Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2016 o 1:15 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2016 1:15 - 1:16 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom. No ono je to pravda, niekedy sa proste dramaturg, ba dokonca aj ten, kto vedie casting, sekne. Dneska, samozrejme, dostali abonentky zaslúžilé tety bojovníčky, ani možno netušili, ako budú zvečnené Eugenom Kordom a ďalšími dokumentaristami, ktorí podali obraz balkóna, dá sa povedať, smutno, hravo vo viacerých dejstvách. Ale treba tiež povedať, že ak som sa na záver lúčil so statočnými na balkóne a s vytrvalcami v sále, ktorých som pozdravil na úvod, nechcem byť zlý a želám tým tetám, ktoré prišli so zápalom hodným lepšej veci bojovať za svojich miláčikov ktorýchkoľvek z tých papundeklových, aj živých, ktorých sa to týka, aby sa stretli, keď im pôjde o hlavu, s nepretečenou posteľou, s fungujúcim signalizačným zariadením a so zdravotnými sestrami, ktoré budú stíhať okolo nich všetko robiť. V opačnom prípade ich to dnešné nadšenie z balkóna v jednej chvíli môže dobehnúť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2016 0:49 - 1:09 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, vážení vytrvalí v sále i na balkóne bez rozdielu dresov, pohlavia a váh, je taký avantgardný čas na vystúpenie. Netušil som, že sa táto volebná éra bude končiť v skorých ranných hodinách, ale človek sa do smrti učí. Pred mnohými rokmi roku 1998 som zasneženou nocou kráčal dole z parlamentu s Jánom Langošom a vtedy boli časy, keď sa riešilo dedičstvo po Vladimírovi Mečiarovi, v neblahej pamäti. Teraz riešime to, čo je na stole.
A na úvod predstavenia by som sa chcel vyjadriť k scénografii. No trošku mám pocit, že klasici slovenskej scénografie Ladislav Vychodil alebo Aleš Votava by možno povedali, že to čo je tu ako aranžmán, ide mimo mísu, mech tu je, figúry tu sú. Samozrejme, ak by tu mal byť správny mech, tak v ňom by neboli posekané papiere, ale to, čomu sa u nás na Slovensku hovorí cash, peniaze, a tu by nestáli dve totožné figuríny občana Matoviča, ale stála by tu pestrá plejáda figurín, cez ktoré by som sa sotva prebil k rečníckemu pultu, stál by tu bývalý riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Forai, stál by tu známy salónny interpret modernej hudby raper Ego, stála by tu možno o paličke biznismenka teta Anka, keď nie live, tak aspoň v papundekli, stála by tu pani riaditeľka Domčeková, stál by tu obchodník s heliportmi, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Vaďura, stál by tu nejaký ten luxemburský kŕmič pacientov, stál by tu nepochybne i môj kolega masér Kostka a stál by tu iste oprávnene v plnej kráse i pán Senčák. A nad tým všetkým by so založenými rukami mysliteľa, ako je vo farbe a v oleji, vyvedený v starej budove Národnej rady stál človek, ktorý nie je Ženou z lesoparku, ako znie názov istej bratislavskej kapely, ale muž z mestského parku. A k nemu by najlepšie sa šikol tamten mech. Ale neboli by v ňom tieto papiere, boli by v ňom také, s ochrannými znakmi. No včera bol poučný zdravotnícky výbor. Ku cti nášho balkóna treba povedať, že tam majú hostia pomerne pekné tapacírované sedenie. To som ocenil pri návšteve na našom balkóne. Pravda je, že garda sa obmenila, lebo zaslúžilá Jednota dôchodcov už kosí nohami perinu a ostali tam len tí, ktorí sa, by som povedal bytostne o tú vec interesujú, neboli sme tam nakomandovaní a vybratí strážnou službou.
Pravdou je, že som sa včera dozvedel viaceré zaujímavé veci. O jednej veci som napísal do blogu. A čo už človek narobí, ak chce citovať klasika, tak si z toho blogu sám seba zacitujem. Dozvedel som sa hneď na úvod vystúpenia pána ministra Čisláka, o čo vlastne ide, však štrajkujú len 2 % zdravotných sestier, je to svätá pravda, ak by z každej stovky z nich na Slovensku celoplošne štrajkovali zdravotné sestry dve alebo dve mali PN-ku, tak by sme to nejako prežili, tých ostatných 98 % by pridalo trochu nadčasov, nieže by sme doteraz žiadne tie nadčasy nemali, prípadne by sme zvýšili koeficient počtu pacientov na jednu sestričku. Ani v tom nie sme doteraz majstri sveta, ba ani majstri Európy. Ale to by šlo. Problém je, ak je to ťažiskovo umiestnené do regiónov a nie je to plošné.
