14. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, je známe, že vždy som tvrdo kritizoval rozhodnutia vlády, ktoré viedli k poskytnutiu neoprávnených investičných stimulov. Posledný príklad je z októbra minulého roka, keď vláda Roberta Fica schválila poskytnutie investičnej pomoci pre 10 firiem v celkovej hodnote prevyšujúcej 121 mil. eur. Tento počin ukázal, ako bolo udeľovanie investičnej pomoci v podmienkach súčasnej vlády zdeformované. Ministerstvo hospodárstva nesledovalo pri svojich návrhoch znižovanie nezamestnanosti v najviac postihnutých okresoch alebo regiónoch, pretože väčšina navrhnutých investičných stimulov smerovala do regiónov s relatívne vysokou zamestnanosťou. Konkrétne, ak započítame Kechnec do blízkeho okolia k mestu Košice, ktoré má nízku nezamestnanosť, potom v objemovom vyjadrení až takmer 90 percent pomoci smerovalo do okresov s nezamestnanosťou, ktorá bola pod priemerom Slovenska. Takmer 40 percent z podporených pracovných miest neboli nové pozície, ale firmy sa iba zaviazali, že zachovajú súčasný počet miest.
To bol precedens, lebo podobný verdikt doteraz Slovensko nezažilo.
Ďalším osobitným znakom navrhovanej pomoci bolo, že sa zamerala výlučne na poskytovanie úľavy na dani z príjmu. To znamená, že vláda sa rozhodla podporovať vysoko ziskové firmy, čo ešte viac zvýšilo ich konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Už dlhodobo upozorňujem, že udeľovanie investičnej pomoci je opodstatnené, ak prináša pracovné príležitosti do okresov s vysokou nezamestnanosťou, prispieva k vyrovnávaniu vnútroštátnych rozdielov a zabezpečuje všeobecný rast zaostalých regiónov. Pri vlaňajšom hanebnom verdikte som vyzval vládu, aby investičné stimuly neprideľovala subjektívnym spôsobom pre spriaznených uchádzačov a neznevýhodňovala ich v konkurenčnom prostredí. Zároveň som ju vyzval, aby sa zamerala na plošné skvalitnenie podnikateľského prostredia, pretože to je najlepším nástrojom na to, ako dlhodobo udržateľne a zdravým spôsobom prispievať k vytváraniu nových pracovných miest v Slovenskej republike. Ak už mieni pokračovať v poskytovaní investičnej pomoci, potom sa tento proces musí riadiť jasnými pravidlami, ktoré minimalizujú subjektívne rozhodovanie.
Teraz máme na stole novelu zákona o investičnej pomoci a novely o dani z príjmov. Ambíciou ministerstva hospodárstva vlády Slovenskej republiky je vniesť do tohto procesu jasné pravidlá. Majú sa podporovať ozaj iba regióny s vysokou nezamestnanosťou a pomoc má byť viazaná iba na vytváranie pracovných miest, nie na ich zachovávanie. Hneď na začiatku musím povedať, že ide teda pekne o farizejský záväzok. Niečo iné teraz vláda tvrdí a úplne inak postupovala minulý rok. Doteraz sa nedištancovala od hanebného schvaľovania rozšafnej investičnej pomoci v čase tvrdého šetrenia a prenášania dopadov konsolidácie verejných financií na celý podnikateľský stav. Ťažko veriť, že prípadným prijatím tohto zákona sa jej prístup zmení. Stať sa tak môže iba v tom prípade, že svojich vyvolených už vlaňajším rozhodnutím uspokojila, alebo ich stihne ešte douspokojovať do konca marca tohto roka, keď sa bude podľa tvorcu tejto novely postupovať podľa starých pravidiel a teda asi aj podľa pôvodného prístupu.
Napriek tomu na predloženom návrhu zmeny zákonov nachádzam niekoľko pozitívnych zmien. V prvom rade ide o to, že podmienky schvaľovania, poskytovania a sledovania využívania investičnej pomoci sa spresňujú. Malo by sa tak do budúcnosti predísť k zneužitiam a omylom. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať skutočne do koncentrovaných miest, kde je miera nezamestnanosti vysoká. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať... Pardon. Posadnutosť s vytváraním nových pracovných miest je pre tvorcu novely príznačná, vsúva sa do každého ustanovenia, kam sa len dá. Ostáva veriť, že to nie je len sypanie popola na hlavu za predchádzajúce verdikty, ale ide o úprimnú zmenu myslenia.
Odvrátenou stranou spresňovania podmienok poskytovania pomoci je zvyšovanie byrokracie a administratívnej záťaže pre uchádzačov a prijímateľov pomoci. Tak isto sa oslabujú právomoci žiadateľov, ktorí už nebudú môcť napadnúť verdikt vládneho ministerstva o zamietnutí pomoci. Inými slovami, miera subjektivizmu štátnych úradníkov pri rozhodovaní klesne, no zvýšia sa ich právomoci pri rozhodovaní o kontrole a využívaní pomoci. Celkovo som však v avizovanej novele o zmysluplnom využívaní investičných stimulov zo strany vlády Roberta Fica skeptický. Ako som už spomenul, neverím, že jedným šibnutím čarovného prútika sa dá prístup razom zmeniť.
