14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
7.2.2013 o 12:15 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem za faktické poznámky. Dovolil by som si zareagovať len na pána poslanca Šucu. My sme sa výrazne nepochopili. Ja som hovoril, že nerobme hlavnú tému z toho, či niekto v byte bol alebo nebol, pretože tým, že sa na túto otázku neodpovedá, tak sa práve toto tou témou stáva. A tým pádom to ide mimo toho hlavného záujmu, o čom spis Gorila hovorí, a to je o rozkrádaní a nakladaní s verejnými financiami politickými špičkami tejto krajiny.
Hovoril som, že takisto je treba stanoviť a urobiť poriadok. A stanoviť termín, ktorý nemôžem stanoviť ja, pretože jednak to vyšetrenie nevediem, a jednak mám veľmi malé kompetencie na to, okrem otázok, ktoré môžem klásť, aby sme sa k niečomu vo vyšetrovaní dopracovali.
Na základe toho ale, ako funguje správa tejto krajiny, si dovolím požiadať ministra vnútra, či on nemôže stanoviť ten termín, aby slovenská spoločnosť vedela, že dovtedy bude, čo sa dá, rozkryté, a táto kauza skončí. A budú presne a jasne pomenovaní ľudia, ktorí zodpovední boli. To je celé, čo som chcel povedať.
Viesť túto kauzu iba v duchu zodpovednosti, či sa vrcholný politik SMER-u nachádzal v byte a nenachádzal v byte, je pre mňa takisto odvádzanie pozornosti. Treba na tú otázku odpovedať a potom sa následne pýtať, ak sa tam teda nachádzal, čo tam robil. Nikto vám to, čo ste vraveli vy, nehovoril. Je to proste iba o tom, že na túto otázku je treba dať odpoveď.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
12:15
Vystúpenie v rozprave 12:15
Jozef ViskupičHovoril som, že takisto je treba stanoviť a urobiť poriadok. A stanoviť termín, ktorý nemôžem stanoviť ja, pretože jednak to vyšetrenie nevediem, a jednak mám veľmi malé kompetencie na to, okrem otázok, ktoré môžem klásť, aby sme sa k niečomu vo vyšetrovaní dopracovali.
Na základe toho ale, ako funguje správa tejto krajiny, si dovolím požiadať ministra vnútra, či on nemôže stanoviť ten termín, aby slovenská spoločnosť vedela, že dovtedy bude, čo sa dá, rozkryté, a táto kauza skončí. A budú presne a jasne pomenovaní ľudia, ktorí zodpovední boli. To je celé, čo som chcel povedať.
Viesť túto kauzu iba v duchu zodpovednosti, či sa vrcholný politik SMER-u nachádzal v byte a nenachádzal v byte, je pre mňa takisto odvádzanie pozornosti. Treba na tú otázku odpovedať a potom sa následne pýtať, ak sa tam teda nachádzal, čo tam robil. Nikto vám to, čo ste vraveli vy, nehovoril. Je to proste iba o tom, že na túto otázku je treba dať odpoveď.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
7.2.2013 o 12:15 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem za faktické poznámky. Dovolil by som si zareagovať len na pána poslanca Šucu. My sme sa výrazne nepochopili. Ja som hovoril, že nerobme hlavnú tému z toho, či niekto v byte bol alebo nebol, pretože tým, že sa na túto otázku neodpovedá, tak sa práve toto tou témou stáva. A tým pádom to ide mimo toho hlavného záujmu, o čom spis Gorila hovorí, a to je o rozkrádaní a nakladaní s verejnými financiami politickými špičkami tejto krajiny.
Hovoril som, že takisto je treba stanoviť a urobiť poriadok. A stanoviť termín, ktorý nemôžem stanoviť ja, pretože jednak to vyšetrenie nevediem, a jednak mám veľmi malé kompetencie na to, okrem otázok, ktoré môžem klásť, aby sme sa k niečomu vo vyšetrovaní dopracovali.
Na základe toho ale, ako funguje správa tejto krajiny, si dovolím požiadať ministra vnútra, či on nemôže stanoviť ten termín, aby slovenská spoločnosť vedela, že dovtedy bude, čo sa dá, rozkryté, a táto kauza skončí. A budú presne a jasne pomenovaní ľudia, ktorí zodpovední boli. To je celé, čo som chcel povedať.
Viesť túto kauzu iba v duchu zodpovednosti, či sa vrcholný politik SMER-u nachádzal v byte a nenachádzal v byte, je pre mňa takisto odvádzanie pozornosti. Treba na tú otázku odpovedať a potom sa následne pýtať, ak sa tam teda nachádzal, čo tam robil. Nikto vám to, čo ste vraveli vy, nehovoril. Je to proste iba o tom, že na túto otázku je treba dať odpoveď.
Ďakujem.
Autorizovaný
12:17
Vystúpenie v rozprave 12:17
Robert KaliňákNakoniec sme sa vlastne aj počas tejto rozpravy dozvedeli, že nie je problém samotné vyšetrovanie kauzy Gorila, ale tisíc iných vecí. A ja tak trošku zareagujem. A možno aj politicky, aj keď som pôvodne ten zámer vôbec nemal.
