11. schôdza

Pán poslanec Solymos, do rozpravy, za klub MOST - HÍD.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dnes ráno pán minister Kažimír veľmi pekne pozdravil náš poslanecký klub. Ceníme si to, ale napriek tomu hneď na začiatku by som chcel vyhlásiť, že predložený rozpočet verejnej správy na rok 2013 nemôžeme podporiť. Súhlasíme len s tým, že treba pokračovať v konsolidácii verejných financií. To plán rozpočtu nepochybne robí. Problém je s tým, že konsolidáciu chcú dosiahnuť pre nás absolútne neprijateľnými nástrojmi. Tieto nástroje zabrzdia ekonomický rast, budú demotivovať ľudí a podniky, ktorí tvoria chrbticu tejto spoločnosti, lebo pracujú, respektíve vytvárajú pracovné miesta, tvoria hodnoty a platia dane a odvody, čiže v zásade živia tento štát.
Rozpočet na rok 2013 ako by vyhlásil týmto ľuďom a podnikom vojnu, ako by chcel zlomiť chrbticu tejto krajiny, a toto nemôžeme podporiť. Konsolidáciu tejto vlády odmietame, lebo zvyšuje len príjmy, ale v skutočnosti nechce znižovať výdavky. Odmietame, lebo zvyšuje najmä daňové a odvodové zaťaženie práce. Odmietame, lebo najväčšiu časť konsolidácie tvorí absolútne nezodpovedné zosekanie druhého piliera. Odmietame, lebo vážne ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska a tak aj životnú úroveň našich občanov. Odmietame aj preto, lebo úplne ignoruje bohaté medzinárodné skúsenosti rozpočtových konsolidácií. A odmietame aj preto, lebo vysiela ten najhorší signál smerom k aktívnym pracujúcim a podnikom, odkazuje im, že sa neoplatí pracovať, čestne odvádzať dane, odvody, zodpovedne sporiť na svoj vlastný dôchodok a investovať do tvorby pracovných miest. Neoplatí sa, lebo zvyšujeme dane a odvody všetkým, čo to robia, a popri tom ešte vytvárame neustále nové bariéry, napríklad nový Zákonník práce.
Vláda SMER-u ešte nikdy nedokázala znížiť verejné výdavky a neplánuje to urobiť ani teraz. Počas prvej polovice prvej Ficovej vlády výdavky mohli rásť vďaka tomu, že SMER zdedil prestretý stôl od predošlej pravicovej reformnej vlády. Zdedili rýchly rast ekonomiky, zamestnanosti a aj príjmov do verejných rozpočtov. Už tu sa objavila ich nezodpovednosť v míňaní. Nedokázali prijať vyrovnaný rozpočet ani vtedy, keď ekonomika rástla viac ako 10-percentným tempom v roku 2007. Otázku môžeme položiť aj tak, že aký rýchly rast potrebuje táto vláda na to, aby mala aspoň vyrovnaný rozpočet, keď ani 10 % nestačilo? Dvadsaťpercentný? Alebo viac? Prišli však horšie časy, dorazila kríza, ale oni napriek tomu pokračovali vo zvyšovaní výdavkov. V druhej polovici volebného obdobia jednoducho žili na úkor budúcnosti, zvyšovali výdavky, ako keby nebolo krízy, a podarilo sa im vytvoriť obrovskú sekeru v rozpočte na úrovni okolo 8 % hrubého domáceho produktu, čiže okolo 5 mld. eur v rokoch 2009 a 2010.
Ľavicová vláda nikdy nedokázala šetriť a neplánuje to ani teraz. Za jej vládnutia verejné výdavky vždy rástli a nikdy neklesli. Výdavky verejnej správy v budúcom roku sa majú zvýšiť o viac ako 500 mil. eur voči očakávanej skutočnosti na tento rok. Zdravý rozum nám káže, že šetrenie a úspory znamenajú, že v budúcnosti budeme míňať menej než teraz. V prípade tejto vlády úspory a šetrenie znamenajú, že slovenský štát v budúcom roku bude míňať viac, čiže môžeme hovoriť o konsolidácii verejných financií, o znižovaní deficitu, ale určite nie o šetrení a úsporách, lebo vláda zvyšuje výdavky a ide míňať viac.
