14. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 80 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2012 č. 269 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem k tejto téme naozaj hovoriť len veľmi krátko. Ja súhlasím s dôvodmi, Martin, ktoré, ktoré uvádzaš ako motiváciu pre toto legislatívne riešenie, ale myslím si, že nie je správna cesta. A to z toho dôvodu, že ak sa máme rozprávať o podmienkach chovu nebezpečných alebo relatívne nebezpečných zvierat, tak potom by mali byť plošne platné tie isté podmienky pre každého. Čo znamená, že keď chovám krokodíla, tak ho musím chovať na takomto pozemku, s takýmto oplotením, musí mať takýto prístup k vode a musí byť toľkotokrát zabezpečené, aby sa ten krokodíl odtiaľ nedostal. Keď chovám tarantuly, musí mať takéto terárium, musí mať takúto miestnosť a v prípade, že je to napríklad ešte jedovatý druh či už toho hada alebo jaštera, alebo, alebo toho pavúka, tak tam musí byť odstupňované, akým spôsobom musí byť zabezpečený chov takéhoto zvieraťa na to, aby pre nikoho nebol ohrozením.
A presne, ako som argumentoval v prípade predchádzajúceho zákona, ktorý tu prišiel z rúk pána Podmanického, tak to isté si myslím aj teraz, nie je dobré nechať svojvoľne rozhodovať o tom mestské zastupiteľstvá alebo miestne zastupiteľstvá, ktoré častokrát odbornú stránku veci berú až ako niekoľkú, častokrát práve nasrdenie toho zastupiteľstva, ktoré je nejakým politickým reprezentantom obyvateľov voči konkrétnemu obyvateľovi, ktorý možno spĺňa všetky predpísané podmienky, môže byť vyšším motivátorom na to, aby mu zatrhli ten chov, než to, že je ohrozením pre tých ostatných. Preto ak by sme sa mali vybrať nejakou cestou, tak je to cesta zákona o veterinárnej starostlivosti a je to cesta toho, aby boli dané plošne pre všetkých záväzné pravidlá pre chov každého jedného toho živočícha, ktorý môže byť kvalifikovaný ako nebezpečný. V prípade, že ten človek tieto podmienky spĺňa a je to overené dajme tomu miestnou veterinárnou správou, tak môže chovať. A nemal by do toho už vstupovať žiadny ďalší orgán, zvlášť nie neodborný, ale politický.
V prípade, že ich nespĺňa, tak by buď mal napraviť to, čo mu chýba, alebo by mu mal byť jednoducho zakázaný ten chov. Takže keď má niekto rozhodovať o tom, že či budú tie zvieratá chované, rovnako levy pána Podmanického ako tvoje krokodíly, tak má o tom rozhodovať odborník na chov tých zvierat. Má povedať, áno, tento chov spĺňa podmienky alebo tento chov podmienky nespĺňa a musí byť učinená náprava. Ale dávať to do rúk zastupiteľstvám považujem za nastavovanie rôznych podmienok pre tú istú vec. A takisto ako na prevádzkovanie reštaurácie alebo kasína, alebo akéhokoľvek iného podniku, alebo inej firmy máme rovnaké podmienky pre všetkých na Slovensku, tak aj čo sa týka chovu zvierat. A samozrejme, môžu tam byť brané do úvahy aj názory okolitých obyvateľov nejakým spôsobom, ale mal by to posúdiť odborník na chov. Nemali by to posudzovať politické orgány, a teda zastupiteľstvá.
Takže ešte raz, schvaľujem tvoju motiváciu, súhlasím s tým, že takéto chovy by mali byť monitorované a mali by mať nastavené pravidlá pre chov takým spôsobom, aby nikoho neohrozovali, ale keď to máme robiť poctivo a keď to máme robiť odborne, tak to máme robiť cez určovanie týchto podmienok, či už formou zákona, alebo podzákonnej vyhlášky, ktorú dá ministerstvo, ale nie je šťastné dávať to do rúk politickým reprezentantom. Preto s týmto návrhom, napriek tomu, že súhlasím s motiváciou aj s tým, čo chceš dosiahnuť, tak s jeho riešením nesúhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Martin Poliačik, v tomto momente si dovolím s tebou súhlasiť a má, mali sme to aj u nás na klube vlastne tento presne moment. Ja by som ho len rozšíril, možno mi aj nevadí tá, až tá politická reprezentácia, ktorá by vedela rozhodovať, ale do týchto sporov sa môžu, keďže to budú zastupiteľstvá a podobne, zapojiť aj niektoré parametre, ktoré môžu súvisieť možno so závisťou a miestnymi podmienkami, ktoré sú urobené v rámci medzisusedských vzťahov a podobne. A to je ten moment, ktorý pôvodne mi vadil aj pri návrhu pána Podmanického a spoludiskutujúceho práve. Takže budem mať podobný postoj i keď absolútne súhlasím s ambíciou, ktorú Maťo Fecko v tomto prípade sleduje a aby nejakým spôsobom tento moment bol upravený na báze odbornosti. A možno v rámci štátnej alebo verejnej správy sa vieme dopracovať k nejakému modelu, ktorý upraví to, aby ten negatívny jav, ktorý chce Martin upraviť, nebol dávaný do rúk volených zástupcov, ktorí sú bazálne odkázaní na podporu svojich vlastných susedov a tým pádom tam môže prichádzať to, že tie medzisusedské vzťahy a možná podpora politická by aj v tomto prípade zahrala nie tie správne tóny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, náš základný rozpor je v tom, že vy si myslíte, že obce by sa nemali vyjadrovať k chovu nebezpečných zvierat, no a ja si myslím, že obce by sa mali vyjadrovať k chovu nebezpečných zvierat, pretože aj preto vznikli na Slovensku samosprávy, aby sa dôsledne aplikoval princíp subsidiarity, teda aby si mohol, aby sa na najnižšom alebo na nižšom stupni mohlo rozhodnúť to, čo ten, na tom nižšom stupni sa rozhodnúť dá. A obce ako orgán, ktorý sa vyjadruje napríklad prostredníctvom zastupiteľstva k zásadným otázkam rozvoja na svojom území sa môže vyjadrovať k umiestneniu nejakej veľkej prevádzky, môže sa vyjadrovať k tomu, kade pôjde diaľnica, môže sa vyjadrovať aj k tomu, či v susedstve alebo v obytnej zóne, kde žijú ľudia, ktorí si tam postavili svoje rodinné domy, môže byť malá zoologická záhrada a niekto si tam bude chovať svoje levy. No ja si myslím, že to je tak výrazný zásah do života tých susedov, s ktorým nepočítali, keď si tam stavali domy, že je celkom normálne a správne, aby sa obecné zastupiteľstvá ako reprezentanti obyvateľov obce vyjadrovali k tejto otázke. Čiže ja si na rozdiel od vás myslím, že je to veľmi dobré, že dnes sa obecné zastupiteľstvá aj k tejto otázke môžu vyjadrovať.
No a čo sa týka návrhu pána poslanca Fecka. My sme sa o tom bavili, že keď predkladal tento návrh ako pozmeňujúci návrh k môjmu zákonu, my sme sa o tom bavili a ja som aj pôvodne mal záujem, aby sme tento jeho návrh podporili, ale potom po diskusiách so zástupcami väčších miest vznikol ten praktický problém, že to obrovské množstvo nebezpečných živočíchov, tak ako je definované vo vyhláške, by mohlo spôsobovať naozaj vážne problémy pri tých administratívnych činnostiach súvisiacich s povoľovaním, tak preto sme sa rozhodli, že zostaneme len pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)