Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, milé dámy, páni, dovoľte mi, aby som takisto vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016, aj keď po vyčerpávajúcom a kvalitnom vystúpení pána ministra je ťažké doplniť nejaké ďalšie informácie, napriek tomu mi teda dovoľte vystúpiť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Keďže sa blížime k...
Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, milé dámy, páni, dovoľte mi, aby som takisto vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016, aj keď po vyčerpávajúcom a kvalitnom vystúpení pána ministra je ťažké doplniť nejaké ďalšie informácie, napriek tomu mi teda dovoľte vystúpiť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Keďže sa blížime k záveru volebného obdobia, pri hodnotení rozpočtu verejnej správy na budúci rok je potrebné sa obhliadnuť na začiatok tohto volebného obdobia, aby sme si pripomenuli významné míľniky, teda najmä legislatívne zmeny, ktoré formovali hospodársku politiku Slovenskej republiky. Rovnako je dôležité pripomenúť si, ako vnímala tieto procesy opozícia, najmä ako hodnotila jednotlivé rozpočty od roku 2012, teda od začiatku tohto volebného obdobia.
Ešte predtým mi ale dovoľte zastaviť sa pri aktuálnej informácii zverejnenej Štatistickým úradom a tým je rast hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli 2015 vo výške 3,6%. Tak ako už bolo aj konštatované, ide o najrýchlejší rast v eurozóne. Ak porovnávame toto tempo rastu s rovnakým obdobím minulého roka, môžeme hovoriť o najrýchlejšie rastúcom medziročnom tempe rastu od konca roku 2012. Čo je ale podstatné na tejto informácii, je to, že rast ekonomiky je ťahaný výlučne domácim dopytom. Sú to jednak verejné investície plynúce v dôsledku dočerpávania európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia a rovnako významnou mierou sa na raste ekonomiky podieľa spotreba, či už súkromná, resp. spotreba domácností. Badáme známky oživovania sa trhu práce. Vidíme rast maloobchodných tržieb na úrovni 2,3 %, viac sa kupujú predmety dlhodobej spotreby, ako sú autá, resp. ľudia investujú do svojho bývania. Takisto zažívame rast stavebného sektora. Táto skutočnosť len potvrdzuje správnosť hospodárskej politiky súčasnej vlády.
A teraz teda naspäť k začiatku volebného obdobia, teda späť do roku 2012, kedy vláda v tom čase prebrala ekonomiku nie v priaznivom stave. Deficit verejných financií by bez dodatočných opatrení atakoval hranicu 5 %, nezamestnanosť bola na úrovni 14 %, na Finančnej správe rozvrat a chaos, teda veci nám všetkým veľmi dobre známe. Bolo potrebné prijať také konsolidačné opatrenia, ktoré by najmenej zaťažili ľudí s nízkymi príjmami a ľudí sociálne odkázaných. Preto sa vláda zodpovedne rozhodla, že najväčšie bremeno konsolidácie majú niesť lepšie zarábajúce skupiny obyvateľstva, korporátna sféra spoločnosti s výsadným, teda monopolným postavením.
Ďalšími dôležitými piliermi v ozdravení verejných financií boli reforma štátnej správy a intenzívny boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Z pohľadu samotného prístupu ku konsolidácii je potrebné zdôrazniť, že v tom čase, ale ani dnes nie je jednoznačný názor, ktorý by tvrdil, ktorá z typov konsolidácie je účinnejšia vo vzťahu k ozdraveniu verejných financií. Dokonca mnohé hlasy dnes hovoria, že príliš veľká politika austerity, teda príliš veľká politika šetrenia nevedie k efektívnemu rastu hospodárstva. Dokonca pre ilustráciu by som spomenul a uviedol, že v Spojených štátoch zaznamenali najväčší hospodársky rast v 50. rokoch, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
Rozpočet na rok 2013 bol zo strany opozície sprevádzaný rôznymi negatívnymi komentármi a hodnoteniami ako rozpočet nereálny, antisociálny a neudržateľný, bude zvyšovať nezamestnanosť a ďalšie a ďalšie rôzne negatívne hodnotenia. Ako plynul čas, sa ukázalo, že žiadne z týchto predpovedí sa jednoducho nenaplnili. A už vôbec sa nenaplnili scenáre, ktoré sprevádzali napríklad rušenie rovnej dane, jedného z takých, by som povedal, pilierov opozície a jedného z takých mýtov, s ktorým sa opozícia rada prezentovala. Rovná daň neznamená automaticky lepší výber daní. Rovná daň neznamenala ani zvýšený príliv zahraničných investorov a rovnako ani neznamenala zjednodušenie daňového systému. V čase platnosti rovnej dane sme zo strany OECD boli hodnotení, čo sa práve týka jednoduchosti daňového systému, až na 130. mieste. To znamená, žiadne z tých predpokladov, ktoré mala rovná daň plniť, sa jednoducho nenaplnili. Ak ešte by som sa zastavil pri rovnej dani, tak dnes napríklad Bulharsko má jednotnú sadzbu dane, rovnú daň ma úrovni 10 % a asi nikto z nás nevníma Bulharsko ako krajinu, ktorá by bola nejakým veľkým magnetom pre zahraničné investície, alebo krajinu, ktorá by, nejakým dramatickým tempom jej rástol hrubý domáci produkt.
