11. schôdza

Áno, ďakujem pekne za pripomienky. Pani Kučerová, ja s vami úplne súhlasím. Robme poriadok, robme poriadok pri ochrane spotrebiteľov, ale tento zákon je paškvil. Tento zákon ten poriadok nerobí. Ja si myslím, že som to dostatočne vyargumentoval na praktických príkladoch, takže, áno, máme iné možnosti. Ja som povedal, je tu Trestný zákon, keď niekto bude porušovať zákon, tak ho treba zatvoriť! Tak mu dajme päť alebo desať rokov, ale toto, čo teraz ideme schváliť, je nevykonateľné a stane sa to nástrojom na korupciu a na vydieranie drobných slovenských podnikateľov Tým by som chcel odpovedať aj pánovi Jánošovi o tom akčnom spôsobe. Ono je to skôr u pána ministra Jahnátka o píár ako o akčnom spôsobe, pretože kto rozhodne to, že tá jedna paleta z tých 15 je bordel? Veď ja som poukazoval na prípady, kedy to bude, a tých prípadov bude väčšina, kedy to bude len na tom kontrolórovi, ktorý sa pozrie tam na ten karfiol alebo na niečo a povie: Toto je bordel. A zastaví autá tým spôsobom, tým môže položiť toho podnikateľa. Ten zákon je nevykonateľný a bude podporovať korupciu pri kontrolách hlavne malých bezbranných slovenských subjektov. A čo sa týka pani Košútovej, no, pozrite sa, na vás nejakým spôsobom reagovať. Viete, potraviny, to nie sú kvety. Vy ste ma nejakým nepriamym spôsobom obvinili, že podľa teba súdim seba, alebo ako ste to hovorili. Tak neviem, koho chcete súdiť? Ja som v živote žiaden úplatok nezobral. Pokiaľ u vás to niekedy v minulosti v záhradníctve alebo kde ste boli, bola bežná prax, tak ja takéto praktiky nepoužívam a to si píšte, že v prípade, že by som sa s takýmto niečím stretol, tak by som konal. Všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem. O slovo požiadal pán spravodajca, ale ja by som vás ešte poprosila, kto sa chcete do rozpravy prihlásiť ústne, aby ste tak teraz učinili. Hej, teda prihlášky do ústnej rozpravy k tomuto zákonu. Uzatváram sa možnosť prihlásiť. Áno, prihlásil sa pán poslanec Zsolt Simon a Martin Fecko.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Pôvodne som chcel vystúpiť na záver, ale po takomto vystúpení pána poslanca Galka sa nedá nereagovať. A prvá otázka je: Pán poslanec, koho chránite? Koho chránite? Chránite priekupníkov, ktorí na Slovensko dovážajú neevidovaný, nekontrolovaný tovar, načierno, s ktorým sa obchoduje na Slovensku. Nehovorím len o únikoch na daniach vo vzťahu k štátu, ale hovorím o bezpečnosti našich občanov. Viete, koľko potravín sem ide načierno? Viete, koľko sa dováža mliečnych výrobkov, syrov, koľko ide do pizzerií, do reštaurácií, ktoré sa používajú, ktoré konzumujú naši občania vedomí si alebo v dobrej viere, že tento štát má kontrolné orgány tak postavené, že je schopný ochrániť ich zdravie, ich bezpečnosť. Slovensko je skutočne žumpou Európy z hľadiska potravín. Na Slovensko je možné dovážať čokoľvek a dováža ktokoľvek. Odhaľujú sa prípady, ktoré sa zastavujú v autách, proste vodič ide. On nevie, že vezie potraviny, on nevie, od koho to vezie, on nevie, komu to vezie, a naše orgány mu môžu uložiť 100-eurovú pokutu a vrátiť ho naspäť do Poľska napríklad. A on sa trikrát vráti na naše územie a trikrát to zopakuje a skúša, ktorou dierou vie prejsť. Pán Galko, vy si myslíte, že nie je potrebná právna úprava taká ako v okolitých krajinách? Viete si predstaviť takéto konanie v Rakúsku? Viete si predstaviť, že by veterinár v Rakúsku sa pozeral na auto, ktoré vezie neevidované, nekontrolované potraviny niekam do Rakúska a nevie, kam vlastne ich vezie, a že nič neurobí? Že povie, však tu je len jedna paleta pokazených potravín, nechajme ho ísť, však túto jednu paletu, niečo s ňou urobí, niekde ju umiestni predsa. Toto je vaša predstava o ochrane potravín? Pán Galko, možnože ste profesionál v odpočúvaní a možno na tých haraburdách ste odpočúvali, ale skutočne tu neboli urobené zákony, ktoré chránili našich občanov z hľadiska bezpečnosti potravín. Už nehovorím o tom, kam dostali obchodné reťazce kvalitu potravín, kam dostali ich nutričnú hodnotu, kam dostali chuťové vlastnosti a čo konzumujú naši občania aj u tých potravín, ktoré sú vykázané ako hygienicky a zdravotne nezávadné.
