Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Týmto oznamujem členom finančného výboru, že zasadnutie finančného výboru je dnes o 13.00 hod. Ďakujem.

Ďakujem pekne, tak isto by som chcel pripomenúť členom finančného výboru dnešné zasadnutie o 13.30 hod. v obvyklej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1865 zo dňa 19. novembra 2015 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Gestorský výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie a prijal k nemu uznesenie č. 532 z 20. novembra 2015, v ktorom zobral na vedomie zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie zobrať na vedomie. Týmto, vážená pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s tým, že v rezorte zdravotníctva medziročne dochádza k nárastu zdrojov, ktoré plynú jednak z zvýšeného odvodu poistenia a ekonomicky aktívnych obyvateľov, ako aj zvýšeného odvodu za poistencov štátu, zvýšenej platby za poistencov štátu a nie všetky tieto zdroje boli použité v roku 2015. Teda dochádza k ich presunu do roku 2016 a v nadväznosti aj na diskusiu na zdravotníckom výbore, kde boli vznesené požiadavky na nárast platov pre zdravotníckych pracovníkov a zdravotných sestier.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa a Richarda Rašiho k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016. V návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 2 k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 (tlač 1700) žiadame v časti B, žiada vládu Slovenskej republiky doplniť ďalší bod:
"b) garantovať, že financovanie výdavkov súvisiacich s aplikáciou navrhovanej novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na rok 2016, vrátane odhadovaných výdavkov na úpravy platov ostatných zdravotníckych pracovníkov vrátane zdravotných sestier na úrovni 55 mil. eur ročne."
Odôvodnenie: Predložením tohto návrhu je žiadosť smerovaná vláde Slovenskej republiky, aby bola pripravená garantovať dostatočný finančný priestor na realizáciu legislatívy, ktorá je predmetom rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mihál, vy ste hodnotil zmeny, dotknem sa teda najmä tých daňových, ako negatívne sa prejavujúce a teda nejakým spôsobom diskriminujúce malých podnikateľov, živnostníkov. Ja, naopak, hovorím o tom, že všetky tie zmeny, ktoré sa udiali, tu naprávajú prostredie, v ktorom žijeme, pretože, bohužiaľ, musím konštatovať, že nie všetci podnikatelia sú si vedomí a plnia si to, čo si majú plniť. Nie všetci podnikatelia platia, či už načas dane, ale hlavne neplatia dane v tej výške, ktorú by jednoducho z titulu svojho podnikania mali platiť. A preto, ak boli zavedené daňové licencie, tak tie znamenali v konečnom dôsledku prečistenie spoločnosti v takom stave, v akom sme tu ich mali, pretože ako je možné, že stovky, až tisíce firiem, jednoducho spiace, ktoré mnohé z nich boli možno založené za špekulatívnym účelom, zrazu nikto nepotrebuje a sú, išli do likvidácie? Ako je to možné? Ako, čo tí ľudia zrazu nejak vytriezveli a zistili, že už nemusia podnikať? To znamená, ako je možné, že 60 % spoločnosti tu vôbec počas svojho podnikania neplatilo dane? Proste boli tu deformity a stále sú, na ktoré bolo potrebné reagovať.
Tak isto, ak hovoríme o odpisovaní straty alebo uplatňovaní straty, resp. odpisovaní majetku, to boli tak isto fenomény, kedy sa tu niektoré firmy, tu so stratou jednoducho obchodovali. Odpisovanie majetku by podľa môjho názoru malo zohľadňovať jeho životnosť. Preto ak budova sa odpisuje 40 rokov, tak, samozrejme, je predpoklad, že tá budova tých 40 rokov bude fungovať aj ďalej.
Keď ste hovorili napríklad o paušálnych výdavkoch, tak tieto maximálne paušálne výdavky si neuplatňujú všetci podnikatelia. Týkalo sa to len 30 % živnostníkov. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať tieto zmeny:
1. V prílohe č. 1 sa v riadku „v tom: daň z pridanej hodnoty“ suma „5 447 430 000“ nahrádza sumou „5 647 430 000“, v riadku „spotrebné dane“ sa suma „2 110 333 000“ nahrádza sumou „2 160 333 000“.
Zmeny v daňových príjmoch sa premietnu aj v súčtových riadkoch prílohy č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016, a v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
Odôvodnenie:
Daňové príjmy štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu predpokladaného vyššieho výberu dane z pridanej hodnoty o 200 mil. eur a spotrebných daní o 50 mil. eur v priebehu roka 2016.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom „3 177 564 179“ nahrádza sumou „3 427 564 179“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „3 177 564 179“ sa nahrádza sumou „3 427 564 179“ a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „81 375 000“ sa nahrádza sumou „181 375 000“.
