14. schôdza

Dobrý večer, dámy a páni, dobrý večer, pán minister. Máme pred sebou návrh zákona, o ktorý sa začalo bojovať dokonca ešte aj pred voľbami Už pred parlamentnými voľbami budúci predseda vlády Robert Fico dával najavo svoje úmysly voči tomuto zákonu. A odvtedy už neskôr poverený pán minister Kaliňák, ale aj s podporou predsedu vlády sa snažia manažovať zmenu tohto zákona s talentom, ktorý je im vlastný a ktorý je v oblasti politiky a komunikácie naozaj úctyhodný.
Tí z nás, ktorí sledovali tento proces, vedia, že celý proces začal ešte pred voľbami a najmä po voľbách takzvaným vypúšťaním balónikov, kde sa skúsia veci od úplných hlúpostí po celkom vážne myslené a sleduje sa reakcia médií, na čo sa chytí opozícia a na čo sa chytia analytici.
Myslím si, že tí z nás, čo sa v tomto naozaj pohybujeme, nikdy nezabudneme na nesmrteľný nápad pána predsedu vlády o povinnom vyškrtnutí najvýhodnejšej ponuky zo zákona, ktorý ste vy, pán minister, neskôr označili za politickú skratku. A teda chceli ste nám vysvetliť, že to vlastne nebolo tak vážne myslené. A môžeme vám garantovať, že tak ako to váš predseda vlády formuloval, to v žiadnom normálnom zákone o verejnom obstarávaní neexistuje a ani existovať nemôže.
Následne sme boli svedkami toho, že už hotový návrh pán minister nedal do pripomienkového konania, kde by sa neprajní analytici či opozícia mohli opierať do toho, čo je tam naozaj napísané. Ale zvolal si novinárov, zvolal si aj iných ľudí a prezentoval im tento návrh. Cieľ bol, samozrejme, veľmi dobrý z jeho hľadiska, aby ovládol mediálny priestor pri predstavení zákona. Dokázal kľúčové slová dostať do médií skôr, než sa druhá strana zorganizuje, než vôbec môže vidieť, čo tam je napísané, a potom už nech neskôr skuvíňajú kritici, keď už to nikoho nebude zaujímať, keď už v novinách a najmä v televíziách bude niekoľkokrát povedané, že novela je v prospech transparentnosti a lepšieho obstarávania. Dnes môžeme konštatovať, že tento cieľ, hoci cieľ bol celkom dobre najprv vykonaný, sa nepodaril. Za ostatné roky pochopilo v tejto krajine mnoho ľudí, že verejné obstarávanie je kľúčovým miestom v boji o efektívne využívanie verejných zdrojov. A táto nudná téma narástla na dôležitosti natoľko, že viacerí ľudia si tú novelu naozaj zobrali do ruky a dokázali aj pomerne rýchlo byt oponentmi návrhu aj predtým, než bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a aj po tom, čo bol už formálne predložený o niekoľko týždňov neskôr do medzirezortného pripomienkového konania. Preto sme boli svedkami detailnej a vecnej kritiky návrhu aj zo strany niektorých poslancov z opozície, aj zo strany nezávislých inštitúcií. Táto kritika ministra neodradila.
Musím konštatovať, pán minister, že to, čo ste hovorili v úvodnom slove, z môjho pohľadu nie je pravda. Nezapracovali ste doň tie kľúčové kritiky zo strany či už nás. Ale aj keď nás neuznávate, hoci v parlamente ste nám priznali, že v tomto zákone sme mali aj v mnohom pravdu, asi pred pár mesiacmi, napriek tomu ste z našich pripomienok zapracovali len jednu, a to tú, ktorú ste sám pred tým označili za bieleho slona. Ale k tomu sa ešte vrátime. Ale ani väčšinu pripomienok ostatných, by som povedal, serióznejších kritikov, Aliancie Fair-play alebo Transparency International, ste nezapracovali do dnešného dňa azda napriek tomu, že boli predkladané opakovane. Takže z tohto pohľadu musím povedať, že zatiaľ tá novela je veľmi blízka stavu, v ktorom ste ju pôvodne predložili, a na tých niekoľko vylepšení, ktoré ste medzi tým do nej dali, je aj niekoľko zásadných zhoršení, o ktorých budem ešte hovoriť.
Jediná významne pozitívna vec, ktorú vám priznávame, je vyradenie strategických zákaziek z návrhu, ale, ako som už spomenul, tu ste vy sám označili v jednom rozhovore za v podstate takú provokáciu, na ktorú sa majú všetci chytiť, a potom vy ju slávnostne pustíte a zvyšok vám prejde, to, keď ste povedali v rozhovore pre TREND, pán minister, môžeme si to vyhľadať spoločne, ak chcete, váš jazyk je dobrý, ostrý ale niekedy možno až príliš rýchly. Takže to sa aj stalo a možno sa to stalo aj práve preto, že dnes už viete, že strategické zákazky sa naozaj môžu vyskúšať aj znásilnením metódy súťažného dialógu, čo je to, čo práve pilotne skúšate na ministerstve vnútra. Takže naozaj načo ísť do veľkého súboja, keď si to vy urobíte potichu?
Viacerí kolegovia už skonštatovali, že tento zákon neobsahuje len negatíva. A dokonca problém s tým návrhom nie ani to, že by zákon nepotreboval zmeny. Ten zákon zmeny potrebuje, aj keď musím povedať, že odborná obec, s ktorou ja komunikujem, sa zhoduje, že funkčnosť Úradu pre verejné obstarávanie je dnes oveľa dôležitejšia pre verejné obstarávanie na Slovensku ako zmeny v zákone. Ak sa pozrieme na nedávno robený výskum o fungovaní ÚVO, kde boli dopytovaní obstarávatelia a dodávatelia, tak najväčší problém je neistota oboch strán o tom, ako ÚVO interpretuje zákon v konkrétnych situáciách, ktorá sa nedá odstrániť nekonečnou precizáciou tohto zákona, inak by mohol mať 1 500 strán a aj tak by nám nové situácie nevyriešil.