A ešte pozoruhodnejšie je, ak je to napríklad v regionálnej nemocnici. A ku cti pána riaditeľa prešovskej nemocnice slúži, že nám dal k tomu presné čísla. Verím mu, ešte zatiaľ mňa osobne neoklamal, aj keď neviem, kde vlastne vysvitne, že z 24 oddelení je tam ten úbytok len na šiestich a z toho predovšetkým na dvoch oddeleniach, a to takých, kde ide takmer z podstaty veci o život. Je rozdiel, tie sestry v mojom rezorte či chýbajú v dermatológii alebo chýbajú na resuscitácii. Je v tom trochu rozdiel. Každý, kto do toho trochu vidí, by to uznal. A tak vlastne odrazu vysvitne, že tam na traumatologických a priľahlých oddeleniach chýba zo 113 zdravotných sestier 50, to je trošku viac ako 2 %, a na oddelení anestéziológie a resuscitácie chýba zo 61 tých sestier 29. To sú všetko údaje pána tamojšieho riaditeľa (tiež tesne nad 2 %). Takže úplne najzaujímavejšie, čo som sa dozvedel, bolo to, a to povedal sám pán riaditeľ tej nemocnice, že ony tie sestry v Prešove boli vlastne spokojné s tým, čo dostávajú, a štrajkovali len zo solidarity. Ja sa pýtam, zo solidarity s kým štrajkovali, keď 98 % je tam podľa Čisláka spokojných? Tak s kým potom tie dve percentá boli solidárne? Iba sami so sebou mohli byť solidárne. To sú také záhady matematických interpretácií, lebo, viete, percentá sú ošidné. Ja som sa venoval problematike HIV infekcie. A v tom čase bola liečiteľnosť takmer nulová, smrteľnosť takmer istá, ale štatistika hovorila o malých číslach. S malými číslami, keď ide o zdravie a život, je to vždy tak, že je to, samozrejme, brnkačka, ak sa dozvieš, že AIDS dostali len štyria ľudia na Slovensku. Problém potom je, keď to diagnostikujú u teba. Vtedy sa tá štatistika zosýpa a začína ísť o kejhák. Takže tak je to stou dvojpercentnou štatistikou. Ono je to tak, niežeby na Slovensku neboli v zdravotníctve peniaze. Pravda je, že úmerne k tomu, čo ako národný produkt produkujeme a čo si dovoliť môžeme, do zdravotníctva netečie kriticky málo peňazí. Iná vec je, ako sa s nimi nakladá. A tu sa dostávame k úvahám o tom, že by bolo veľmi pozoruhodné poctivo spočítať, čo sa v zdravotníctve rozkradlo.
A, samozrejme, teraz nechcem povedať, že prihrievam si vlastnú polievočku, ale uvediem príklad, ktorý ilustruje zhruba môj názor na vec. SPP v čase Vladimíra Mečiara vedené nebohým Jánom Duckým, ktorý mal zlých kamarátov, s ktorými sa stretol pri tých poštových schránkach na prízemí, v tom čase produkovalo straty a Ján Ducký ako na vyváženie podpisoval tie zmenky. I takto vysoko lukratívny podnik v poctivých štátnych rukách fungoval ako SPP za Jána Duckého.
A musím povedať, že stále počúvam alebo počúval som, teraz to trošku utíchlo, že treba vyvlastniť, dobre že nie polarizovať súkromné poisťovne zdravotné, pričom budeme mať tú jednu, tú dobrú, tú štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá netvorí zisky. No ona ich možno aj tvorí, ide o to, tvorí ich kemu, ako hovoria priatelia na Záhorí. Nepochybne si viem predstaviť, že existujú jedinci, ktorí sú so ziskotvorbou Všeobecnej zdravotnej poisťovne pomerne spokojní. A, samozrejme, ak peniaze Všeobecnej zdravotnej poisťovne odtekajú tými správnymi kanálmi, tak na tom konci pre tie sestry ani pre niektoré iné potrebné veci veľa z toho nezostane. A mne je záhada, a teraz nad tým rozmýšľam ako lekár, v serióznej zdravotnej poisťovni DÔVERA, ktorej chcela súčasná moc, nech to stojí, čo to stojí, však je známe, že premiér Fico sa súdov nebojí, ako náš zástupca na Európskom súde síce prehral všetky tie súdy, ale inak je bez obáv, prehrať sa dá nakoniec aj bez obáv, každopádne nie je mi celkom jasné, aký by bol profit z toho, že by ešte aj to bezvýznamné percento, ktoré zazmluvnila, doktorovi Kostkovi zdravotná poisťovňa DÔVERA po zoštátnení prijala Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Je pozoruhodné, a teraz uvediem drobný príklad, keby ste si otvárali kynologickú ambulanciu pre psov, tak potrebujete na to hordu potvrdení, ich celú kopu od všetkých možných. Keď som bol na návšteve Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde pán riaditeľ Vaďura predviedol takmer Alexandrovcov, tí, čo tam boli so mnou z nášho výboru, videli, že to bolo nastúpené ako šíky Sovietskej armády. Tak každý tam odrecitoval to svoje. Ja som pritom položil otázku na tému istých personálnych nedostatkov, a teraz nehovorím o tom garantovaní, pri ktorom ma dneska doobeda opravil kolega Raši, ale o tom, že ak sa niekde poskytuje zdravotná medicínska starostlivosť, tak je tam povinný úväzok lekára, ktorý mal byť v čase Č na bojisku. Má tam byť, kontrolovať stav terapie, riadiť ďalšiu terapiu a tak ďalej. Na to všetko existujú predpisy. Ja som sa na nejakých takýchto jednotlivých poskytovateľov pýtal, keď ten pomerne mladý muž, ktorý mi tam odpovedal, povedal, že tu sa zistili nejaké nedostatky, ale sa riešia. Ja sa pýtam, ako tam funguje revízna činnosť, ako je možné, že keď revízny lekár príde v čase ordinačných hodín na poskytovateľské pracovisko a nenájde tam živého doktora, tak sa nič nedeje? Viem si predstaviť, že keby našiel niekto salmonelu v reštaurácii, tak tú reštauráciu zavrú a posypú soľou ako Kartágo, pričom minister z Komjatíc jej dá milión eur pokuty. Tuná celkom úspešne fungovala nejedna poskytovateľská inštitúcia, kde tí lekári, ľudovo povedané, nepáchli.