Treba si možno v tejto veci spomenúť tak intenzívne na časy pred voľbami v roku 2012 a na to, akým spôsobom boli dané aj napríklad z ulice, ktorá tu často bola spomínaná, dané jasné výzvy.
Tá základná hlavná požiadavka bola, aby tím, ktorý bol vytvorený na začiatku roka 2012, nemal žiadne politické tlaky, aby vyšetroval nezávislo, aby mal dostatok času, priestoru, personálneho a materiálneho zabezpečenia. K tomu si myslím, že sa prihlásili prakticky všetky strany, ktoré v tom čase zvádzali politický súboj o voliča vo voľbách roku 2012. Takéto vyhlásenie bezpochyby sme prijali aj my. A myslím si, že som viackrát o tom aj pred voľbami hovoril. To isté platilo po voľbách, kde sme aj garantovali, samozrejme, aj zachovanie samotného tímu, aj všetkých ostatných podmienok.
Myslím si, že všetky slová, ktoré som kedy v tejto súvislosti povedal, do bodky boli aj teraz splnené.
A rád by som uviedol na pravú mieru, toto bude súvisieť aj s pánom poslancom Viskupičom, ktorý odišiel. Nechcem reagovať na nikoho, kto tu nie je, ale nie je to kritická reakcia. (Hlas z pléna.) Si tu. Pán poslanec, treba vychádzať z toho, čo vlastne politici v porovnaní s trestným konaním a s Trestným zákonom môžu. To, po čom vy voláte častokrát, je politická zodpovednosť čisto politickej debaty a de facto aj ozrejmenie niektorých skutočností z politickej debaty. Tú politickú zodpovednosť prijíma každý z nás, ktorý je súčasťou politického boja, vo voľbách. Vo voľbách sa zodpovedá svojim voličom. Niektoré strany prídu o svojich voličov. Niektoré až o päťdesiat percent. Niektoré, naopak, získajú. Niektoré ostanú na tej istej úrovni niekoľko rokov. A tam voliči pravidelne odpovedajú politikom, akým spôsobom si myslia, že pracovali tie štyri roky, alebo niekedy dva roky, podľa toho, kedy sú voľby.
Trestné konanie je vec, ktorá je samostatná a nezávislá od politikov už z princípu, ako je ústava napísaná. Preto aj ja nečítam svoj názor na tejto správe. Nečítam stanovisko ministra vnútra, ale čítam stanovisko špeciálneho prokurátora, ktorý zhodou okolností bol zvolený prakticky celým politickým spektrom, ktorý v tomto pléne sedel. To znamená, nie je viazaný ku žiadnemu politikovi žiadnou väčšou vďakou, alebo menšou, pretože ho prakticky zvolilo celé plénum už druhýkrát za sebou. To znamená, požíva určitú dôveru u všetkých. Ani som dnes nepočul nejakú kritiku smerom k samotnému špeciálnemu prokurátorovi. Preto si dávam veľký pozor, aby som vlastne od slova do slova aj jeho správu čítal a nejakým spôsobom som nevybočil, pretože sa nebavíme o politickej diskusii, o tom, aká je súčasná politická scéna, na to si môžeme urobiť samostatnú schôdzu, ale bavili sme sa o čistom vyšetrovacom spise a o konaní, ktoré je živé a ktoré sa rieši.
Preto samozrejme nemôžem ani ja prijať žiadnu lehotu, pretože ja nediktujem vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ je procesne nezávislá osobnosť, ktorú vedie a riadi prokurátor. Všetky trestné stíhania na Slovensku riadi prokurátor. Prokurátor je pánom trestného konania v zmysle teórie. A minister vnútra je správcom u tých, ktorí sú nezávislí, ich predovšetkým logistiky. A v prípade dajme tomu poriadkovej polície, alebo napríklad, ako teraz sa veľmi teším, že sa nám podarilo nájsť ďalšieho na zozname top hľadaných zločincov a dnes práve sedí na palube lietadla ministerstva vnútra hľadaný Mišenka, ktorého vlastne za niekoľko minút, myslím, už privezieme na Slovensko, a bude sa pred spravodlivosťou zodpovedať.
A to je veľmi dobrý príklad. Pretože už to samozrejme nie je náhoda, lebo už sú v zozname traja, ktorých sa podarilo po cieľovom pátraní Prezídia Policajného zboru zadržať, ale v momente, ako my ho dovezieme, končíme svoju úlohu. Našli sme páchateľa a odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní. Minister vnútra v z mysle zákonov, ústavy, Trestného poriadku, čohokoľvek iného, nie je orgánom činným v trestnom konaní. Čiže odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní a ostáva sa nám modliť, že orgány činné v trestnom konaní ho dajú do väzby a budú stíhať podľa tých skutkov, z ktorých je podozrivý. Tam boli následné trestné činy vraždy, proste všetky znaky organizovaného zločinu. Ale viac s tým ja ako minister urobiť neviem, ako to, že ho odovzdám do rúk spravodlivosti. To už je téma na prokurátorov a sudcov, ktorí o tom budú neskôr rokovať.
