11. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, vidím, že vás povzbudili vyhlásenia z Davosu o konci kapitalistického systému. Súhlasím s názorom ale Ľuda Kaníka, že sa to stalo práve pre socialistický systém korporátneho kapitalizmu. Preto nemyslím si, že budeme sa vracať k centrálnemu plánovaniu. A keď v medzinárodnom meradle, keď porovnáme, kto je dnes úspešným, lebo ten úspech je relatívny, tak nevidím tam práve tie centrálne organizované, socialisticky zamerané krajiny.
Hovoríte o nekonštruktívnom postoji opozície, ale ja vidím tu vládu, ktorá nerobí konštruktívnu, ale deštruktívnu hospodársku politiku. A tú deštruktívnu hospodársku politiku robí najmä lokálnu pre Slovenskú republiku. A musím povedať, že, bohužiaľ, aj vo vašom vystúpení nenachádzam víziu ani globálnu, ani tu lokálnu, aspoň krátkodobú pre tú Slovenskú republiku.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán Anton Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, ja by som chcel vyzdvihnúť vaše vystúpenie. Myslím si, že bolo oveľa lepšie ako vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý taktiež mal iba prejav o Amerike. Vy ste to krásne spojili aj s Európu, aj s Amerikou, ako to vlastne je a ako to vlastne vidia iní odborníci a iní experti.
Ja by som chcel povedať ešte jednu takú vec, nič si z toho nerobte, čo nám tu oni, teda niektorí kolegovia z SDKÚ, vykrikujú, že sa nesnažíme argumentovať. A otázka znie: Na čo máme argumentovať? Doobeda sme si tu mali možnosť vypočuť argumenty pána poslanca Kaníka, ktorý tu točil stále o správe o globálnej konkurencieschopnosti Slovenska za roky 2012 - 2013, a keď som poukázal na to, že išlo o správu, kde sa štatistické zisťovanie dialo za vlády Ivety Radičovej, tak automaticky všetky argumenty skončili.
Čiže chcem sa spýtať: Na aké argumenty my máme vlastne reagovať? Máme reagovať na argumenty týkajúce sa vlády Ivety Radičovej, ako to tam nefungovalo? No myslím si, že nie!
Tak preto ja aj vítam toto vaše vystúpenie a vyzdvihujem ho.

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán Číž.

Ďakujem pekne. No, chcem predovšetkým poďakovať za nezvyčajne korektné reakcie, pretože uznám, trošku som bol aj útočný a trošku aj osobný, a cielene. Ale hodnotím to pozitívne, že naozaj trošku cítime, či už priamo, alebo nepriamo, že začať sa treba baviť seriózne. K jednotlivým kolegom.
No, pán kolega Nagy, Kaník, aj Štefanec čiastočne, taký španielsky autor má takú jednu vetu, že: "Prečo krv narieka a skala vraví?" Neviem k tomu nič povedať.
K pánovi Nagyovi len toľko, že vy chcete odo mňa víziu. Pánovi Hraškovi sa zdá zas, že rozprávam tu neuveriteľné blaboly. Kolega z výboru pre kultúru Paľko hovorí, že som nehovoril k druhému čítaniu, hoci som povedal, že práve chcem reagovať na doteraz uskutočnenú diskusiu k tomuto zákonu. Takže tam by to bolo asi logické.
Na záver len posledný malý citát od toho pána Breinera, ktorý som zabudol a ktorý patrí k esenciám toho, o čom tu rozprávame: "Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012" - ešte raz, Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012 - "o štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí o tom, že zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."
Symptomatické, správa bola zo Senátu stiahnutá.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalším vystupujúcim rečníkom v rozprave je pán Martin Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán Číž, dúfam, že neodídete, naozaj veľmi dúfam. (Reakcia poslanca.) Lebo tiež sa odpichnem od spomínaného pána Breinera, lebo jednu vec, ktorú ste nespomenuli, a on v podstate končí ten svoj článok touto vecou, je, že žije síce v New Yorku a nie v Pchjongjangu, ale "ľudská hlúposť, chamtivosť a zloba sa infiltrujú aj do toho najlepšie vyšpekulovaného systému". Aby teda skončil optimisticky, vidí, že sa proti tomu začínajú organizovať priamo demokratické iniciatívy, ale vidí ich ako nedostatok jednak komunistického systému, v ktorom prežil polku života, a jednak toho kapitalistického, ktorý žije dnes v Spojených štátoch amerických.
