14. schôdza

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám naozaj poďakovať za vaše faktické poznámky. Ja som rád, že som vás trochu prebudil svojím vystúpením k aktivite a že po pánovi ministrovi som mal najviac faktických poznámok na moje vystúpenie. Čiže to znamená, že som vás zaujal. A v podstate ste súhlasili so všetkým, čo som povedal, pretože ja som to povedal na úvod, že som za zmenu tohto zákona, že som za to, aby uľahčil a stransparentnil život.
Ja som pomenoval vlastné skúsenosti, zo svojej vlastnej praxe, lebo som chcel byť konkrétny. A samozrejme, bližšia košeľa ako kabát, tak budem hovoriť o tom, do čoho sa rozumiem a čo robíme v Martine. Ale pán kolega Blanár je úspešný župan. Žilinský samosprávny kraj nemal žiadny škandál. Robí sa tam naozaj veľmi dobre veľa vecí, takže ja určite nabudúce môžem argumentovať aj nejakými skúsenosťami zo Žilinského samosprávneho kraja.
A súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. To ináč veľmi často nebýva, aby sme našli takýto súzvuk aj pri všetkých faktických poznámkach. Ja som nehovoril o tom, že právne služby sa majú súťažiť tak, respektíve súťažiť a vyberať podľa ceny. Ani ja nemám takého právnika, ktorému nedôverujem, ale som upozornil na konanie, kde Európska komisia vedie voči nám konanie, lebo nemôžeme zadávať priamymi zadaniami bez výberového konania služby za devätnásť miliónov eur. To jednoducho je neprípustné.
A ešte úplne na záver. Samozrejme, že ten môj úvod bol taký na odľahčenie. A, kolegovia, nestrácajme humor, lebo to je to jediné, čo nám tu môže spríjemniť chvíle rokovania na tejto schôdzi.
Ďakujem.

V tejto chvíli sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Zajac, jeden, ktorý sa chce prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Vášáryová mi hovorila, že sa chce prihlásiť, takže dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Zajac.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, keď som dneska vo faktickej poznámke reagoval na pána ministra a povedal som, že nie prvýkrát on ide riešiť subdodávateľov v zákone o verejnom obstarávaní, tak pán minister, keď reagoval na faktické poznámky, tak k tým subdodávateľom nepovedal nič. Obvinil ma v tom, že vraj včera som tu pri zákone o výsluhových dôchodkoch vo faktickej poznámke na Júliusa Brocku povedal, že na ministerstve vnútra robí 280 výsluhových alebo starobných dôchodcov plus ôsmi, ktorí majú aj výsluhový, aj starobný dôchodok.
Už vtedy som povedal, že to nebolo za vášho ministrovania a že som si to v zákone o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadal. Takže, pán minister, 15. 1. 2012 - žiadosť o poskytnutie informácie. Odpoveď dvadsiateho siedmeho. Teda ja som žiadal pätnásteho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, to je k zákonu o verejnom obstarávaní?

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ale to súvisí, veď pán minister ma obvinil, že klamem.
27. 1. 2012 - odpoveď z ministerstva vnútra. "Komunikačnému odboru Kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola 15. 1. 2012 doručená vaša žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej žiadate o poskytnutie informácií o počte zamestnancov ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorí boli k 1. 1. 2012 poberateľmi výsluhových dôchodkov, riadnych dôchodkov a zároveň výsluhových a riadnych dôchodkov.
Z dôvodu vecnej príslušnosti bola 18. 1. 2012 vaša žiadosť postúpená na vybavenie osobnému úradu služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K vašej žiadosti uvádzame nasledovné:
K 1. 1. 2012 bolo v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 212 poberateľov výsluhových dôchodkov, 139 poberateľov starobného dôchodku a 17 poberateľov výsluhového a zároveň starobného dôchodku." (Hlas z pléna.)