Čiže nemôžem na seba prevziať viacej zodpovednosti, ako v skutočnosti mám. Ja som si plne vedomý svojich kompetencií. Rád ich využijem. Ale toto nemôžem urobiť. Akonáhle by som to urobil, začal by som, jednak by som konal nezákonne, samozrejme, a jednak by ste ma obviňovali, samozrejme, z politických vyšetrovaní, ktoré tu boli v päťdesiatych rokoch, ktoré tu pán poslanec Kuffa spomínal. To boli presne tie roky, kde sa politici postavili do role prokurátorov, a dokonca v prípade, napríklad ako pána Vaša, prokurátora a sudcu zároveň. Možno, že zo stovky boli dvaja aj vinní, ale deväťdesiatosem percent boli nevinní. A bolo to preto, lebo on si myslel, že on je ten, ktorý má spravodlivosť, obžalovanie aj odsúdenie v rukách. A to je to, čo priniesla demokracia. Zásadné rozdelenie vecí, na ktoré kto má právo.
Čiže my politici sme tak trochu odsúdení na politické zodpovednosti a na politické diskusie o kauzách, škandáloch, o veciach; a zodpovedáme sa s nimi pred voličmi. A potom sú orgány činné v trestnom konaní, ktoré konajú nezávisle, a nakoniec sa na ne všetci obraciame s tým, aby urobili nejaký záver.
Jediné, čo môže byť problém, a to tu nezaznelo ani raz, že by niekto niekoho z týchto ľudí ovplyvňoval. A v tejto súvislosti ja nemám problém, samozrejme, diskutovať o tom, že tak ako som sa na začiatku svojho funkčného obdobia stretol s tímom raz, ostatne som sa s tým nestretol, povedal som, nech dajú na stôl požiadavky, požiadavky budeme plniť. A čo je najideálnejšie, požiadavky tímu tlmočí voči ministerstvu vnútra ako logistickej organizácii špeciálny prokurátor. Tu treba materiálne zabezpečenie, tu treba financie, tu treba personálne zabezpečenie. To všetko plníme. A som rád, že to špeciálny prokurátor aj konštatoval, že sa tímu dostáva všetko dokopy. Čiže nemôžem ja vám dávať žiadnu záruku alebo garanciu, pretože by to bolo v rozpore so zákonmi a pravidlami, ktoré na Slovensku fungujú.
Trošku, trošku, ak to chcete zmeniť, môžete, samozrejme, zmeniť, ale nie som si úplne istý, či v tomto prípade by bolo správne, aby politici vykonávali spravodlivosť. To je, to je... (Hlas z pléna.) Zodpovednosť niesť môžu, tú aj nesú vo voľbách. Ale akonáhle dáte politikovi vykonávať spravodlivosť a obídete súdy a prokuratúru, dostávate sa presne do komunizmu, ktorý tu všetci kritizujú, lebo tak to vtedy bolo. Alebo diktátorského režimu. Nemusí byť komunistický. Môže byť extrémne pravicový. To je už jedno, aká je tam, čím je to podfarbené.
Rád by som teda pripomenul, a keď do toho vnesiem trochu politiky, lebo musím aj reagovať, aj politicky, povedať o tom, že, napríklad keď sa tu rozčuľoval pán poslanec Galko, to je pravda, to potvrdím vlastne aj slová pána poslanca Matoviča, áno, SaS-ka a čelní predstavitelia SaS-ky mali k dispozícii tento spis dva roky pred tým, než sa vôbec o ňom začalo hovoriť. To znamená, naozaj je veľmi smiešne, ak k tomu chcete týmto spôsobom pristupovať, hovoriť teraz o hroznom šetrení a o hroznej spravodlivosti, pretože ste ju nikdy nevykonali. A mali ste na to možnosť. Preto to morálne právo ste si sami sebe zlikvidovali.
A ešte raz sa k tomu vrátim, vyšetrujú vyšetrovatelia, nie politici. Ani vy, ani ja, ani nikto iný. To je princíp demokracie, ktorý má fungovať.
Samozrejme, môžeme tu hovoriť o kauzách, o tom, či niekto do Perníkovej chalúpky v Trenčíne investoval, tak asi veľký je ten dom, 2 mil. eur, do počítačovej infraštruktúry, čo ste spravili bez súťaže s vaším podpisom. Alebo kritizovali ste ministra, predchádzajúceho, Bašku, že za 10 mil. chce renovovať vrtuľníky, a vy ste potom za tu istú sumu zrenovovali štyri, teda dvakrát drahšie, ako ste to kritizovali. Ale to sú veci, ktoré sú naozaj smerom k politike. Zjavne to niekto bude prešetrovať a bude k tomu dávať odpovede. To nie je moja úloha.
