14. schôdza

Otváram týmto všeobecnú rozpravu.
Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Do rozpravy sa prihlásili dvaja pána poslanci, pán poslanec Mikuš, pani poslankyňa Mezenská.
Nech sa páči, pán Mikuš, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prerokovávame vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Na prvý pohľad ide o prepísaný a nie veľmi upravený existujúci zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Takýto predpis je určite potrebný, pretože stanovuje pravidlá, podľa ktorých udeľuje ministerstvo hospodárske dotácie vo svojej pôsobnosti. Zásadná otázka však znie, kam budú viesť zmeny, ktoré navrhol predkladateľ v novom predpise, a podľa ktorého bude v budúcnosti postupovať.
Najskôr treba uznať, že tvorba zákona zahrnula do okruhu podpory dve nové oblasti. Osobitne si všíma výskum, vývoj a inovácie, kde vytvoril úplne novú kategóriu. Výzvou v tejto oblasti ostáva, ako dokážu potenciálni príjemcovia využiť ponúknutú pomoc a ako sa im podarí prejsť slalomom na splnenie všetkých podmienok stanovených ministerstvom hospodárstva.
Druhá nová vec v zákone je veľkorysejší postoj voči samosprávam. Štát im ponúka širšiu pomoc, všíma si podporu nielen v nových projektoch, ale aj v rekonštrukciách existujúcich zariadení v oblasti sieťových odvetví. Ponúka pomoc pri odkupovaní objektov vhodných na vytváranie priemyselných miest na pritiahnutie investorov.
V ostatných oblastiach, ak odhliadneme od zatiaľ neznámej výšky celkového balíka, pravdepodobne ostáva pomoc na doterajšej úrovni.
Mňa osobitne najviac zaujíma časť venujúca sa podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie. V tomto prípade využívania kotlov na biomasu a slnečných kolektorov. Tu sa nemení nič. Azda až na to, že rok 2012 vláda vynechala a bez toho, aby to zdôvodnila, neudelila žiadne dotácie. Pokračovať sa má až v tomto roku, pričom si môžeme položiť otázku, koľko žiadostí a v akom objeme dokáže vybaviť. Mrzí ma stále, a bolo to tu prerokovávané niekoľko dní, že vláda stále nemá jasno v tom, aký prístup zaujme k využívaniu vyčerpateľných fosílnych palív a ako sa postaví k nevyhnutnému prechodu na masívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva mohol dať aspoň čiastočnú odpoveď na túto dilemu. Nedal, všetko ostáva po starom. Nevieme, kam smerujeme.
Nevieme, či nastúpime trend preorientúvania našej energetiky na obnoviteľné zdroje, ako to už spustili v Nemecku, v Dánsku, či v Rakúsku. V predloženom zákone šípim jednu výnimku, ten si viac všíma naše hnedouhoľné baníctvo. To významnou mierou prispieva k vytvárajú uhlíkovej stopy, ktorú za sebou zanecháva tento štát. Vyzerá to tak, že sa chystáme na zatváranie našich hnedouhoľných baní. Na viacerých miestach sa v zákone spomína pomoc pre baníkov, ktorí v nešpecifikovanej budúcnosti prídu o prácu. Tvorca zákona sa odvoláva na smernicu Európske únie č. 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Zároveň spomína, že sa bude postupovať podľa útlmového programu schváleného vládou Slovenskej republiky.
Tak sa teda pýtam, aký bude tento útlmový program, ktoré bane a kedy sa budú zatvárať?
Už neplatí koncepcia prvej vlády Roberta Fica, podľa ktorej sa malo ťažiť uhlie na Hornej Nitre ešte dvadsať rokov?
Pýtam sa aj preto, lebo spomínaná európska smernica hovorí o pláne zatvorenia baní do konca roka 2018. V členských štátoch sa má postupovať podľa plánov, ktoré poskytnú Európske komisii. Takže opäť sa pýtam: aký bude útlmový program súčasnej vlády Roberta Fica, ktorý poskytneme Európskej komisii?
Oceňujem starostlivosť vlády o uvoľnených baníkov, na ktorých sa má použiť schéma vytvorená v tomto zákone. Chýbajú však ostatné dôležité veci. Chýba koncepcia, čo bude vláda robiť s naším energetickým hospodárstvom, či bude naozaj rýchlo ustupovať od domácej ťažby hnedého uhlia, či podporí jeho nedostatok dovozom zo zahraničia, či mieni meniť postoj k hnedouhoľným elektrárňam, či zastaví dotácie elektrickej energie vyrobenej z hnedého uhlia. A akú alternatívu ponúkne nezamestnaným baníkom? A napokon, aký postoj zaujme k využívaniu biomasy ako alternatívnemu zdroju na výrobu energií?
Oceňujem pána ministra, ktorý na energetickej komisii minulý týždeň povedal, že veľmi rád otvorí diskusiu k novej energetickej koncepcii v polovici budúceho roka. Ale už sme dnes prerokovali zákon, mrzí ma, že som nestihol... (Hlas predkladateľa.) Pardon, pardon, áno v polovici tohto roka, pardon, ospravedlňujem sa. Na ale dnes sme skončili rokovanie a už sa bude len hlasovať o veľmi dôležitom zákone, ktorý by bolo načim prijať až po tom, ako schválime tú koncepciu, alebo vláda schváli.