Dobre. (So smiechom.) Včera som to hovoril, samozrejme, z hlavy, nemal som pri sebe tento papier. Túto informáciu a tento papier vám aj odovzdám. Nech sa vám páči. Aj pánovi spravodajcovi, aj kto bude mať ešte záujem. Pán minister, to je odpoveď ministerstva vnútra. Takže môžeme sa tu dohodnúť verejne, že mi, a ja môžem o to aj požiadať, samozrejme, o zákone o slobodnom prístupe k informáciám, aby sme sa dozvedeli na celom ministerstve vnútra, to znamená, aj v Policajnom zbore, aj, aj v ďalších zložkách ministerstva vnútra, celkovo, aký počet ľudí robí a poberá príjem od štátu, lebo o tom som včera hovoril. Jeden príjem od štátu. To je zásada, ktorú KDH presadzuje a chce presadzovať, a v čase ekonomickej krízy by to najviac pomohlo ministrovi financií alebo Sociálnej poisťovni. Sociálnej poisťovni, aby ľudia, ktorí berú výsluhový dôchodok, sa museli rozhodnúť, alebo starobný dôchodok, či budú robiť v štátnej správe, alebo budú poberať starobný, alebo výsluhový dôchodok.
Takže, pán minister, takto verejne vás vyzývam, aby ste zverejnili počet, celkový počet týchto starobných a výsluhových dôchodcov, ktorí sú na ministerstve, pod ministerstvom vnútra. Keďže sa rozprávame o zákone o verejnom obstarávaní, pôvodne som nemal záujem vystúpiť, ale predsa len. Verejného obstarávania som sa počas svojej podnikateľskej praxe zúčastňoval ako podnikateľ, súťažil som. Párkrát som v minulosti bol aj ten, ktorý bol v komisii v našej obci, ktorá vyberala v súťaži o nejakého dodávateľa alebo obstarávateľa, párkrát som túto súťaž v minulosti, keď ešte nebolo potrebné mať osvedčenie na verejné obstarávanie, tak párkrát som túto súťaž, som aj organizoval.
V zásade ide o to, že štát by mal nastaviť tieto podmienky tak, ako to robia obyčajní, normálne bežní ľudia, keď si chcú kúpiť, obstarať nejakú vec. To znamená, ak si ktokoľvek z vás chce kúpiť dajme tomu automobil, tak si zadá kvalitu, to znamená, že zadá si typ, značku, aké chce tam mať vybavenie, a potom úplne logicky si nechá urobiť aj 10, aj 15 ponúk a nevadí mu, keď pre ten automobil ide na druhý koniec republiky, keď mu ten predajca poskytne zľavu alebo najnižšiu cenu. Nepoznám ani jedného občana, ktorý by povedal, že si ten automobil kúpi radšej o 50-tisíc korún alebo 3-tisíc eur drahší, len preto, že sa mu nechce ísť o 50 kilometrov ďalej k nejakému predajcovi. Je to úplne normálne a logické a štát by pri zákone o verejnom obstarávaní mal nastaviť tie pravidlá tak, aby naozaj čo najnižšia cena bola rozhodujúcim prvkom pri výbere toho dodávateľa, ktorý bude poskytovať štátu alebo verejnému sektoru službu alebo tovar. Tak to bolo aj teraz v zákone nastavené.