Moja úloha je ale zároveň vám povedať čisto možno z teoretického hľadiska, ktoré si pamätám zo školy, a naozaj myslím, že to platí aj doteraz, v prípade, že nie je páchateľ pristihnutý pri čine alebo bezprostredne po ňom, kedy vlastne väčšinou býva aj súdený, za väzbu pri veciach, ktoré sa vyšetrujú dlho a sú relatívne staré, a v tomto prípade ide naozaj o starý prípad, sú tí svedkovia, ktorí majú byť konfrontovaní so svojím obvinením, vypočúvaní na záver, pretože majú byť konfrontovaní s tvrdeniami jednotlivých svedkov. Akonáhle ho vypočujete na úvod, tak už vlastne musíte ho aj tak vypočuť na záver, lebo musíte ho konfrontovať s nejakými udalosťami a s tým, kde je podozrivý z nejakej trestnej činnosti.
Čiže vždy je taká teória, najprv sa musí nájsť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, to je prvá fáza vyšetrovania. Musí sa zistiť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, potom je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby začali hľadať páchateľov. A myslím si, že v tomto prípade je vedené trestné stíhanie predovšetkým vo veci toho, či sa preukáže, že sa trestný čin stal. K tomu sa urobí záver zo strany prokurátora. A ak áno, pokračuje sa ďalej buď obvinením, ak je známy páchateľ, a v tomto prípade, ak by sa zistilo uskutočnenie trestného činu, tak by páchateľ známy bol a mohlo by sa prejsť priamo do osobného obvinenia. To je princíp, na ktorom pracujú orgány činné v trestnom konaní v zásade roky. A myslím si, že tak je to aj asi správne. Ale nie som taký profesionál v oblasti trestného práva, aby som tu mohol poučovať. Je tu mnoho ľudí, ktorí boli ministrami spravodlivosti a vedeli by k tomu povedať určite viacej.
Treba povedať, že pán Kaník tu spomínal, pán Frešo, to tu spomínali, no SDKÚ, ktorá samozrejme je sprevádzaná s touto kauzou, a je to predovšetkým o fungovaní privatizácie z rokov 1998 až 2006, mali naozaj desať rokov, desať rokov k dispozícii, teda podľa ich vyjadrení, orgány činné v trestnom konaní a mali možnosť dávať tieto návrhy, nápady. Preto mi tieto nápady, ktoré dnes podáva SDKÚ, prídu ako veľmi dojemná snaha odvrátiť pozornosť od vlastných problémov, pretože aj pán poslanec Kaník by nám mohol porozprávať o svojom vleku, ktorý financoval z verejných zdrojov a podobne. Ale tu je podstatné, že mali k dispozícii aj posledné dva roky, v rokoch 2010 - 2012, aby sa na jednotlivé veci pýtali. A zhodou okolností naozaj si myslím, že vo všetkých prípadoch aj orgány činné v trestnom konaní dali jasnú odpoveď. Že na všetky kauzy, na ktoré sa pýtal pán poslanec Kaník, odpoveď je, je jasná.
A toto isté platí, že dnes máme, našťastie, situáciu, kedy nie sme konfrontovaní s nejakým škandálom, ale historicky myslím, že väčšina z týchto vecí, o ktorých sa hovorí, s výnimkou Gorily, ktorá je práve v štádiu šetrenia, boli tieto prípady vyšetrené a uzavreté aj počas pôsobenia vo vláde SDKÚ napríklad.
Ale to tiež nie je téma, ktorá je tu veľmi dôležitá. Pre mňa je dôležité si nakresliť ten obrázok tak celkovo.
Penta získala svoju moc, svoju silu, svoje peniaze v časoch prvej a druhej Dzurindovej vlády. Čiže sa poďme baviť o rodičoch tej Gorily, o ktorej tu všetci chcete hovoriť, keď chcete hovoriť pôvod, a treba si na neho spomenúť.
Myslím si, že SMER nikdy neodovzdal do rúk Penty súkromné zdravotné poistenie a teda nevybudoval zdravotnú poisťovňu Dôvera, o ktorej sa tu často hovorí. A teda jedna z tých vecí, ktorá sa rieši, sú práve zdravotnícke zákony vtedajšieho ministra Zajaca, ktoré boli sprevádzané kupovaním poslancov. Veď to všetci vedia. A nakoniec 24-hodinové prestupy poslancov z opozície do koalície v čase, kedy chýbali hlasy. To sú všetko veci, ktoré sú predsa dôverne známe.
To isté platí o letisku Košice. Určite to nebol SMER, ktorý odovzdal tento, by som povedal, strategický majetok do rúk, do rúk Penty. To urobili všetci tí, ktorí dnes sedia napravo, s výnimkou tých, ktorí v parlamente v tom čase neboli, tých sa to samozrejme netýka.
Je to predsa druhá Dzurindova vláda, ktorá aj s lukratívnou zmluvou na dotovanie elektriny odovzdala paroplynový cyklus, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo, do rúk Pente!
