11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. To akurát stíhame do 19.00 hodiny. Pán kolega Osuský, v zásade o platoch alebo o počte hodín vysokoškolských pedagógov sa dá diskutovať. Ja sa ale chcem spýtať, a pôjdem do odboru, v ktorom ste vy absolútne doma, do medicíny, trošku z iného pohľadu alebo pozrieť na tento problém z iného pohľadu. Lekár, ktorý učí na lekárskej fakulte, musí vykonávať klinickú prax na klinike. Má jeden plný pracovný úväzok na klinike, má plný pracovný úväzok na lekárskej fakulte. A môže mať neobmedzený počet úväzkov v zásade v súkromných ambulanciách. Súkromných ambulancií môže mať, koľko v zásade chce. To je znovu pohľad iný na vec. Môžeme sa baviť o tom, či majú byť z verejných prostriedkov hradené jeden úväzok, dva alebo koľko úväzkov. Ale tá otázka tu zaznela aj od pána kolegu Érseka. Ak sa budeme pozerať na vysokoškolských pedagógov, no tak sa potom musíme pozrieť aj na iné profesie. To znamená, tú debatu nemôžeme obmedziť len na vysokoškolských pedagógov a na túto sféru, ale poďme sa baviť o tom, ako majú byť míňané verejné prostriedky. A to je už celkom iná debata. Ale ak ideme vytrhávať z kontextu len vysokoškolských pedagógov, ktorých povinnosťou je odovzdávať vedomosti, často bohaté vedomosti, ktoré majú, je to o niečom inom. Ak budeme hovoriť o zaujímavosti vysokoškolských pedagógov, tak zaujímaví boli profesori predovšetkým vtedy, keď mohli garantovať študijné odbory na viacerých vysokých školách. A tým, že sa to obmedzilo, tak tá zaujímavosť klesla. Tu už sa dostávame opäť do úplne inej polohy.

Chceli by ste reagovať, predpokladám. (Reakcia poslanca.) Áno. Tak zapnite pána Osuského.

Ďakujem. No špeciálne k tej medicíne vám to poviem na základe životných skúseností. Moja manželka pracuje na kožnej klinike ako lekárka nepedagóg. Ja som bol pedagógom. Ale pravda je taká, že až na prednostov kliník nikto z pedagógov, asistentov, docentov nemá dva úväzky. Každý z nich má úväzok, ktorý má, a ak je pedagóg, tak má 20, 25, 30 % úväzku zdravotníckeho. To znamená, že nemá 100 % ďalších. Na to dám hlavu, že medzi tridsiatimi kolegami ani jeden 100 % nemá. Takže to je pravda na túto tému.
Druhý bod. Keď človek chce čokoľvek robiť v rámci vlastnej brandže, potrebuje na to v Univerzitnej nemocnici v Bratislave súhlas riaditeľa. Moja manželka pracujúca vo venerologickej oblasti pracovala pre Inštitút (v Berlíne) infekčnej medicíny na celoeurópskom projekte týkajúcom sa venerických ochorení. Jednalo sa o spracovávanie dotazníkov, vyšetrovanie pacientov, ich sledovanie po liečbe. Na to, aby toto mohla robiť v ambulancii, boli to slovenskí pacienti platení, samozrejme, poisťovňou, bola to ich liečba, i tak ten výskum musela mať schválený riaditeľom, pričom zaň v zásade nič nedostávala. Potom bola pozvaná na prezentáciu výsledkov. To znamená, chcem len povedať kvôli čestnosti toľko, že neexistuje, aby som si ja ako lekár a pedagóg mohol bez súhlasu riaditeľa v konkurenčnom projekte robiť bez toho, aby on o tom vedel. On mi to môže povoliť, možno mi to aj povolí, ale nemôže to byť "ohne weiteres". A podotýkam, v tej súkromnej ambulancii to neplatí daňový poplatník cez poistenie.

Ďakujem pekne.
To bolo v podstate záverečné slovo v rozprave dnes večer. Končím dnešné rokovanie Národnej rady, pokračovať v rokovaní budeme ráno.
Chcem vám zaželať pekný, príjemný mikulášsky podvečer alebo vigíliu. Nezabudnite si vyčistiť a položiť topánky a čižmy. Všetko dobré.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Ivan Mikloš a Svetlana Pavlovičová.
Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Miroslav Kadúc.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 176 a je súčasťou Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 176a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015), tlač176.]

Jó reggelt! (Vystupujúci pobavene reaguje na poslancov MOST - HÍD.) Oceňujem, oceňujem. Dobré ráno, dámy a páni. Dobré ráno, pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť s návrhom zákona o štátnom rozpočte.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznamujem vám, že do Národnej rady Slovenskej republiky predkladám rozpočet, ktorého hlavným prívlastkom je pojem ambiciózny. Táto ambícia je schovaná v jednom jedinom čísle - deficit verejných financií na rok 2013 predstavuje 2,94 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že sme ani o milimeter neupustili od cieľa a teda aj od ambície, ktorú sme si stanovili, keď sme nastupovali do vlády.