Veľmi pekné bolo vystúpenie garanta Kostkových masérní, ktorý zrejme z obavy, aby ho to tam náhodou nezačali liečiť, tam snáď ani v živote nebol. Zicher je zicher, samozrejme, to človek nevie, dvaja mocní muži strednej kvalifikácie sa ho ujmú a napchajú doňho dáke ihly podľa nejakej schémy. No tak tam radšej nechodil, samozrejme, je fajn takto garantovať. Kolega príslušný riaditeľ ma poučil, že môže taký jeden človek garantovať všetky odbory, čo nenamietam, ale očakával by som, že tam budú prítomní lekári, ktorí sú garanti správnosti poskytovanej terapie. I na našej klinike máme terapiu žiarením, dermatologickú, kde sú sestričky, ktoré pacientom pomáhajú, tam žiarič nastavujú, ale dĺžku, dávku, vývoj terapie kontroluje lekár, ktorý má toho pacienta neustále v merku, pričom zaznamenáva vývoj nálezu, nieže tam lekára nezoženieš. Takže pýtam sa, keď sme zazmluvnili tohto dobrého muža bez toho, aby nás ako Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zaujímala odborná istota toho, za čo platíme peniaze poplatníkov a tých, ktorí platia odvody, tak aké je podozrenie, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je tá najlepšia lampa, pod ktorou nie je najväčšia tma, a tak môžu celkom hladko odtekať peniaze a zdravotným sestrám sa nedostane.
No musím povedať, že nie je iste pre nijakého riaditeľa nemocnice radosťou, že má toto všetko na krku, ale aby ako bilanciu povedal, že jeho zdravotné sestry boli vlastne spokojné, je to v prudkom kontraste s tým, koľko z nich tú nespokojnosť prejavilo. A už kolega Novotný sa zmienil o tom, na čo som sa pýtal i pri tom výborovom podujatí, že sa mi zdá zvláštne, že sa po valaloch, luhoch a hájoch Prešovského kraja voľne ponevierajú sestričky ako tie nadpočetné medvede, ktoré potom v čase Č odchytíme, pričom sto z nich zoženieme na fľaku a priviažeme k lôžku. Neviem jíma ma skepsa, pretože buď sú tie sestry kvalifikované a potom mi je záhada pri existujúcich nadčasoch, ktoré tie, ktoré pracujú, robia, že ich už dávno nezamestnali, alebo sú menej kvalifikované, a tu, prosím, sa nikoho nechcem dotknúť, lebo aj taká sestra, ktorá pracuje v sociálnozdravotnom zariadení, musí mať kvalifikáciu. Ale predsa si viem predstaviť, že inštrumentárka na neurochirurgii potrebuje trošku iný grif na niektoré činnosti ako tá sestra, ktorá sa stará o Alzheimerových pacientov. To znamená, že sa mi jednoducho nezdá isté, že tie sestry, ktoré boli tak hladko nájdené a tam prijaté, majú príslušnú kvalifikáciu, registráciu a všetko to, čo by sa normálne pri pracovnoprávnom zväzku malo kontrolovať. Pán minister, samozrejme, nemohol vedieť, keď som sa ho spýtal, čo robila tá stovka sestier predtým, na to odpovedať. On to vedieť nemusí, no pani personalistka tam veľmi statočne odpovedala, ako to bolo. Ale, znova, ak tie sestry prišli zo špitálov z okolia, tak tam, presne, ako povedal kolega Viliam Novotný, mali tri vrstvy sestier pri vchode na oddelenie, ktoré už nevedeli, čo majú robiť, no tak ich teda pustili veľkoryso s tým, že nech idú na výpomoc. Neviem, či sú také pracoviská, kde to tak je.