Stredopravé reformné vlády už dokázali ozajstne šetriť, napríklad počas vládnutia koalície s účasťou MOST - HÍD, v roku 2010 na rok 2011 verejné výdavky poklesli o viac ako 500 mil. eur, približne o toľko, o koľko teraz budú rásť. Toto je ozajstné šetrenie a nie navyšovanie výdavkov, ako to robí táto vláda.
Keďže nebudú žiadne úspory, naopak, vláda ide míňať viac, celá konsolidácia prebehne na strane príjmov. Vláda v budúcom roku chce vybrať na daniach a odvodoch a rôznych poplatkoch od občanov tejto krajiny o 2,1 mld. eur viac než v tomto roku. To znamená, že v priemere od každého občana vrátane bábätiek a starých ľudí chcú vybrať o 390 eur viac než v tomto roku. Drvivá väčšina má prísť z osekaného druhého piliera a z väčšieho zaťaženia pracujúcich a podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Je to najhorší možný spôsob z viacerých dôvodov.
Po prvé, skoro polovica konsolidačného balíčka, približne 700 mil. eur má prísť z absolútne nezodpovedného okresania druhého piliera. Vláda tak trestá zodpovedných ľudí, ktorí šetria na svoje budúce dôchodky, a vlastne znemožňuje im nasporiť dostatok peňazí na slušný dôchodok.
Po druhé, Slovensko bude prvou krajinou medzi postsocialistickými novými členskými štátmi Európskej únie, ktorá najprv jednotnú daň úspešne zaviedla, a teraz to ide zrušiť. Tým zničíme marketingový efekt pre investorov zaujímavej krajiny. Slovensko s plánovanou 23-percentnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb bude mať najvyššiu sadzbu medzi všetkými novými členskými krajinami Európskej únie, od Estónska až po Bulharsko. A ešte k tomu prísnejší Zákonník práce a najvyššie efektívne daňové zaťaženie bánk v celej Európskej únii. Investori prestanú prichádzať na Slovensko. Veď to vyzerá ako by sme ich chceli odstrašiť.
Po tretie, rozpočet ráta s viac ako šesťtisíc novými štátnymi úradníkmi. V ospevovanom projekte ESO ubudne 90 úradov, ale na druhej strane pribudnú úradníci.
Po štvrté, predložený rozpočet je vzhľadom na situáciu až nadpriemerne optimistický. Minimálne v niektorých bodoch. Tento názor mimochodom zdieľa aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad v hospodárení samospráv sa ráta až s takmer zázračným skokom z mínus 96,5 mil. eur v tomto roku na plus 151,4 mil. eur, a to v roku, keď na lokálnej úrovni prichádza koniec volebného obdobia, čo zvyčajne znamená vyššie, a nie nižšie, výdavky samospráv.
Po piate, kolegyne a kolegovia, už teraz viete, že budú prichádzať výdavky, ktoré nie sú kryté. Rozpočet s nimi vôbec neráta. Vyššie mzdy pedagógov, lekárov, sestier, nehovoriac o odkúpení súkromných zdravotných poisťovaní a megalomanských projektov typu širokorozchodná železnica. Kedy, kde a odkiaľ to chcete financovať, keď ste to nezahrnuli do rozpočtu? Už teraz ste nútení prijímať dodatočné opatrenia, lebo vám nevychádzajú ani naplánované príjmy a výdavky, nehovoriac o tých, ktoré neboli do rozpočtu ani zahrnuté. Plánujete predať ropné hmotné rezervy, ale nerozpočtujete náklady na nákup novej ropy. Príjmy z predaja emisných kvót chcete využiť na konsolidáciu rozpočtu. Nič z toho sa nedostane na environmentálne projekty.