Problém ÚVO je naozaj personálny stav, rozpočet, kvalita riadenia a mnohé iné veci, ktoré sa ťahajú dlhé roky. To teraz nie je vôbec nejakým spôsobom niečo, čo by som hádzal na vašu hlavu, pán minister, len sa snažím upozorniť na to, že zmena tam by mala oveľa väčšie účinky ako zmena zákona a zároveň bez zmeny tam akákoľvek zmena zákona, či už táto alebo oveľa lepšia, veľa neprinesie. Napriek tomu zákon môže veci významne vylepšiť. A tento zákon to aj v mnohých konkrétnych veciach robí. Pripomína mi to však situáciu, keď niekto ide predať svoje dcéry do otroctva a zároveň im dá opraviť zuby a potom hovorí že je to tak fifty-fifty, urobil pre ne jednu dobrú vec a jednu zlú vec, tak je to také vybalansované. (Reakcia z pléna.) A ešte si aj zvýši kúpnu cenu. Takže toto je to, o čo tu ide.
Problém je v tom, že popri týchto konkrétnych technických vylepšeniach zákon vytvára naozaj vážne diery, ako už hovorila kolegyňa Žitňanská, ktoré umožňujú objednávať nie u tých, ktorí dávajú najlepšie ponuky, ale u tých, ktorých si vyberiete vy alebo iní ľudia pri moci, ako napísal nám nijako nenaklonený komentátor Hospodárskych novín Arpád Soltész ešte v júli, keď ste predstavili zákon: „Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by naozaj mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou. Toto by si rozhodne zaslúžilo čestný titul oligarcha roka.“ To bolo na vašu adresu, pán minister. Takže musím konštatovať, že táto charakteristika spred pol roka sa nijako významne nezmenila v tom texte, ktorý dnes máme. A vidím aj teraz v praxi pri prvých problematických tendroch vašej vlády, ktoré sa začínajú rojiť, musím povedať, ako huby po daždi, že používanie formulky „nie je to v rozpore s textom zákona, zákon to umožňuje“ začína byť natoľko časté, že text zákona musí byť pre nás ešte viac ako obvykle zásadnou otázkou.
Čo je dlhodobým problémom verejného obstarávania na Slovensku, opäť, kolegyňa Žitňanská už to spomenula. Je to nedostatočná súťaživosť. My máme jednu z najnižších účastí v súťažiach vôbec v Európe, a predtým, než nastúpila Radičovej vláda, sme boli takmer na úplnom konci. To sa potom zmenilo. Ja použijem tie isté čísla, ktoré použila kolegyňa Žitňanská, a dám trošku dlhší časový rad, roku 2009 posledný plný rok vašej vlády priemerná súťaž mala menej ako dvoch uchádzačov (1,89). To znamená, že vo väčšine čiže vo veľkej časti súťaží bol len jeden uchádzač. To je posledný rok vašej vlády. Roku 2010, kde už je to pol na pol, je to 2,11. Roku 2011, je to rok Radičovej vlády, plus už aj efekt zákona, 2,78. Prvý polrok minulého roka je to 3,22, ale v druhom polroku už to potom kleslo na 2,85. A som zvedavý, kam sa dostaneme v prvom polroku tohto roku. To znamená, že stačila zmena vlády, aby súťaživosť začala klesať, ale tento text sa snaží túto situáciu zaklincovať.
Aby som nebol všeobecný, prejdem aj konkrétne na najdôležitejšie inštrumenty, ktoré na to v zákone používate. Prvý, o ktorom neviem, či tu dneska zaznel, snažil som sa buď osobne alebo cez monitor sledovať tú debatu detailne, ale je možné, že mi to uniklo, je vaša snaha obmedziť zásadným spôsobom možnosť Úradu pre verejné obstarávanie zastaviť neférové súťaže. Vy hovoríte, že v tom návrhu zákona je uvedené, že Úrad pre verejné obstarávanie už nebude môcť kontrolovať nič okrem zákonnosti postupu z hľadiska technického a procesného okrem prípadov, keď postup obstarávateľa je, tam citujem, „celkom zjavne mimo rámcov zákona".
Povedzme si, v praxi čo to znamená.
Váš nominant zo strany SMER v Dopravnom podniku Bratislava teraz kupuje trolejbusy, kde má 20-percentné kritérium päťdverových trolejbusov, ktoré zhodou okolností má len jeden výrobca, ktorý tu funguje v okolí, a ostatní proti tomu namietajú, nehovoriac o tom, že to bodovanie je robené veľmi zvláštnym spôsobom. Dnes Úrad pre verejné obstarávanie môže, ak tento tender začne skúmať, rozhodnúť, že to je neprimerané kritérium, respektíve obstarávateľ nebol schopný zdôvodniť, prečo práve päťdverový trolejbus mu vyšiel. Podľa vášho zákona ÚVO už nebude mať na to žiadnu jurisdikciu.
Takisto vám poviem príklad z vášho vlastného rezortu, to vás možno zaujme viac. Pred Vianocami ste vypísali užšiu súťaž na dodávku hardvéru, v podstate veľkú rámcovú zmluvu s neurčenou sumou na dodávku na, myslím, šesť alebo sedem rokov, možno to viete vy presnejšie z hlavy, všetkých možných hardvérových dodávok pre váš rezort, od počítačov, samotných monitorov ale aj rôznej techniky až po fotoaparáty, ja neviem čo všetko, skenery aj kopírky, na obrovský tender, na obrovský objem techniky. A v tejto súťaži ste dali kritérium 60 % ceny a 40 % rýchlosti dodania. To znamená, že až o polovicu drahší bude môcť byť dodávateľ, ktorý dokáže zabezpečiť to, že vám bude túto techniku počas 6-ročnej plánovanej rámcovej zmluvy schopný dodávať, povedzme, o niekoľko dní neskôr. Je to veľmi, veľmi zvláštne kritérium. A je to napríklad kritérium, ktoré z toho, o čom som komunikovall v minulosti dávno predtým, než ste takúto súťaž vypísali, s Úradom pre verejné obstarávanie, by úrad bez veľmi jasného zdôvodnenia určite zrušil, pretože, samozrejme, takéto kritérium je pochopiteľné, ak riešite nehodu alebo ak si robíte nejaký rezervný kontrakt na krízové situácie alebo na iné, kde naozaj rýchlosť dodávky musí byť úplne základ. Ale pri štandardnom niekoľkoročnom obrovskom, tak asi pravdepodobne v korunách miliardovom kontrakte na hardvér, aby mohol ten kontrakt byť o 40 – 50 % drahší len kvôli tomu, že to bude o niekoľko dní skôr dodané, to je veľmi, veľmi spochybniteľné. A v normálnej situácii dnešnej to Úrad pre verejné obstarávanie môže skontrolovať. Podľa vášho návrhu už ÚVO nebude môcť v tomto pohnúť ani prstom. Bude musieť povedať, sorry, je to mimo našej jurisdikciu.