Faktom je, že ambície sú prirodzené. Sú prirodzené v súkromnom, pracovnom, aj v hospodárskom živote. Táto je však o to vzácnejšia, že sa tvorí v období, keď krajiny eurozóny, krajiny, na ktorých sme vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky tak bytostne závislí, všetky tieto krajiny padajú do recesie. Naozaj žijeme v kríze od konca roku 2008. Štyri roky života v kríze. Bohužiaľ, ani ten budúci rok sa nezdá, že by mal byť iný. Pri tejto smutnej skutočnosti sa ešte zastavím, ale pred tým si dovolím ešte jednu myšlienku. Verím, že tak ľavica, ako aj pravica sa zhodnú na tom, že toto číslo 2,9 % je správne. Len takýto prístup k správe verejných financií nám dáva možnosť zostať v klube, v klube s takými krajinami, ako sú napríklad Nemecko, Fínsko, alebo Francúzsko. Na čom sa však ťažko zhodneme, sú kroky, či opatrenia, ako sa k nemu dopracovať. My volíme cestu, aby sme čo najmenej brzdili hospodársky rast. A ak je to čo i len trochu možné, , neochudobňovali ešte viac nízkopríjmové skupiny. Toto je naša základná filozofia, ktorej účet bude vystavený po uplynutí roku 2013.
Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 sa síce z časového hľadiska začína 1. januára budúceho roku, ale v praxi ho nemožno odtrhnúť od minulosti a to hlavne od roku tohto, od roku 2012. Situácia v eurozóne, ale aj vo svete, vývoju rozpočtu určite nepomáhala. Ale čo je omnoho smutnejšie, že my, niektorí Slováci sme mu ešte ublížili, ešte viac. Zdevastovanie daňovej správy "odborníkmi" z SDKÚ, ktorého výsledky a dôsledky pretrvávajú až dodnes, sa možno zapíšu aj do učebníc hospodárskych dejín Slovenska ako obrovský trapas. A nielen to. Zabudli ste napríklad zakomponovať do rozpočtu výdavky na desiatky, stovky miliónov eur. Zabudli ste na päť tisíc učiteľov, ktorí dodnes čakajú na svoje očakávané a v rozpočte napísané priemerné platy. Na príjmovej stránke rozpočtu je ešte väčšia diera - jedno percento hrubého domáceho produktu.
Viete, pri akejkoľvek výmene vlád som presvedčený o tom, že existuje akási technokratická dôvera v základné dáta, základné údaje. Keď sme nastupovali v apríli, tak sme pracovali s východiskami rozpočtu na budúci rok, ktoré odhadovali potrebu konsolidácie, teda úsilia na zníženie deficitu pod 3 % v objeme 1,2 mld. eur. Dnes sú to 2,2 mld. eur. Takto sme sa na základe týchto čísel, ktoré sa, bohužiaľ, ukázali ako úplne nekorektné a nereálne, sme sa dostali z 1,2 na 2,2 mld. eur.
Áno, je pravdou, že aj my prichádzame tak trochu netradične s pozmeňovacím návrhom k štátnemu rozpočtu v čase, keď ešte rozpočet, ktorý sme pripravili, je len na začiatku schvaľovacieho procesu v pléne tejto Národnej rady. Ale prečo tomu tak je? Jednoducho preto, aby sme čo najviac zreálnili čísla štátneho rozpočtu ešte pred tým, než tento rozpočet vstúpi do platnosti. Je to fakt, ktorý nám nastavil vývoj zhmotnený v daňovej prognóze. To len potvrdzuje tú skutočnosť, že chceme hrať férovú hru so všetkými, s vami, ale hlavne s občanmi tohto štátu. V súčasnosti ponúkame verejnosti viac informácií, ako mal vlani sám minister financií.
Ak už hovorím o občanoch, rád by som v krátkosti odprezentoval aj filozofiu rozpočtu. S cieľom ochrániť výdavky podporujúce ekonomický rast je v rozpočte na rok 2013 zreteľná jedna základná priorita vlády a to je dopravná infraštruktúra. Okrem toho je viditeľná výrazná podpora aktívnej politiky zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Disponibilné zdroje rozpočtované na cestnú a železničnú infraštruktúru v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zároveň to predstavuje medziročný nárast zdrojov o 8,1 %, to je zo 152 mil. eur.