Summa summarum, o všetkých faktoch, ktoré sa dozvedáme o situácii, pri ktorej vraj o nič nejde, ako sa hovorí žargónovo, je to brnkačka, mňa jíma podozrenie, že celkom taká brnkačka to nie je. Ak tu zaznieva informácia, že keď Janka Šipošová pôjde do špitála, tak sa tam o ňu iste dobre postarajú, nepochybne tomu verím, ale to, čo by jej na to odporučili, je možno Nemocnica svätého Michala, kde je nádej, že bude fungovať digitálny röntgen, ktorý nefunguje ani na I. chirurgii ani v Ružinove, kde bude fungovať výťah, ktorý striedavo nefungoval smerom na I. internú, a kde budú fungovať aj kotly, ktoré tak sem-tam nefungujú na Antolskej. Ide teda o to, že sa vždy dá nájsť akési vysvetlenie. Ináč, jednou z prvých vecí, ktorú sme rušili po novembri 1989, bolo Štátne sanatórium a papalášske nemocnice. Neviem, kam sa uberáme teraz, ale, dobre, ak všetky tieto nemocnice budú prístupné i občanom, tak niet k tomu výhrad, kto by si neželal dobrú nemocnicu, veľa zdaru želám kolegom v tom sv. Michalovi, nech sa im darí a nech dobre liečia. Iste to tak bude, ale chcem teda povedať, že vybaviť ten súčasný stav tým, že už nejde o krízu, že vlastne, ako hovoria Francúzi, tout va bien, všetko ide dobre, ma nenapĺňa istotou. A myslím tiež tak na učiteľov, učiteľky, ako aj tých učiteľov z karloveskej školy, ktorí včera pritiahli na námestie SNP, kde som prišiel aj ja rád, zvýšiť to kvórum, pretože človek vo svojom živote je chvíľami žiakom, chvíľami rodičom, to znamená, dačo k tomu školstvu má, tak aj keď nie je doktorom, tak aj tak niečo s tým zdravotníctvom má.
A ja želám, samozrejme, pacientom v prešovskej nemocnici, žilinskej nemocnici aj trnavskej nemocnici pevné zdravie, dobré, vyspaté, oddýchnuté a nevyčerpané zdravotné sestry, ktoré nie sú nespokojné a frustrované z toho, ako je ich práca honorovaná. A ak aj toto naše nočné sedenie nepovedie k náprave danej veci, tak bude dobré, ak si zapamätáme, o čom bolo, a budeme tak v budúcnosti hľadieť na tie sestry s tým, že nezabudneme na ne, a ctime si tie, ktoré nabrali guráž, a ctime si to, že povedali nahlas, že to nejde dobre. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.12.2015 17:15 - 17:17 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No každopádne musím povedať, že tento príbeh, ktorý dal nám kolega Hlina k lepšiemu, je hoden teda absurdných dramatikov Jeľneskom počínajúc a Havlom pokračujúc, ale každopádne už mi je zhruba jasné, na čo je nám treba 2,5-tisíc nových policajtov. Teda desať pošleme na schengenské hranice akémusi spriatelenému štátu, piati budú zabezpečovať našich dovolenkárov v Chorvátsku a tá zvyšná partia bude obstarávať, dá sa povedať, štafáž k takýmto hrdinským činom. No sme bohatý štát a mali sme tri policajné autá a hŕstku policajtov na to, aby riešili vážny problém - kam s kontajnerom. Kedysi o tom písal Jan Neruda - Kam se slamníkem. Ale musím teda povedať, že predsa prituhuje, lebo keď si, vážený kolega Hlina, robil akciu pred Biľakovým domom, tak vtedy sa tomu nevenovala primeraná pozornosť a predsa len musíme povedať, že kvalita práce bezpečnostných zložiek sa zlepšuje od čias ochrany Biľakovho bydliska. Teraz, pravda, aj príslušné bezpečnostné zložky poctivo pracujú pri ochrane Biľakovho pamätníka, ale predsa len nie s takým nasadením, ako v tejto kauze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.12.2015 15:15 - 15:15 hod.

Peter Osuský
V mene ôsmich poslancov strany Sloboda a solidarita si dovoľujem celému plénu a občanom Slovenska zaželať radostné sviatky vianočné, pevné zdravie, zdravý rozum, vieru a nádej do nového roku, vieru a nádej, že bude, dá Boh, inak a lepšie. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.12.2015 14:43 - 14:44 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem obidvom kolegom. Áno, ako povedal kolega Novotný, vážený Tibor Bastrnák, je to tak, že keď Ústavný súd má nález o nekrytí, tak ho stačí len "copy paste" a dať mu nový dátum.
A pokiaľ ide o tú výbornú teóriu terapiou uzneseniami, je to veľmi dobrá teória, len bude treba presvedčiť pokladníčku v IKEI, že keď si sestrička pôjde kúpiť vianočný stromček, že by zaplatila uznesením, ale myslím si, že bude s týmto koncernom treba dlhšie rokovať, aby túto alternatívu prijal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.12.2015 14:27 - 14:40 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, ospravedlňujem sa dvom statočným poslancom SMER-u zo zdravotného výboru, že sa možno budem trochu opakovať, lebo len toľko ich tu je pri prejednaní toho podľa mňa dôležitého zákona. Ale nedá sa, než nepovedať, že keď som sa pred asi dvoma mesiacmi stretol v Slovenskej televízii s pánom poslancom Rašim, predsedom zdravotného výboru, tak v rámci debaty o tom, čo sa blíži, ma ubezpečil, že pána ministra Čisláka síce v Košiciach vypískali, čo som tam povedal, ale všade inde ho vraj vytlieskali. No. Neviem, ako tlieskalo tých 1 000 sestier, ktoré podalo výpovede, ale zrejme to nebol príliš výrazný potlesk. Každopádne to, čo sa teraz deje, je - dá sa povedať, skoro tak ako ochrana bezpečnosti občanov - ukážkou čohosi, čo sa dá pochopiť, ale nie ospravedlniť blížiacimi sa voľbami. Sestry bojujú od rozhodnutia Ústavného súdu oprávnene o úpravu svojich platov roky rokúce. Teraz tesne pred koncom zápasu i svojej zodpovednosti sa dočkali zákona, ktorý má jeden drobný háčik: nemá zaistené finančné krytie. A ak dnes milý kolega po skončení výboru zdravotného nám povedal, ale o 50 mil., to je drobná administratívna operácia.