Ich nutričná hodnota je katastrofálna, chuťové vlastnosti sú katastrofálne a sa to odráža na zdravotnom stave nášho obyvateľstva. Ale, bohužiaľ, také sú pravidlá Európskej únie. Ale musíme ochrániť slovenský trh pred dovozom nekvalitných potravín, neevidovaných potravín, ktoré vážnym spôsobom poškodzujú zdravie našich občanov. A myslím si, že pán minister Jahnátek veľmi správne na túto vec reaguje, keď vidí, ako naše kontrolné orgány nemajú právomoc, nemajú oporu v zákone, aby mohli konať, aby mohli zastaviť kamión, ktorý vezie nekvalitné alebo neevidované potraviny, aby ho mohol poslať do kafilérie, aby mohol jednoducho tovar znehodnotiť alebo čokoľvek urobiť, aby zabránil takému tovaru, aby sa dostal na trh. A keď hovoríte, že sú tu aj iné zákony. Áno, samozrejmá vec. Ja tiež si myslím, že takýto vodič pácha aj trestný čin všeobecného ohrozenia, ale napriek tomu je potrebné zastaviť teda tie potraviny, napriek tomu. A keďže vydá kontrolný orgán rozhodnutie o zlikvidovaní potraviny, predsa v každom rozhodnutí je možné sa odvolať. A ak niekto spôsobí niekomu škodu, tak si ju môže vymáhať, aj od štátu. A to vy veľmi dobre viete. Tak nestrašte, prosím vás, malých ani predajcov, ani potravinárov!
Robili ste tu veľké strašenie slovenských obchodníkov alebo potravinárov, keď sa prijímal zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Ako budú uzatvárať zmluvy v zahraničí, ako budú obchádzať slovenský trh, ako dostaneme opačný efekt, aby sa zvýšil podiel domácich potravín. Dneska je ich iba 46 percent na našich pultoch, mimochodom, najmenej zo všetkých krajín v celej Európe, hádam. Aký je výsledok? Najväčší reťazec na Slovensku Tesco prenieslo nákup trvanlivých potravín z Prahy na Slovensko, pán Galko. Viete o tom? Po prijatí tohto zákona prenieslo nákup trvanlivých potravín z Prahy na Slovensko. Práve opačne. Vy ste tvrdili, že sa bude nakupovať v zahraničí, že budú obchádzať slovenský trh a najväčší reťazec po prijatí tohto zákona urobí presne opačne, ako ste tu strašili, ako ste avizovali. A samozrejme, že veľké reťazce aj po mnohých konzultáciách na ministerstve pôdohospodárstva, aj po prijatí tohto zákona, aj o diskusiách o tom, akým spôsobom navýšiť podiel domácich potravín legálnym spôsobom na slovenských pultoch, povedali, nikto s nami doteraz nikdy nerokoval na ministerstve. Mnohé reťazce nikdy na ministerstvo neboli pozvané a nikdy tam neboli! Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva nikdy nezaujímalo, čo sa deje s potravinami, ako beží trh na Slovensku? Až teraz, keď príde nepoľnohospodársky minister, ktorý sa zastáva nielen slovenských občanov, ale aj slovenských poľnohospodárov a potravinárov? Koho vlastne chránite, pán Galko? Povedzte nám to otvorene. Chránite priekupníkov? Chránite tých, ktorí robia čierny biznis s potravinami, ktorí dovážajú neevidované, nekontrolované potraviny? Koho ste vlastne zastávali vo vašom vystúpení? Nerozumiem absolútne vašej rétorike.