S udeľovaním dotácií súvisia ďalšie veci, ktoré sa týkajú rozhodovacieho procesu. Ako som už spomenul, rozširuje sa okruh podpory pre samosprávy a pribudli dotácie na vedu, výskum a inovácie. A posudzovanie týchto projektov má mať na starosti trojčlenná komisia. Chcem veriť a bol by som rád, keby posudky tejto komisie, ako aj záverečný verdikt ministra hospodárstva boli nestranné. Ide hlavne o takú citlivú oblasť, ako je samospráva.
Samosprávu totiž riadia volení zástupcovia občanov, ktorí väčšinou zvíťazili vo voľbách ako politickí nominanti. Apelujem na ministra, aby vstupenkou na získanie finančnej pomoci zo strany vlády nebola blízka politická orientácia poslancov a šéfov samospráv. Aby to nedopadlo ako napríklad v septembri 2008 za prvej vlády Roberta Fica. Podobné obavy ma napĺňajú aj v oblasti budúcej priamej majetkovej účasti ministerstva hospodárstva pri podpore projektov malého a stredného podnikania.
V návrhu zákona sa viackrát spomína vytvorenie združenia právnických osôb s účasťou ministerstva. Rád by som od predkladateľa zákona počul odpoveď na otázku, do akých projektov a akým spôsobom hodlá v budúcnosti vstupovať? A ako sa pri tom chce vyhnúť politickým nomináciám a či priamemu presadzovaniu politických záujmov v takýchto sférach podnikania?
Na záver som si nechal posledný nezodpovedaný bod. Ideme rokovať o štátnej pomoci zo strany ministerstva hospodárstva. Návrh je plný vznešených zámerov. No nevedno, ako sa ich podarí naplniť z hľadiska objemu finančných zdrojov. Rád by som vedel, o akých veľkých prostriedkoch sa bude rámcovo v týchto projektoch rozhodovať, ak pán minister bude vedieť v záverečnom slove, budem rád počuť. A tiež do akej miery môžu tieto podporné programy zdeformovať podnikateľské prostredie. Odpoveď na takéto, na otázky takéhoto druhu, ako je, odpoveď takého druhu, ako je v doložke vplyvov, že dopad na verejné rozpočty a na podnikateľské prostredie nebude žiaden, je v tomto prípade dosť neprijateľná. A až po zodpovedaní nastolených otázok a zakomponovaní ucelených riešení do predloženého návrhu zákona budeme môcť o ňom rozumne rokovať ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, zaujala ma jedna vec, a to podpora výskumu a vývoja. V minulosti každý rezort podporoval výskum a vývoj a jednoducho peniaze sa vynakladali naozaj častokrát na to isté. V roku 2004 po prijatí zákona o APVV jednoducho bola snaha a postupne sa išlo zjednocovať, aby výskum a vývoj bol podporovaný a gestorovaný z jedného rezortu. Toto je krok späť, ktorý si myslím, že nie je dobrý.
Ďakujem.

Nebudeme reagovať. Takže nech sa páči, pán minister, chcete? Na záver? Dobre.
Tak pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si zapojiť sa do rozpravy k tomuto zákonu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva aj ja a to na základe vlastných skúseností, keďže som to aj niekoľkokrát deklarovala, že sama vediem organizáciu, ktorá sa zaoberá ochranou spotrebiteľa, a som priamym svedkom, akým spôsobom nie celkom správne ošetrený zákon a na to nastavené konkrétne kritériá môžu blokovať, alebo aj konzervovať činnosť organizácií, respektíve subjektov žiadateľských organizácií, ktoré vykonávajú takpovediac všetko v súlade, či už so zákonom, alebo aj nastavenými kritériami.
Za také vážne opatrenia, systémové opatrenia, ktoré navrhujem zaviesť do tohto zákona na základe vlastných skúseností, ale aj aplikačnej praxe, je návrh, aby sa ustanovenie, ktoré je najdôležitejšou súčasťou a informáciou pre to, aby žiadateľ bol pripustený do dotačnej povinnosti, považujú vysporiadané finančné záväzky so štátnym rozpočtom. K tomu chcem uviesť, že viem minimálne o dvoch takýchto spotrebiteľských organizáciách, voči ktorým, a to si dovolím povedať, sa tendenčne vysporiadavalo s týmto inštitútom, a to tak, že bez konkrétnej náplne, bez vecných argumentov, vďaka tomu, že príslušná komisia označila túto organizáciu pri hodnotení čerpania finančných prostriedkov, že ich využívala teda neoprávnene, táto organizácia alebo organizácie neboli pripustené do ďalšieho schvaľovacieho procesu pre ďalší rok. A možno v zásade by to ani nevadilo, pokiaľ by takmer celý ďalší rok ministerstvo, alebo teda príslušná komisia, ak aj nevzniesla nejaké konkrétne argumenty, nepodnietila a neiniciovala nejaké správne konanie, alebo možno aj podanie na súd, aby takéto vážne zhodnotenie, takéto vážne zdôvodnenie, ktoré zablokuje činnosť z niektorých žiadateľských subjektov, nebolo preukázané.