Skôr si myslím, že vláda bude taký prísny zákon obchádzať a bude hľadať cesty, ako pomôcť vybraným podnikateľom iným spôsobom. Príklad U.S. Steelu je príznačný. Ak to nejde cez investičné stimuly, hľadajú sa iné kamufláže, napríklad cez pomoc prostredníctvom účelového zmenenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V minulosti sa zas pre kórejského investora pri Voderadoch ústretovo postavil diaľničný privádzač, ktorý dodnes zíva prázdnotou. Sú to však postupy, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a škodia všetkým účastníkom trhu. Aby som sa jasne vyjadril k železiarňam v Košiciach, iste si všetci prajeme, aby výroba a spracovanie ocele vo východoslovenskej metropole ostali zachované. V tomto SDKÚ - DS svoj postoj nezmenila. Podobne ako pred trinástimi rokmi, keď vláda priviedla do krachujúcich hút amerického investora, aj teraz nám leží na srdci osud východoslovenskej fabriky. Nástroje sú v rukách súčasnej vlády. Doteraz ich vhodne nepoužívala a U.S. Steel nie je jediný veľký investor, ktorý hlási odchod zo Slovenska. Je ich viac, hlavne v energetike. Nie je to náhoda. Po niekoľkých mesiacoch pôsobenia vlády Roberta Fica sa podnikateľské prostredie na Slovensku výrazne zhoršilo a teraz žneme prvé plody.
Preto neverím v čarovnú moc investičných stimulov pri vytváraní nových pracovných miest. Vláda jednou rukou siaha na kvalitu podmienok podnikania a druhou, tou chce napraviť cielenou pomocou pre vyvolených, a nakoniec na to dopláca celá krajina. Deformuje sa konkurenčné prostredie, rastú povinnosti, administratívne povinnosti, daňové a odvodové zaťaženie. Preto nie je div, že nezamestnanosť, ktorá sa toľko skloňuje v predloženej novele, stúpa a začína atakovať historické rekordy. Nie som proti zmenám v zákone o investičnej pomoci, pán minister, určite nie, a nie som ani proti spresneniu pravidiel, podľa ktorých sa má v tejto oblasti postupovať. Jedným dychom musím však dodať, že oveľa dôležitejšie, a vy to viete určite najlepšie, keďže ste boli v aliancii zamestnávateľských zväzov, je skutočne vykonať nápravu v celom podnikateľskom prostredí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov k predloženému zákonu o investičnej pomoci, k jeho novele.
Pán minister, týmto zákonom, touto novelou chcete zlepšiť podnikateľské prostredie. To je taká kamufláž, ako Ficova vláda predvádza od začiatku. Týmto spôsobom sa chce zlepšiť podnikateľské prostredie, ktoré ste tak pokazili, ako sa už viac možno ani pokaziť nedá. Podnikatelia, ktorí zistili, že pán premiér si vás vybral ako ministra hospodárstva, sa pravdepodobne v tom apríli potešili, že rezort hospodárstva bude mať kompetentného šéfa, ktorý ako prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení bude naozaj brániť záujmy podnikateľov, ktorý bude robiť také opatrenia, aby ekonomika Slovenska šla dopredu, aby prosperovali nielen firmy, ale následne aj ich zamestnanci, drobní živnostníci, skrátka všetci občania na Slovensku, aby ste ich potiahli dopredu. Namiesto toho sa dejú kroky, ktoré sa dejú vlastne s vaším tichým súhlasom. Ja aspoň teda nikde neregistrujem nesúhlas, ktorý by ste prejavili pri prijímaní takej legislatívy, ktorá je naozaj zásadná pre podnikateľské prostredie.
A akým spôsobom sa novelou zákona o investičnej pomoci zlepší prostredie, zlepšia podmienky pre podnikanie tristotisíc drobným živnostníkom? No jednoducho žiadnym. A akým spôsobom sa zlepšia podmienky pre desaťtisíce malých podnikov, ktoré zamestnávajú dvoch, troch zamestnancov? No jednoducho žiadnym. Tu možno niekoľko vyvolených dostane nejaké výhody, daňové úľavy alebo iné nejaké bakšišné, aby boli akože spokojní, aby ste si urobili čiarku, že ste niečo urobili pre podnikateľov. Ale veď to nikoho nezaujíma! Podnikatelia potrebujú úplne niečo iné. A vy, ja viem, že vy to dobre viete, dobre to viete, veď ste boli rešpektovaným prezidentom asociácie. Ja tak isto ako bývalý minister práce, s vami sa vždy výborne rokovalo, rozumeli sme si, vedeli sme, čo hovoríme, bol tam súlad, vedeli sme, že podnikateľské prostredie sa zlepšuje napríklad tým, že urobíme dobrý Zákonník práce, že nepripustíme nejaké razantné zvyšovanie daní ani v tejto ťažkej krízovej dobe, zvyšovanie odvodov a podobne. Čiže toto všetko, toto všetko je odrazu preč, sadli ste si do kresla a s vaším tichým súhlasom Ficova vláda podniká kroky, ktoré likvidujú podnikateľské prostredie.