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Pán Záhumenský, o úprimnosti toho naháňania tých nečestných zahraničných obchodníkoch hovorí to, že teraz bola cez víkend píár reportáž, že bolo urobených 200 kontrol v ázijských reštauráciách s nejakou priemernou pokutou 20 eur. A boli v správach ukazované všelijaké pokazené mäso atď. Tak kde sú tie ostatné peniaze? Keď už teda tak strašne sa dávajú pokuty tým nečestným zahraničným obchodníkom. Opakujem ešte raz. Idete pripra, idete prijať paškvil, pretože idete dávať do rúk nejakého kontrolóra rozhodnutie o tom, aby vizuálne skontroloval, či nejaká paleta karfiolu alebo nejaká paleta zeleniny je taká zdravotne závadná, že zavrie celú prevádzku alebo pošle auto niekde preč do kafilérie niekde o tri okresy ďalej. Tak sa bavme potom o podstate veci.
A čo sa týka toho Tesca. Áno, tak zrejme Tesco našlo inú metódu na to, aby ten zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch obišlo. Ale ja vám môžem povedať, že pred 15 alebo 20 minútami mi telefonovala jedna živnostníčka niekde z južného Slovenska, ktorá si tam zaváža štyri predajne, a keby som vám povedal, čo vám odkazuje, tak by mi to celé vypípalo. Pretože práveže sa ukazuje to, čo som hovoril. Chránite zahraničné veľké nadnárodné siete a likvidujete malých slovenských obchodníkov, malých slovenských živnostníkov, z ktorých ste si urobili triednych nepriateľov! Pán Záhumenský, koho vy chránite? Koho vy chránite? A keď sa rozprávame o tom, kto je odborník na odpočúvanie, každý je na niečo. Niekto strieľa jeleňov v hodnote 300-tisíc korún bez toho, aby to zaplatil, a niekto sa venuje tomu, že odhaľuje korupciu - aj pomocou odpočúvania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán Galko, viac kriku vám nedá viacej pravdy. Nie, ja počujem dobre a napriek tomu, ak sa uchyľujete k invektívam, nemám s tým žiadny problém. Ak narážate na poľovačku, bol som poľovať legálne a podľa pravidiel, ktoré vytvorili vaši aj koaliční partneri, jeden sedí hore. A mohol by som o tých poľovačkách rozprávať veľmi veľa vo vašich kruhoch. Ale znova vám chcem povedať, že tento zákon nijakým spôsobom nepoškodí drobných. Ani v najmenšom. Ale koho chráni? Občanov Slovenskej republiky. Tých chráni, aby mali garanciu, že na slovenský trh sa budú dostávať potraviny, ktoré prešli riadnou kontrolou, ktoré boli riadne evidované, vyrobené, skontrolované a dostávajú sa nezávadné na pulty našich obchodov. A keď vyťahujete hornú hranicu pokuty, tak ja si myslím, že aj pri každej pokute musí byť horná hranica, ale je tam pokuta od - do. A samozrejme, že je potrebné rozlišovať aj závažnosť porušenia. Ak niekde sa nájdu dva-tri kusy pokazenej potraviny, tak asi nie je tam horná hranica pokuty, nestrašte. Nikto nikdy takúto pokutu neuložil za takéto porušenie. Ale ak ktosi dováža na Slovensko kamión pokazených potravín alebo dováža na Slovensko kamión neevidovaných potravín, ktoré nevie, odkiaľ vezie, tak nehnevajte sa, ale tam musí byť maximálna pokuta! Musí byť! Slovensko nemôže byť na smiech priekupníkom s potravinami, tak ako to prezentujete vy.