Rovnako z pohľadu investícií je potrebné zdôrazniť, že napriek všetkým teda opatreniam, ktoré vláda prijala na začiatku tohto volebného obdobia, napriek tým negatívnym hodnoteniam zo strany opozície, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, Slovensko ostáva z pohľadu zahraničných investorov atraktívnou krajinou. V súčasnosti sme pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Land Rover, ktorej príchod bude znamenať v prvom rade rast zamestnanosti v danom regióne, ale rovnako sa významne prejaví na raste hrubého domáceho produktu, domácej spotreby a ďalších, samozrejme, makroekonomických ukazovateľov. Za posledné štyri roky sa zvyšovali zahraničné investície v oblasti automobilového priemyslu. Rovnako sa... prichádzali a rozširovali svoje pôsobenie aj spoločnosti pôsobiace v oblasti zdieľania služieb. Všetky zahraničné spoločnosti prichádzajúce na Slovensko vyzdvihujú kvalitu pracovnej sily, jazykové znalosti, polohu krajiny, ale aj náklady na pracovnú silu. V tomto zmysle sa takisto vyjadril v nedávnom rozhovore prezident britskej obchodnej komory pôsobiacej na Slovensku, ktorý takisto konštatoval, že korporátna daň je vlastne ukazovateľ, ktorý vôbec nie je podstatný pri rozhodovaní sa konkrétne britských investorov, či majú prísť do našej krajiny investovať.
Záverom teda tejto časti môjho vystúpenia by som chcel znovu zdôrazniť zodpovedný prístup vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k verejným financiám, správnosť hospodárskej politiky pri konsolidácii verejných financií, ktorá viedla najmä k zmierňovaniu dopadov hospodárskej a finančnej krízy, k podpore hospodárskeho rastu, k cenovej stabilite, k znižovaniu vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, systematickosť, systematickom riešení dlhodobej nezamestnanosti.
Ešte by som sa pristavil pri minuloročnom návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený spolu s rozpočtom Nemecka, Luxemburska a Holandska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, dostali sme sa naozaj do elitného klubu zodpovedných štátov, ktorí si zodpovedne plnia svoju hospodársku politiku. Rovnako generálny tajomník OECD vyzdvihol hospodársku politiku Slovenskej republiky. Konštatoval, výsledkom je solídny rast, zvyšuje sa produktivita Slovenskej republiky. Podarilo sa vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, teda z akejsi trestnej lavice, v ktorej sa ocitajú krajiny, ktorých deficit prekračuje 3 % v zmysle Paktu stability a rastu.
Pokiaľ sa teda dostávame k rozpočtu verejnej správy na rok 2016 až 2018, konštatujeme, že je v súlade s požadovaným konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a každoročné znižovanie dlhov verejnej správy v rozpočtovanom období zohľadňuje aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V súlade s Programom stability Slovenska na rok 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa očakáva pokles deficitu, na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017, čo zodpovedá k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, a v roku 2018 sa po prvýkrát navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy na úrovni 0 % hrubého domáceho produktu. Základné parametre pre zostavenie rozpočtu predstavujú makroekonomické predpoklady, tie sú postavené na prognóze prezentovanej na zasadnutí výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra tohto roku.
Podľa odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky slovenská ekonomika v roku 2015 dosiahne rast 3,2 % a v roku 2016 mierne spomalí na 3,1 %, v roku 2017 a ’18 sa rast hrubého domáceho produktu opäť zrýchli až k 3,6 % hrubého domáceho produktu. Zamestnanosť v roku 2016 stúpne o 1 %. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 10,6 %. V roku 2017 miera nezamestnanosti po prvýkrát od roku 2008 klesne pod dvojcifernú úroveň na 9,8 % a v roku 2018 by mala dosiahnuť 9 %. Pri nezamestnanosti ako dlhodobom probléme na Slovensku by som sa rád zastavil.