Samozrejme medzi priority vlády patrí aj vzdelávanie. Celkové výdavky ministerstva školstva rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 o 3,2 %, čo predstavuje nárast o 78 mil. eur, ak započítame aj pozmeňovací návrh, ktorý je pripravený a ktorým sa majú pokryť zvýšené platové nároky učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Rastú výdavky na jedného žiaka v regionálnom školstve. Rovnako rastú výdavky na jedného študenta vysokej školy. Rast celkových výdavkov zatiaľ nezahŕňajú prostriedky, ktoré vyplývajú z rokovaní medzi vládou a školskými odborármi. Naozaj sa týmto budeme zaoberať v najbližších hodinách. Ale ak sa to podarí, ak sa podarí dohodnúť navýšenie platov, tak to predstavuje dodatočných vyše 68 mil. eur. Chcem podotknúť, že v rámci týchto, alokácii týchto dodatočných zdrojov v takomto prípade stúpne priemerný plat pedagogického zamestnanca v školstve na 934 eur a očakávaná skutočnosť v roku 2012 je 840 eur v tejto kategórii zamestnancov. Čiže ak sa to podarí, tak ten nárast bude o 11,2 %, medziročný nárast priemernej mzdy pedagogických pracovníkov v školstve. To je tá skutočná ponuka, ktorá je naozaj na stole.
Na podporu rozvoja bývania cez dotácie pôjde v budúcom roku o 6,9 % viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako tomu bolo v schválenom rozpočte na  tento rok. Tieto prostriedky sú nasmerované do výstavby a obnovy bytového fondu, výstavby náhradných nájomných bytov, ale aj na štátny príspevok k hypotekárnym úverom a štátnu prémiu k stavebnému sporeniu. Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorého celkové zdroje v roku 2013 dosiahnu v porovnaní so schváleným rozpočtom tohto roku až o 12,4 %, to je skoro o 20 mil. eur viac.
V rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa pre rok 2013 na politiku zamestnanosti rozpočtuje 265 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu na tento rok o 83,5 %, o 121 mil. eur viac. Tieto prostriedky budú slúžiť na podporu politiky zamestnanosti, financovania nástrojov aktívnej politiky trhu práce a na príspevky na novovytvorené pracovné miesta. To sú všetko agendy, ktoré tak potrebujeme vzhľadom na situáciu, v ktorej sa náš trh práce nachádza vzhľadom na počet nezamestnaných a na hroziacu recesiu aj v budúcom roku. Vláda zároveň v pripravenej novele zákona o službách zamestnanosti sprehľadňuje systém poskytovania príspevkov aktívnej politiky trhu práce tým, že ruší vybrané opatrenia. Mení charakter poskytovania príspevkov na fakultatívny a sprísňuje podmienky ich poskytnutia, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády a zároveň môže to naozaj napomôcť presunu disponibilných zdrojov na tie nástroje politiky vlády v oblasti zamestnanosti, ktoré sa ukážu ako najefektívnejšie v danom období.
Objem verejných zdrojov do oblasti zdravotníctva dosiahne budúci rok výšku 4,1 mld. eur, čím dochádza k rastu použiteľných verejných zdrojov o 3,3 %, o 130 mil. eur oproti schválenému rozpočtu tohto roku. A všetky tieto prostriedky môžu byť naozaj využité na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.
Prioritou vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom roku budú štrukturálne opatrenia na strane príjmov aj výdavkov. Na strane príjmov to bude najmä zvýšenie daňovej disciplíny, ktoré patrí medzi najdôležitejšie témy najbližšieho obdobia. Práve preto sme už zaviedli niektoré opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré majú zabrániť daňovým únikom a zneužívaniu daňového systému ako takého. Vláda Slovenskej republiky zavedie aj ďalšie opatrenia na zabránenie možnosti páchať daňové podvody a na účinné potrestanie týchto aktivít.
Kľúčovou témou na strane výdavkov bude ich efektívnosť. Priestor na ich plošné znižovanie je naozaj vyčerpaný. Dôležitým projektom v tomto smere je projekt ESO - komplexná reforma verejnej správy, od ktorej očakávame aj lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov. Cielene chceme zlepšiť všetky oblasti verejných výdavkov, ako zdravotníctvo, trh práce a ďalšie, tak, aby sme čo najviac prispeli k ekonomickému rastu, rastu zamestnanosti, ale aj kvality života obyvateľstva.
Situácia v Európe, dámy a páni, je naozaj vážna, keď sa budúci rok očakáva v krajinách eurozóny recesia a očakáva sa len pomalé zotavovanie z tejto recesie. Navyše zúri aj dlhová kríza. Slovensko ako malá otvorená ekonomika výrazne podlieha vplyvom vonkajšieho prostredia. To všetci veľmi dobre viete. OECD znížilo odhad rastu európskej ekonomiky pre budúci rok. V nasledujúcom roku OECD očakáva recesiu šiestich krajín eurozóny a výrazne znížila rast aj nemeckej ekonomiky, od ktorej sme kľúčovo závislí. OECD predpokladá v budúcom roku mierny pokles hrubého domáceho produktu, blízky stagnácii. Hovorí sa o zápornom raste mínus 0,1 % a nízky rast pre krajiny OECD ako celku, do ktorej patria naozaj aj krajiny mimo Európy, tam je to číslo 1,4 percenta. Recesia v eurozóne by mala pokračovať aj v závere tohto roka. Ekonomika nášho najväčšieho obchodného partnera by mala po poklese v štvrtom kvartáli tohto roku opäť začať rásť v priebehu roka budúceho a rast hrubého domáceho produktu Nemecka dosiahne v roku 2013 len 0,6 percenta. Najväčší prepad hrubého domáceho produktu čaká dlhovou krízou poznačené Grécko o 4,5 %, Španielsko, ktoré by malo poklesnúť podobne ako tento rok o 1,4 %, a pokles hrubého domáceho produktu očakávajú aj krajiny ako Portugalsko alebo Taliansko.