Pri mne nie je veľkým tajomstvom, že aj v radách(pozn. red.: správne má byť "radoch") strany SaS mám oveľa bližšie k niektorým ľavicovým témam než mnohí moji kolegovia. Možno je to tým, že som neprišiel do SaS ako úspešný podnikateľ. Prišiel som do SaS ako chudobný učiteľ, a teda sa na svet pozerám trochu inak, ale dlhé roky, už ako stredoškolský študent, aj keď som, aj keď som trénoval u študentov akademickú debatu, aj keď som sa snažil s mnohými múdrymi ľuďmi rozprávať o tom, že akým spôsobom nastavovať rôzne politiky na svete, tak som vždy došiel k jednému, resp. väčšinou som došiel k jednému a tomu istému záveru. A aj napriek tomu, že intuitívne som sa snažil prikladať k tým, prikláňať k tým ľavicovým riešeniam, tak v momente, keď mi ich niekto rozobral na drobné, tak som zistil, že dlhodobo nie sú udržateľné a tá pravicová rétorika a niekedy až technokratické rozoberanie vecí do detailu je užitočná(užitočné), pretože dlhodobo funguje.
Pán kolega Číž povedal, že za posledných šesť rokov sa v rétorike pravice nič nezmenilo a stále prichádza s tými istými nápadmi. To nie je pravda. Keď sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej alebo napríklad na volebný program strany SaS z roku 2010, tak dôležité prvky... (Reakcia z pléna.) Pán Číž fajčí.
Dôležité prvky, ktoré predtým sme v slovenskej politike nemali a dnes ich tam máme a mali by sme o nich rozprávať, je kombinácia, sú kombinácia základného príjmu a negatívnej dane. A toto nie je neoliberálny technokratický koncept. To je koncept, ktorý by si v modernej Európe veľmi ľahko osvojil aj progresívny ľavicový politik. Je to koncept, ktorý je založený na tom, že v dnešnej civilizovanej spoločnosti naozaj nemôžme nikoho nechať na ulici, že každý človek by mal mať základný štandard zdravotnej a sociálnej starostlivosti a že každý príjem by mal byť zdanený a zodvodovaný rovnako. Rovnako.
Takisto to hovorí o tom, že nepotrebujeme napríklad minimálnu mzdu v prípade, že akýkoľvek príjem človeka dokážeme do určitej hranice dorovnať. Toto sú nové veci, to nie sú myšlienky, ktoré tu boli pred šiestimi rokmi, to sú myšlienky, ktoré sem prišli spolu so stranou SaS a obohatili pravicovú ekonomickú agendu. Ale nepočúvame žiadnu diskusiu, nepočúvame žiadnu odbornú kritiku, ktorá by s nimi polemizovala, nepočúvame ani od strany SMER niečo, čo by poprelo užitočnosť tohto nápadu spomenutého v knihe Odvodový bonus.
Častokrát pán kolega Blaha, ktorý už tu nie je, hovorí, nám dáva za príklad škandinávske krajiny s obrovským, s obrovskou mierou prerozdeľovania verejných prostriedkov a hovorí o tom, že tam, kde je životná úroveň najvyššia, sú vysoké dane, vysoké, vysoké odvody a že dobre zarábajúci ľudia veľkú časť svojich príjmov vracajú naspäť spoločnosti. Lenže my nemôžme zobrať len ekonomické parametre iného systému, my sa musíme pozrieť naozaj na to, o čom hovoril aj pán kolega Číž, a to je morálka a právo. Lebo ľavicová agenda sa nedá pretláčať proti podnikateľom a proti dobre zarábajúcim. Ľavicová agenda sa aj v škandinávskych a iných západných krajinách dá presadiť len v spolupráci s nimi. A spolupráca s nimi znamená, že ten človek, ktorému zrazu naparíme vyššie dane, ktorý zrazu musí platiť viacej odvodov, má právo vyžadovať od spoločnosti niečo viac. A čo by mal vyžadovať na Slovensku? Vyššiu vymožiteľnosť práva, menej byrokracie pri zakladaní a riadení firiem, menej byrokracie pri tom, akým spôsobom sa musí vyrovnávať s každodennou realitou podnikateľského prostredia. A potom, pán Blaha, sa môžme dočkať toho, že aj podnikatelia uznajú, že, áno, tento štát mi vytvára také podmienky pre život a pre podnikanie, že dáva zmysel, že mu zaplatím viac. Lenže v tej situácie nie sme.