Predpokladáte mierny rast zamestnanosti. Podľa mňa po prijatí Zákonníka práce a konsolidačných opatrení nemusí vzniknúť ani tých mizerných 1 800 pracovných miest, s ktorými počítate. Niekoľko menších položiek v rozpočte narástlo bez bližšieho vysvetlenia. Vyvoláva to prinajmenšom otázniky. Keď všetky zdroje rozpočtových organizácií v pôsobnosti ministerstva školstva stagnujú alebo klesajú, prečo výrazne narástli aj administratívne náklady? Našli sa peniaze aj na nárast osobných výdavkov ministerstva práce o 9,2 mil. eur, ale aj na ústredie práce o ďalšie 4 mil. eur. Nikdy som netušil, nikdy, že rybné hospodárstvo je tak dôležité, že v ťažkej finančnej situácii štátu sa musí zvýšiť jeho dotovanie o skoro 2 mil. eur. Ministerstvo financií má navýšené výdaje na informatizáciu o 150 mil. eur, ale nie je jasné, prečo treba opäť vyhodiť celý daňový informačný systém, vrátane fungujúcich prvkov, aby sa mohol nakúpiť zase úplne celý nový.
V časoch šetrenia aj dvojnásobné navýšenie administratívnych nákladov na ministerstve životného prostredia, teda na ústredný aparát, sa mi zdá skutočne nezmyselným rozhadzovaním. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že úspešné boli tie fiškálne konsolidácie, zníženie deficitu a dlhu, kde škrtanie výdavkov a zvyšovanie príjmov bolo aspoň v pomere 2 : 1, číže prevažovali úspory a nie zvyšovanie daní.
Ako to robí táto vláda? Výdavky neznižuje vôbec, vyššie príjmy jej majú zabezpečiť 100 % konsolidácie. Už teraz je to učebnicový príklad neúspešnosti. A keďže naplánované príjmy sa pravdepodobne nepodarí realizovať, Slovensko sa dostane do začarovaného kruhu, vláda bude nútená zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré ďalej znížia ekonomický rast.
Kvôli čomu budú potrebné ešte väčšie opatrenia? Vláda sľubovala občanom istoty, ale takto vytvára obrovskú neistotu. Potrebuje naplniť štátnu kasu. A čo urobí? Zavedie novú sadzbu dane z príjmu, vyššiu korporátnu daň, ešte vyššie dočasné selektívne dane pre niektoré odvetvia, ešte viac zoseká druhý pilier a tak ďalej.
Čo sa stane, keď SMER bude potrebovať ďalej konsolidovať a napĺňať štátnu kasu? Kto zaručí, že nezavedú ešte vyššie sadzby daní, že druhý pilier osekajú ešte viac, že dočasné dane sa nestanú permanentnými a že extra dane nebudú platiť aj ďalšie odvetvia? Ekonomickí aktéri budú štyri roky v tejto neistote, nikdy, nikto nebude vedieť, či nedostanú ďalšie náklady na krk od vlády.
Vážené dámy, vážení páni, Winston Churchill raz povedal, že: "Niektorí ľudia si myslia, že podnikatelia sú prašiví vlci, ktorých treba zniesť zo sveta. Niektorí si myslia, že sú to kravy, ktoré treba podojiť. A len málokto v nich vidí kone, ktoré ťahajú za sebou svoju káru." Rozpočet na budúci rok vypovedá o tom, že politici SMER-u vidia v pracujúcich a podnikateľoch najmä tie dojné kravy, ktoré chcú ešte viac podojiť. Problémom je, že väčšina aktívnych ľudí a firiem je už teraz na hranici svojich možností a tak nemusia prežiť túto konsolidáciu. Otázne ale je, že kto bude potom za sebou ťahať tú káru? Kto bude ťahať slovenskú ekonomiku?
Vláda s vyššími verejnými výdavkami to nedokáže, iba ešte viac zadlží túto krajinu. Dokázali by to iba podniky a pracujúci ľudia, ale len vtedy, keby im vláda nezvyšovala náklady a nezhoršovala podmienky. Lenže vláda aj vo svojom rozpočte na rok 2013 práve toto robí. Chce ešte viac priškrtiť, podojiť a ošklbať tých, ktorí živia tento štát, aby nemusela robiť ozajstné úsporné opatrenia.
MOST - HÍD v tejto politike nemôže byť partnerom, a preto rozpočet nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kaník.