Naše makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktoré bola prezentovaná na 28. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy 12. septembra tohto roku. Na základe tejto prognózy ministerstvo financií očakáva v budúcom roku rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,1 % HDP, a to vrátane vplyvu konsolidačných opatrení vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Tu len pripomeniem, že konsolidačný balík minulej vlády na rok 2011 pôsobil negatívne na rast vo výške okolo 1 % HDP.
Tvorba rozpočtu na budúci rok bola poznačená viacerými skutočnosťami, ako som už bol spomínal. Kolaps na finančnej správe spôsobený, vážené dámy a páni z opozície, vašimi nominantmi a vďaka tomu sme údaje, ktoré k príprave k rozpočtu sú za normálnych okolností známe v priebehu letných mesiacov, sme mali naozaj k dispozícii koncom jesene. Toto je fakt, ktorý je neodškriepiteľný a ktorý samozrejme poznačil prípravu rozpočtu na rok budúci. V rozpočte na tento rok, ktorý ste, dámy a páni z opozície, schválili, neboli uvedené výdavky za stovky miliónov eur, ktoré sme museli zaplatiť na jednej strane, a na strane príjmov sa do posledného dňa tohto roku potykáme s neuveriteľnými problémami. Tri daňové prognózy v tomto roku odhalili výpadky na príjmovej stránke rozpočtu vo výške takmer 700 mil. eur. To je jedno percento hrubého domáceho produktu. Jedno percento HDP. Tieto makroekonomicky významné diery nespôsobili naše tento týždeň schválené zmeny, ale vaša nečinnosť a neúprimnosť.
K spochybňovaniu našich plánov? Áno, budúcnosť je neistá a predpovede musíme my aj ostatní často revidovať. Väčšinou, bohužiaľ, k horšiemu. Prognózy daňových a odvodových príjmov boli prerokované na zasadnutí výboru pre daňové prognózy v pondelok tento týždeň. To sú najčerstvejšie čísla, ktorými disponujeme. Všetci členovia výboru, ktorý je zložený z členov mimo ministerstva financií, posúdili prognózu ako realistickú, opakujem, ako realistickú. V tejto súvislosti by som sa rád spýtal kolegov z opozície, či majú pre svoje odvážne tvrdenia, že po daňových zmenách vyberieme nakoniec menej, než by sme vybrali bez nich, podporu nejakého ekonometrického modelovania. Alebo aspoň kľúčových ekonómov, ktorí sa vyjadrujú k prognózam, ktorí sa v tom naozaj vyznajú. Alebo ide len o naivné a nepodložené, politicky motivované tvrdenia? V takejto situácii je preto dôležité, aby bol pripravený transparentne a férovo rozpočet, ktorý využíva najnovšie prognózy. Bolo by od nás nezodpovedné, ak by sme k zmene rozpočtu v týchto hodinách nepristúpili, ak máme naozaj údaje o tom, že príjmy v budúcom roku budú nižšie.
V porovnaní s prognózou zo septembra očakávame v roku 2012 daňové a odvodové príjmy verejnej správy nižšie o 231 mil. eur. Hlavným dôvodom je spomalenie plnenia daňových príjmov, nižšie efektívne daňové sadzby od posledného septembrového daňového výboru. Schválenie druhej časti konsolidačného balíka viac než vymedzuje zníženie efektívnych daňových sadzieb spôsobených vývojom v roku 2012, kvôli čomu očakávame v budúcom roku v porovnaní so septembrovou prognózou vyššie príjmy o 171 mil. eur vrátane naozaj aj prijatej legislatívy. V tomto roku máme aj po započítaní časti balíčka, ktorý sme museli urýchlene schvaľovať, k dispozícii až o 440 mil. eur menej. Menej, než obsahoval vami, kolegovia, vami schválený rozpočet na tento rok. Tohtoročný výpadok len na dani z pridanej hodnoty je 381 mil. eur, na dani z príjmov 226 mil. eur. Celkový výpadok sa na porovnateľnej báze šplhá naozaj k 700 mil. eur, k 1 % hrubého domáceho produktu.