No, tak ono je to tak s tými 50 mil. Ak by to bola drobná operácia, tak sa tu prijímal rozpočet, ale je pozoruhodné, že štát navýšil platby za svojich poistencov na, ak sa nepletiem, štyri mesiace. To je tak zvláštne, že zaberiem na štyri mesiace, ale potom už nezaberiem, ale tvrdím, že peniaze sa nájdu.
Ja už som vo výbore hovoril o prútikároch a o virguli. Je fajn hľadať peniaze. Našli sa peniaze na Váhostav, našli sa aj na lacnú kompu. Ale povedať o 50 mil., že je to drobná administratívna operácia, je trochu na hrane.
A zároveň treba povedať, že je to zvlášť na hrane vtedy, ak za prvé nemám tlačiareň a papier s ochrannými znakmi, aby som pustil rotačku a tých 50 mil. vytlačil, pretože pri všetkej sile a popularite a ochrane Slovenska ani Robert Fico nie je Mario Draghi, takže tú rotačku pustiť nemôže. A hlavne nejde v tomto do konečného dôsledku len o 50 mil., pretože pripúšťajú i kolegovia zo SMER-u, ktorí sú riaditeľmi nemocníc, že majú spokojných lekárov, ale zároveň musia uznať, že majú zadlžené nemocnice. A dlh nemocníc je dnes nie 50, ale zhruba postupne skoro 500 mil. eur. A to je už taká väčšia administratívna operácia. To nie je niečo, čo sa dá vybaviť myknutím pleca.
Kolega opäť namietol, no ale dlh sa tam tvorí stále. No áno. On sa tvorí stále, ale tak ako zaznelo vo vystúpení môjho predrečníka, ak by sestry mali napriek nezabezpečeniu tých zdrojov, pretože poisťovne tiež nemajú rotačky v suterénoch, ak by mali dostať to, čo sa im má zvýšiť i v tých okresných špitáloch, kde to vnímali ako svetielko nádeje, tak je otázka, kde sa na to vezme, resp. ako hovoril kolega Novotný, ak sa na to vezme, z čoho sa to uberie.
Lebo Michail Vasilievič Lomonosov povedal pred hádam dobrými 200 rokmi, že "hmota je večná a nekonečná". To je výborný citát. Ja som to transponoval do mojej verzie, že peniaze sú konečné, a nie nekonečné. A ešte väčší klasik ekonomiky, ako som ja, pán profesor Václav Klaus niekedy začiatkom 90. rokov povedal: "Peníze nejsou a nebudou." A ja mám túto obavu, že narábame s peniazmi, ktoré sa musia nájsť. Ale ak mám v rukách rozpočet a ministerstvo financií a zákonom sa zaväzujem, že niekomu niečo dám, tak mám konať, aby to mohol dostať, a nevybaviť to krásnym slovesom "nájdu sa".
No, je tiež možné, že sa nenájdu. A ak sa nájdu, tak to, a preto som hovoril o súvise s nemocnicami, a zopakujem tie tri drobné príklady z neďalekého okolia a z priľahlých farností i v pléne. Vo fakultnej nemocnici nefungoval jednu dobu röntgen, pretože bol pokazený, a fakultná nemocnica, dnes už hrdo zvaná univerzitná, nezaplatila opravu tohto prístroja spred vyše polroka s tým, že išlo o sumu rádovo okolo troch ši štyroch tisíc. A ten, ktorý je subdodávateľom opráv, povedal, že kým sa mu nezaplatí stará sekera, hovorím nie 50-miliónová, ale trojtisícová, tak on nepríde. Neexistuje spôsob, ako prinútiť súkromnú firmu, ktorá opravuje röntgenové zariadenia, že musí prísť. Také stanné právo neexistuje. Pokazil sa v starej budove, dobre vyše 130-ročnej nemocnice opäť raz zas výťah zo suterénu na druhé poschodie. Na prvom poschodí je interná klinika, I. interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, a moja v budove pracujúca manželka míňala na schodoch statného urasteného muža zo Záchrannej dopravnej služby, ktorý na chrbte, ako nosievame deti, takže cez lakte visia kolená babičky a babička drží záchranára okolo krku, túto vynášal na I. internú kliniku. Niekto si povie, no brnkačka. No veď hej, brnkačka. Oprava výťahu. Ale opravár výťahu nedostal od apríla zaplatené, čo má za následok, že si celkom spokojne ako súkromný opravár povedal, to nie že ochránime pred exekúciami toho alebo onoho. On chce to, čo poctivo urobil, mať poctivo zaplatené. A keďže sa mu to nedostalo, tak neprišiel na zavolanie.
A na záver, a to už som zmienil aj v jednom blogu, sú kotle na Antolskej. Som hlboko presvedčený, že to, že keď sa pokazil prvý a druhý kotol veľkej bratislavskej nemocnice, rozhodne verím kolegom z riadenia tejto nemocnice a z manažmentu, že to nebol šlendrián, pre ktorý nedali opraviť ten kotol prvý a potom už ani ten druhý, ale možno skutočne sa jedná o nedostatok zdrojov.