Že sa našli špekulanti, ktorí mali viacej právnikov ako murárov, o tom rozpráva celá republika. Ak by sme išli tento zákon, ktorý bol doteraz v platnosti, vylepšiť a snažili sa nastaviť podmienky tak, aby sme týchto špekulantov z toho verejného obstarávania vylúčili, tak by som, by som s týmto návrhom súhlasil. Ak by sme v tomto zákone išli vylepšiť to, aby subdodávatelia, ktorí sa zúčastňujú na, na verejnom obstarávaní tak, že pracujú pre hlavného dodávateľa, aby boli vyplácaní, čo som tu vo faktickej poznámke spomínal, tak, ako to navrhovalo KDH, moji kolegovia Hudacký, Figeľ, tak, aby títo subdodávatelia nemuseli krachovať a prepúšťať ľudí, pretože hlavný dodávateľ, ktorý naozaj tých murárov nemá, sa z nich smeje, tak takýto systém tu v septembri bol navrhnutý. V rozprave vystúpil iba kolega Matovič, ten tento zákon pochválil, na chodbách a v zákulisí aj poslanci SMER-u hovorili, že to je dobrý zákon, ale prišlo hlasovanie a tento zákon bol zmietnutý zo stola. Dnes v tomto zákone pán minister povedal, že rieši subdodávateľov, ale nie je to tak prísne nastavené a exaktne, ako to bolo v zákone, ktorí moji kolegovia tu v septembri navrhovali.
Takže, pán minister, ešte jeden príklad musím tu povedať, lebo viacerí kolegovia zo SMER-u tu hovorili o príkladoch. Ja poviem príklad, ktorý bol za niekoľko desiatok miliónov eur, ktorý, podľa súčasne platného zákona, lebo viacerí tu hovoria o tom, že podľa súčasne platného zákona najnižšia cena, ale kvalita uteká. Tak záleží podľa toho obstarávateľa, ktorý nastavujú, nastavoval a nastavuje podmienky tej súťaže. Ak si dokáže špecifikovať tie podmienky presne, tak potom si dokáže aj na Úrade pre verejné obstarávanie to potom obhájiť. Ja viem, že to je niekedy náročné, že to je zložité, ale dá sa to. Ale tá najnižšia cena je pre štát a celý verejný sektor, tak ako pre toho občana rozhodujúca.
A poviem vám príklad, prvý úsek diaľnice, levočskej diaľnice, Jánovce - Jablonov, na ktorej sa stalo to nešťastie, ale to spolu nesúvisí, bol zo súťaže vyradený. Neviem, či to kolegovia alebo verejnosť vie, bola vyradená firma, ktorá ponúkla najnižšiu cenu. Takže nie je pravda, že podľa súčasného zákona nebolo možné tú najnižšiu cenu vyradiť. Nespĺňaš podmienky, si vyradený! Samozrejme, má právo odvolať sa na ÚVO, tam to chvíľu trvá, tam to treba obhájiť, nie je to také jednoduché. Preto som povedal, že ak by ste v tomto návrhu zákona o verejnom obstarávaní tieto podmienky vylepšovali tak, aby najnižšia cena ale rozhodovala, tak by sme s tým súhlasili. Ale keď vy nastavujete podmienky tak, že si budeme musieť, môcť obstarávateľa vybrať aj s vyššou cenou a ak tam budú rozhodovať aj ďalšie podmienky tak, do takej miery, že až 50 percent si bude môcť dať, tak to je to, čoho sa obávame a čo prinesie prax, že firmy, ktoré budú mať záujem, naozaj skutočný záujem vyhrávať zákazky pri najnižšej cene, to znamená, budú kvalitné, budú poskytovať nižšiu cenu, časom prestanú chodiť do súťaží. Prestanú chodiť do súťaží, lebo budú vedieť, že ten a ten, tá a tá firma už to má dopredu vyárendované. Takže to nám vadí na tomto zákone, a preto s ním nebudeme súhlasiť, ani moji kolegovia z KDH, ani ja.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Halúz.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja len jednu poznámku, vy ste povedali, že nepoznáte človeka, ktorý by si kúpil auto, nie na základe ceny a že pôjde preň aj na druhý koniec republiky. No ja sa hlásim ako prvý a ja som si auto nekúpil podľa toho, či mi ho na druhom konci republiky dajú lacnejšie, alebo nie, ale pozeral som presne na kvalitu a poskytované služby plus, to je servis, náhradné vozidlo a tak ďalej a celkový prístup a napríklad, aby to bolo v mieste bydliska, aby som bol mobilný a tak ďalej. Takže nielen tá cena zase bola rozhodujúca a išlo o vlastné peniaze.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Zajac.