Čo je toto, zákon o investičnej pomoci? Komu to pomôže? Tristotisíc živnostníkom, ktorí budú platiť o 300 eur ročne vyššie odvody? Dohodárom, ktorí strácajú aj to biedne pracovné miesto na dohodu, respektíve, ak si ho udržia, tak budú mať nižšie príjmy? Nešťastní nejakí študenti, dôchodcovia, ktorí stratia možnosť si privyrobiť a ďalší?
Chodím po Slovensku od začiatku roka dodnes, dnes som prišiel z Banskej Bystrice. Od začiatku roka dodnes som sa stretol s tisíc ľuďmi, s ľuďmi z firiem, naposledy Banská Bystrica, Košice. Hovoril som to v televíznej diskusii pánovi ministrovi Richterovi. Hovoríme o tých veciach, o tých zmenách, ktoré ste schválili, ktoré schválila vláda SMER-u a poslanci SMER-u v tejto snemovni, a všetci vás spomínajú, ale v zlom, všetci na vás neuveriteľne nadávajú. Ja som ešte nikde nikdy na prednáškach nepočul toľko jedu, toľko naštvaných, sklamaných ľudí. Rušia sa pracovné miesta. Vy, zdá sa, budete prvou hlavou, ktorá padne vo Ficovej vláde, pretože na vás si premiér Fico zgustne, vás hodí ako obeť za zvyšujúcu sa nezamestnanosť, pretože vaše zákony typu investičná pomoc nepomôžu zlepšiť nezamestnanosť. No samozrejme, že nepomôžu, to je každému, kto aspoň trošku rozumie ekonomike, je to úplne jasné.
Nezamestnanosť na Slovensku ničí nielen kríza, ktorá je v Európe, vo svete, ale ničia zlé zákony, ktoré ste už stihli prijať. Nový Zákonník práce, ten ešte len prinesie pokles pracovných miest. Kto tomu nerozumie, nech si, prosím, nalistuje, že výpovedné doby trvajú dva, tri mesiace. Ak niekto dostal ešte po starom tú lacnejšiu výpoveď v decembri, tak úrad práce navštívi až vo februári, v marci, v apríli. Čiže ten nápor nezamestnaných, ktorí stratili prácu kvôli novému Zákonníku práce, kvôli tomu vynikajúcemu Zákonníku práce, ktorý chráni zamestnancov, ten nápor nezamestnaných príde ešte len teraz o mesiac, o dva. Čiže tie počty nezamestnaných ešte len stúpnu.
Zákonník práce, ktorý pomôže uspokojiť nejaké záujmy odborárskych bossov v odborárskych centrálach, ale nie radových zamestnancov, ktorí prichádzajú o robotu. Ja som sa dnes v tej Banskej Bystrici ľudí pýtal, respektíve hovoril som príklad, ak od 1. januára zamestnáte nového zamestnanca, tak potom, a všetci sa pustili do rehotu. My že by sme zamestnali od 1. januára nového zamestnanca? Snívate, pán Mihál? Kde? V týchto časoch nikto neprijíma žiadnych nových zamestnancov, možno tých pár firiem, ktoré dostanú tú investičnú pomoc, aby ste mohli potom robiť propagandu, že ako to pomohlo, vytvorilo sa 300 pracovných miest v nejakej fabrike, ale medzitým tridsaťtisíc ľudí prišlo o robotu.
Čiže aby som to zhrnul, aby som vás neunavoval, takýto zákon je jednoducho psovi mucha. Podnikateľské prostredie potrebuje úplne niečo iné. Podnikateľské prostredie, podnikatelia dostali darček na Vianoce, zvýšenie daní na 23 percent, zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie zo zisku. Kto sem už len príde investovať na Slovensko v takýchto podmienkach?! Zamestnanci prichádzajú o prácu, dohodári prichádzajú o prácu, živnostníci platia vyššie odvody, rušia živnosti, to je dôsledok, nezamestnanosť ešte len narastie.
Som zvedavý na váš ďalší osud, pán minister. Bohužiaľ, bohužiaľ, asi to dobre nedopadne ani so slovenskou ekonomikou a obávam sa, že ani s vami.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Viete, pán kolega Mihál, no nedá mi, lebo čo vy ste tu všetko navykladal o pánovi ministrovi, že je nekompetentný, že zle všetko spravuje a tak ďalej.
Ja som strašne prekvapená o tom, čo rozprávate, pretože myslím si, že môže to byť váš subjektívny názor, ale nemusí to byť určite názor ľudí, občanov, ktorí možno prejavujú svoje názory v prieskume verejnej mienky, a je to taký nejaký hmatateľný alebo nejaký, nejaký overiteľný fakt. A keď sa pozriete na prieskum verejnej mienky partaje, v ktorej vy sedíte, tak ja neviem, s kým sa vy stretávate v tej Banskej Bystrici. Možno s piatimi SaS, ktorí od rána chrlia síru, ktorí jednoducho rozprávajú, nadávajú tak, ako ste povedali, bez toho, aby sa snažili niečo riešiť.