By som chcel veľmi oceniť hlavne tie príklady a tie citáty, ktoré pán poslanec dal, ale aj celý obsah tohto príspevku, lebo veľmi dobre vystihol podstatu veci. Naozaj, až nám ide o ľudí, až nám ide o to, aby ľudia mali prácu, nesmieme nikdy zabudnúť, že nie je ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa. Celá politika socialistického vládneho SMER-u je orientovaná proti zamestnávateľom tým, že dramaticky zhoršuje podmienky na tvorbu a udržanie pracovných miest. Tým je priamo namierená proti zamestnancom. Proti ľuďom, ktorí sa živia prácou. Ale jednoducho nemôže fungovať spoločnosť, ktorá nemá zamestnancov, ktorá nemá zamestnávateľov, pretože nemá kto odvádzať dane. Nedá sa vytvoriť systém, kde všetci žijú na sociálnych dávkach.
Vy sa úspešne, vy úspešne idete touto cestou. Budú rasť ľudia, ktorí budú závislí na sociálnych dávkach, a keďže nebudete mať príjmy, ktoré budú pokrývať tieto náklady, budete ďalej zadlžovať túto krajinu a hnať ju gréckou cestou. Toto je veľmi nebezpečné. A ja pripomínam, že zvýšením daní, ktoré ste uskutočnili, ktoré ste už uskutočnili, sme sa dostali takmer na tú istú úroveň daňového zaťaženia, aké bolo v roku 2002, pred tým, ako sa Slovensko vydalo na cestu reforiem, ktoré z nej spravili úspešnú a ekonomicky rastúcu krajinu.
A pripomínam, že vtedy bola úroveň nezamestnanosti 18 percent. Vy sa touto politikou, ktorú odráža aj tento štátny rozpočet, idete touto cestou k dosiahnutiu tejto méty nezamestnanosti na úrovni roku 2002.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.
Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Kollár za poslanecký klub SaS.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod začať politické hodnotenie predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 trošku z iného uhla. Odznelo tu dnes od rána množstvo čísiel, faktov, argumentov. Vypočul som si pozorne, aj keď som nebol v sále, vystúpenie kolegu Štefanca, kolegu Solymosa, ale aj veľmi emotívne vystúpenie podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra.
Nechcel by som byť, priznám sa celkom objektívne, v jeho koži a ten nával jeho negatívnych emócií celkom chápem. Ja byť na jeho mieste by som tiež nemal pokojné noci a sny, pretože slovenská ekonomika naozaj ide do veľmi zlých časov. A čo je veľmi zlé, zlou správou pre Slovensko, že tieto zlé ekonomické časy nebudú otázkou jedného, dvoch alebo troch rokov. Mám vážne obavy, že to bude jedna celá dekáda potápania sa v hospodárskom úpadku a v problémoch. A teraz si, prosím vás pekne, všimnite, že v túto chvíľu nerobím jednoznačne vinníkom za to, čo nás čaká nasledujúcu dekádu, ani dopyt vo Francúzsku a Nemecku po našich výrobkoch, ani túto vládu, ani predchádzajúce vlády. Konštatujem holý fakt, že celá Európa a celý svet sa rúti do jednej obrovskej hospodárskej krízy, ale i krízy a predovšetkým krízy morálky.
Chcem povedať na úvod, že pripravili ste rozpočet tak, aby Slovensko dodržalo medzinárodno-právne záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali. Zaviazali hneď v dvoch významných dokumentoch. Tým prvým bol revidovaný Pakt stability a rastu, kde máme úplne jasný záväzok, keďže Slovenská republika, to málokedy zaznieva, sa stále nachádza v tzv. procedúre nadmerného deficitu. A v zmysle revidovaného Paktu stability a rastu máme záväzok do roku 2013 znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 percentá.