Nech sa páči k rečníckemu pultu, pán poslanec Zsolt Simon.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže tento zákon ide v prvom čítaní, pôvodne som nemal záujem sa zapojiť do tejto diskusie, ale po tom, čo tu počúvam aj vo faktických pripomienkach mojich kolegov, tak nedá mi, aby som nereagoval. Zdá sa, že niektorí majú príliš krátku pamäť. Pani Kučerová, chcem vás upozorniť alebo pripomenúť, že v roku 2005, keď som bol ministrom, tak som ja bol ten, ktorý navrhol do Trestného zákona za trestný čin, keď niekto predáva potravinu, ktorá poškodí zdravie niekomu inému. Tieto trestné činy sa môžu trestať odňatím slobody od dvoch do ôsmich rokov.
Ja si pamätám aj rok 2006. Nástup prvej Ficovej vlády, keď na konci druhej Dzurindovej vlády som predkladal a bol v prvom čítaní návrh zákona o potravinách, kde bolo zapísané, že pravidlo trikrát a dosť. Keď trikrát niektorý obchodník poruší pravidlá, tak viac nemôže predávať.
Bola to práve politická strana SMER, ktorá to z hľadiska skrátenia volebného obdobia hovorila, že tento zákon nebude medzi tými, ktoré prejdú druhým čítaním, a v závere, ja som to opakovane predložil po nástupe prvej Ficovej vlády. Potom boli sankcie, teda pravidlo trikrát a dosť bolo vypustené a prišiel minister Jureňa vtedy s návrhom zvýšenia pokút až na 5 miliónov korún. Aká zhoda náhod, že taký istý systém ako predkladá minister Jahnátek. No zvyšujeme pokuty, koľko tých pokút udelil? Ani jednu! Prečo? Lebo boli neúčinné, nechcem obhajovať kolegu Galka, ale v jednom má isto, veľké nadnárodné obchodné reťazce majú za sebou silné právnické zastúpenia, ktoré začaté právne, správne konanie dokážu oddialiť na niekoľko rokov, až kým nespadne konečné súdne rozhodnutie, a na Slovensku súdne rozhodnutia alebo dĺžka súdnych konaní nemusím vás upozorňovať, koľko to trvá. To znamená, že z týchto pokút de facto my viac-menej nič neuvidíme. V každom prípade je treba povedať, že už dnes zákon - či už trestný, alebo zákon o potravinách - dáva dostatočný priestor na to, aby sme kohokoľvek, kto predáva nekvalitné potraviny po dobe spotreby, po lehote spotreby, naozaj mohli postihnúť, si myslím, dostatočne vysokou mierou. To, čo máme problém, to, čo možnože kolega Galko nevedel dobre naformulovať, je otázka, či inšpektor, ktorý zarobí 500 eur v hrubom alebo 600, je dostatočne finančne ohodnotený za to, aby chránil záujem občanov tejto krajiny aj ich zdravotnú bezpečnosť, alebo je možné ho skorumpovať za to, že dostane z tých centíkov v obchodných reťazcoch to, čo obchodné reťazce vyberú na centíkoch, ho vedia dvakrát zaplatiť a povedia, že je to v poriadku. Je treba pouvažovať nad tým, že keď chceme mať kontrolu, tak tí, ktorí vykonávajú túto kontrolu, musia mať patričné aj ohodnotenie zo strany štátu. Lebo chránia záujem štátu a štát, záujmom štátu musí byť bezpochyby zdravotná nezávadnosť a bezpečnosť potravín, ktoré sa dostávajú na pult. Ale nehovorte mi, že nemá štát dostatok prostriedkov na to, aby mohol konať! Samotná prístupová zmluva umožňuje Slovenskej republike, a ďalšie dokumenty Európskej únie, zakázať dovoz niektorých druhov tovarov z niektorých krajín na dobu minimálne šesť mesiacov. Pokiaľ to patrične zargumentujeme. Ja som, ja ako minister som sa nebál v roku 2011 január, hneď 1., 2. januára zakázať dovoz všetkých mäsových výrobkov z Nemecka, pretože vyskytol sa tam dioxid. Ja som nešpekuloval pri metanole, že či budeme testovať, či ich máme, alebo nemáme. Ešte samotná Nemecká republika nezakázala predaj tohto tovaru, ja som ho už zakázal dovážať na územie Slovenskej republiky. V prípade e.colov to bol ďalší prípad, pri ovocí, zelenine som taktiež neváhal ako minister využiť všetky svoje práva, ktoré zákony Slovenskej republiky a smernice Európskej únie dávajú na to, aby som prijal rovnaké rozhodnutie. Bez akéhokoľvek problému. Aj voči Nemeckej republike, ktorá, samozrejme vieme, že má svoje silné lobistické zastúpenie aj v Bruseli. Keď na nás tlačili, tak ja som povedal, že no dobre, ale vy ste vedeli o tom, že máte dioxín, tak prečo ste nekonali? Takže toľko k tomu.