Zmeny výdavkov v kapitole sa premietnu aj v riadku „Spolu“. Zároveň sa zmeny vykonané v prílohe č. 3 premietajú aj v prílohe č. 1 a v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
Odôvodnenie:
V kapitole Všeobecná a pokladničná správa sa z dôvodu zvýšenia daňových príjmov zvyšujú výdavky o 250 mil. eur. Vytvára sa rezerva na zlepšenie výberu daní v sume 150 mil. eur a zvyšuje sa rezerva na významné investície o 100 mil. eur na sumu 175,7 mil. eur.
3. V prílohe č. 4 v časti 48 – Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „3 177 564 179“ nahrádza sumou „3 427 564 179“.
Odôvodnenie:
Zmeny v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa premietajú aj do prílohy č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 „Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády Slovenskej republiky a časti programov vlády Slovenskej republiky na rok 2016“.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. No z môjho pohľadu ste prakticky nič zásadné tomuto štátnemu rozpočtu nevytkol. To znamená, nemáte z môjho pohľadu zásadnejšie výhrady.
Na druhej strane sa tu prejavil taký typický kádehácky prístup, že prihlasujete sa tu k riešeniam, ktoré navrhuje táto vláda, že aj toto ste chceli alebo tamto ste chceli, a vždy, keď máte priestor, tak tieto riešenia jednoducho nepredkladáte. To znamená, nerozumiem tomu, že keď ste vo vláde, tak žiadne z opatrení napríklad v boji proti daňovým únikom z vašej strany nebolo predložené, ale dnes sa k nim nejakým spôsobom hlásite.
Ďalej ste tu hovorili o rôznych veciach alebo opatreniach, ktoré sa tu schválili a navrhli z minulosti ako napríklad zvýšenie poplatkov, správnych poplatkov, pričom správne poplatky napríklad neboli 25 rokov nijakým spôsobom novelizované a boli tam deformácie, kedy developer platil pár eur za to správny poplatok, že chce stavebné konanie alebo stavebné povolenie na obrovské stavby a podobné veci. Neustále hovoríte o tom, ako neklesla daň z pridanej hodnoty o 1 %, pričom všetci dobre vieme, že jednopercentný pokles by sa vôbec nepretavil do cien a zostal by v podstate v marži obchodníkov.
K eurofondom. Je to druhé programovacie obdobie, ktoré trvá od roku 2007. To znamená, zasahuje aj vládnutie vašej strany alebo účasť vašej strany vo vláde. Takže moc veľkú kritiku, tá ide aj potom do vašich vlastných radov.
Čo sa týka II. piliera, tam asi netreba hovoriť o tom, že celá táto reforma nebola z môjho pohľadu vôbec zvládnutá, pretože vytváranie deficitu v I. pilieri nebolo dlhodobo zvládnuté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, milé dámy, páni, dovoľte mi, aby som takisto vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016, aj keď po vyčerpávajúcom a kvalitnom vystúpení pána ministra je ťažké doplniť nejaké ďalšie informácie, napriek tomu mi teda dovoľte vystúpiť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Keďže sa blížime k záveru volebného obdobia, pri hodnotení rozpočtu verejnej správy na budúci rok je potrebné sa obhliadnuť na začiatok tohto volebného obdobia, aby sme si pripomenuli významné míľniky, teda najmä legislatívne zmeny, ktoré formovali hospodársku politiku Slovenskej republiky. Rovnako je dôležité pripomenúť si, ako vnímala tieto procesy opozícia, najmä ako hodnotila jednotlivé rozpočty od roku 2012, teda od začiatku tohto volebného obdobia.
Ešte predtým mi ale dovoľte zastaviť sa pri aktuálnej informácii zverejnenej Štatistickým úradom a tým je rast hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli 2015 vo výške 3,6%. Tak ako už bolo aj konštatované, ide o najrýchlejší rast v eurozóne. Ak porovnávame toto tempo rastu s rovnakým obdobím minulého roka, môžeme hovoriť o najrýchlejšie rastúcom medziročnom tempe rastu od konca roku 2012. Čo je ale podstatné na tejto informácii, je to, že rast ekonomiky je ťahaný výlučne domácim dopytom. Sú to jednak verejné investície plynúce v dôsledku dočerpávania európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia a rovnako významnou mierou sa na raste ekonomiky podieľa spotreba, či už súkromná, resp. spotreba domácností. Badáme známky oživovania sa trhu práce. Vidíme rast maloobchodných tržieb na úrovni 2,3 %, viac sa kupujú predmety dlhodobej spotreby, ako sú autá, resp. ľudia investujú do svojho bývania. Takisto zažívame rast stavebného sektora. Táto skutočnosť len potvrdzuje správnosť hospodárskej politiky súčasnej vlády.