Druhý, ešte významnejší dokument, ktorý aj z pohľadu práva stojí nad revidovaným Paktom stability a rastu, je to, čomu sa ľudovo hovorí fiškálny kompakt, alebo, ak chcete, európska fiškálna zmluva, alebo zmluva o spolupráci, riadení a koordinácii, ktorú budeme zhodou okolností práve na tejto schôdzi, niekde myslím medzi bodmi 30 a 40, tiež prerokovávať, ratifikáciu tejto medzinárodnej fiškálnej zmluvy. V nej sa takisto jednoznačne konštatuje, že je tu jasný medzinárodno-právny záväzok dodržať deficit v roku 2013 pod 3 percentá a do roku 2016 dosiahnuť vyrovnaný alebo dokonca prebytkový štátny rozpočet. Stalo by sa tak po prvýkrát v doterajšej histórii samostatného Slovenska.
Takže konštatujem, že prihlásenie sa socialistickej strany SMER-u k týmto dvom vážnym medzinárodno-právnym záväzkom skutočne vítam. Ale súčasne musím konštatovať, že ak ste predložili rozpočet, ktorého deficit na budúci rok má dosiahnuť 2,94 %, tak konštatujem, že aj vaše úsilie v tom roku 2015, a ešte aj za týmto horizontom, ktorý bude stále ešte vnútri tohto volebného obdobia, keďže voľby, ak sa nič mimoriadne nestane, budú v roku 2016, tak tam máte jasný záväzok sa dopracovať k vyrovnanému alebo dokonca prebytkovému štátnemu rozpočtu. A konštatujem, že vyrovnaný štátny rozpočet nedosiahnete nikdy. A robíte tak len a len preto, že to robíte z donútenia, lebo to robiť musíte.
Vrátim sa do minulého roku, keď bol počas vládnutia ešte vlády Ivety Radičovej prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ľudovo povedané, zákon o ústavnej dlhovej brzde. A pre objektivitu musím dodať, že vtedy ten zákon získal podporu aj vtedajšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia. Ak si dobre pamätám, zo stoštyridsaťtri vtedy prítomných poslancov v sále dvihlo ruku za tento zákon stoštyridsaťtri poslancov. To znamená, do nohy a do písmena všetky dámy a páni, ktorí sedeli v sále.
No ale skúsme trošku demaskovať tú politickú podporu SMER-u pre ústavnú dlhovú brzdu. Ekonómovia socialistického SMER-u totižto správne a vo veľmi správny čas vycítili, že ak raz pôjdu do vlády, to vtedy ešte netušili, že sa to stane čo nevidieť, tak vycítili, že spomínaný zákon im uľahčí odolávať tlaku vlastných ideológov, ktorých majú v strane. A ten tlak vlastných ideológov strany SMER je na rozdávanie verejných, rozumej cudzích peňazí.
A preto som chápal vehemenciu, s ktorou sa vtedy opoziční poslanci, či už to bol Jano Počiatek, Peter Kažimír, ktorí sa zúčastňovali pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená na výbore pre financie a rozpočet, prečo sa s takouto vehemenciou prihlásili k ústavnej dlhovej brzde. Pretože si vytvárali dopredu predpolie k tomu, aby až raz sa dostanú do vlády, mohli odolávať, opakujem, tlaku vlastných ideológov v strane SMER.
Než už je to tak alebo onak, slúži im ku cti, že de jure je to holý fakt, že tento zákon o ústavnej dlhovej brzde podporili. Chcem podotknúť, že podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 štátny dlh - pre tých z vás, ktorí nepoznajú definíciu pojmu štátny dlh, to nie je hrubý verejný dlh Slovenskej republiky, štátny dlh je bez príspevkov do eurovalu a bez ostatných zložiek verejnej správy, Fond národného majetku a ďalšie a ďalšie zložky, vrátane miest a obcí, vyšších územných celkov - tak tento štátny dlh porastie. Nieže ja to prognózujem čiernymi okuliarmi, ale tak je to zapísané v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý schválila vláda, tak tento štátny dlh porastie zo 48,4 % HDP, čo je očakávaná skutočnosť na sklonku tohto roka, na 51,4 % v roku 2015. To je nárast štátneho dlhu o tri percentuálne body.