Z titulu zníženia odhadu daňových a odvodových príjmov sme až teraz pri predkladaní rozpočtu nútení reagovať pozmeňovacím návrhom k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. A okrem toho, že do rozpočtu premietame nižší odhad príjmov, vytvárame priestor na zvýšenie platov zamestnancov v školstve a zároveň kvôli tomuto dôvodu pristúpime aj k zníženiu výdavkov niektorých kapitol. Ten pozmeňovací návrh bude bezprostredne po mojom vystúpení prednesený v pléne a bude hovoriť o tom, že tá pôvodne kalkulovaná rezerva vo výške 313 mil. eur bude znížená o 266 mil. eur z dôvodu tej uvedenej novej prognózy a ten zvyšok sa bude akumulovať ako zdroj pre navýšenie platov učiteľov vo výške 46,8 mil. eur. No ale na tých, na to navýšenie o 5 %, ktoré je momentálne na stole, potrebujeme vyše 68 mil. eur. Takže budeme ešte musieť znížiť výdavky niektorých kapitol, niektorých ministerstiev, a to v celkovom objeme 21,5 mil. eur. A skrátka prídu ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií a ministerstvo kultúry. To sú kapitoly rezortov, ktoré sa vyzbierajú na zvýšenie platov pedagógov a nepedagógov v školstve.
Plnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 až 2015 si pri realizácii konsolidácie verejných financií vyžiadalo aj prijatie konsenzu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia samosprávnych krajov SK8. V memorande o spolupráci bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015. V oblasti výdavkov samosprávy kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v budúcom roku vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu. Podobné princípy ako pri štátnom rozpočte. Mám na mysli hlavne úsporu osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na tento rok. Samozrejme, tieto podmienky sú modifikované na podmienky samosprávy, vo výdavkoch VÚC návrh rozpočtu verejnej správy rešpektuje ich spôsob premietnutia úspor v štruktúre výdavkov. To znamená, nie sú povinne viazaní alebo nie sú zaviazaní len na tieto dva zdroje. Mám na mysli výdavky bežné alebo osobné. A vo výdavku obcí sa uvedené zníženie premieta vo vzťahu k obciam s počtom obyvateľov nad 2000. Osobné výdavky a výdavky na tovary a služby u obcí s počtom obyvateľov do 2000 sú v návrhu rozpočtu premietnuté na úrovni roku 2012, to znamená, sa zmrazujú.
No ak za predpokladu, že bude prijatý pozmeňovací návrh, ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý premieta negatívne dopady poslednej prognózy príjmov, tak celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v roku 2013 v objeme vyše 17, alebo skoro presne 17 mld. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur. To znamená, pokles o 1,7 percenta. Ak od celkových týchto výdavkov ale odpočítame nasledovné tituly, to je rezerva na otvorenie druhého piliera v objeme 229 mil. eur - viete veľmi dobre, tak isto neistá rezerva, bude veľmi záležať na tom, ako sa rozhodnú ľudia v januári budúceho roku a na túto rezervu nie sú zatiaľ viazané žiadne konkrétne výdavky - ak z týchto celkových výdavkov odrátam výdavky z titulu metodické zmeny spôsobu výberu príspevkov od prevádzkovateľov jadrových energetických zariadení, ja mám na mysli poslednú novelu zákona o Národnom jadrovom fonde, tam je to vlastne neutrálnych 58 mil. eur, ak ešte od týchto celkových výdavkoch, 17 mld. mám na mysli, odrátam medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak potom, potom naozaj klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne o 6,2 %, čo predstavuje viac ako jednu miliardu eur.
Hovorím o tom preto, pretože kritika vo vzťahu k rastu výdavkov štátneho rozpočtu je absolútne neopodstatnená, neodôvodnená a ne-kom-pe-ten-tná. Nekompetentná naozaj, pretože o týchto číslach hovoríme.
Medziročným porovnaním návrhu rozpočtu verejnej správy za oblasť zamestnanosti dochádza v roku 2013 k nárastu zamestnanosti vo verejnom sektore o 4 945 osôb oproti rozpočtu na tento rok. Ale zamestnanosť v klasických štátnych rozpočtových organizáciách v návrhu rozpočtu na budúci rok oproti minulému roku klesá, podotýkam, v rozpočtových organizáciách napojených priamo na štát, počet tabuľkových miest klesá.