Druhá vec, ktorú tam robíte, je, že zároveň si poisťujete kontrolu nad ÚVO cez už spomínanú radu, myslím, že sa tu zhodli všetci vystupujúci vrátane, myslím, aj vás, pán minister, že odvolací orgán je v princípe v poriadku a všetky vlády ostatné, teda dve, myslím, tá predchádzajúca a táto hovoria o tom, že treba nejako lepšie prerozdeliť tie kompetencie v ÚVO, aby tam bola lepšia kontrola rozhodovania. Problém je však v tom, že vy tú radu chcete menovať vládou, bez nejakých oddelených funkčných období, bez možnosti nominácií zo strany nejakej inej verejnosti, spôsobom, ktorý umožní vláde sa teda, by som povedal, zaistiť, že keby náhodou ten úrad nesprávne rozhodol, tak má ešte nad ním radu, ktorá rozhodne správne. Zároveň navrhujete utajovať zápisnice rokovania rady, aby ani nikto nemohol skontrolovať, ako kto hlasoval a ako kto rozhodoval. Musím povedať, že tieto dve veci spolu sú tak negatívne, že dokonca aj jeden pozitívny vývoj zriadenia rady, ktorý aj tak podporujem, je v mojich očiach viac, než negujem.
Tretí bod, ktorý už tu spomínali viacerí kolegovia, je rušenie povinnosti obstarávateľov robiť elektronické aukcie. Dovolím si vám odcitovať jedno číslo: „Elektronické aukcie vykázali v roku 2012 v priemere extra úsporu 5 % oproti klasickým postupom verejného obstarávania. Pri celkovom objeme aukcií v roku 2012 zo 732 miliónov eur to znamená 37 miliónov eur navyše úsporu. To je viac ako miliarda korún. Teda minulý rok tento postup preukázateľne ušetril tejto krajine. (Reakcia navrhovateľa.) Preukázateľne, tie čísla tak môžete... (Reakcie z pléna.) Všetky štatistiky, ja neviem, či sú scestné, ale tieto vychádzajú z čísiel ÚVO. A ak mi vysvetlíte, v čom sú scestné, rád sa dám poučiť, ale musím sa priznať, že porovnávame to s klasickými postupmi... (Reakcia navrhovateľa.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Inak, ja rád s vami vediem dialóg, pani podpredsedníčka, mne to nevadí, s pánom ministrom tu viesť dialóg naživo. Nie, porovnávate klasické metódy s elektronickými aukciami. Máte veľmi jednoduché štatistiky, pán minister. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pán poslanec, je 19.00 hodín, môžete diskutovať s pánom ministrom po 19.00 hodine.
Ukončujem dnešný...

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ja to...

... rokovací deň. Budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine.
Všetkým želám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Frešo, Ján Hudacký, Mária Janíková, Peter Pollák a Richard Sulík.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 359.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, aj pán spravodajca je na svojom mieste. Včera neukončil svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Miroslav Beblavý, ktorému teraz odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pán predseda výboru.

Dobré ráno, pani predsedajúca. Dobré ráno kolegyne, kolegovia, včera som mal možnosť otvoriť problematiku verejného obstarávania a okrem niektorých všeobecných skutočností poukázať aj na prvé konkrétne problémy tohto zákona. Nebudem, samozrejme, dneska túto časť opakovať, ale dovoľte mi len pre úplnosť pripomenúť, že som včera hovoril o zásadnom probléme tohto návrhu, ktorým sa obmedzuje možnosť Úradu pre verejné obstarávanie zastaviť neférové súťaže, a to tým, že sa zásadne obmedzuje možnosť kontrolovať napríklad diskriminačne nastavené kritériá alebo veľmi zvláštne vybrané formy súťaží. Takže mnohé tie kauzy, ktoré vidíme aj v týchto dňoch, napríklad trolejbusy bratislavskej MHD, už nebudú po zmene tohto zákona skontrolovateľné Úradom pre verejné obstarávanie, čím sa obstarávateľom otvorí voľná cesta pre to, aby nakupovali, ako chcú, nie, ako by mali.
Takisto som včera stručne spomenul, že návrh novely zavádza radu ako odvolací orgán proti rozhodnutiam úradu, ktorá je v princípe v poriadku, ale spôsob, akým ju zavádza, umožní jej politickú, a nie verejnú kontrolu.
Tretí bod, ktorý som spomenul, a posledný, keď bola rozprava prerušená, bolo to, že návrh ruší povinnosť obstarávateľov robiť elektronické aukcie, a to napriek tomu, že tieto elektronické aukcie sa v praxi osvedčili a prinášajú merateľné úspory.
Bohužiaľ, to nie sú všetky významné negatívne zmeny v tomto návrhu. Ďalšia zmena, ktorá bola dokonca do návrhu vložená počas, pred rokovaním vlády, bez toho, aby bola pripomienkovateľná, to znamená, že je to také malé januárové prekvapenie, ktoré nám pán minister doprial do nového roku, je problematika tzv. neprioritných služieb. Ľudia, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu, keď počujú slová neprioritné služby, tak im zastrihajú uši, lebo si ešte pamätajú na slávny nástenkový tender, počas ktorého, ako viete, obrovský kontrakt v hodnote 3,6 miliardy korún bol zadaný politicky spriaznenému subjektu len po tom, čo, údajne dodnes nie je dokázané, bol vyvesený na chvíľku na nástenke ministerstva.
V roku 2011 novela zákona, ktorú predložil pán kolega Krnáč so mnou a ešte s ďalšími, zrušila takéto možnosti a povedala, že tieto služby - právne služby, konzultačné služby a reklamné služby - sa budú nakupovať úplne rovnako, ako sa nakupujú všetky ostatné. Nebudeme im dávať žiadne výnimky umožňujúce netransparentné tendre, a to zjavne vyvoláva nespokojnosť tých, čo by práve na takýchto veciach, na ktorých sa najľahšie odlieva pridaná hodnota do správnych rúk, ju chcú ďalej odlievať.