Takže ak povie kolega Valocký, že doktori v Nitre sú spokojní, ja mu verím, že môžu byť spokojní. Otázka je, koľko má nitrianska nemocnica dlhov. A do tejto situácie dlhu okolo pol miliardy prichádza teraz kvapka v mori akýchsi 50 mil., ktoré sa nájdu. Lenže ak sa nenájdu ďalšie a ďalšie, nie 50 alebo stovky miliónov, tak sa prestanú opravovať röntgeny, kotle aj výťahy a potom sa ukáže, že to, že si pacienti nosia záchodový papier do nemocnice, je ten najmenší problém nášho zdravotníctva, lebo potom to bude horšie. A ak tých 1 000 sestier reprezentuje vysokokvalifikovanú a pre fungovanie zariadenia nevyhnutnú silu, tak to neodbavíme tým, že sa niekde nájdu peniaze. Lebo pätnásteho, alebo kedy je výplatný termín, tie peniaze bude treba a opäť pätnásteho vo februári tiež a pätnásteho marca tiež.
A má to taký smutný historický háčik, keď už som hovoril o Lomonosovovi, tak ešte spomeňme neblahé konce francúzskych kráľov, ktorí hovorili "apres nous le déluge" - po nás potopa.
No, ja viem, že priatelia v SMER-e si myslia, že aj po marci budú mať príležitosť hľadať peniaze, ktoré treba na to, aby to fungovalo. Ja sa ale domnievam, že by zákony, a jedná sa o zákon, ktorý vrátil pán prezident, by nemali byť postavené na tom, že sa peniaze budú hľadať a prípadne nachádzať. Lebo pri hľadaní rizikujeme aj to, že ich prípadne nenájdeme. A potom aj tá drobná nádej okresných nemocníc, že si v nich sestry polepšia, sa ukáže ako ilúzia.
Preto si myslím, že to, čo pán prezident namietol, namietol správne. A to, že by takýto zákon, ktorého, by som povedal, hlinené nohy ohrozujú zdravie občanov, pretože podotýkam jednu vec, v ústave sme si s výnimkou tých, o ktorých hovoria iné zákony, všetci rovní. Takže právo bojovať za svoje oprávnené požiadavky a mzdy mnohých sestier sú pod všetku úroveň a sú oprávnenou požiadavkou, ak sa majú zvýšiť, majú rovnako právo zdravotné sestry, ako mali šoféri tirákov alebo ako majú železničiari. Nie je v ústave nikde napísané, že zdravotná sestra nemá právo riešiť svoju ekonomickú situáciu spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. A ak tie sestry z ARA, JIS a iných dôležitých existenčných zložiek nemocnice podajú výpoveď, tak neurobia nič, čo by sa priečilo ústave, ich občianskym právam a zdravému rozumu.
Preto si myslím, že snaha pána prezidenta, aby doslova svojím návrhom prinútil zodpovedné štátne štruktúry a zodpovedné stavovské organizácie k dialógu a k dohode, ktorá bude stáť na niečom istejšom, ako je nachádzanie akýchsi peňazí, ktoré sme nedali do rozpočtu, že ak túto snahu prezident vyvinul, tak zdravý rozum káže podporiť túto snahu.
Samozrejme, tak ako vo výbore, neočakávam rozhodne žiaden zázrak. Tak ako sme sa ho nedočkali v čase blížiacich sa Vianoc a sviatkov lásky a pokoja pri drobnom pozmeňujúcom návrhu za 250-tisíc eur, ako prácne vyrátal kolega poslanec, vo veci darcov krvi, tak musím povedať, že sa ho zrejme nedočkáme ani pri tomto pokuse riešiť to, čo je inak, ako som povedal, po nás potopa. Problém je, že tá potopa zasahuje jednak zdravotné sestry a jednak tých, o ktorých sa svojou ťažkou a zodpovednou prácou starajú. A preto je na pováženie, ako máme hlasovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.12.2015 10:43 - 10:45 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec. No, áno, dokonca moja staropamäť mi hovorí, že som vášho otca zažil ako člen alebo hovorca úzkeho výboru VPN vo fakultnej nemocnici, a to som ešte nevedel, že sa raz budem stretávať s jeho synom. A tým pádom je mi jasné, prečo odmalička máte vzťah k tejto tekutine.
Pravda je, že tak ako som podčiarkol, nikto z tých, ktorí desiatky rokov darúvali krv, to neurobili kvôli zákonu Novotného, ktorý prišiel dnes. A musím povedať, že keby neexistovalo na tejto zemi nijaké iné zvýhodnenie kohokoľvek za čokoľvek, tak by som mohol akceptovať túto interpretáciu problematickej stránky. Pravda ale je, že - tak ako na obveselenie - majú sudcovia Ústavného súdu právo používať bratislavskú električku alebo trolejbus zadarmo, je to fajn, nikdy nikoho nenapadlo skúmať toto vynikajúce zvýhodnenie, tak je okolo nás zvýhodnených mnoho ľudí, ktorí robia možno svoje povolanie, napríklad sú vojaci alebo príslušníci jednotiek ministerstva vnútra a sú nejakým spôsobom zvýhodnení. Darovanie krvi nie je poslaním. Tí ľudia to robia mimo čokoľvek a nemyslím si, že to, ešte raz hovorím, budú odteraz robiť viac alebo menej kvôli prijatiu alebo neprijatiu Novotného malej novely.