Medziročný nárast zamestnanosti v rozpočte verejnej správy je spôsobený nárastom počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb a zamestnancov územnej samosprávy o 3 807 osôb. Dôvodom týchto nárastov je najmä zreálnenie počtu zamestnancov verejných vysokých škôl, ako aj zreálnenie počtu zamestnancov regionálneho školstva oproti tomuto roku, keď, a to je taká, taký nechutný príbeh, keď boli počty pedagogických zamestnancov v návrhu, ale aj v skutočnom štátnom rozpočte na tento rok umelo znížené o 5 000 hláv. To je náš osobný príbeh, ale je to čierne na bielom, medzi rokmi 2011 a 2012 niekto, niekto zabudol, niekto naschvál vyškrtol, vykopol, môžete si povedať, použiť slovo, aké chcete, 5000 pedagógov. V porovnaní zamestnanosti vo verejnom sektore v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 k rozpočtu 2005, v ktorom sa prvýkrát, v tom roku 2005, sa prvý raz komplexne rozpočtovala a hodnotila zamestnanosť celého verejného sektoru, vychádza z tohto porovnania roku 2013 a 2005, že rozpočtovaná zamestnanosť sa za toto obdobie znížila z 380 000 osôb na 344 000 osôb, čiže je to menej o skoro 31 000 osôb.
Keď uvádzam návrh štátneho rozpočtu, musím samozrejme spomenúť aj reakcie Európskej komisie alebo medzinárodných inštitúcií, ktoré majú právo sa vyjadrovať samozrejme k našej hospodárskej politike, k našim výsledkom, a sú veľmi pozorne sledované, samozrejme, a hlavne medzinárodnými finančnými trhmi, ktoré vedia znepríjemniť život každej krajiny. Misia Medzinárodného menového fondu, ktorá sa uskutočnila v máji tohto roku, a bola týmto predstaviteľom tejto misie, boli im predstavené kroky vlády, potvrdila správnosť nastavenia hospodárskej politiky slovenskej vlády. Správa OECD zverejnená naozaj dnes 6. decembra, potvrdzuje, že Slovensko bude aj v nasledujúcom období jednou z najvýkonnejších ekonomík zoskupenia. Odporúčania OECD vítame ako inšpiráciu na posilnenie domácich zdrojov rastu. Obe inštitúcie vyzdvihli naše konsolidačné plány, spôsob znižovania deficitu vnímajú ako realistický, ako aj zámery v ďalších oblastiach, ako je zásadná reforma štátnej správy, zmeny v školstve, na trhu práce a inde.
Návrh rozpočtu bol po prvýkrát hodnotený aj Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Radou, ktorú sme si ústavným zákonom sami v závere minulého obdobia schválili, navrhli a schválili. Táto rada hodnotí veľmi pozitívne, že v návrhu rozpočtu je jednoznačná deklarácia kľúčového cieľa pre rok 2013, to znamená, zníženie deficitu verejných financií pod 3 percentá. A tvrdí, že kľúčové a podstatné aj pre budúce generácie je, že vládny návrh rozpočtu verejných financií na toto budúce obdobie smeruje k zlepšeniu dlhodobej pozície verejných financií. To znamená, na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Okrem toho hodnotí aj lepšiu transparentnosť a väčšiu informovanosť rozpočtu, ktorý máte na stole. Podľa v novembri zverejnenej správy Európskej komisie o makroekonomických nerovnováhach je Slovensko jednou z deviatich krajín Európskej únie, v ktorých Európska komisia nevidí riziko neudržateľného makroekonomického vývoja. Tak isto veľmi dobrá správa, analýza vychádza z hodnotenia 11-ch indikátorov, verejný, súkromný dlh, cez platobnú bilanciu, export, konkurencieschopnosť, zadlženie, zahraničné investície a podobne. Naozaj nie sme vnímaní ako problémová krajina.
Šéfka misie Medzinárodného menového fondu Daria Zakharová povedala, že "opatrenia, ktoré plánuje nová vláda, považujeme za dostatočné na splnenie plánu zníženia deficitu verejných financií pod 3 percentá v budúcom roku". To je citát. Nemecký minister hospodárstva a technológií, šéf nemeckých liberálov, Philipp Rösler povedal: "Slovensko môže ísť príkladom ostatným krajinám eurozóny." Tak zhodnotil snahu Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie.
Slovensko dokázalo v roku 2012 financovať dlh bez akýkoľvek problémov pri vysokom dopyte v aukciách a bezprecedentne najnižších sadzbách v histórii. Situácia na finančnom trhu znamenala pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov, na sekundárnom, na historicky najnižšiu úroveň pod 2,5 percenta. Tento stav využila naša agentúra pre riadenie dlhu na výrazné predzásobenie, ktoré pokrýva potreby štátu na podstatnú časť budúceho roka. Okrem výrazného dopytu v aukciách sa podarilo dosiahnuť aj historicky najnižšie úrokové sadzby. Za zmienku stojí napríklad emisia 12-ročného, to je výnimočne dlhý štátny dlhopis, s výnosom 3,42 percenta per anno.