Preto tento návrh obsahuje veľmi zvláštne ustanovenie, ktoré bude znamenať, že prioritné služby sa opäť vrátia do režimu "zadám, komu chcem", nie tomu, kto dá najlepšiu ponuku. A to tak, že návrh hovorí, že obstarávateľ si bude môcť vybrať z predložených ponúk ktorúkoľvek, ktorú chce, za jedinej podmienky, že tá ponuka nebude o viac ako dvadsať percent drahšia, ako je priemer všetkých podaných ponúk. Pán minister to prezentoval tak, že o trošku drahšie, ako je to najlacnejšie, bude ešte akceptovateľné a že sa zabezpečí aj to, aby si obstarávateľ mohol vybrať dodávateľa, ktorý mu vyhovuje, a zároveň, aby to nebolo príliš drahé pre verejnú kasu. Problém tohto zdôvodnenia je, že v praxi neobstojí, a to hneď z dvoch dôvodov. Ten prvý dôvod je ten, že ako som demonštroval včera nielen ja, ale aj kolegyňa Žitňanská a viacerí iní, základným problémom Slovenska a verejného obstarávania je nízka súťaživosť. Osobitne nízka súťaživosť za vlády SMER-u. Za minulej vlády sme mali na jednu súťaž menej v priemere ako dvoch uchádzačov a začíname sa tam vracať poklesom počtu súťažiacich po zmene vlády. To znamená, predstava, že by sa tu bilo veľa uchádzačov o zákazky, najmä keď stratia dôveru vo férovosť procesu, nie je na mieste. A v tomto prípade oni nemusia stratiť dôveru, oni budú mať istotu.
Pretože predstavte si, že ste právnická firma alebo konzultačná firma, alebo mediálna agentúra, a je súťaž o vaše služby a vy viete, že aj keď dáte najlepšiu ponuku v súlade s kritériami, ktoré si obstarávateľ definoval, ktoré nemusia byť len cenové, môžu byť kvalitatívne, môžu byť to, čo ponúkate, napriek tomu dáte najlepšiu ponuku a obstarávateľ vás môže poslať kade ľahšie len preto, že sa tak rozhodol a má svojho priateľa, ktorému to chce zadať. Ktorá seriózna právnická kancelária a mediálna agentúra alebo ktokoľvek, konzultačná firma pôjde do takejto zákazky, ak bude vedieť, že môže vyhrať súťaž a aj tak ju nevyhrá?
Predstavte si, že máte beh, v ktorom behajú majstri sveta a ustanovenia hovoria, že nevyhráva prvý, ale vyhrá ten, kto je kamarát s rozhodcom, pokiaľ nepríde o viac ako dve sekundy po rozhodcovi, pardon, po tom prvom. No, ktorí najlepší svetoví bežci by išli do takej súťaže? No žiadni. Zostanú tam len práve tí vaši kamaráti.
To znamená, toto ustanovenie už len tým, že bude existovať, zabezpečí, že sa do súťaží na tieto služby prihlásia len tí, ktorí to budú mať vopred dohodnuté s obstarávateľom. Keby to nestačilo, keby náhodou tu bola drzosť, že teda nejakí bežci si povedia, že predsa len to vyskúšajú, možno trhnú ešte aj tie dve sekundy na tých ostatných, tak je tu taká malá poistka, skrytá v detailoch, pretože ten zákon hovorí, že nesmie byť tá ponuka víťazná drahšia o dvadsať percent, ako je priemer ostatných ponúk. To znamená, že jediná vec, ktorú stačí urobiť, je, že dohodnete sa s ďalšími dvoma, tromi kamarátmi bežcami, aby tiež dali ponuky blízke vašej cene a zdvihnete priemer natoľko, že aj keby náhodou tá víťazná ponuka bola oveľa, oveľa lacnejšia, aj tak ju prevalcujete, lebo priemer vašich dvoch, troch, štyroch ponúk a tej jednej úspornejšej bude veľmi blízko vám. To znamená, že je tam dvojitá poistka na to, aby tie služby a hovorím, nejde o malé peniaze, teraz nemusíme tu hovoriť o Tipose a päťmiliónovom tendri na reklamné služby, ktorý by sa už riadil týmito ustanoveniami, keby tento zákon platil. Môžeme hovoriť o nedávno vypísanom 23-miliónovom tendri na poradenské služby pre Úrad vlády na kompletné zabezpečenie najbližšieho eurofondového programovacieho obdobia. Priatelia, o tomto tendri ste ešte asi nepočuli. Úrad vlády vypísal 23 miliónov eur, teda šesťsto, sedemsto miliónov bývalých korún, na poradenské služby, na prípravu, hodnotenie a poradenské služby pri programovacom období 2014 - 2020 len pre Úrad vlády. To znamená, ak bude platiť ten zákon, bude si môcť vybrať Úrad vlády, koho bude chcieť, a preleje mu takmer trištvrte miliardy korún na poradenské služby úplne v pohode podľa svojho rozhodnutia. To však, bohužiaľ, nie je všetko.
Návrh zákona zavádza jednu inováciu, ktorú v zásade považujem za pozitívnu, ale opäť ju zavádza spôsobom, ktorá je veľmi, veľmi riskantná a pán minister v rámci svojej pedagogickej snahy nám už aj predvádza, ako riskantná veľmi je. Je to elektronické trhovisko. Elektronické trhovisko, to znamená možnosť, aby obstarávatelia na jednom mieste dávali bežné zákazky, ktoré chcú kúpiť, a aby uchádzači sa o ne mohli tam uchádzať na jednom mieste, veľmi fajn. Je to niečo, čo na Slovensku ako myšlienka, a nielen na Slovensku, funguje už dlhšie.
Na Slovensku sa dokonca už, ak sa nemýlim, za prvej Ficovej vlády, opravte ma, pán minister, zaplatil za pomerne drahé peniaze systém, ktorý sa volá EVO, ktorý mal slúžiť na niečo podobné, veľmi neslúži, hoci, hoci stál veľmi slušné peniaze, ale napriek tomu elektronické trhovisko ako nápad treba podporovať.
V čom je problém elektronického trhoviska, ako ho navrhuje pán minister Kaliňák? Ten problém je dvojaký. Prvý je problém monopolu. V Českej republike práve zaviedli elektronické trhovisko, máme, môžeme sa učiť, môžeme sa pozerať na tie skúsenosti, hoci je to veľmi čerstvé. A jedna z prvých vecí, ktoré urobili Česi, je, že zaviedli v podstate systém piatich konkurujúcich si elektronických trhovísk. Vyšli z toho, že pri už spomínaných miliardách, ktoré tu lietajú zľava, sprava od včerajška, ktoré sa vynakladajú na verejné obstarávanie, nemusí byť jedno miesto, tak, ako nie je na svete jeden eBay, ktorý tak rád cituje pán minister, a nesmie ich byť, samozrejme, priveľa, aby zase sa nerozptýlili tie úspory, oni ich majú číslo 5, môžeme ich mať číslo 3, to je už jedno, ale konkurencia medzi nimi zabezpečuje dve veci.