A teraz teda naspäť k začiatku volebného obdobia, teda späť do roku 2012, kedy vláda v tom čase prebrala ekonomiku nie v priaznivom stave. Deficit verejných financií by bez dodatočných opatrení atakoval hranicu 5 %, nezamestnanosť bola na úrovni 14 %, na Finančnej správe rozvrat a chaos, teda veci nám všetkým veľmi dobre známe. Bolo potrebné prijať také konsolidačné opatrenia, ktoré by najmenej zaťažili ľudí s nízkymi príjmami a ľudí sociálne odkázaných. Preto sa vláda zodpovedne rozhodla, že najväčšie bremeno konsolidácie majú niesť lepšie zarábajúce skupiny obyvateľstva, korporátna sféra spoločnosti s výsadným, teda monopolným postavením.
Ďalšími dôležitými piliermi v ozdravení verejných financií boli reforma štátnej správy a intenzívny boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Z pohľadu samotného prístupu ku konsolidácii je potrebné zdôrazniť, že v tom čase, ale ani dnes nie je jednoznačný názor, ktorý by tvrdil, ktorá z typov konsolidácie je účinnejšia vo vzťahu k ozdraveniu verejných financií. Dokonca mnohé hlasy dnes hovoria, že príliš veľká politika austerity, teda príliš veľká politika šetrenia nevedie k efektívnemu rastu hospodárstva. Dokonca pre ilustráciu by som spomenul a uviedol, že v Spojených štátoch zaznamenali najväčší hospodársky rast v 50. rokoch, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
Rozpočet na rok 2013 bol zo strany opozície sprevádzaný rôznymi negatívnymi komentármi a hodnoteniami ako rozpočet nereálny, antisociálny a neudržateľný, bude zvyšovať nezamestnanosť a ďalšie a ďalšie rôzne negatívne hodnotenia. Ako plynul čas, sa ukázalo, že žiadne z týchto predpovedí sa jednoducho nenaplnili. A už vôbec sa nenaplnili scenáre, ktoré sprevádzali napríklad rušenie rovnej dane, jedného z takých, by som povedal, pilierov opozície a jedného z takých mýtov, s ktorým sa opozícia rada prezentovala. Rovná daň neznamená automaticky lepší výber daní. Rovná daň neznamenala ani zvýšený príliv zahraničných investorov a rovnako ani neznamenala zjednodušenie daňového systému. V čase platnosti rovnej dane sme zo strany OECD boli hodnotení, čo sa práve týka jednoduchosti daňového systému, až na 130. mieste. To znamená, žiadne z tých predpokladov, ktoré mala rovná daň plniť, sa jednoducho nenaplnili. Ak ešte by som sa zastavil pri rovnej dani, tak dnes napríklad Bulharsko má jednotnú sadzbu dane, rovnú daň ma úrovni 10 % a asi nikto z nás nevníma Bulharsko ako krajinu, ktorá by bola nejakým veľkým magnetom pre zahraničné investície, alebo krajinu, ktorá by, nejakým dramatickým tempom jej rástol hrubý domáci produkt.
Rovnako z pohľadu investícií je potrebné zdôrazniť, že napriek všetkým teda opatreniam, ktoré vláda prijala na začiatku tohto volebného obdobia, napriek tým negatívnym hodnoteniam zo strany opozície, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, Slovensko ostáva z pohľadu zahraničných investorov atraktívnou krajinou. V súčasnosti sme pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Land Rover, ktorej príchod bude znamenať v prvom rade rast zamestnanosti v danom regióne, ale rovnako sa významne prejaví na raste hrubého domáceho produktu, domácej spotreby a ďalších, samozrejme, makroekonomických ukazovateľov. Za posledné štyri roky sa zvyšovali zahraničné investície v oblasti automobilového priemyslu. Rovnako sa... prichádzali a rozširovali svoje pôsobenie aj spoločnosti pôsobiace v oblasti zdieľania služieb. Všetky zahraničné spoločnosti prichádzajúce na Slovensko vyzdvihujú kvalitu pracovnej sily, jazykové znalosti, polohu krajiny, ale aj náklady na pracovnú silu. V tomto zmysle sa takisto vyjadril v nedávnom rozhovore prezident britskej obchodnej komory pôsobiacej na Slovensku, ktorý takisto konštatoval, že korporátna daň je vlastne ukazovateľ, ktorý vôbec nie je podstatný pri rozhodovaní sa konkrétne britských investorov, či majú prísť do našej krajiny investovať.
