevyhadzuje peniaze von oknom, ako si to niektorí myslia a hlásajú. Nie sú to stratené peniaze, ony sa zúročujú niekoľkonásobne. Uvedené vieme všetci, aj keď to zatiaľ nikto nedokázal presnejšie finančne kvantifikovať, pretože význam športu pre zdravie ľudí, pre ich vhodné trávenie voľného času sa ťažko prepočítava na peniaze. Šport prináša aj ďalšie hodnoty. Úspechy slovenských športovcov dvíhajú hrdosť nášho obyvateľstva, zapisujú sa do dejín mladej športovej republiky a podobne. Vybudované športoviská a ihriská slúžia širokej verejnosti, nik si ich neodnáša, zostávajú tu. Šport je fenomén a aj im zostane. Jeho význam a popularita vzrastá prakticky každým dňom. Preto je potrebné, aby aj Slovenská republika držala krok so svetom, aby vytvárala podmienky na podporu športu a ďalší rozvoj športových aktivít svojich občanov. Terajšia vláda dáva jasne najavo, že túto svoju úlohu si plne uvedomuje, čo dokazuje aj tým, že v čase ekonomických problémov v celej eurozóne plánuje v štátnom rozpočte na rok 2013 primerané výdavky na oblasť športu.
Dámy a a páni, aj z tohto dôvodu preto podporím návrh štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Želiezku sú dve faktické poznámky.
Pán poslanec Arpád Érsek.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Samozrejme, pán kolega, podporím všetko, čo je pozitívne okolo športu, ale stálo by za to, že keby ste si preštudovali, že koľko stála príprava na olympiádu. Vieme, že zo slovenských športovcov sa zúčastnilo olympiády 47, najmenej športovcov od samostatnej éry Slovenska. A čo myslíte, koľko stála ich príprava, tých 47 športovcov, keď pobytové náklady a ostatné náklady platil olympijský výbor? Snáď bolo by dobré, keby tieto, tieto veci si naštudovali.
A neviem prečo hovoríte, že nebudú také veľké výdavky práve z tejto kapitoly športu. Ale hovorili ste o materiáli, ktorý je predložený vo vláde. Neviem, či ste ho prečítali. A taký zlý materiál, ktorý je teraz predložený, ktorý, on nič nehovorí, žiadna konkrétnosť tam nie je, nie je tam napísané, jak sa budú rozdeľovať peniaze, jakým spôsobom, jakým kľúčom, čo sú priority nášho športu. Vy o tomto hovoríte, o tomto materiáli? Iný materiál asi nie je, asi o tomto hovoríte, pán kolega.
Takže hovorím vám, hovoríte, zimný štadión je aký krásny. Aj ako krásne predražený, však? Z tých peňazí sa postavil aj jeden súkromný hotel, ktorému sme ešte teraz predali štrnásť percent, čo tam chýbalo. O čom rozprávate, pán kolega? Toto si treba uvedomiť predtým, jak prídete k tomu pultu. Aspoň si overte tie čísla, aké sú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalšia faktická, pán poslanec Martin Poliačik.