Prvá vec je úspornosť, to znamená, že nikto nemá monopol. Nie je tu žiadny štátny orgán, ktorý si povie, že keď to bude stáť aj miliardu, tak ja mám zo zákona na to právomoc si také elektronické trhovisko zriadiť. A druhý, druhá výhoda je obmedzenie korupčného potenciálu a posilnenie klientskeho potenciálu. Pretože, samozrejme, ak viete, že nemáte monopol, tak musíte vyhovieť, musíte sa snažiť poskytovať dobré služby. Naopak, ak máte monopol, ktorý v tomto návrhu zákona pán minister prisudzuje sám sebe, na elektronické trhovisko, tak, samozrejme, môžete robiť podľa seba, môžete robiť draho, môžete ho robiť nekvalitne a nebudú mať veľmi subjekty na výber, osobitne, ak im zákonom prikážete, aby cez to elektronické trhovisko nakupovali tak, ako to v tomto návrhu je.
To znamená, jeden problém je monopol a druhý problém je to, že je opäť taká tá drobná technická vec, ktorá ale má ďalekosiahle následky, a to je to, že zákon hovorí, že pri elektronickom trhovisku sa zo zákona bude musieť používať koncept ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Dovoľte mi trošku sa tu zastaviť a vysvetliť, o čo ide.
Zákon o verejnom obstarávaní pozná dva typy nakupovania. Môžete nakupovať podľa ceny, v tom prípade to väčšinou funguje tak, že si určíte najprv kritériá, pomocou ktorých vyselektujete tých dodávateľov, ktorí sú seriózni, a medzi nimi už sa súťaží len o to, kto to dá najlacnejšie. To je situácia vhodná na množstvo nákupov, ale nie na všetky. Niekedy chcete brať do úvahy aj iné kritériá, teda aj medzi serióznymi dodávateľmi, ktorých si predvyberiete kritériami, chcete mať možnosť hodnotiť aj iné ako cenu. Je to, je to bežné, najmä pri tovaroch a službách, ktoré sú ťažšie merateľné a kvalitatívne kľúčové. Vtedy existuje koncept ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, kde môžete ďalšie kritériá popri cene do toho namiešať tak, aby ste vybrali nie toho, kto vám dá najlacnejšiu cenu, ale kto vám dá najlepšiu ponuku.
Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka je tak nástroj, ktorý sa má používať, nie vo všetkých obstarávaniach, ale má existovať ako niečo, čo obstarávateľ má k dispozícii, najmä keď skutočne tá cenníková cena nie je to, čo ho najviac má trápiť pri kvalitnom a dobrom nákupe.
Problém je v tom, že toto nemá veľmi zmysel pri bežných tovaroch a službách, aké sa majú nakupovať podľa zákona práve cez elektronické trhovisko. Inými slovami, keď idete nakupovať papier, keď idete nakupovať pneumatiky a podobné veci, mali by ste, samozrejme, najprv ustanoviť kvalitatívne kritériá, teda že chcete dodávateľa, ktorý spĺňa tieto podmienky, pán minister zavádza referencie, teda ktorý vás v minulosti nepodviedol alebo niekoho iného. Stanovujete, samozrejme, čo chcete kúpiť. Chcete kúpiť nie pneumatiky, pneumatiky, ale môžete si povedať veľmi presne, aké typy pneumatík, alebo aké typy papiera, ale potom už veľmi na nejaké detailné, detailné iné špekulácie o tom, že chcem kupovať dvakrát drahšie, ale ak to bude, ja neviem, dodávané s bielou mašľou, už až taký priestor pri bežných tovaroch, službách nie je. Ale buďme ústretoví, povedzme, že aspoň tá možnosť ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by tam mohla byť, keď je zdôvodnená a pán minister ju zavádza ako povinnosť.
A teraz prichádzame od teórie k praktickému príkladu. V auguste, keď toto vyšlo na verejnosť prvýkrát, tak sa ma novinári pýtali, že prečo hovoríme o manipulovateľnom trhovisku, však všetko bude na internete, všetko bude jasné. A ja som im vtedy popísal, môžete si to nájsť v médiách, hypotetickú situáciu, vtedy hypotetickú, som povedal, že predstavte si, že chcete nakúpiť niečo od dodávateľa predražene cez elektronické trhovisko. Ako to podľa tohto zákona budete môcť urobiť? Veľmi jednoducho. Budete to môcť urobiť tak, že stanovíte si kritériá na ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a jej rýchlosť dodávky, dáte jej veľmi veľkú váhu, neprimeranú váhu, napríklad 40, 50 % a tým pádom ten dodávateľ, s ktorým ste dohodnutý, ktorý má ten kamión pripravený doslova v sklade, tak ten bude môcť dať tej aukcii, bude môcť dať povedzme to, že on to dodá do 24 hodín, ten kamión plný papiera alebo kamión plný pneumatík. Vy dáte na to 50-percentnú váhu, to znamená, že takýto uchádzač bude môcť, takýto uchádzač bude môcť byť možno aj o 50 % drahší ako tí ostatní len preto, že vám sľúbi, že to bude povedzme namiesto o týždeň, o dva týždne, hneď. Nikto iný, samozrejme, takú možnosť mať nebude, lebo uchádzač, ktorý nie je vopred dohodnutý, nebude, nebude ten kamión mať pripravený. Ale to by ma trápilo menej, ako ma trápi z hľadiska verejného záujmu to, že sa tým legalizuje predražovanie do veľmi výraznej výšky.