O chvíľočku uvidíme pointu, prečo to hovorím. Platby do oboch eurovalov, do dočasného a trvalého eurovalu však budú na konci roka 2015 tvoriť príspevok k hrubému dlhu Slovenskej republiky 3,2 percentuálneho boda. Z toho, aby som bol úplne presný, 2,4 % HDP pôjde na vrub dočasného a 0,8 % na vrub trvalého eurovalu, spolu 3,2 percentuálneho boda narastie hrubý verejný dlh.
A teraz si skúsme dať do pomeru tieto dve spomínané kľúčové čísla. Nárast hrubého zadlženia Slovenskej republiky vygenerovaný čistým príspevkom vnútorného, vnútroštátneho, ak to tak môžem zjednodušiť, deficitného hospodárenia, to je preto, že stále viacej spotrebovávame, ako vyrábame, ako sú príjmy v rozpočte, tak čistými domácimi deficitnými príspevkami do roku 2015 narastie hrubý verejný dlh Slovenskej republiky o tri percentuálne body. A nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky vďaka príspevkom do dočasného a trvalého eurovalu je 3,2 percentuálneho boda HDP.
Inými slovami, príspevky do oboch eurovalov dnes je jasné, že vytvoria v horizonte nasledujúcich troch rokov do roku 2015 vyšší prírastok hrubého dlhu Slovenska ako domáce deficitné hospodárenie, ako výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách, výdavky na obsluhu verejného dlhu, výdavky na platy učiteľov a ďalších tristopäťdesiat tisíc ľudí vo verejnej správe.
Toto, táto inverzia, alebo tieto nožnice, ktoré sa takto preklopili, že naše záväzky k eurovalom sa budú podieľať väčšou mierou na náraste verejného dlhu ako domáce deficitné hospodárenie, tak to sa stáva po prvýkrát v novodobej histórii Slovenskej republiky. A keby aj išlo všetko podľa predstáv autorov návrhu štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtu verejnej verejnej správy na roky 2013 až 2015, tak potom hrubý dlh Slovenska v roku 2015 dosiahne, a teraz dobre počúvajme, spolu 56 percent HDP.
Sedia tu v laviciach mnohí noví poslanci, ktorí v uplynulom volebnom období neboli v parlamente, tak celkom pokorne len chcem pripomenúť, že ešte ja pri vstupe do politiky v roku 2010 si pamätám, že náš hrubý verejný dlh bol 28 percent HDP. Viete, aký bude v roku 2015? Päťdesiatštyri percent HDP. Prognózujete ho dokonca po započítaní práve príspevkov do eurovalu na úroveň 57 % HDP.
Zadlženosť Slovenska vzrastie za štyri roky, to znamená, od začiatku tohto roka 2012 do konca roka 2015, zadlženosť Slovenska vzrastie, a teraz poviem absolútne čísla, kde je to ľahšie predstaviteľné, ako vyjadrené len v percentách HDP, tak hrubý verejných dlh Slovenska vzrastie z 29,9 mld. eur, pre ľahkosť si to zaokrúhlime na 30 mld. eur k 1. 1. 2012, na 46,5 mld. eur k 31. 12. 2015. Z tridsať miliárd eur na štyridsaťšesť a pol miliardy eur.
Dámy a páni, to je viac ako 50-percentný nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Viac ako 50-percentný nárast. A to, ešte podotýkam, všetko za predpokladu, že sa reálna ekonomika v rokoch 2013 až 2015 bude vyvíjať tak, a na tie predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet verejnej správy, že sa to všetko bude vyvíjať tak, ako si to autori rozpočtu nalinkovali v uvedenom dokumente.
Možno všetci tušíme a cítime bez ohľadu na to, či sme z ľavého, pravého, stredového spektra politickej mapy Slovenska, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vývoj reálnej ekonomiky bude výrazne horší, ako sú predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet.