Jednoducho s týmto a vôbec oceňovaním dobrých skutkov ja problém nemám. Možno som meritokrat, ale myslím si, že dobré veci sa majú oceniť, i keď to možno uberá z tej nádhery úplne nezištnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.12.2015 10:31 - 10:42 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení priatelia, na úvod svojho vystúpenia si dovolím predoslať, že som v konflikte záujmov. Musím povedať, že som hrdý na to, že som v konflikte záujmov, pretože som vždy považoval tú svoju zlatú Jánskeho plaketu za to najspravodlivejšie a poctivejšie ocenenie, aké sa človeku môže dostať. Striebornú, bronzovú ani zlatú či diamantovú Jánskeho plaketu, alebo Kňazovického medailu totižto človek nemôže získať nekalým spôsobom. Môže ju získať veľmi poctivo, merateľne a získava ju za niečo, čo by mohli robiť mnohí, ale mnohí nerobia. Ak priateľ Novotný hovorí o 90 tisícoch držiteľov takéhoto ocenenia od 60. rokov, je zrejmé, že v 5,5-miliónovom národe, i keď odrátam deti a starcov, je oveľa viac tých, ktorí nikdy v živote, ani ich nenapadlo darovať svojmu blížnemu život zachraňujúcu krv alebo jej produkt.
Spoločnosť väčšinovo akosi počíta s tým, že existujú ľudia, ktorí pravidelne zásobia túto spoločnosť svojou krvou, a spoločnosť potom siahne do krvnej banky a v prípade potreby si ju nechá naliať. To je bežná úvaha. No áno, pravda je, že sa, dá sa povedať, kalkuluje s tým, že existuje takáto skupina ľudí. Ako vicestarosta mestskej časti Staré Mesto i ako lekár, i ako nakoniec darca krvi som mal štyri roky tú česť v mene zastupiteľstva a starostky Starého Mesta zúčastňovať sa na oceňovaní Jánskeho plaketami darcov krvi. Videl som tam slušných ľudí zo všetkých obvodov, resp. častí mesta Bratislavy a musím povedať, že to boli ľudia z najrôznejších vrstiev, najrôznejšieho veku, najrôznejšieho, iste, i spoločenského postavenia, a keďže vôľa prijať alebo neprijať tento zákon je, povedzme si otvorene, i v rukách vládnucej strany disponujúcej dostatočnou väčšinou hlasov, tak vyjadrujem nádej a presvedčenie, že hádam medzi tými slušnými ľuďmi, ktorí tam boli, boli i takí, ktorí sú možno voličmi SMER-u. Chcem teda povedať, že ak existuje v tomto parlamente predložený nestranícky zákon, tak toto je nestranícky zákon, pretože ako darcami, tak i príjemcami krvi a jej produktov sú ľudia bez rozdielu politickej príslušnosti alebo sympatií k tomu či onomu politickému hnutiu, či strane. Neviem si predstaviť rozumný dôvod, pre ktorý by niekto v tomto parlamente mohol za tento návrh kolegu Novotného nezahlasovať. Jednoducho, nejde mi do hlavy, že by sa tu našiel niekto, ktorý by to pri plnom vedomí a bežnom zamyslení sa nad behom sveta mohol urobiť.
No, nerobím si napriek tomu ilúzie, ale bolo by dobré, aby si všetci tí, ktorí nedajú hlas tomuto návrhu, naň minimálne spomenuli vo chvíli, keď niektorý z ich blízkych a blížnych rozflákaný po autonehode alebo vystavený ťažkej kardiálnej operácii bude potrebovať krv od toho, ktorému oni svojím hlasom odopreli aspoň aké-také, by som povedal, dodatočné ocenenie. Lebo presne ako povedal kolega Novotný, tí ľudia, ktorých som videl na pódiu preberať ocenenia, boli mladí, starší, ale nepochybne zdraví. Môžem to povedať i za seba, ostatný raz som daroval krv asi pred rokom a za svojich 62 rokov života a nejaké týždne som mal spolu tri dni práceneschopnosť a v zásade komunikujem s lekárom najčastejšie pri transfúznom odbere. To znamená, že nespotreboval som priveľa zo spoločnej zdravotnej kasy podobne ako tí, ktorí sú oceňovaní a o ktorých je reč v návrhu tohto zákona. A, samozrejme, nešťastie i choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch a i u mnohonásobného darcu krvi sa môže odrazu objaviť v päťdesiatke leukémia alebo nejaký iný vážny proces, pre ktorý sa stáva chorým, dokonca vážne chorým a dokonca vážne lieky potrebujúcim človekom. Iste to nebude veľké číslo, ale považujem za primerané, aby táto hŕstka, lebo v porovnaní s populáciou je to stále hŕstka ľudí, mohla v tej chvíli pocítiť, že to, že zachránila ix ľuďom život, sám som odovzdal, zhruba počítané, asi 22 litrov krvi, že si zaslúži istú, chcem povedať, aj keď čo je to proti sláve Božej, ale istý akt uznania zo strany spoločnosti
No, samozrejme, oni tí darcovia darovali tú krv, nevediac, že poslanec Novotný príde s týmto návrhom zákona. Oni ju nedarovali preto, aby mohli využiť dopravnú zdravotnú službu alebo dostať úľavu na liekoch. Je ich len hŕstka. Je ich oveľa menej ako dôchodcovia. Asi je to ich chyba, pretože nemajú pri voľbách taký veľký počet hlasov ako dôchodcovia, napriek tomu sa domnievam, že úľavu pri hradení liekov si zasluhujú aspoň tak ako dôchodcovia, ak nie viac. To znamená, že ako som už predoslal, nenachádzam rozumný dôvod, prečo nepodporiť tento návrh zákona, ak tým dôvodom, ale sotva ak rozumným, je to, že ho navrhuje opozičný poslanec Viliam Novotný. Samozrejme, nič to nemení na tom, keby som ho navrhol ja, bola by úvaha tých, ktorí nedajú svoj hlas, zrejme tá istá, pretože kategorická chyba je, že to možno neprinesie toľko hlasov a ešte to navrhuje ktosi z opozície. Nič to ale nemení na fakte, že sa blížia Vianoce, čas radosti, veselosti, ľudskej blízkosti a možno i trochu obetavosti a lásky k blížnemu svojmu, a málokto v tejto pomerne a dosť a možno čím ďalej viac egoistickej spoločnosti koná dobrovoľne, bez náhrady a bez toho, aby ho ocenil návrh Viliama Novotného, tak ako koná, a tí ostatní s tým spokojne kalkulujú.