Ja musím povedať, že naša vláda a pán minister je v kresle deväť mesiacov. Vy ste boli vyše roka a pol. A ako teraz kvetnato rozprávate, čo všetko my máme urobiť. Veď nechajte pánovi ministrovi čas! Veď už ho nedávajte dole z kresla! Lebo asi je to vaše zbožné pranie. Ja si myslím, že aj tie investičné stimuly pomôžu firmám. A v minulosti pomohli. Veď predsa určite sa naštartovali niektoré firmy. Aj v Humennom, hoci malú investičnú pomoc, ale dostala firma nemecká, ktorá zamestnávala dvesto až tristo ľudí. Je to skutočne obrovský problém dostať vôbec do priemyselných parkov firmy, a to z toho dôvodu, že vidíte, že do Vranova napr. vôbec nikto nechce ísť investovať. Tak ja si myslím, že tie stimuly majú určitý, určitý, určitý význam a určitý podnet na to, aby sme ľudí zamestnali. Ja neviem, čo robíte v Banskej Bystrici, kde taká, keď nezamestnanosť v Prešovskom kraji je omnoho vyššia. A rozprávate o tom a sypete síru, že ako my tu ideme zle robiť zákon. A dokonca ste mali byť v parlamente dneska, nie v Banskej Bystrici, ale dobre, tak prácu sa každý predstavuje inak.

Pani kolegyňa Vaľová, ja vám kašlem na vaše prieskumy a je mi jedno, či SaS má 6 % a vy máte 40 percent. Pre mňa je dôležité, že napr. v tej Banskej Bystrici mi dnes šesťdesiat ľudí, napr. aj ľudia z fabriky pána Sotáka, hovorili to, čo som už povedal za týmto pultom. Nikoho nezamestnávajú, práve naopak, prepúšťajú ľudí, prepúšťajú aj dohodárov, ľudia prichádzajú o prácu, ľudia sa dostávajú do biedy. A to všetko je výsledok vašej zlej politiky.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som úvodom môjho vystúpenia zareagoval na výmenu názorov medzi kolegom Mihálom a pani Vaľovou. Prieskumom verejnej mienky verím tak, ako preukázali voľby. Pred voľbami prieskumy verejnej mienky v tejto krajine preukazovali, že v tomto parlamente má svojich zástupcov aj strana "99 %". Dnes tu nevidíme ani jedného z nich. To znamená, že nie je pre mňa relevantné, čo dneska ukazujú prieskumy verejnej mienky, pre mňa je relevantné to, či každý deň je viac a viac ľudí zamestnaných, alebo každým dňom je viac a viac ľudí bez práce a majú problém vo vyživovaní svojich rodín.
Pre mňa je problém aj to, či tento zákon a všetky zákony, ktoré idú v tomto parlamente, či napomáhajú stierať regionálne rozdiely. Lebo naberme si odvahu a povedzme si, že v Slovenskej republike máme regióny úspešné a máme regióny, ktoré sú určené na to, aby boli označené ako rezervát, ako hladové doliny, a všetci ostatní, aj každý jeden Bratislavčan zo Žiliny si bude musieť platiť tie regióny, skade som aj ja, aj kolega Bagačka, kde máme vysokú mieru nezamestnanosti, pretože tam investičný stimul nepríde.
Keď sa bavíme o investičných stimuloch a vytváraní pracovných miest, nemôže nikto vytýkať pánovi ministrovi hospodárstva, že donesie návrh, ktorým sa to chce, ktorým to chce zmierniť. Ja mu ho ani nevytýkam. Preto vystupujem v prvom čítaní a apelujem naňho, aby chyby, ktoré vidím, aby odstránila vládna väčšina, pretože musí byť nám jasné, že vládna väčšina bude tá, ktorá schváli tento návrh zákona. Je veľmi zlé, že každý zákon, ktorý je v tomto parlamente schválený, ľudia vnímajú, že to schválil parlament. A skutočná tvár? Schválila ho politická strana SMER. Skúsme pomenovať vinníkov alebo nevinníkov za prijímané zákony!
Pán minister, doniesť takýto návrh zákona, kde sa snažíte zrovnoprávniť zahraničných a slovenských investorov, je chvályhodné, aj to kvitujem. Ale povedať, dať investičné stimuly niekomu aj za to, keď zníži počet pracovných miest, ako SCP Ružomberok, pretože on nemusí, to, čo ste im dali minulý rok, on nemusí de facto mať, ani zachovať to, čo dnes má, môže ešte znížiť, niekoľko sto ľudí môže prepustiť, a má daňovú úľavu 25 mil. eur. Ba čo viac, vy ste za ostatné obdobie, pán minister, odkedy ste im schválili 25-miliónovú daňovú úľavu, tak ako prvá Ficova vláda im podpísala zmluvu na dodávku dreva do roku 2014, tak už táto Ficova vláda stihla im podpísať zmluvu do roku 2020. Staré tetky kupujú palivové drevo dnes na Slovensku, lebo máme toľko spaľovní na biomasu, že cena pre biomasu je 50 eur, keď stará tetka na dedine chce kúpiť kubík dreva, tak ho kúpi za 50 eur. Vy pritom schvaľujete, že SCP Ružomberok za to isté drevo, len v celých dĺžkach, zaplatí 36 eur. Keby ste to predali za reálnu trhovú cenu, tak dnes v štátnom rozpočte štátny podnik vie odviesť 13,5 mil. eur.