Je to bývalá vláda, ktorá umožnila, aby vlastne Penta získala SLOVALCO aj s cenou energií, ktorá je 4-krát nižšia, ako je vlastne trhová cena! A my dneska musíme riešiť len dôsledky, ktoré z toho vyplývali, a ktoré dneska bezpochyby môžeme tu označovať jednotlivé finančné skupiny za problematické, ale u niektorých z nich pracuje tri a pol-, štyri-, päťtisíc ľudí, a máme na výber, buď im budeme pomáhať s tým, aby mali tú prácu ďalej, alebo pre ich problémy s ich majiteľmi samozrejme môžu o tú prácu prísť na strednom Slovensku. To je téma, ktorú treba možno všeobecne pomenovať.
A to už nespomínam také pikošky, ako samozrejme VSŽ, ktoré sa dostalo do rúk Penty, alebo Drôtovňa Hlohovec. To sú všetko veci, ktoré neurobila ani druhá, ani prvá vláda Roberta Fica. To znamená, tu si treba spytovať svedomie v časoch, kedy som Pente dával priestor na jej nafukovanie, na to, aby mala k dispozícii všetky, všetky veci.
SMER sa zachoval jednoznačne. SMER prišiel k moci v roku 2006. A práve darčeku, ktorý dostala Penta vo forme Dôvera, vo forme zdravotníckej poisťovne, zakázal zisk, zakázal zdravotným poisťovniam. Dneska sme za to samozrejme zo strany pravice kritizovaní a zároveň sme obviňovaní zo spolupráce s Pentou.
Tak, kto v tomto spore obhajuje Pentu?! My asi nie.
Ale myslím, že zákaz, zákaz zisku zdravotných poisťovní dal jasnú odpoveď, kto pred rokom 2006, kedy vznikla kauza Gorila, sa s kým ako bavil.
A to isté platí, to isté platí samozrejme o Letisku Bratislava, ktoré je ešte väčším strategickým majetkom ako, ako bolo Letisko Košice. Ja si pamätám presne na výroky pravicového spektra, najmä SDKÚ v roku 2006, keď sme zastavili privatizáciu Letiska Bratislava do rúk Penty, ako sme boli v tejto miestnosti, v tejto miestnosti s rovnakými ľuďmi, ktorí dneska tu hovoria o prepojení Penty a SMER-u, napádaní, že berieme riadne privatizované letisko z rúk, z rúk Penty.
Tak, kto tu obhajoval v tejto sieni zákonnosti, ako sa o nej hovorí v poslednej dobe, obhajoval Pentu a snažil sa vlastne zachrániť ten majetok, ktorý nadobudla?!
Ja si myslím, že toto sú fakty, toto sú nespochybniteľné fakty. A SMER sa k Pente a ku všetkým finančným skupinám postavil jasne. Či už zákazom zisku, zrušením jednotlivých privatizácií alebo rôznymi inými spôsobmi, ktoré jednoznačne priniesli stratu, stratu týmto skupinám.
Naozaj snaha pána poslanca Kaníka bola mimoriadne dojemnou snahou o odvrátenie pozornosti od toho, v čom je problém kauzy Gorila. A naozaj takisto 10-ročné obdobie, ktoré mala k dispozícii pravica na to, aby všetky veci dôsledne prešetrila.
A ja nezaujímam stanovisko k tomu, či niekto ovplyvňoval alebo neovplyvňoval, alebo manipuloval nejaké vyšetrovanie. Jednoducho politik, a ja si stále za tým stojím, politik do vyšetrovania nemá čo hovoriť. V žiadnom prípade. A výzvy k tomu, aby sme urobili nejaký úkon, nás vrhne pred rok 1989, kedy to politici vo veľkom zvyku mali. A myslím si, že viacerí, viacerí na to jasne doplatili. Politik nemôže diktovať vyšetrovateľovi, ako má postupovať. Ak to budeme robiť, potom zabúdame na pravidlá, po ktorých sa v roku 1989 volalo. A tie boli úplne jasné.
Čiže to je kus politiky, ktorý som do toho vniesol, a nechcel som. A zároveň ale na báze toho, čo som povedal, aj skonštatujem, že mi je veľmi ľúto, že táto správa neslúžila na to, aby sme diskutovali o samotnom vyšetrovaní, o čom sa veľmi ťažko diskutuje práve vzhľadom na nezávislosť vyšetrovania, ale bola predmetom politického príspevku, politických vystúpení, ktoré predovšetkým smerovali k určitej prezentácii. Čiže neviem, či toto je ideálny priestor. Myslím si, že je vhodnejšie zvoliť schôdzu, kde bude sa diskutovať o politických témach, ktoré sa môžu robiť aj pri rôznych zákonoch. Ale vyšetrovanie živého spisu by som nepolitizoval najmä preto, že toto vyvolá a posiela signály tým, ktorí to práve vyšetrujú, a v mnohých prípadoch ich to môže zneisťovať.