Nuž pravda je, že neexistuje možnosť donútiť niekoho darovať krv. Z darovania krvi sa nedávajú výpovede, ale ak by takéto niečo nastalo, tak by spoločnosť odrazu zbadala, že si tú krv bude musieť z iných zdrojov kupovať, míňať na ňu prostriedky, nemalé prostriedky, pretože na svete je krv. Jeden z problémov šírenia sa epidémie HIV infekcie v 90. a koncom 80. rokov bolo to, že mnohé veľké krajiny nemavšie dosť darcov krvi, kupovali krv v rovníkovej Afrike, na Haiti a inde. A tak prišiel k svojej HIV infekcii napr. legendárny čierny tenista, prvý víťaz Wimbledonu čierny Arthur Ashe a ďalší, ktorí ju nezískali ako sexuálne prenosnú chorobu, tú infekciu, ale získali ju ako príjemcovia transfúzie.
Na Slovensku sme mali šťastie, že takýto prípad u nás nebol. Bolo to i preto, lebo existovalo tých 90-tisíc ľudí, o ktorých hovoril Viliam Novotný, ktorí darovávali priebežne krv v takom rozsahu, že nielenže jej bolo na Slovensku dosť, ale že sa dokonca s ňou aj šmelilo a páchali sa rôzne nekalosti, ale takí sme, národ holubičí, pohostinný, a iný, aspoň, čo si o sebe toto myslíme. Pravda je, že sa kalkulovalo s tým, že nás bude dosť. Chvalabohu, zatiaľ nás dosť je, ale ďalšia cynická kalkulácia, že tí blázni budú tú krv chodiť darovať, či im my Novotného novelu prijmeme, alebo nie, je cynická a bezcharakterná, a tak ako poznáš vtáka po perí a strom po ovocí, tak poslanca poznáš po hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.12.2015 10:29 - 10:31 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený poslanecký zbor, vážený predkladateľ, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa týmto hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2015 15:41 - 15:43 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, nepochybne iste i Árpád Érsek pripustil, že ľudia majú radosť, že majú väčšiu, frekventne jazdiacu kompu, o tom niet, samozrejme, pochyby. Ten drobný háčik je v tom, že ani nová, krásna, lacná kompa nedokáže, ako tu zaznelo, v čase hmly a ľadochodu doviezť pacienta s náhlou mozgovou príhodou, s infarktom myokardu alebo s pôrodom. To znamená, že istý háčik tu zostáva a v tomto zmysle by bolo možno bez ohľadu na politiku cenné zvažovať alternatívu, ktorá by toto riziko odstránila.
Ja viem, že ľudí, ktorí nič z uvedených diagnóz práve nepostihlo a práve nejdú ľady a nie je hmla, tak sú radi, že majú dobrú kompu. Ale existujú vždy prípady, pre ktorých ani toto dobré riešenie nie je tým záchranným.
A tie argumenty typu, že ľudia sú radi, no samozrejme, že sú radi. Ja myslím, že pacient, ktorého by vsúvali do cétečka za 1 600-tisíc eur v Piešťanoch, by tiež bol celkom spokojný, lebo on by fungoval, ten prístroj. Vždy je otázka, či je tá radosť za primeranú cenu?
A tu je kameň úrazu celej tejto veci, to znamená, že na niektoré otázky, ktoré padli pri predložení, neočakávam nijakú zvláštnu odpoveď ani od ÚVA ani od nikoho iného, lebo tú odpoveď dáva zdravý rozum a ceny nafty v Rotterdame.
Takže ešte raz hovorím, vec môže byť radostná, ide o to, za čo tá vec je a koľko stála daňového poplatníka, lebo nič tu nikto nedal zo svojho. Všecko dostali tí občania i z vlastných daní.
Skryt prepis