Dnes sa tvárime, že štátne lesy nevedia vyprodukovať, ja hovorím, že štátne lesy sa nesprávajú tak, ako by sa mali správať. Práve preto máme tu aj s kolegami mnohokrát rozdiely, či vedia odvádzať peniaze alebo nie. Ja si myslím, že dlhodobo, tak ako sme to mali naplánované, a minulý rok do štátneho rozpočtu prišlo 20 mil. eur. Na tomto jednom konkrétnom príklade ukazujem, že je tam priestor na 13,5 mil. eur. Pričom SCP Ružomberok tú investičnú pomoc ani nepotrebovalo, pretože on potreboval viac surovinu. Zbytočne ste vyhodili zo štátnej kasy 25 mil. daňových úľav. A pritom im ešte dáme aj drevo lacnejšie, ročne o 13,5 mil. eur.
Pán minister, viete, aký mal hospodársky výsledok SCP Ružomberok v roku 2011? Cez 50 mil. eur mal zisku. Pýtam sa, na čo potrebuje takýto podnik plus investičný stimul v čase, keď už investícia pri investoroch bola schválená?
Investičné stimuly by mali ísť a mali by riešiť regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely sa dajú vyriešiť tak, že budem motivovať investora, aby išiel do regiónu s vyššou mierou nezamestnanosti. Vidíme, že na Slovensku istá miera flexibility na pracovnom trhu existuje, ale v tých regiónoch, kde máme dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti, tá flexibilita cestovania za prácou nefunguje, resp. funguje u mladých. Ale tie regióny zostávajú na starých, na neprispôsobivých, tých, ktorí za prácou cestovať nebudú. A keď nedonesieme prácu pre nich tam, štát nezabezpečí, že tam bude práca, tak týchto ľudí bude musieť dotovať z iných regiónov. A riešenie, ktoré vy tu predkladáte, že v týchto regiónoch stačí im nižšia miera investovania na získanie investičného stimulu, nepostačí.
Riešením podľa mňa a podľa strany MOST - HÍD by bolo jednoznačne povedať, že tie investičné stimuly idú len do tých regiónov v Slovenskej republike, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Treba stanoviť hranicu 20 %, alebo otvorme širokú diskusiu. Tam, kde je viac ako 20 %, smerujme to tam, ale nenastavme pravidlá tak, že môžeme rozdeliť aj do dobrých regiónov. Nerobme si ilúziu, že investor pôjde do Rimavskej Soboty, pôjde na Spiš alebo inde, kde je vysoká miera nezamestnanosti, vysoká koncentrácia neprispôsobivých občanov, keď si môže vybrať, že bude stavať pri Trenčíne na rovine alebo na Žitnom ostrove alebo pri Bratislave. Nikto nevyužije možnosť znížiť alebo robiť investíciu na nižšej úrovni. Preto tento návrh zákona, v tejto podobe nie je možné ho podporiť, pretože nevytvára, alebo nestiera regionálne rozdiely v tejto krajine.
Investičný stimul by mal byť efektívne využitý, to znamená, že len v tých prípadoch, keď skutočne vieme vytvoriť nové pracovné miesta. V tých prípadoch, keď pracovné miesta môžeme zachovať iným prístupom, inými zákonmi, tak ako hovoril pán kolega Mihál, tak ho môžeme urobiť v regiónoch, tu chceme. Minulý rok ste rozdali investičnú pomoc v objeme 121 mil. eur, ale investičný program, ktorý predchádzajúca vláda vám ho nechala, tvorba pracovných miest na vidieku, ktorú premiér pri kontrole na ministerstve pôdohospodárstva chcel recyklovať, bavili sa o tom, tak v štátnom rozpočte minulý rok v kapitole ministerstva pôdohospodárstva figuruje veta, že na túto pomoc vyčlenené peniaze neboli. Tak potom chceme pomôcť a chceme vytvárať pracovné miesta aj pre tých, ktorí sú najviac na to odkázaní?! Asi nie.
Preto ja si nemyslím, že investície alebo tvorbu pracovných miest minister hospodárstva môže vytvoriť len jedným zákonom, ale musí to byť komplex opatrení zo všetkých rezortov tak, aby vytváral kumulatívny efekt tvorby pracovných miest. Ale Zákonník práce, zákony, ktoré sa prijímajú v oblasti pôdohospodárstva, či už hospodárstva alebo ekonomiky, spoločne pôsobia presne kontraproduktívne. Takéto návrhy zákonov, ako je aj tento, v tejto podobe, je len medovým motúzom. Medovým motúzom pred jednoduchým pospolitým ľudom v tejto krajine, že ideme vám vytvárať pracovné miesta. Ale som presvedčený, že z tohto návrhu zákona ani jeden občan Slovenskej republiky sa nikdy nenaje, nikdy nenaje, nanajvýš sa vedia nabažiť sponzori politickej strany SMER, ktorí sú veľkými investormi. Lebo to nie sú malí živnostníci, ktorí sa môžu uchádzať o túto podporu. To sú veľkí investori a tí, ktorí sú dnes na sponzorskej listine strany SMER.