Vtedy sa na mňa tí novinári tak pozerali, priznám sa, tak trošku zboku, že vymýšľam násilné, hypotetické príklady, ktoré asi v realite sa tak nebudú diať, no a pán minister ako náš skrytý fanúšik sa rozhodol nám pomôcť, takže v decembri vyhlásil obrovskú súťaž, môžem povedať len obrovskú, lebo nie je zverejnená dokonca ani jej výška, súťaž na dodávku hardvérových komponentov pre ministerstvo vnútra, ktorá obsahuje, ako sme už spomínali včera, všetko od počítačov, monitorov, skenerov, fotoaparátov, kopírok a neviem čoho všetkého iného, všetku takzvanú IKT techniku, aká existuje. Keďže pán minister alebo teda len jeho podriadení odmietli dokonca našu žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby nám dali podrobnejšie informácie o tejto súťaži, čo inak je v rozpore so zákonom, ale k tomu sa vrátime niekedy inokedy, my nevieme viac, ako je napísané v tom oznámení. Ale vieme, že ide o obrovskú súťaž, lebo ide o rámcový nákup pre celé ministerstvo vnútra a možno aj štátnu správu a ide o nákup na niekoľko rokov. Teda je to v podstate veľká rámcová zmluva na nákup na pomerne dlhé obdobie, aspoň z toho, čo bolo zverejnené. A v takejto zmluve, kde nejde o to, že spadol kus diaľnice, treba ho opraviť, nejde o to, že na východnej hranici kolabuje schengenský systém, treba ho rýchlo opraviť, inak máme veľký problém s Európskou úniou, (Reakcia z pléna.) nejde, pán minister. Je tam, nakupujete, (Reakcia z pléna.) pán minister, (Reakcia z pléna.) pán minister, (Reakcia z pléna.) pán minister... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, ...

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
poprosím vás aj ja...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
pán poslanec, áno, pokračujte. Dobre.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ak môžem, pani predsedajúca, poproste pána ministra, ja pokiaľ vystupujem v súlade s rokovacím poriadkom.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister. (Reakcia z pléna.) Môžete vystúpiť...

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Nie, vy môžete vykrikovať a ja vás budem ignorovať, to je asi v súlade s rokovacím poriadkom. (Reakcia z pléna.) Takže, takže, pán minister, vy tam v takej situácii, keď ste nám odmietli zverejniť, o čo vám tam ide, a odmietli ste to zverejniť, a nielen neformálne, ale napriek formálnej žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď všetci právnici, na ktorých som sa obrátil, sa zhodli, že je to protizákonné, tak vy tam dávate kritérium 40 % rýchlosť dodávky. A keď sa na to denník SME opýtal vašich ľudí, tak zdôvodnili to nasledovne, ja tu ten citát nemám, ale keďže sa mi tak vypálil do pamäti, tak ho si dovolím citovať z hlavy, povedali, že: No viete, keď sa nám pokazí počítač, tak ho tu chceme mať veľmi rýchlo. Pán minister, to je to, ako bude vyzerať vaše elektronické trhovisko, sami ste nám to pre istotu ukázali na mnohomiliónovom, nevieme ako veľmi miliónovom tendri, ktorého detaily nám zatiaľ úspešne utajujete.
Takže to sú problémy s elektronickým trhoviskom a ukazuje to, že pri verejnom obstarávaní ako pri mnohých iných veciach nie je ani problém toho základného nápadu. Elektronické trhovisko, super nápad, všetci sa zhodneme, asi v tejto miestnosti bude málokto, kto by povedal, že nie. Je to o tom, ako ho vykonáte, a je to o tom, čo som už včera citoval, komentátor Hospodárskych novín, ktorý povedal, že, ja to ešte raz prečítam: "Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou." Pán minister, poskytujete nám to, čo sa v pedagogických kruhoch nazýva názorná výuka.
Potom, posledné dve veci, jedna je menej dôležitá, jedna veľmi dôležitá. Menej dôležité sú podmienky kritéria kvalifikácie. Ako som už spomínal, obstarávateľ, keď si chce vyberať z dodávateľov, si ich najprv z nich môže predvybrať, teda povedať, že s ktorými vôbec ide do súťaže, a na to musí používať nejaké objektívne kritériá. Jedno z používaných a používateľných je to, že či ten dodávateľ to už niekedy v minulosti niečo podobné robil. To je úplne legitímne. Keď idete stavať cestu, chcete vedieť, je to stavebná firma, ktorá už má za sebou nejaké cesty, alebo je to garážová firma, ktorá sa len tvári, že to vie urobiť kvalitne? Všade na svete používané, aj u nás v rámci zákona.
Problém Slovenska je v tom, že sa toto zneužíva na to, aby sa tender už vopred úspešne zmanipuloval len pre jedného vopred vybraného uchádzača. Ako sa to robí, je fakt, je spôsob nasledovný. Nájdete si medzi vecami, ktoré sa idú robiť, takú kombináciu činností, ktorú spĺňa nejaká jedna firma, aj s konkrétnymi referenciami a nastavíte tie referencie veľmi, veľmi vysoko, úplne neprimerane vysoko, osobitne v nejakých zriedkavých položkách, ktoré robí málokto a poviete teda, že okej, idete mi postaviť školu a v rámci toho teda budú aj okná, aj dodávka nábytku. Dodávka nábytku bude možno za stotisíc eur z tej celej sumy, ale ja chcem, ja chcem firmu, ktorá má už referencie v tom, že dodávala špeciálny nábytok pre zdravotne postihnuté deti v hodnote aspoň pol milióna eur. A keďže viete, že to na Slovensku robila jediná firma, máte do veľkej miery uprataný ten tender hneď na začiatku.
Aby som opäť nehovoril hypoteticky, za prvej vlády Roberta Fica ministerstvo kultúry nakupovalo poradenskú firmu, ktorá mala písať eurofondové projekty pre organizácie ministerstva kultúry. V tom oznámení súťaže, ktoré bolo, bolo primárne uvedené, že primárna činnosť bude písanie projektov, aby teda organizácie ministerstva kultúry získali eurofondy a popri tom, ako úplne bočná činnosť, je teoreticky možné, že budú vykonávať v malom objeme aj nejaké iné hodnoty. A medzi nimi bolo aj, že pomôžu tým organizáciám lepšie manažovať sa v rezorte kultúry.
Musím poznamenať, že v konečnej zmluve s firmou, ktorá vyhrala tento tender, takáto služba ani nebola. To znamená, že nikdy sa ani nevykonávala reálne na základe tohto obstarávania, že by niekto reorganizoval tieto firmy. Ale podmienka obstarávania bola podmienka za desiatky miliónov korún, podmienka referencií v oblasti organizačných zmien v organizáciách štátnej alebo verejnej správy za posledných x rokov, a to v sume, ktorú spĺňala len jedna organizácia na Slovensku. Nie je to politicky prepojená firma. Je to firma, ktorá to vedela so všetkými vládami, ktoré tu zatiaľ boli, bohužiaľ, a táto firma neprekvapujúco, respektíve dcérska spoločnosť, aby som bol presný, sa prihlásila, "šokujúco", bol to jediný uchádzač v tomto tendri, "šokujúco" to vyhrala a celá vec zbehla k vzájomnej spokojnosti.