To, že Tesco, kde nakupuje, alebo kde nakupuje. No môže nakupovať aj na Slovensku, lebo zákon o neprimeraných podmienkach obchodných reťazcov na Slovensku je zdrapom papiera. Je zdrapom papiera, pretože je v ňom zapísané, že platí, platia tieto podmienky s odkazom na Európsku smernicu, ktorá hovorí, že ak sa nedohodnú inak. Keď sa dohodnú inak, tak zákon o neprimeraných podmienkach neplatí! Netreba k tomu veľké právnické vzdelanie, ale keď si to prečítam, je to tak, zajtra budeme hlasovať o novele zákona Obchodného zákonníka. Tá istá smernica, ktorú pán minister čiastočne notifikoval alebo inkorporoval do zákona o neprimeraných podmienkach, tá sa v plnej šírke dáva do zákona, do Obchodného zákonníka, kde jednak dáva iné dátumy splatnosti, iné pokuty a takisto jednoznačne definuje, že ak sa nedohodnú inak. A platí to rovnako aj na potraviny. To znamená, že ktokoľvek na Slovensku, keď uzatvorí zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, tak naňho ten zákon o neprimeraných reťazcoch je len zdrapom papiera, pretože mu to nič neurobí, ako keby neexistoval. Ale bol to určite dobrý píár.
Ale teraz trošku vážnejšie. Mali by sme si položiť jednu kardinálnu otázku: koho chceme chrániť?
Po prvé, chceme mať kvalitné a bezpečné potraviny v obchodoch, myslím si, že na tomto môže byť zhoda naprieč celým politickým spektrom. Potom je druhá otázka: Že tí, ktorí predávajú, ako ich postihovať? S touto otázkou som sa lámal najviac, keď ako minister som sa musel zaoberať touto otázkou. Pretože dať do jedného vreca v Hornej Dolnej obchody, kde chodí denne kupovať 100 ľudí, alebo hypermarket v Bratislave na Kamennom námestí, kde za deň príde 20-tisíc ľudí, je asi veľmi ťažké. No neviem, či viete ustanoviť mechanizmus, ako ich rovnako postihnúť za to, že predajú tovar po dobe spotreby. Pýtam sa, v každom z týchto obchodov nájde inšpektor v danú chvíľu v Hornej Malej nájde jeden tovar po dobe spotreby, v najväčšom hypermarkete dva, len tam možnože už predali 20-tisíc predtým, lebo toľko ľudí tam bolo, v tej Hornej Malej mohlo dôjsť k tomu, že kúpi 100 ľudí. Miera rizika je úplne iná. Pýtam sa, je spravodlivé dať týchto dvoch, tieto dve kategórie z hľadiska postihu do toho istého balíka? Lebo mi to tu teraz robíme. Kým povieme, že dobre, za takéto porušenie, príklad poviem, dáme tisíc eur, hypermarket v Bratislave v centre sa usmeje, vyberie z malíčka, zaplatí, čau. Nebude sa tým zaoberať, ale v tej Hornej Malej, kde tých 100 ľudí je odkázaných na to, že buď si to kúpi v tom malom obchodíku, alebo musí zaplatiť autobus alebo najať auto, alebo si sadnúť do auta, prísť do okresného mesta niekoľko desiatok kilometrov, aby si to nakúpil, tak toho sme zlikvidovali aj s tými tisíc eurami, aj 500 eurami. A tento návrh zákona, to, čo sme my zaviedli, je kategorizácia obchodov, malá, stredná, veľká. Tú