Dámy a páni, ja by som v závere chcel zdôrazniť jednu vec. Rozpočet na rok 2013 má svoje riziká. To kľúčové riziko spočíva vo vývoji externého prostredia. Naozaj práca s týmto s rozpočtom, ak ho schválime v Národnej rade, nebude taká, ako sa to obvykle deje s rozpočtami v dobrých časoch. To znamená, nevrátime sa k nemu niekedy na jar a v polroku a nebudeme ho vyhodnocovať takto o rok. Rozpočet na budúci rok si bude vyžadovať riadenie verejných financií a realizáciu štátneho rozpočtu na týždennej až mesačnej, maximálne mesačnej báze. Aj z hľadiska vnímania výberu príjmov a tým pádom aj možného púšťania a financovania výdavkov. Čiže je úplne jasné, že vzhľadom na to, čo sa na našu krajinu a na Európu valí, budeme musieť vo veľmi krátkych časových intervaloch vyhodnocovať reálnosť tohto rozpočtu, hlavne zo stránky príjmovej. A keďže podstatnou časťou konsolidácie je naozaj aj úsilie, ktoré bude vykonané na strane samosprávy, je to otázka. A je to ťažký partner na dohodu. Máme dohodu, máme ju podpísanú, som presvedčený, že sa myslí smrteľne vážne. A musím opäť a opäť podčiarknuť, že bez pomoci, bez podanej ruky samosprávy by sme neboli schopní postaviť v tomto období takto ambiciózny rozpočet.
Na druhej strane budeme musieť naozaj monitorovať ten vývoj hneď v prvých mesiacoch budúceho roku z hľadiska prijímania rozpočtov v jednotlivých obciach a mestách, z hľadiska vývojov príjmov a výdavkov vo vyšších územných celkoch. Bude to náročné, bude to, bude to aj vzrušujúce.
Ja musím povedať, že bude to ťažký rok, rok 2013, ale s dávkou odvahy, s dávkou šťastia, pri zdravom rozume a s istým nadhľadom ho prežijeme v zdraví a bez ujmy.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz požiadam pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby uviedol

Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k Návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2013,

ktorý je pod tlačou 284.
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, páni podpredsedovia vlády, páni ministri, dobrý deň aj ja. Stanovisko k Návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2013 je vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám ho v súlade s § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V tomto stanovisku sme overili Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v kontexte Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, za správnosť zostavenia ktorých zodpovedá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Týmto overovaním sme získali primeranú istotu na vyjadrenie tohto stanoviska s cieľom prispieť k rozumnému a zodpovednému riadeniu fiškálnej politiky v záujme dosiahnutia jej stability a udržateľnej perspektívy v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Pri analýze makroekonomických predpokladov východiskového fiškálneho rámca a samotného návrhu štátneho rozpočtu sme dospeli aj k viacerým rizikám. Tak ako po minulé roky, najvýznamnejšie riziko pri vývoji reálnej ekonomiky Slovenska v roku 2013 vidíme v možnom poklese rastu exportných trhov Slovenska a v prehĺbení recesie Európskej únie v dôsledku dlhovej krízy. V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme vytvorenie, aj keď zníženej, rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pretože podľa prognóz Európskej komisie a OECD sa v roku 2013 očakáva zhoršenie vývoja vonkajšieho prostredia.
S cieleným znížením podielu schodku verejnej rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úroveň 2,9 % v roku 2013 sú však spojené aj ďalšie riziká. V prvom rade ide o riziko v odhade daňových príjmov, ktoré podľa nášho názoru vyplýva z kľúčovej otázky: Aká bude reakcia ekonomických subjektov na úsilie vlády Slovenskej republiky pokračovať udržateľným a kumulatívnym spôsobom v konsolidácii verejných financií, pre ktorú sú charakteristické rozsiahle a vzájomne prepojené legislatívne zmeny? V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme tiež aktualizáciu odhadu daňových a odvodových príjmov, v ktorom je premietnuté zhoršenie vývoja najmä preddavkov na daň z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty v druhom polroku 2012.
Pre vyjadrenia tohoto názoru máme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dostatok údajov a informácií, pretože Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa stal aj pozorovateľom vo Výbore pre daňové prognózy, ktorý je v zmysle zákona č. 493 poradným orgánom ministra financií. Očakávame, že sledovanie vývoja daňových a odvodových prímov a aktualizácie ich odhadov bude aj naďalej jednou z priorít Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to aj z dôvodu predpokladaného zhoršenia vonkajšieho prostredia. Vysvetlením tohoto očakávania je súčasné zhoršovanie vývoja plnenia daňových príjmov, čo sa stáva tiež jednou z priorít našej kontrolnej činnosti. Nepôjde len o zjednotenie výberu daní, ciel a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS s cieľom zvýšenia úspešnosti výberu daní a ich vymožiteľnosti, ale aj odhaľovanie rezerv a posilňovanie mechanizmov na zamedzenie obchádzania daňovej povinnosti, tzv. daňových únikov. Aj z tohoto dôvodu pozitívne hodnotíme a vyjadrujeme podporu prijatiu Akčného plánu boja proti daňovým únikom z 1. októbra 2012, k plneniu ktorého chceme prispieť nielen svojou kontrolnou činnosťou, ale aj skúsenosťami z pôsobenia v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií.