Toto by nemalo byť možné, pretože zákon hovorí, aj európska smernica hovorí, že tieto kritériá musia byť primerané. To znamená, je tam také jedno slovíčko a keby Úrad pre verejné obstarávanie slovenský bol v tomto smere dôsledný, tak by napríklad takéto tendre musel rušiť, akonáhle ich niekto bude namietať. Niekedy to robí, niekedy to nerobí. Záleží to od toho, či niekto namieta a ako je to, ako je to zjavné.
Pán minister vo svojej novele navrhuje túto prax legalizovať tak, že hovorí, že sú prípustné referencie, teda aby som nehovoril referencie, lebo to on používa v inom, v inom kontexte, ale sú teda prípustné predkvalifikačné kritériá, ktoré sú do výšky 300 % hodnoty zákazky. To znamená, že môžete chcieť robiť to, čo urobil pán minister Maďarič v ten deň, ktorý som spomínal, ale nesmiete to prehnať na viac ako trikrát toho, čo sa ide nakupovať. To je ustanovenie, ktoré, povedal by som, že vyzerá ako obmedzenie, pričom v skutočnosti rozširuje možnosť zneužívania, lebo ju legalizuje. To znamená, že ak zákon explicitne povie, že do trojnásobku si môžete dať kritériá kvalifikačné, tak samozrejme, samozrejme už ÚVO do toho vôbec nikdy nebude môcť zasahovať, pokiaľ sa toto dodrží.
My sme pánovi ministrovi navrhovali aj v tej pripravovanej, v novom zákone bolo navrhované, aby tá možnosť bola do 50 %, to znamená, že aby tam bola garancia skúseností, ale nie prehnaná v tých jednotlivých oblastiach.
A posledná vec, ktorá sa dočkala veľkej pozornosti, je centrálne verejné obstarávanie. V zákone sa v podstate hovorí, že ministerstvo vnútra spolu s ministerstvom financií budú môcť urobiť centralizované obstarávanie, čo znamená, že budú môcť uzatvárať zmluvy v mene celej štátnej správy na určité, na konkrétne tovary a služby a organizácie verejnej správy, teda myslím, že okrem samosprávy, budú mať povinnosť odkupovať tieto tovary a služby od ministerstva financií, respektíve ministerstva vnútra, respektíve toho, koho tým oni poveria alebo do koho rúk to dajú. To znamená, že, to znamená, že prvýkrát sa zavádza nie možnosť centralizovaného verejného obstarávania, ktoré existuje aj dneska, lebo aj dnes zákon veľmi podrobne upravuje centralizované obstarávanie, vy môžete ho aj dneska robiť, ale je vecou dobrovoľnej dohody. To, čo robí teraz zákon, je, že hovorí, že musíte to, čo nakúpi ministerstvo vnútra s financiami centrálne, budú musieť všetci ostatní kúpiť od nich alebo cez nich, aby som bol úplne presný, cez ich zmluvy.
To má v sebe jedno všeobecné riziko a jedno veľmi konkrétne riziko tak, ako je to tam nastavené. To všeobecné riziko je, že všetci vieme, že centralizované nákupy, keď sú robené rovnako dobre ako decentralizované nákupy, sú lacnejšie. Volá sa to úspory z rozsahu, asi to nemusím kolegom v sále vysvetľovať, je tu dosť ľudí z praxe.
Problém je však v tom, že slovenská prax nám ponúka mnoho iných príkladov. Dnes už dokonca na úrovni médií, analytikov, mimovládok sú spracované štúdie o tom, ako centralizovaný papier nakupovaný je magicky zrazu drahší ako ten, čo je v Tescu tu za rohom, ako centralizované služby sú drahšie ako tie, čo si nakúpite, keď zdvihnete telefón, a takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej. To znamená, že vidíme, že u nás centralizovaný nákup nemusí viesť k efektívnejšiemu nákupu. Ten dôvod niekde môže byť neschopnosť, ale asi častejšie je to schopnosť všetkého. Aj schopnosť obrovsky sa nabaliť na týchto veciach. To je riziko, ktoré je univerzálne, ktoré sa nijako nevzťahuje na túto konkrétnu vládu, riziko existuje vždy. Otázka je, ako sa s ním vysporiadame. Jeden zo spôsobov, ako sa s ním vysporiadať, je taká poistka, ktorá hovorí, že ak ten centrálny nákup je drahší ako to, čo si viete nakúpiť za rohom v obchode alebo čo si viete zabezpečiť sám, tak ho nemusíte používať. To znamená, že ak ste Múzeum obchodu, čo je taká, predpokladám, že vám neznáma malá organizácia pod ministerstvom hospodárstva, ak ste slovenský Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, čo je dneska trošku známejšia organizácia pod ministerstvom školstva, ak ste Štátny pedagogický ústav alebo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Snine a idete si za svoje peniaze kúpiť ten papier alebo tie pneumatiky alebo niečo iné, tak podľa tohto zákona, ak budete, tak ako by to malo byť, je, že ak to nájdete lacnejšie niekde inde, nebudete musieť ísť cez centrálny kontrakt, ktorý zabezpečí tuto pán minister Kaliňák. To má niekoľko výhod. Prvá tá výhoda je samozrejme v tom, že to motivuje tých samotných malých, nazvem ich, hľadať, či nie je predsa len niekde niečo výhodnejšie a dáva im to možnosť, ak vedia to urobiť lepšie sami, aby si to urobili. Zároveň, a to je možno významnejšia výhoda, to vytvára veľký tlak tuto na pána ministra alebo jeho splnomocnených zástupcov, aby to pri tom centralizovanom obstarávaní nepreháňali. Lebo ak to preženú, tak bude hanba, lebo sa zistí, že spevácke zbory slovenských učiteľov so svojím 0,5 zamestnancom možno, alebo Štátny pedagogický ústav so svojím mikroekonomickým oddelením vedia ten papier nakúpiť lepšie ako mozgový trast pána ministra Kaliňáka. Ak taká poistka existovať nebude, tak v podstate nebude existovať žiadna miera kontroly nad tými centrálnymi nákupmi z hľadiska, keď sa vezme konkurencie, limitovania škôd. Na druhej strane takáto poistka nemá žiadne negatíva pre efektívnosť, a to z jednoduchého dôvodu. Ako sme spomínali na začiatku, ak centralizované obstarávanie je robené dobre, musí byť lacnejšie ako to decentralizované na tú konkrétnu položku čisto z dôvodov objemu. To znamená, že, nazvime to, nenabalené centrálne obstarávanie takúto poistku neumožní využívať, nabalené centrálne obstarávanie ju umožní využívať. Z tohto pohľadu každý minister, ktorý by chcel demonštrovať, že nepredpokladá, že bude realizovať nabalené verejné obstarávanie, ale že bude realizovať to nenabalené verejné obstarávanie, nemá dôvod odmietnuť túto poistku, lebo môže hrdo povedať, že za mňa využitá nebude. My sme tento návrh okrem toho, že sme ho dávali už v tom vecnom zámere nového zákona, sme ho dali aj vo formálnej pripomienke k pánovi, k novele pána ministra a musím povedať, že dôvod odmietnutia bol tak nezapamätateľne formulovaný, že ho tu ani neviem zreprodukovať, takže si ho budete musieť nájsť vo vyhodnotení pripomienkového konania, prečo minister Kaliňák nepovažoval za vhodné, aby tento nápad akceptoval.