Ďakujem.

Dobrý podvečer. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Chcem len veľmi stručne zareagovať na dve časti vystúpenia pána poslanca Simona. Čo sa týka lesov a Ružomberku, je to skutočne temná kapitola cenového vývoja alebo toho, čo sa cenami nazýva, pretože myslím si, že mnohokrát práve produkt, ktorý lesy predávali za niečo, čo nazvať cenou človek môže len pri trocha veľkej obrazotvornosti, pretože to mnohokrát bola vysoká podcena. Ale to je známa kapitola.
A skôr sa mi žiada povedať to, čo už som tu spomínal viackrát, jednoznačne by som veľmi poprosil bývalého pána ministra, súčasného pána ministra pôdohospodárstva, ale aj všetkých, ktorí prídu za ním, aby sme si osvojili to, že preteky v odvodoch zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky alebo vôbec preteky v  mimoriadnych odvodoch z lesníctva do štátneho rozpočtu, síce z politického hľadiska im rozumiem, ale že sú to veľmi zlé preteky, ktoré vážne poškodzujú budúcnosť tejto krajiny. Hovoriť o tom, že tento podnik a tieto podniky, ktoré produkujú nielen drevo, majú ozaj veľkú hodnotu pre nás všetkých, som tu už to spomínal viackrát. Veľmi pekne vás prosím, páni ministri, bývalí, budúci, nerobte tieto preteky, sú skutočne zlým posolstvom pre obyvateľov Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, musím povedať, že to nie sú preteky, to je zodpovedný prístup k správe majetku štátu. Štát spravuje svoje, svoje pozemky cez dve inštitúcie, cez Slovenský pozemkový fond poľnohospodársku pôdu a cez štátne lesy lesnú pôdu. Keď Slovenský pozemkový fond dokáže zabezpečiť do štátneho rozpočtu pravidelný príjem 9 mil. eur, tak sa nazdávam, že aj iný subjekt, ktorý spravuje lesný majetok štátu, by mal takým istým hospodárskym spôsobom pristupovať.
Tento príklad, ktorý som uviedol s cenami pri SCP, je len svetlým príkladom, ako sa nehospodárne správa štát. Prečo v iných krajinách dokážu mať oveľa vyššie zisky štátne podniky? Dnes najväčším problémom štátneho rozpočtu je aj to, že štátne podniky neodvádzajú to, čo by mali do štátneho rozpočtu. Zoberme si príklad Transpetrolu, stavia ropovod v Rakúsku, kúpili sme alebo investovali sme do Rakúska 8 mil. eur, ktoré mohli byť v štátnom rozpočte, a vláda rozhoduje o tom, že budeme štátny podnik. Akciová spoločnosť môže naďalej vynakladať peniaze do tohto projektu. Prečo? Sme natoľko bohatí?

Pekný podvečer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, nebudem dlhý, lebo chceme ísť domov. A rád by som možno len povedal, že pánovi ministrovi vôbec nezávidím tému investičných stimulov. Je to téma, nad ktorou sa nedá vyhrať, sám som si to vyskúšal. Jednoducho investičné stimuly sú téma, ktorá je mimoriadne kontroverzná, vyvoláva obrovské a vášnivé polemiky kdekoľvek prídete a všetci majú pocit, že téme investičné stimuly rozumejú, od politikov až cez občanov, ktorí sa o investičných stimuloch bavia v krčmách.
Ja by som chcel pochváliť, pochváliť by som chcel pána ministra za to, že v predkladanej novele zákona odstraňuje nedostatok, ktorý ukázala aplikačná prax zákona o investičnej pomoci, a tým je zamedzenie poskytovania investičnej pomoci na udržanie pracovných miest. Bohužiaľ, ten zákon, alebo tvorcovia zákona pri kreovaní tohto zákona nemysleli na to, že sa nájdu investori, ktorí budú požadovať investičnú pomoc nie na novovytvorené pracovné miesta, ale na udržanie existujúcich pracovných miest. A keďže nás skúsenosti alebo nedávne skúsenosti presvedčili o tom, že takáto prax je možná, je dobré, že minister a ministerstvo hospodárstva zapracovali do novely zákona o investičnej pomoci podmienku, vďaka ktorej bude môcť byť udelená investičná pomoc iba na novovytvorené pracovné miesta. Takýto návrh sme predkladali niekedy pred koncom roka aj s poslancom Chrenom ako poslanecký návrh zákona, nebol schválený, ale ministerstvo sa vtedy vyjadrilo, že pripravuje vlastnú novelu, kde táto podmienka bude zapracovaná. Teda ja som veľmi rád, že zapracovaná je.