Záverom teda tejto časti môjho vystúpenia by som chcel znovu zdôrazniť zodpovedný prístup vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k verejným financiám, správnosť hospodárskej politiky pri konsolidácii verejných financií, ktorá viedla najmä k zmierňovaniu dopadov hospodárskej a finančnej krízy, k podpore hospodárskeho rastu, k cenovej stabilite, k znižovaniu vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, systematickosť, systematickom riešení dlhodobej nezamestnanosti.
Ešte by som sa pristavil pri minuloročnom návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený spolu s rozpočtom Nemecka, Luxemburska a Holandska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, dostali sme sa naozaj do elitného klubu zodpovedných štátov, ktorí si zodpovedne plnia svoju hospodársku politiku. Rovnako generálny tajomník OECD vyzdvihol hospodársku politiku Slovenskej republiky. Konštatoval, výsledkom je solídny rast, zvyšuje sa produktivita Slovenskej republiky. Podarilo sa vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, teda z akejsi trestnej lavice, v ktorej sa ocitajú krajiny, ktorých deficit prekračuje 3 % v zmysle Paktu stability a rastu.
Pokiaľ sa teda dostávame k rozpočtu verejnej správy na rok 2016 až 2018, konštatujeme, že je v súlade s požadovaným konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a každoročné znižovanie dlhov verejnej správy v rozpočtovanom období zohľadňuje aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V súlade s Programom stability Slovenska na rok 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa očakáva pokles deficitu, na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017, čo zodpovedá k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, a v roku 2018 sa po prvýkrát navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy na úrovni 0 % hrubého domáceho produktu. Základné parametre pre zostavenie rozpočtu predstavujú makroekonomické predpoklady, tie sú postavené na prognóze prezentovanej na zasadnutí výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra tohto roku.
Podľa odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky slovenská ekonomika v roku 2015 dosiahne rast 3,2 % a v roku 2016 mierne spomalí na 3,1 %, v roku 2017 a ’18 sa rast hrubého domáceho produktu opäť zrýchli až k 3,6 % hrubého domáceho produktu. Zamestnanosť v roku 2016 stúpne o 1 %. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 10,6 %. V roku 2017 miera nezamestnanosti po prvýkrát od roku 2008 klesne pod dvojcifernú úroveň na 9,8 % a v roku 2018 by mala dosiahnuť 9 %. Pri nezamestnanosti ako dlhodobom probléme na Slovensku by som sa rád zastavil.
Problém dlhodobej nezamestnanosti u nás vychádza zo štruktúry slovenského hospodárstva. Na druhej strane od začiatku 70. rokov hovoríme aj vo vyspelých krajinách o dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti, pozorujeme zvyšujúcu sa tzv. prirodzenú mieru nezamestnanosti. Od krízy ku krízu vidíme stúpajúcu nezamestnanosť s najväčším dopadom na mladú generáciu, najmä v eurozóne. Neoliberáli majú univerzálny liek - väčšiu flexibilitu trhu práce, ale tá vedie len k nárastu rôznych nevýhodných foriem zamestnávania k ďalšiemu oslabovaniu odborov a nárastu pracovnej chudoby. Tento fenomén nárastu pracovnej chudoby pozorujeme aj vo vyspelých krajinách a ide o skupiny obyvateľstva, ktoré napriek tomu, že pracujú, napriek tomu, že majú príjem za svoju prácu, nedokážu mať solídnu životnú úroveň z tohto príjmu. Situácia sa zhoršuje predovšetkým vo vyspelých krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť spojená s razantným zmenšovaním segmentu strednej triedy. Napríklad v Nemecku nie je problém oficiálne číslo nezamestnanosti, ale vysoká miera nedobrovoľných skrátených úväzkov. Na Slovensku sa podarilo zmierniť problém dlhodobo nezamestnaných, napr. zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu z práce. Viac ako 13-tisíc absolventov škôl je späť v pracovnom pomere vďaka použitiu európskych fondov. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny počíta na budúci rok s celkovými výdavkami 2,55 mld. eur, pre oblasť sociálnej inklúzie sa rozpočtuje celkovo suma 1,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 nárast o 0,66 %. V roku 2016 sa v rámci tejto oblasti budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotácie.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 - ’18 predpokladá stabilný vývoj najvýznamnejších daňových príjmov, ako je daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane. Tento stabilný vývoj je predovšetkým zásluhou opatrení vlády Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, ktoré priniesli reálne pozitívne výsledky vo forme vyššej úspešnosti najmä v prípade výberu dane z pridanej hodnoty. Boli to opatrenia ako sprísnenie registrácie platiteľov dane z pridanej hodnoty, inštitút zábezpeky, skúmanie rizikovosti jednotlivých subjektov, zriadenie daňovej kobry, ale napríklad aj obmedzenie nakladania s hotovosťou pre jednak fyzickej, ale aj právnickej osoby. Ale najmä by som chcel vyzdvihnúť zavedenie kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty. Všetky tieto opatrenia významne napomohli k lepšiemu výberu daní. Podľa aktuálneho odhadu priniesol boj proti daňovým únikom pri dani z pridanej hodnoty oproti úrovni roku 2012 do rozpočtu verejnej správy dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, teda 2 % hrubého domáceho produktu.