Takže zadlžujete generácie na Slovensku, ktoré prídu po nás, a dvíhate dlh Slovenska z 30 na 46,5 mld. eur. Viete, čo je, dámy a páni zo SMER-u, veľmi nebezpečné na tom, čo robíte? Že toto jasne dokumentuje, ako rýchlo sa dá dostať z relatívne dobrých čísiel, váš premiér Robert Fico často opakuje, veľmi marketingovo zdatne, vo všetkých reláciách, že Slovenská republika, včera to naposledy hovoril ráno minister Peter Kažimír, že Slovenská republika v úrovni hrubého verejného dlhu je na tom celkom dobre, že porovnávajúc nejaký priemer eurozóny, porovnávajúc na priemer dvadsaťsedmičky Európskej únie, sú to čísla veľmi dobré, že sme druhí od konca. V tom dobrom slova zmysle. Že lepšie od nás je už len Estónsko a podobne. Ale tieto čísla, ktoré som teraz uviedol, nárast hrubého dlhu za štyri roky o 50, viac ako 50 percent, alebo v absolútnom vyjadrení, ak chcete, o 16 mld. eur, čo sú ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak tu vidíte jasne, že ako rýchlo sa môže ekonomika, výkon ekonomiky a jej záväzky voči veriteľom v priebehu troch, štyroch rokov, v priebehu veľmi krátkeho obdobia dostať z tých relatívne pozitívnych konštatovaní do úrovní, ktoré už sú naozaj tou nastavenou výhybkou, a nech to neznie, prosím vás pekne, ako floskula, na grécku cestu. Toto je holý fakt. A bolo by veľmi dobré, keby si to čo najskôr začali uvedomovať aj ideológovia strany SMER.
Ekonómovia zo SMER-u, aj Peter Kažimír, aj Jano Počiatek, aj ďalší si to určite, určite veľmi dobre uvedomujú. Sú, bohužiaľ, uzatvorení v akejsi kazajke, že keď sa vypnú kamery a odídete z relácie, tak vám títo páni vedia potvrdiť, že áno, sú si všetkých týchto nebezpečenstiev a hrozieb, ktoré pred Slovenskou republikou stoja a ktoré povedú Slovensko do hospodárskeho úpadku a do brutálneho nárastu nezamestnanosti, toto všetko si uvedomujú. Ale okrem medzinárodno-právnych záväzkov, o ktorých som hovoril v úvode, je tu aj nejaká potreba ideologickej integrity.
A je mi ľúto, že takou tou úplne klasickou paradigmou, najzákladnejšou paradigmou vašej ekonomickej politiky a nad tým stojacích vašich ideológov, je rozdávať verejné peniaze. Verejné, podčiarkujem, znamená alebo rozumej, cudzie peniaze. Rozdávate peniaze, ktoré ste nezarobili vy, ktoré nepatria vám, ktoré sú peniazmi všetkých platcov daní v Slovenskej republike. A robíte veľmi nebezpečnú hru, keď organizujete jedno výjazdové zasadnutie vlády za druhým. Raz ste na východe Slovenska, raz ste v Dolnom Kubíne, alebo kde ste boli tento týždeň. A rozdávate aj tam na týchto výjazdových zasadnutiach mikulášske balíčky. Tam sľúbite 200 000 eur, tam sľúbite milión eur, tam sľúbite 5 mil. eur. Rozdávate cudzie peniaze. Ja tomu rozumiem, že z rezervy vlády, alebo z rezervy predsedu vlády, to je všetko fajn, ale tým niekoľko málo desiatkam ľudí na takomto výjazdovom zasadnutí zalepíte oči a zabudnete dodať a povedať čestne a korektne sa postaviť pred kamery a povedať občanom Slovenska, že do roku 2015 zvýšite zadlženie Slovenskej republiky o 16,5 mld. eur. To sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ako keby táto ekonomika rok nič neprodukovala a nič nevyrábala. Takto zvýšite záväzky Slovenskej republiky.
A preto chcem teraz objektívne povedať, že to eurovalové kasíno skôr či neskôr dobehne všetkých eurovalových nadšencov. Všetkých. A teraz dúfam, že cítite medzi riadkami, že sa neprihováram touto vetou len k politikom SMER-u. Je to holý fakt.