Vážený pán kolega, asi ste ma pozorne nepočúvali. Najprv som povedal, že ten človek si presne vyšpecifikuje, aké chce auto, aký typ, aké chce vybavenie, aké chce služby, som nepovedal a teraz dopĺňam. Čiže presne si vyšpecifikuje, a ja som zažil také situácie, že človek si takto vyšpecifikoval, aké auto chce, s akými doplnkami, to nie je až také zložité ako pri pneumatike, ktorú ste predtým spomínali. Pri tom aute, keď si vyšpecifikujete aj ten typ, aj tú značku, tak potom naozaj hľadáte len toho, kto vám dá najnižšiu cenu. A zažil som situáciu, že pre 20-tisíc korún, a to nie je malý peniaz pre človeka, pre rodinu, pre štát sa bavíme veľakrát v niekoľkonásobne vyšších čiastkach, a ten človek išiel na druhý koniec republiky, pretože na ten typ značky, mohol by som vám povedať aj konkrétne aj ktoré, ale nechcem robiť reklamu, pre ten konkrétny typ značky on si servis v svojom mieste bydliska nájde. Tieto značky majú servisy po celej republike a mileradi mu poskytnú tú službu aj ten garančný servis. Takže mali ste ma poriadne počúvať, kde som najprv povedal, že presne si vyšpecifikuje, čo chce. A to môžu robiť aj verejní obstarávatelia, kde si presne vyšpecifikujú, čo chcú, a potom idú len po najnižšej cene. Vadí tu niekomu najnižšia cena? Vadí tu niekomu to, aby štát, obce, celý verejný sektor vynakladal čo najnižšie prostriedky?

Pani poslankyňa Vášáryová teraz vystúpi v rozprave, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len v krátkosti, ako členka výboru pre kultúru a médiá musím vystúpiť. Tak ako vždy, keď hovoríme o verejnom obstarávaní, musím upozorniť na jednu zásadnú vec. Aj kultúrne inštitúcie sa musia zapájať do verejného obstarávania, ale existuje jedna oblasť, kde jednoducho musia vypadnúť z verejného obstarávania. Prosím, aby ste si predstavili, že chcete nejakého operného speváka na Barbiera zo Sevilly a budete musieť verejne obstarávať. Je to dostatočne absurdné, myslím. Takže aj tieto kultúrne inštitúcie musia mať určitú výnimku. Samozrejme, len na umeleckú produkciu, a nie na nič inšie. To znamená, žiadne opravy budov a podobne.
Takže chcela som len pred pánom ministrom aj pred vami avizovať, že už v spolupráci s ministerstvom, po dohovore súkromnom s pánom ministrom, budeme sa snažiť, aby sa do tohto zákona dostala možno ešte trošku lepšia dikcia, ako bola aj po mojej intervencii v predošlom zákone, pretože, samozrejme, hneď sme na toto narazili. Takže vystupujem len v obrane kultúrnych inštitúcií. A keďže výbor pre kultúru a médiá je výbor, ktorý sa zaoberá hodnotovým systémom, dovoľte len jednu krátku poznámku na zakončenie tejto rozpravy. Slovensko je rozhodne krajina kresťanov a ja chcem, aby sme si uvedomili, že všetko, o čom tu dnes hovoríme, sa týka jednoduchého Desatora a jedného bodu v tom Desatore, nepokradneš. Nepokradneš! Tak chcem upozorniť všetkých tých ľudí, ktorí uvažujú o kradnutí, aby si už objednali nejakého pána farára a začali sa spovedať, lebo nechcela by som, aby v pekle bola prevaha Slovákov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec. S faktickou poznámkou jeden poslanec.
Pán poslanec Martvoň.