Ďalšie riziká naplnenia hlavného fiškálneho cieľa v roku 2013 vidíme na strane verejných výdavkov, a to z dôvodu zložitej situácie nielen v školstve, zdravotníctve, v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení, ale aj v ďalších sektoroch a subsektoroch verejnej správy. V tejto súvislosti vítame snahu vlády Slovenskej republiky hodnotiť viaceré politiky a ich mechanizmy s cieľom postupného znižovania rozpočtových tlakov a vytvárania fiškálneho priestoru pre financovanie projektov s významnejším hospodárskych a sociálnym vplyvom. Očakávame, že vláde Slovenskej republiky v súčinnosti so zástupcami hospodárskych, sociálnych a regionálnych partnerov sa bude dariť znižovať rastúce rozpočtové tlaky a vytvárať fiškálny priestor pre reformné opatrenia s hospodárskym a sociálnym vplyvom.
V tejto oblasti si uvedomujeme aj našu zodpovednosť a v strategickom zameraní nášho úradu plánujeme na základe výsledkov kontrolnej činnosti vydávať konkrétne správy o verejných politikách, ktoré by mali prispieť k prevencii a rozhodnutiam pre zodpovedné riadenie verejných financií.
Tradičným fiškálnym rizikom je aj indikatívny návrh rozpočtu územnej samosprávy, ktorý zostavuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Jeho plnenie v roku 2013 má pozitívne ovplyvniť spoločné memorandum o spolupráci vlády Slovenskej republiky, Združenia samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska, ale nemôžeme nevidieť, že plnenie jeho záväzkov nie je záväzné. To však neznamená, že plošné zníženie osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % v roku 2013 nie je v podmienkach územnej samosprávy nesplniteľné. Rozpočtových a fiškálnych rizík je, ako každý rok, samozrejme viac. Ich riešenie si vyžiada operatívnosť zo strany vlády Slovenskej republiky a tak ako doteraz aj jej spoluprácu a súčinnosť s hospodárskymi, sociálnymi a regionálnymi partnermi. A k tejto spolupráci sa, samozrejme, hlásime aj my. Len tak sa dá v podmienkach procedúry nadmerného deficitu dosiahnuť zníženie rozpočtovaného deficitu na úroveň 2,9 % z hrubého domáceho produktu a vyhnúť sa hroziacim sankciám zo strany Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje o posilnenie svojho postavenia v oblasti transparentnosti a zodpovednosti fiškálnej politiky. Významnými prínosmi posledných týždňov v tejto oblasti je podpísanie memoranda o spolupráci medzi Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tiež pozícia pozorovateľa vo Výbore pre daňové prognózy a príprava rovnakej pozície aj vo Výbore pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Tieto kroky vzbudzujú zaslúžený obdiv v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií, kde sme získali aj predsedníctvo jedného výboru svetovej organizácie INTOSAI. Sú základom nielen pre prístup k relevantným údajom a informáciám, ale predovšetkým pre skvalitnenie kontrolnej činnosti úradu, ktorá tak môže výraznejšie prispievať k posilňovaniu zodpovednej, bezúhonnej a transparentnej fiškálnej politiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnom rozpočtu na rok 2013 je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané. Nemáme k nemu zásadné pripomienky, a preto odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za prednesené stanovisko. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Duchoňovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (tlač 176).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 243 zo dňa 12. októbra 2012 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom Národnej rady, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorému výbory podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Všetky výbory Národnej rady, ktoré boli uznášaniaschopné a ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte pridelený, ich prerokovali v stanovenom termíne.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie ho na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013.
K výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 odporučili Národnej rade schváliť príslušné výbory nasledovne:
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre európske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou 14 176 483 302 eur, výdavky sa rozpočtujú sumou 17 235 214 564 eur, schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou 3 058 731 262 eur.
B. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami nedali žiadne výbory a teda neboli žiadne pripomienky.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
D. Platné uznesenie nebolo prijaté, čiže výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť.
2) K návrhu rozpočtov kapitol.
Návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol boli prerokované výbormi nasledovne:
A. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách gestorskými výbormi schválené kapitoly - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, zahraničný výbor, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
B. Schválené kapitoly s pripomienkami, zmenami alebo odporučeniami neboli v žiadnom výbore.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru k rozpočtovým kapitolám. Neprijal ho žiadny výbor.
D. Platné uznesenie nebolo prijaté, výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol, a to: 1) návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly, 2 ) návrh na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol, 3) návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol, neprijal žiadny výbor.
Nasledovné výbory - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a média, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre európske záležitosti, výbor pre sociálne veci -odporúčajú, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2013. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne: o bode spoločnej správy z časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 120 z 23. novembra 2012.
Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša a Jaroslava Demiana za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2013.
Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu s tým, že sa ako prvý hlásim do rozpravy. Ďakujem.