Ja si myslím, že to, čo sme sľúbili pred voľbami, to je podstatné. To, čo sme sľúbili pred voľbami ohľadne nezávislosti tohto tímu, ktorý sa nemení, ohľadne toho, že má dostatok finančných, materiálnych a personálnych vecí, ktoré má k dispozícii, tieto veci platia presne tak, ako sme ich takmer pred rokom hovorili verejnosti. A tento sľub sme jednoznačne dodržali a plánujeme ho dodržať do konca, pokiaľ táto kauza nebude vyšetrená. To je jediné stanovisko, čo k tomu môžem mať.
Ďakujem všetkým pekne. A naozaj je mi ľúto, že sa z týchto vecí robí politika, pretože potom sa z toho stáva fraška a potom sa z toho stáva nedôveryhodné vyšetrovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je presne ten stav, ktorý vlastne dnes nastal. Je asi charakteristickým problémom súčasnej politickej situácie. Deväťdesiat percent príspevkov sa totiž vôbec netýkali vyšetrovania kauzy Gorila. To znamená, tak ako nikdy nebolo predtým zvykom, a nielen zvykom, ale je to naozaj nadštandard, pretože tu sme sa snažili vyjsť v ústrety v rámci informovania v Národnej rade, o živých veciach sa v pléne Národnej rady nikdy neinformovalo, a je veľmi, v rámci tej snahy práve kvôli tomu, aby žiadna kauza, ktorá je živá, sa nepolitizovala.
Nakoniec sme sa vlastne aj počas tejto rozpravy dozvedeli, že nie je problém samotné vyšetrovanie kauzy Gorila, ale tisíc iných vecí. A ja tak trošku zareagujem. A možno aj politicky, aj keď som pôvodne ten zámer vôbec nemal.
Treba si možno v tejto veci spomenúť tak intenzívne na časy pred voľbami v roku 2012 a na to, akým spôsobom boli dané aj napríklad z ulice, ktorá tu často bola spomínaná, dané jasné výzvy.
Tá základná hlavná požiadavka bola, aby tím, ktorý bol vytvorený na začiatku roka 2012, nemal žiadne politické tlaky, aby vyšetroval nezávislo, aby mal dostatok času, priestoru, personálneho a materiálneho zabezpečenia. K tomu si myslím, že sa prihlásili prakticky všetky strany, ktoré v tom čase zvádzali politický súboj o voliča vo voľbách roku 2012. Takéto vyhlásenie bezpochyby sme prijali aj my. A myslím si, že som viackrát o tom aj pred voľbami hovoril. To isté platilo po voľbách, kde sme aj garantovali, samozrejme, aj zachovanie samotného tímu, aj všetkých ostatných podmienok.
Myslím si, že všetky slová, ktoré som kedy v tejto súvislosti povedal, do bodky boli aj teraz splnené.
A rád by som uviedol na pravú mieru, toto bude súvisieť aj s pánom poslancom Viskupičom, ktorý odišiel. Nechcem reagovať na nikoho, kto tu nie je, ale nie je to kritická reakcia. (Hlas z pléna.) Si tu. Pán poslanec, treba vychádzať z toho, čo vlastne politici v porovnaní s trestným konaním a s Trestným zákonom môžu. To, po čom vy voláte častokrát, je politická zodpovednosť čisto politickej debaty a de facto aj ozrejmenie niektorých skutočností z politickej debaty. Tú politickú zodpovednosť prijíma každý z nás, ktorý je súčasťou politického boja, vo voľbách. Vo voľbách sa zodpovedá svojim voličom. Niektoré strany prídu o svojich voličov. Niektoré až o päťdesiat percent. Niektoré, naopak, získajú. Niektoré ostanú na tej istej úrovni niekoľko rokov. A tam voliči pravidelne odpovedajú politikom, akým spôsobom si myslia, že pracovali tie štyri roky, alebo niekedy dva roky, podľa toho, kedy sú voľby.
Trestné konanie je vec, ktorá je samostatná a nezávislá od politikov už z princípu, ako je ústava napísaná. Preto aj ja nečítam svoj názor na tejto správe. Nečítam stanovisko ministra vnútra, ale čítam stanovisko špeciálneho prokurátora, ktorý zhodou okolností bol zvolený prakticky celým politickým spektrom, ktorý v tomto pléne sedel. To znamená, nie je viazaný ku žiadnemu politikovi žiadnou väčšou vďakou, alebo menšou, pretože ho prakticky zvolilo celé plénum už druhýkrát za sebou. To znamená, požíva určitú dôveru u všetkých. Ani som dnes nepočul nejakú kritiku smerom k samotnému špeciálnemu prokurátorovi. Preto si dávam veľký pozor, aby som vlastne od slova do slova aj jeho správu čítal a nejakým spôsobom som nevybočil, pretože sa nebavíme o politickej diskusii, o tom, aká je súčasná politická scéna, na to si môžeme urobiť samostatnú schôdzu, ale bavili sme sa o čistom vyšetrovacom spise a o konaní, ktoré je živé a ktoré sa rieši.