No nebudem možno, alebo nepôjdem možno do detailov, pretože chceme predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Takže možno len v krátkosti spomeniem to, čo sa investičným stimulom vo všeobecnosti vytýka a čo, bohužiaľ, nie je riešené v tejto novele. A je to škoda, pretože aj osemdesiattri vládnych poslancov a tak isto možnosť jednoliateho celku červeného monolitu strany SMER umožňuje schváliť tieto zmeny v zákona. A je škoda, že v tom zákone nie sú.
Takže prvý argument proti investičným stimulom, ktorý zaznieva všade, od východu až na západ, je ten, že investičné stimuly zvýhodňujú iba zahraničných investorov. Ja som už niekoľkokrát aj tu v pléne a tak isto, keď chodím po konferenciách, vysvetľujem, že to jednoducho nie je pravda, pretože nie je možné udeľovať tieto investičné stimuly takým spôsobom, že sú zvýhodňovaní iba zahraniční investori. Tak ako všetky ostatné zákony na Slovensku platia, či pre domácich alebo zahraničných investorov, tak takisto aj zákon o investičnej pomoci platí pre všetkých investorov bez rozdielu.
V tomto zákone nie je nejakým spôsobom, v tejto novele nie je nejakým spôsobom riešené to zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, pretože ono riešené v skutočnosti byť nemôže v samej podstate. V tomto zákone je stanovená hranica 40 nových pracovných miest. Neviem, ako dospel predkladateľ k navrhovanému číslu, prečo to nie je 30 pracovných miest, prečo to je 40 pracovných miest. A chcem sa možno opýtať, ale to je na zamyslenie, či možno považovať vytvorenie 40-ch pracovných miest v západoslovenskom kraji za adekvátne alebo rovnocenné vytvoreniu 40-ch pracovných miest napríklad v Hnúšti alebo v Rožňave alebo v Rimavskej Sobote. Čiže možno mi chýba v tom predkladanom návrhu aj odstupňovanie minimálnej výšky počtu pracovných miest v závislosti od regionality, alebo povedzme od parametra výšky nezamestnanosti, ktorý si myslím, že by bol asi najlepším parametrom.
Počas našej vlády sme mali v zákone o investičnej pomoci, alebo v novele, ktorú sme predložili v predchádzajúcom období, dva fókusy.
A prvým fókusom bol práve fókus na regióny s najväčšou nezamestnanosťou a snažili sme sa umiestňovať investície do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, respektíve motivovať investorov, aby prichádzali do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou, a podľa toho bola odstupňovaná aj výška investičnej pomoci. To znamená, že investor, ktorý prišiel alebo chcel ísť do regiónu s najvyššou nezamestnanosťou, dostal 100 % investičnej pomoci, v prípade nižšej nezamestnanosti, bola tá investičná pomoc percentuálne znížená a podobne. Čiže takýmto alebo obdobným spôsobom by možno bolo možné rozdeliť tú výšku pracovných miest v závislosti od, od regiónov a nezamestnanosti v regiónoch.
Čo považujem za najväčší problém, a nielen ja, ale teda aj podnikatelia, tak je selektívnosť investičných stimulov, to znamená, že investičné stimuly dostávajú niektorí a nedostávajú ich všetci. Napriek tomu, že nárok na poskytnutie investičného stimulu má každý investor, ktorý splní podmienky uvedené v zákone, je iba na rozhodnutí vlády, ako vláda rozhodne, či investorovi stimul udelí, alebo nie. Toto považujú živnostníci, malí a strední podnikatelia za výsostne nespravodlivé a majú, a celkom oprávnene, majú pocit, že investičné stimuly dostávajú iba tí veľkí investori.
My sme tak isto navrhovali s mojím kolegom a poslancom Chrenom odstránenie tejto selektívnosti investičných stimulov jedným poslaneckým návrhom, kde sme navrhovali, aby každý investor, ktorý vytvorí minimálne 30 pracovných miest v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou, tie boli definované ako regióny so 150 % priemeru nezamestnanosti na Slovensku, ak si dobre pamätám. Išlo vtedy o 12 okresov, teraz neviem, či by tých okresov, zrejme by bolo viac, pretože nezamestnanosť nám veľmi rýchlo stúpa, tak investori v týchto okresoch by si mohli nárokovať na daňové úľavy bez toho, aby o týchto daňových úľavách rozhodovala vláda. Toto bolo opatrenie, ktoré ja naozaj považujem za silne prorastové opatrenie, a opatrenie, ktoré je, ktoré je, alebo ktoré motivuje, motivuje k vyššiemu nárastu zamestnanosti práve v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou. Bohužiaľ. A to som sa naozaj veľmi divil, lebo toto je z môjho pohľadu veľmi sociálny návrh, tak takýto návrh schválený v tomto pléne nebol.