ide rušiť. Tak nech pán minister a jeho pracovníci si polámu hlavu nad tým, aby to bolo inak a lepšie vyšpecifikované. Keď je problém, ale princíp malá a stredná, veľká bola vytvorená preto, aby sme naozaj mohli rozdeliť mieru rizika pokuty aj podľa výšky a miery rizika. No keď jednoducho toto nebudeme robiť, tak výsledkom bude a naozaj, aj ja sa rovnako obávam ako moji niektorí kolegovia, že všetky obchodné reťazce, ktoré majú obchodíky - aj tie malé, čo otvárajú teraz tie rýchle predajne s malou plochou veľké obchodné reťazce, tie zostanú zachované, ale slovenské dedinské obchody sme zlikvidovali. Nebojme sa, keď toto je záujem tohto návrhu zákona a tohto systému, kde ideme rušiť malé, stredné a veľké podniky z hľadiska pokút, tak sa nebojme a pán minister nech sa sem postaví a odkáže do tých 2 900 malých obcí v tejto krajine, že u vás obchody nebudú. To sú, to sú, alebo minimálne v tých 1 900, ktoré sú obce do 500 obyvateľov, lebo tam tieto veľké obchodné reťazce aj so svojimi malými predajňami nejdú, pre nich sa to neoplatí, tak pokiaľ to chceme riešiť, tak potom áno. Pozrime sa na to, a to, čo je vhodné z tohto zákona, aj keď je populistické, nech prejde. Lebo ja som presvedčený hlboko, že pokutu vo výške 5 miliónov eur za toto volebné obdobie ani za to najbližšie volebné obdobie sa udeliť nikomu neudelí. Tak ako minister Jureňa sa dušoval, že sa udelia 5-miliónové pokuty, neudelili sa. Ja som nemal snahu zvyšovať pokuty, mal som snahu rozdeliť kategórie a urobiť kategorizáciu. Malá prevádzka za toto porušenie má dostať takúto pokutu, stredná takú a veľká takú, pretože to je aj podľa obratu, aj podľa miery rizika, aj podľa asi sedliackeho rozumu asi je to tak. Ako nemôžem dať u mňa doma v Padarovciach malý obchodík na rovnaký rang ako Tesco na Kamennom námestí. No, to som len povedal, snažil som sa poukázať na tieto problémy preto, aby som vytvoril priestor, hlavne pre politickú stranu SMER, pretože tak či tak bude schválené to, čo si SMER zaumieni, nie to, čo my v opozícii povieme. Takže celá miera zodpovednosti je v tejto miere alebo v tejto chvíli na pleciach vládnej strany, aby za ten mesiac alebo pol druha mesiaca, kým o tom budeme rokovať v druhom čítaní, aby sa zamyslela nad týmito skutočnosťami a naozaj pouvažovala nad tým, čí záujem chráni. Veľkých obchodných reťazcov alebo slovenských živnostníkov, podnikateľov, tých, ktorí na Slovensku predávajú potraviny tam, kde nikto iný by nešiel. A vďaka nim sa udržuje ešte osídlenie na vidieku, lebo keď už aj ten malý obchodík stade odíde, tak potom už aj tí ľudia pomaly odídu a potom to budú len víkendové osadíky.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky, pani poslankyňa, vy chcete tiež faktickú, lebo máte procedúru zapnutú, takže pani poslankyňa.
Pán poslanec Galko, nech sa páči.