Preto samozrejme nemôžem ani ja prijať žiadnu lehotu, pretože ja nediktujem vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ je procesne nezávislá osobnosť, ktorú vedie a riadi prokurátor. Všetky trestné stíhania na Slovensku riadi prokurátor. Prokurátor je pánom trestného konania v zmysle teórie. A minister vnútra je správcom u tých, ktorí sú nezávislí, ich predovšetkým logistiky. A v prípade dajme tomu poriadkovej polície, alebo napríklad, ako teraz sa veľmi teším, že sa nám podarilo nájsť ďalšieho na zozname top hľadaných zločincov a dnes práve sedí na palube lietadla ministerstva vnútra hľadaný Mišenka, ktorého vlastne za niekoľko minút, myslím, už privezieme na Slovensko, a bude sa pred spravodlivosťou zodpovedať.
A to je veľmi dobrý príklad. Pretože už to samozrejme nie je náhoda, lebo už sú v zozname traja, ktorých sa podarilo po cieľovom pátraní Prezídia Policajného zboru zadržať, ale v momente, ako my ho dovezieme, končíme svoju úlohu. Našli sme páchateľa a odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní. Minister vnútra v z mysle zákonov, ústavy, Trestného poriadku, čohokoľvek iného, nie je orgánom činným v trestnom konaní. Čiže odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní a ostáva sa nám modliť, že orgány činné v trestnom konaní ho dajú do väzby a budú stíhať podľa tých skutkov, z ktorých je podozrivý. Tam boli následné trestné činy vraždy, proste všetky znaky organizovaného zločinu. Ale viac s tým ja ako minister urobiť neviem, ako to, že ho odovzdám do rúk spravodlivosti. To už je téma na prokurátorov a sudcov, ktorí o tom budú neskôr rokovať.
Čiže nemôžem na seba prevziať viacej zodpovednosti, ako v skutočnosti mám. Ja som si plne vedomý svojich kompetencií. Rád ich využijem. Ale toto nemôžem urobiť. Akonáhle by som to urobil, začal by som, jednak by som konal nezákonne, samozrejme, a jednak by ste ma obviňovali, samozrejme, z politických vyšetrovaní, ktoré tu boli v päťdesiatych rokoch, ktoré tu pán poslanec Kuffa spomínal. To boli presne tie roky, kde sa politici postavili do role prokurátorov, a dokonca v prípade, napríklad ako pána Vaša, prokurátora a sudcu zároveň. Možno, že zo stovky boli dvaja aj vinní, ale deväťdesiatosem percent boli nevinní. A bolo to preto, lebo on si myslel, že on je ten, ktorý má spravodlivosť, obžalovanie aj odsúdenie v rukách. A to je to, čo priniesla demokracia. Zásadné rozdelenie vecí, na ktoré kto má právo.
Čiže my politici sme tak trochu odsúdení na politické zodpovednosti a na politické diskusie o kauzách, škandáloch, o veciach; a zodpovedáme sa s nimi pred voličmi. A potom sú orgány činné v trestnom konaní, ktoré konajú nezávisle, a nakoniec sa na ne všetci obraciame s tým, aby urobili nejaký záver.
Jediné, čo môže byť problém, a to tu nezaznelo ani raz, že by niekto niekoho z týchto ľudí ovplyvňoval. A v tejto súvislosti ja nemám problém, samozrejme, diskutovať o tom, že tak ako som sa na začiatku svojho funkčného obdobia stretol s tímom raz, ostatne som sa s tým nestretol, povedal som, nech dajú na stôl požiadavky, požiadavky budeme plniť. A čo je najideálnejšie, požiadavky tímu tlmočí voči ministerstvu vnútra ako logistickej organizácii špeciálny prokurátor. Tu treba materiálne zabezpečenie, tu treba financie, tu treba personálne zabezpečenie. To všetko plníme. A som rád, že to špeciálny prokurátor aj konštatoval, že sa tímu dostáva všetko dokopy. Čiže nemôžem ja vám dávať žiadnu záruku alebo garanciu, pretože by to bolo v rozpore so zákonmi a pravidlami, ktoré na Slovensku fungujú.
Trošku, trošku, ak to chcete zmeniť, môžete, samozrejme, zmeniť, ale nie som si úplne istý, či v tomto prípade by bolo správne, aby politici vykonávali spravodlivosť. To je, to je... (Hlas z pléna.) Zodpovednosť niesť môžu, tú aj nesú vo voľbách. Ale akonáhle dáte politikovi vykonávať spravodlivosť a obídete súdy a prokuratúru, dostávate sa presne do komunizmu, ktorý tu všetci kritizujú, lebo tak to vtedy bolo. Alebo diktátorského režimu. Nemusí byť komunistický. Môže byť extrémne pravicový. To je už jedno, aká je tam, čím je to podfarbené.