Možno ešte na záver, lebo veľmi veľa vecí tu odznelo, či od kolegu Jožka Mikuša, ale tak isto aj kolega Jožko Mihál a koniec koncov aj Zsolt Simon spomínali niektoré veci, ale nedá mi na záver nepovedať, že podpora podnikateľov sa nerobí cez dotácie a stimuly, ale zlepšovaním podmienok na podnikanie. Ja si myslím, pán minister, že tebe to vôbec nemusím hovoriť. Ale mám taký obľúbený bonmot, keď sa ma pýtajú, čo hovorím na investičné stimuly, tak všetkým podnikateľom hovorím, že najlepší investičný stimul je kvalitné podnikateľské prostredie. A preto by som z tohto miesta apeloval na to, aby vláda a ministerstvo, ktoré riadiš, robilo maximum pre zlepšenie podnikateľského prostredia, pretože to je to, čo nám všetkým na Slovensku pomôže, a to je to, čo podporí tvorbu nových pracovných miest, a tebe pomôže splniť úlohu, ktorú si dostal od predsedu vlády.
Ďakujem veľmi pekne.

157.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, ja by som na to zareagoval. Samozrejme, že k tomuto zákonu tá rozprava bola širšia. Je určite naším cieľom, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, na druhej strane určité zákony, ktoré boli prijaté, či už ako programová povinnosť voči voličom, alebo povinnosť voči konsolidácii verejných financií, ktoré sú istým spôsobom záťažou, tak sa budeme snažiť a ministerstvo to bude robiť, aby sme prichádzali s návrhmi opatrení, ktoré pomôžu zamestnanosti, pomôžu podnikateľom sa na Slovensku etablovať.
Ja som tento zákon striktne rozšíril len, alebo teda ako ho predkladám z návrhu ministerstva, o to, že spresňujeme veci, ktoré ste aj spomínali. Nie celkom súhlasím s tým, že by sme mali poskytovať stimul len do regiónov, ktoré majú nejakú hraničnú nezamestnanosť, pretože sú veľmi zaujímavé zamestnanecké možnosti pri rozširovaní výrob, vytváraní pracovných miest, kde aj tá hranica nezamestnanosti je možno trošku nižšia. Ale keďže umožnia vzniknúť veľkému počtu pracovných miest, tak určite tam môžu aj pri trošku migrácii pracovnej sily nájsť niektorí ľudia, prípadne nezamestnaní prácu. Takže ja si myslím, že takto striktne by sme to nemali oddeliť.
Boli tu samozrejme spomenuté aj odchody investorov. Musím povedať, že aj keď tu to spomíname v energetike, nie je to len fenomén Slovenska, nie je to podľa mňa možné viazať na fungovanie tejto vlády. Mnoho investorov zahájilo svoje rokovania o svojom odchode ďaleko skôr, ako táto vláda nastúpila. A sledujem v okolitých krajinách taktiež správanie tých investorov. e kríza a mnoho podnikov sa z rôznych strategických dôvodov sťahuje, predávajú svoje podiely. Ja si myslím, že na toto si budeme musieť zvyknúť a budeme musieť vytvárať podmienky, aby investori, ktorí odtiaľto odišli, aby namiesto nich prišli podobní dobrí a kvalitní, aby zostala na Slovensku zachovaná zamestnanosť a zachovaný tento pozitívny trend.
K odstupňovaniu spodnej hranice. Uznávam, že môže byť diskusia. My sa takisto zamýšľame nad tým, že vytvoriť pracovné miesta v nižšom počte by bolo treba iným opatrením, ktoré by si nevyžiadalo celú túto procedúru, aká je v tomto zákone spomenutá. Takže ministerstvo má v programe venovať sa aj tvorbe pracovných miest pri nižších počtoch, ale chceme to urobiť trochu iným mechanizmom, ako je tento zákon, pretože tento zákon má ten schvaľovací proces a túto procedúru nejakým spôsobom predpísanú. A aby sme neurobili veľkú zmenu tak sme doňho až takto nezasahovali. Toľko možno k zákonu a k tým poznámkam.
Ďakujem. 

Ďakujem pekne. Dobré ráno. Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne a poslanci, cieľom návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej je, aby sa v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie postupnou liberalizáciou uľahčil obchod s tovarom medzi Európskou úniou, Kolumbiou a Peru a aby sa liberalizoval i obchod so službami a investíciami.
Dohoda predstavuje pre Európsku úniu predovšetkým príležitosť, aby poskytla pevnú oporu reformám, ktoré Kolumbia a Peru uskutočňujú a ktorých cieľom je integrácia do globálnej ekonomiky, zvýšenie blahobytu a upevnenie ich rastu v záujme zlepšenia životných podmienok obyvateľov.
V dohode sú obsiahnuté i záujmy Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu ku kľúčovým odvetviam nášho priemyslu v automobilovom sektore, elektrotechnike a oceliarstve.
S výhradou ratifikácie bola dohoda za Slovenskú republiku podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli 16. mája 2012 počas zasadnutia Výboru stálych zástupcov COREPER II.
Táto dohoda je bilaterálnou, medzinárodnou prezidentskou zmluvou a medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady a na jej vykonanie nie je potrebný zákon.
Dohoda nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, na zamestnanosť a ani na zvýšenie regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu tohto dokumentu alebo návrhu.