Problém dlhodobej nezamestnanosti u nás vychádza zo štruktúry slovenského hospodárstva. Na druhej strane od začiatku 70. rokov hovoríme aj vo vyspelých krajinách o dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti, pozorujeme zvyšujúcu sa tzv. prirodzenú mieru nezamestnanosti. Od krízy ku krízu vidíme stúpajúcu nezamestnanosť s najväčším dopadom na mladú generáciu, najmä v eurozóne. Neoliberáli majú univerzálny liek - väčšiu flexibilitu trhu práce, ale tá vedie len k nárastu rôznych nevýhodných foriem zamestnávania k ďalšiemu oslabovaniu odborov a nárastu pracovnej chudoby. Tento fenomén nárastu pracovnej chudoby pozorujeme aj vo vyspelých krajinách a ide o skupiny obyvateľstva, ktoré napriek tomu, že pracujú, napriek tomu, že majú príjem za svoju prácu, nedokážu mať solídnu životnú úroveň z tohto príjmu. Situácia sa zhoršuje predovšetkým vo vyspelých krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť spojená s razantným zmenšovaním segmentu strednej triedy. Napríklad v Nemecku nie je problém oficiálne číslo nezamestnanosti, ale vysoká miera nedobrovoľných skrátených úväzkov. Na Slovensku sa podarilo zmierniť problém dlhodobo nezamestnaných, napr. zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu z práce. Viac ako 13-tisíc absolventov škôl je späť v pracovnom pomere vďaka použitiu európskych fondov. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny počíta na budúci rok s celkovými výdavkami 2,55 mld. eur, pre oblasť sociálnej inklúzie sa rozpočtuje celkovo suma 1,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 nárast o 0,66 %. V roku 2016 sa v rámci tejto oblasti budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotácie.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 - ’18 predpokladá stabilný vývoj najvýznamnejších daňových príjmov, ako je daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane. Tento stabilný vývoj je predovšetkým zásluhou opatrení vlády Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, ktoré priniesli reálne pozitívne výsledky vo forme vyššej úspešnosti najmä v prípade výberu dane z pridanej hodnoty. Boli to opatrenia ako sprísnenie registrácie platiteľov dane z pridanej hodnoty, inštitút zábezpeky, skúmanie rizikovosti jednotlivých subjektov, zriadenie daňovej kobry, ale napríklad aj obmedzenie nakladania s hotovosťou pre jednak fyzickej, ale aj právnickej osoby. Ale najmä by som chcel vyzdvihnúť zavedenie kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty. Všetky tieto opatrenia významne napomohli k lepšiemu výberu daní. Podľa aktuálneho odhadu priniesol boj proti daňovým únikom pri dani z pridanej hodnoty oproti úrovni roku 2012 do rozpočtu verejnej správy dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, teda 2 % hrubého domáceho produktu.
Je úplne správne, ak teda lepší výber daní môžu reálne pocítiť všetky skupiny obyvateľstva, ale najmä slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Preto pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov. V kapitole ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa rozpočtujú prostriedky na zatepľovanie vo výške 30 mil., výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam sa rozpočtujú v kapitole ministerstva hospodárstva. V návrhu kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa za oblasť regionálneho školstva zohľadňuje krytie príspevkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Zároveň v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtujú výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Ak prejdeme na stranu príjmovú štátneho rozpočtu, teda kde okrem pokračujúceho boja proti daňovým únikom, kde sa v rámci daní a odvodov prejavujú aj opatrenia, ktoré prinesú mnohé zjednodušenia a výhody pre právnické a fyzické osoby, ide o zavedenie úhrady dane z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľa, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do 100-tisíc eur, ktoré zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 príde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorá umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka či podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb.
Z pohľadu daňových zmien je najvýznamnejšou zmenou zníženie dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti dane z príjmov fyzických osôb dochádza od roku 2016 k zmene prerozdelenia dane, ktorá bude od tohto roku výlučne príjmom samospráv. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu.
Rozpočet verejnej správy na roky 2016 obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli zaradené do sektora verejnej správy. Ide predovšetkým o zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy, ďalej Recyklačný fond a novozriadený Fond na podporu umenia. Tieto zmeny automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšujú v roku 2016 úroveň príjmov a výdavkov verejnej správy, ako aj ďalších rozpočtovaných údajov, rozpočtových údajov, napr. počty zamestnancov vo verejnej správe oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.
Návrh rozpočtu verejnej správy zabezpečuje znižovanie zadlženosti Slovenskej republiky. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úrovni 52,8 % HDP v dôsledku hotovostných príjmov z predaja slovenského Telekomu, ako aj nižšieho deficitu rozpočtu verejnej správy. V nasledujúcich rokoch sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá pokles dlhu až na úroveň 48,9 % hrubého domáceho produktu v roku 2018. Vo výdavkovej časti rozpočtu považujem za potrebné zvýrazniť, že v zmysle záverov kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %. Návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje 2 nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje aj rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín.
Záverom môjho vystúpenia mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľadovo na roky 2016 - ’18, tak ako bol predložený, je rozpočet realistický, je rozpočet zodpovedný, pokračuje v znižovaní deficitu verejných financií, pokračuje v konsolidácii verejných financií a naozaj dáva dobré predpoklady budúcemu hospodárskemu rastu, znižovaniu nezamestnanosti a, by som povedal, k celkovej prosperite Slovenska.
Ďakujem za vystúpenie. (Potlesk.)
Skryt prepis