Poznámka č. 2. Chcem skonštatovať, že socializmus ešte žiadnu krajinu na svete nepriviedol k prosperite. To sú také tie prestrelky, ktoré sme tu zažívali v uplynulých dňoch, keď Richard Sulík k môjmu potešeniu v pozitívnom slova zmysle vyprovokoval poslanca Blahu, aby nevykrikoval trištvrte roka tam zhora zo svojej lavice a nehádzal v dvojminútových faktických poznámkach jeden citát za druhým. Raz cituje Stiglitza, potom Kruegera, potom takého, onakého nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ale aby mal odvahu sa postaviť k tomuto pultu a v normálnom dvadsať-, tridsaťminútovom vystúpení povedal súbor konzistentných vlastných úvah a vlastných myšlienok na ľubovoľnú tému.
Veď ja tomu rozumiem, že niekto je odborník na jadrovú fyziku, niekto je odborník na lesníctvo. To je úplne normálne. Veď teda žijeme v takej komplikovanej dobe, že sa nemôže nikto z nás profilovať na univerzálneho politika, ktorý sa vyzná vo všetkých témach od jadrovej energetiky až po, ja neviem, silové zložky a zahraničnú politiku a Líbyu a Irán a Sudán a neviem čo podobné. Takže toto celkom akceptujem a tak je to správne, pretože žijeme v takom návale informácií, že aj keď sa orientujete na jednu jedinú tému, tak máte problém si tie informácie stráviť, prefiltrovať a štrukturovať tak, aby ste naozaj prenikli do podstaty témy, ktorej sa venujete. A preto hovorím, že to nemusí byť oblasť ekonómie, ale nech príde pán poslanec Blaha tu za tento rečnícky pult a nech prednesie poslancom súbor, podotýkam, vlastných myšlienok. Bohužiaľ, to, čo predviedol, a veľa z vás, ktorí tu teraz sedíte, ste boli svedkami jeho príhovoru, to bol opäť, to bola znôška nesúrodých dvoj-, trojvetných definícií všetkých filozofických smerov od Aristotela po súčasnosť, všetkých smerov ekonómie, neoklasicizmus, monetarizmus, taký, onaký, a všetko takto krásne v dvoch, troch vetách skombinoval až po súčasnosť, skončil a odišiel.
Ja sa pýtam, kedy začnete nosiť vlastnú hlavu na vlastnom krku? Kedy začnete v tej hlave používať aj ten mozog? V dobrom slova zmysle, ja skutočne nepatrím medzi ľudí, ktorí zvyknú používať osobné invektívy a urážky, ale verte mi, že jedného dňa musí prestať nadvláda ideológie, ľavicovej ideológie SMER-u nad ekonomickým ratiom, nad, nad ignoranciou základných, prirodzených zákonov ekonómie, pretože 16,5 mld. eur bude vždy 16,5 mld. eur. To bude vždy tá istá suma, o ktorú zvýšite zadlženie Slovenskej republiky do roku 2015. A to ešte stále musím podotknúť, druhýkrát, za predpokladu, že vývoj pôjde nasledujúce tri roky podľa vašich predpokladov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vaše vystúpenie zrejme bude trvať dlhšie.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi správne.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Takže je 12.00 hodín, prerušujem teraz rokovanie, aj vaše vystúpenie a budeme pokračovať 14.00 hodine.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Teším sa o 14.00 hod. na druhý diel.

O 14.00 hod. budeme pokračovať ďalej hodinou otázok.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

Pekné popoludnie, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta. Budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je

hodina otázok,

potom interpeláciami poslancov. Poslanci položili 12 otázok na pána premiéra a 8 otázok na členov vlády. Poradie vyžrebovali overovatelia.
Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.
Z informácií, ktoré mám k dispozícii, je neprítomný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale nie sú na neho postavené žiadne otázky. Rovnako sa ospravedlňoval aj prítomný ešte stále pán minister spravodlivosti, ktorý odchádza vo večerných hodinách na pracovnú cestu.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ako boli vylosované.
Ďakujem pekne.

Pán predseda vlády, máte 15 minút.
Prvá otázka je od pána poslanca Gogu: "Vážený pán predseda, pri vašich rokovaniach v Bruseli o podobe budúceho rozpočtového programu EÚ bolo Slovensko úspešné. Čo všetko sa podarilo vyrokovať a ako je Slovensko v tomto kontexte vnímané?"