Z podnikateľa je tu robený nepriateľ, z podnikateľa je tu robený vykorisťovateľ, a napriek tomu, že väčšinu peňazí, ktoré užívame ako predstavitelia štátu, vygeneroval práve on, tak budeme robiť všetko pre to, aby sme mu skomplikovali život. Takže ak máme začať brať vôbec ľavicovú rétoriku v akomkoľvek ohľade vážne, tak by sme mali v prvom rade sa pozerať na to, čo ide ponúknuť ľavicová vláda tomu podnikateľovi ako protihodnotu, pán Blaha?
Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby bola vyššia vymožiteľnosť práva? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby väčšina ľudí na Slovensku nepovažovala sudcov a ich vedenie za mafiu? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie? Bude odstraňovať byrokratické bariéry, aby každý podnikateľ nemusel naháňať 150 papierov, len aby založil firmu?
Lebo v momente, keď začnú slovenskí podnikatelia hovoriť áno, naša spoločnosť nám o toľko zlepšila prostredie pre život, že už dokážeme pochopiť, že máme platiť, že máme platiť vyššie dane, tak vtedy začne byť vaša argumentácia relevantná a prestanú to byť akademické blaboly. Dovtedy môžete mať 150 citátov alebo aj klamlivých interpretácií Hayekových výrokov, ale stále, stále to bude iba na úrovni akademickej debaty. (Ruch v sále.)
Takže zhrniem to jediným, jednou jedinou vecou. Je legitímne a je súčasťou európskej aj svetovej tradície, že ľavicové a pravicové myslenie prichádzajú do konfliktu a každé prichádza so svojím vlastným, so svojím vlastným videním sveta. Ale sú veci, na ktorých by sa aj jedni, aj druhí zhodnúť mali, a to je potláčať hlúposť pri spravovaní štátu, potláčať zbabelosť a vyžadovať právo. V momente, keď sa zhodneme na tom, že korupcia by nemala byť pracovným nástrojom, keď sa zhodneme na tom, že lož by nemala byť pracovným nástrojom, a keď sa zhodneme na tom, že keď budeme každý jeden druhému priať skôr to lepšie, než to zlé, tak potom bude možno aj jedno, či je pravicová, alebo ľavicová vláda, lebo občan bude cítiť, že štát pre neho niečo robí.
Ospravedlňujem sa, že som nepovedal nič k zákonu, ale šírku diskusie nastavili rečníci predo mnou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky, pán poslanec Blaha a Faič. Končím možnosť.
Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

Pán kolega, ja len k tej poznámke, ktorá smerovala na mňa. Hovoríte o klamlivých interpretáciách. Ja som pánovi Sulíkovi teraz dal prefotené, ten citát od Appela, ktorý naráža na knižku Hayeka "Osudová domýšlivost". Dal som vám dokonca citát Hayeka, ktorý presne vychádza z tohto vnímania sveta ako sociálneho darvinizmu. Čiže, ale ja, viete, nie je vám trápne, že ja vás tu musím vyučovať o vašich vlastných intelektuálnych guru? To asi ako keby vy by ste mi rozprávali o Habermasovi alebo Marxovi, ja by som sa cítil trápne. Vy ste pravičiar, vy ste liberál, vy by ste to mali mať načítané, vy by ste to mali vedieť naspamäť a čítať to tu ako, ako, ako telefónny zoznam. To je proste pre mňa, pre mňa nepochopením, že ako sa s takouto slabou výbavou chcete púšťať do týchto intelektuálnych diskusií. To je, to je proste nonsens na západe. No, dobre.
Ďalšia vec, keď hovoríte o tej Škandinávii, viete, to je ako ten starý známy problém: Čo je skôr, vajce alebo sliepka? No tak keď nemáme peniaze na verejný sektor, tak ťažko môžte očakávať, že verejný sektor bude dávať také isté služby ako povedzme v Škandinávii. Ale momentálne tie peniaze nemáme. Najskôr ich musíme nazbierať a zvýšiť mieru redistribúcie, aby sme mali dosť peňazí i na verejný sektor. Vy ste ho zhumpľovali. Vy ste tu zanechali práve ten stav súdnictva, stav v polícii, stav v školstve, no, neoliberáli na Slovensku, Dzurindova vláda, či konkrétne vy, pán kolega, ja neviem, čo ste vtedy vy robili, zrejme ste boli niekde robiť toho šamana. Ale ja mám na mysli Dzurindovu vládu neoliberálov, ktorí tu robili paseku na Slovensku a dneska sa vy sťažujete na to, v akom stave Slovensko je. No my sa ho snažíme zmeniť. A zmeníme ho. (Potlesk. Reakcia poslanca Poliačika.)

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Faič. (Reakcia poslanca Poliačika.) Budete mať možnosť reagovať.
Nech sa páči, pán Faič.