Takže teraz pre to nie je priestor, aby som ja predniesla konkrétny pozmeňujúci návrh s konkrétnym obsahom, ale verím, že aj prostredníctvom tohto môjho vstupu, aj prostredníctvom zaznamenaných podnetov z dotknutých organizácií, ktoré dnes pomáhajú desiatkam, stovkám spotrebiteľov, a to na kolene, bez akejkoľvek pomoci, len kvôli tomu, že takáto podmienka, akou je vysporiadanosť finančných záväzkov so štátnym rozpočtom, nemá konkrétny obsah. Tie organizácie, ktoré sa na základe toho nevedia vecne brániť, aby takýmto spôsobom mali právny inštitút, a aj ministerstvo, príslušná komisia bola viazaná riadnym procesom, kedy sa preukáže opodstatnenosť vznesených argumentov aj nepripustenia k predloženiu projektu a poskytnutiu dotácie pre budúci rok.
Okrem toho chcem ešte uviesť a dať do pozornosti, že za zváženie stojí, žeby sa prezentácie projektov, prostredníctvom ktorých tieto žiadateľské organizácie o pomoc alebo dotáciu žiadali, aby sa takéto prezentácie uskutočňovali verejne. Máme s tým dobrú skúsenosť. Takáto vec alebo takýto proces bol zastavený, ak sa nemýlim, v roku 2009 a odvtedy naozaj, čo sa týka transparentnosti rozhodovacích procesov, aj čo sa týka samotných rozhodnutí poskytnutia dotácií pre žiadateľské organizácie, okolo toho je značná hmla, nespokojnosť, vystávajú mnohé podnety a otázniky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Takže ja navrhujem, aby k tomuto zákonu boli pripravené systémové opatrenia, ktoré by procesne stransparentnili rozhodnutia o poskytnutí dotácií na základe predložených projektov, a súčasne aby takéto verejné prezentácie boli aj po zavŕšení a realizácii týchto projektov.
No a samozrejme, ako som už uviedla, za systémové opatrenie budem používať, ak formulke o vysporiadaných finančných vzťahoch dáme konkrétny merateľný obsah. Takže k tomuto zákonu s týmito návrhmi sa prihlásim aj v druhom čítaní s konkrétnymi návrhmi.
Ďakujem za vypočutie.

Ďakujem.
Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
A o slovo požiadal pán minister. Teraz v rámci rozpravy? Takže uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. A chce sa vyjadriť ako navrhovateľ pán minister.

Ďakujem. Vážená podpredsedníčka, vážené poslankyne, poslanci, ja k tomu chcem povedať, že tie finančné prostriedky, na ktoré sa tu pýtal pán poslanec Mikuš, všetky, ktoré máme v rámci, a k tomu sme prerozdelili aj tie, ktoré majú byť pridelené na tie inovácie, nazývame to inovačné vouchre, proste budú v tomto roku veľmi, veľmi malé, bohužiaľ, lebo tam sa viac prostriedkov nenašlo. Ale ten mechanizmus je nový, odskúšame si to. Tam nebude viac ako pol milióna eur, možno. Keď sa nám podarí to navýšiť na milión eur, boli by sme veľmi šťastní.
To, čo povedal pán poslanec Fronc, my si práve myslíme, že tie inovačné vouchre majú byť tým nástrojom, ktorý je u podnikateľov a dáva sa podnikateľom, pretože podnikateľ ho má použiť do výskumnej, vývojovej, akademickej praxe. A tam prostredníctvom toho vlastne prídu tie peniaze. Na jednej strane ho to núti len takto použiť v podstate ten voucher. A my potrebujeme, aby sa naučili vzájomne tieto inštitúcie spolu komunikovať, spolu fungovať. A vychádza nám to ako nástroj, ktorý sme nevymysleli tu na Slovensku, ale ešte ho tu nemáme, a ešte nám mnoho takých podobných nástrojov chýba.
K tomu, či sa chystá nejaký útlmový program alebo podobne, to ešte nie je, samozrejme, predmetom debaty, ale v prípade, že by sa takýmto spôsobom bolo potrebné o to zaujímať, že by niektoré programy v banskom priemysle museli byť utlmené, tak máme mechanizmus, ako to riešiť. Tým sa samozrejme neruší tá filozofia, že určite, pokiaľ je možné a pokiaľ to má svoju opodstatnenosť a efektivitu, využívame banský priemysel a hnedouhoľné baníctvo na Hornej Nitre.
K tej poznámke pani poslankyne Mezenskej, určite vítam každú transparentnosť, a ak ešte do zákona môžeme spresniť predkladanie tých žiadostí a dokladov tak, aby boli jednoznačné, určite sami máme záujem o to, aby sme znižovali administratívnu záťaž, a nechceli by sme administratívnu záťaž ani pre prijímateľov takejto dotácie. Často ide o podnikateľské subjekty, takže bola by to škoda. Ja myslím, že toľko k tomu.
Ďakujem pekne.