Toto všetko nie sú ani všetky problémy v tom zákone, to sú len také väčšie, významnejšie, také, ktoré už máme s nimi reálnu skúsenosť v minulosti alebo zo súčasnosti, čo to znamená. Preto, ako avizovala aj kolegyňa Žitňanská, pripravíme konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré ich odstránia a už bude na vedomí a svedomí aj predkladateľa, aj kolegov v radoch SMER-u, aby si zodpovedali, ktoré z nich sú schopní podporiť a ktoré nie, a aby to najmä vedeli zdôvodniť, aby to vedeli zdôvodniť možno nielen dnes, ale o pol roka, o rok, o dva roky, keď budú búchať škandály, ktoré budú s tými ustanoveniami súvisieť a mantrou ministerstiev bude, že je to v súlade so zákonom.
Ako povedal jeden Američan a myslím, že to bol Američan, povedal, že v tejto krajine nie je škandál, čo je ilegálne, v tejto krajine je škandál, čo je legálne. A táto novela sa snaží dospieť k podobnému stavu aj u nás vo verejnom obstarávaní. Stratégia ministra je totiž zjavne v tom, že keď do zákona nastrieľam tých dier veľmi veľa, tak mi aspoň polovica prejde bez povšimnutia a tým cieľom naozaj je, aby SMER - sociálna demokracia mohol obstarať v súlade so zákonom, a pritom, ako napísal istý humorista, si na svoje prišla aj bohyňa verejného obstarávania Káli.
Našou úlohou, našou misiou je toto ak nie znemožniť, tak to aspoň sťažiť a obmedziť a o to sa budeme snažiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Huba, Halúz, Hlina, Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem za slovo. Kolega Beblavý sa tu dotkol celého radu problémov súvisiacich s praxou verejného obstarávania a s návrhom novej právnej úpravy, ktorá ho má regulovať. Ja to ešte trochu viac skomplikujem, ak dovolíte.
Podľa ústavy budujeme na Slovensku sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Prečo to spomínam v súvislosti s verejným obstarávaním? Preto, lebo to, ako ho nastavíme, bude mať dosah nielen na ekonomicko-trhové, ale aj na sociálne a ekologické aspekty našej reality. Sú tu vcelku dve možnosti, že tie dopady môžu byť negatívne a verejné obstarávanie môže vo svojej výlučnej orientácii na ekonomické, alebo zúžene chápané ekonomické aspekty pôsobiť antisociálne a antiekologicky, alebo, naopak, môže byť nastavené tak, že bude pôsobiť pozitívne, bude aj tieto aspekty brať do úvahy. Aj keď pripúšťam, že to situáciu ešte viac skomplikuje a niekedy to možno aj ohrozí takú tú čitateľnosť, nechcem povedať transparentnosť. Ale myslím si, že je to veľmi žiaduce, pretože naša realita je oveľa komplexnejšia a súčasná kríza je okrem iného dôkazom aj toho, že to naše dlhé ľpenie na tých výlučne ekonomických aspektoch bola cesta do slepej uličky, a to zanedbávanie sociálnych a ekologických aspektov sa nám veľmi vypomsťuje. A toto všetko sú dôvody, prečo vo svete je fenomén zeleného obstarávania stále populárnejší, a dúfame, že sa premietne aj do tejto právnej normy.

Pán poslanec Halúz, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, dotknem sa, pokúsim sa dvoch vecí dotknúť. Ja som posledných asi 15 rokov pôsobil v spoločnostiach, kde som mal na starosti verejné obstarávanie, tak ako zo strany dodávateľa, aj zo strany obstarávateľa, takže veľmi dobre poznám tento zákon. Ale jeden konkrétny príklad. Uviedli ste tu pneumatiky. Vy tvrdíte, že pneumatiky sa dajú odsúťažiť na hľadisku ceny, ja tvrdím, že nie. Pretože vy keď dáte na pneumatiky všetky kritériá, ktoré môžete dať podľa dnešného zákona, to sú rozmery a tak ďalej, rýchlostnú kategóriu, ešte ste nezabezpečili jednu vec, a to je kvalita a životnosť tej pneumatiky. Nie je jedno, keď obstaráte do nejakej spoločnosti pneumatiky, ktorá vám vydrží príklad 20-tisíc kilometrov, alebo 60-tisíc kilometrov, to je jedna vec. Čo sa týka rýchlosti dodávky, tak isto, myslím si, že je to veľmi dobrý argument, pretože ak máte na nejakej stavbe stroj, ktorý stojí niekoľko miliónov korún a teraz odíde mu pneumatika a potrebujete rýchlo pneumatiku a teraz máte na to čakať, tak to asi chvíľu trvá. Takže toto kritérium je veľmi dobré. Ja chápem snahu doterajších tvorcov zákona o verejnom obstarávaní o čo najväčšiu elimináciu faktorov, ako sú korupcia, klientelizmus, ale táto snaha prerástla až za hranicu, keď sme vlastne znemožnili obstarávateľovi vôbec niečo obstarať. Prvoradým pohľadom a cieľom zákona by mala byť možnosť umožniť obstarávateľovi obstarávať tovar alebo službu v čo najväčšej kvalite, cene a v čo najkratšom čase, samozrejme s vyvážením, s vyváženým pohľadom na elimináciu rizika korupcie a klientelizmu. A to konečne tento návrh rieši, a preto ho rád podporím.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.