Je úplne správne, ak teda lepší výber daní môžu reálne pocítiť všetky skupiny obyvateľstva, ale najmä slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Preto pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov. V kapitole ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa rozpočtujú prostriedky na zatepľovanie vo výške 30 mil., výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam sa rozpočtujú v kapitole ministerstva hospodárstva. V návrhu kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa za oblasť regionálneho školstva zohľadňuje krytie príspevkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Zároveň v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtujú výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Ak prejdeme na stranu príjmovú štátneho rozpočtu, teda kde okrem pokračujúceho boja proti daňovým únikom, kde sa v rámci daní a odvodov prejavujú aj opatrenia, ktoré prinesú mnohé zjednodušenia a výhody pre právnické a fyzické osoby, ide o zavedenie úhrady dane z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľa, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do 100-tisíc eur, ktoré zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 príde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorá umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka či podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb.
Z pohľadu daňových zmien je najvýznamnejšou zmenou zníženie dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti dane z príjmov fyzických osôb dochádza od roku 2016 k zmene prerozdelenia dane, ktorá bude od tohto roku výlučne príjmom samospráv. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu.
Rozpočet verejnej správy na roky 2016 obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli zaradené do sektora verejnej správy. Ide predovšetkým o zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy, ďalej Recyklačný fond a novozriadený Fond na podporu umenia. Tieto zmeny automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšujú v roku 2016 úroveň príjmov a výdavkov verejnej správy, ako aj ďalších rozpočtovaných údajov, rozpočtových údajov, napr. počty zamestnancov vo verejnej správe oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.
Návrh rozpočtu verejnej správy zabezpečuje znižovanie zadlženosti Slovenskej republiky. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úrovni 52,8 % HDP v dôsledku hotovostných príjmov z predaja slovenského Telekomu, ako aj nižšieho deficitu rozpočtu verejnej správy. V nasledujúcich rokoch sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá pokles dlhu až na úroveň 48,9 % hrubého domáceho produktu v roku 2018. Vo výdavkovej časti rozpočtu považujem za potrebné zvýrazniť, že v zmysle záverov kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %. Návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje 2 nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje aj rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín.
Záverom môjho vystúpenia mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľadovo na roky 2016 - ’18, tak ako bol predložený, je rozpočet realistický, je rozpočet zodpovedný, pokračuje v znižovaní deficitu verejných financií, pokračuje v konsolidácii verejných financií a naozaj dáva dobré predpoklady budúcemu hospodárskemu rastu, znižovaniu nezamestnanosti a, by som povedal, k celkovej prosperite Slovenska.
Ďakujem za vystúpenie. (Potlesk.)

Ďakujem zo slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1799 z 15. októbra 2015 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 prerokovala Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pripomienky uvedené v časti III spoločnej správy, ktoré sa týkajú paragrafového znenia zákona. Tieto odporúča gestorský výbor schváliť.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať výsledky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe pod číslom 1700a.
Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2016. Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
- v časti III o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- v časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 531 dňa12. novembra tohto roka. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Tak isto by som rád pripomenul zasadnutie finančného výboru, gestorského finančného výboru o dvanástej hodine. Ďakujem.