Rád by som teda pripomenul, a keď do toho vnesiem trochu politiky, lebo musím aj reagovať, aj politicky, povedať o tom, že, napríklad keď sa tu rozčuľoval pán poslanec Galko, to je pravda, to potvrdím vlastne aj slová pána poslanca Matoviča, áno, SaS-ka a čelní predstavitelia SaS-ky mali k dispozícii tento spis dva roky pred tým, než sa vôbec o ňom začalo hovoriť. To znamená, naozaj je veľmi smiešne, ak k tomu chcete týmto spôsobom pristupovať, hovoriť teraz o hroznom šetrení a o hroznej spravodlivosti, pretože ste ju nikdy nevykonali. A mali ste na to možnosť. Preto to morálne právo ste si sami sebe zlikvidovali.
A ešte raz sa k tomu vrátim, vyšetrujú vyšetrovatelia, nie politici. Ani vy, ani ja, ani nikto iný. To je princíp demokracie, ktorý má fungovať.
Samozrejme, môžeme tu hovoriť o kauzách, o tom, či niekto do Perníkovej chalúpky v Trenčíne investoval, tak asi veľký je ten dom, 2 mil. eur, do počítačovej infraštruktúry, čo ste spravili bez súťaže s vaším podpisom. Alebo kritizovali ste ministra, predchádzajúceho, Bašku, že za 10 mil. chce renovovať vrtuľníky, a vy ste potom za tu istú sumu zrenovovali štyri, teda dvakrát drahšie, ako ste to kritizovali. Ale to sú veci, ktoré sú naozaj smerom k politike. Zjavne to niekto bude prešetrovať a bude k tomu dávať odpovede. To nie je moja úloha.
Moja úloha je ale zároveň vám povedať čisto možno z teoretického hľadiska, ktoré si pamätám zo školy, a naozaj myslím, že to platí aj doteraz, v prípade, že nie je páchateľ pristihnutý pri čine alebo bezprostredne po ňom, kedy vlastne väčšinou býva aj súdený, za väzbu pri veciach, ktoré sa vyšetrujú dlho a sú relatívne staré, a v tomto prípade ide naozaj o starý prípad, sú tí svedkovia, ktorí majú byť konfrontovaní so svojím obvinením, vypočúvaní na záver, pretože majú byť konfrontovaní s tvrdeniami jednotlivých svedkov. Akonáhle ho vypočujete na úvod, tak už vlastne musíte ho aj tak vypočuť na záver, lebo musíte ho konfrontovať s nejakými udalosťami a s tým, kde je podozrivý z nejakej trestnej činnosti.
Čiže vždy je taká teória, najprv sa musí nájsť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, to je prvá fáza vyšetrovania. Musí sa zistiť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, potom je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby začali hľadať páchateľov. A myslím si, že v tomto prípade je vedené trestné stíhanie predovšetkým vo veci toho, či sa preukáže, že sa trestný čin stal. K tomu sa urobí záver zo strany prokurátora. A ak áno, pokračuje sa ďalej buď obvinením, ak je známy páchateľ, a v tomto prípade, ak by sa zistilo uskutočnenie trestného činu, tak by páchateľ známy bol a mohlo by sa prejsť priamo do osobného obvinenia. To je princíp, na ktorom pracujú orgány činné v trestnom konaní v zásade roky. A myslím si, že tak je to aj asi správne. Ale nie som taký profesionál v oblasti trestného práva, aby som tu mohol poučovať. Je tu mnoho ľudí, ktorí boli ministrami spravodlivosti a vedeli by k tomu povedať určite viacej.
Treba povedať, že pán Kaník tu spomínal, pán Frešo, to tu spomínali, no SDKÚ, ktorá samozrejme je sprevádzaná s touto kauzou, a je to predovšetkým o fungovaní privatizácie z rokov 1998 až 2006, mali naozaj desať rokov, desať rokov k dispozícii, teda podľa ich vyjadrení, orgány činné v trestnom konaní a mali možnosť dávať tieto návrhy, nápady. Preto mi tieto nápady, ktoré dnes podáva SDKÚ, prídu ako veľmi dojemná snaha odvrátiť pozornosť od vlastných problémov, pretože aj pán poslanec Kaník by nám mohol porozprávať o svojom vleku, ktorý financoval z verejných zdrojov a podobne. Ale tu je podstatné, že mali k dispozícii aj posledné dva roky, v rokoch 2010 - 2012, aby sa na jednotlivé veci pýtali. A zhodou okolností naozaj si myslím, že vo všetkých prípadoch aj orgány činné v trestnom konaní dali jasnú odpoveď. Že na všetky kauzy, na ktoré sa pýtal pán poslanec Kaník, odpoveď je, je jasná.
A toto isté platí, že dnes máme, našťastie, situáciu, kedy nie sme konfrontovaní s nejakým škandálom, ale historicky myslím, že väčšina z týchto vecí, o ktorých sa hovorí, s výnimkou Gorily, ktorá je práve v štádiu šetrenia, boli tieto prípady vyšetrené a uzavreté aj počas pôsobenia vo vláde SDKÚ napríklad.
Ale to tiež nie je téma, ktorá je tu veľmi dôležitá. Pre mňa je dôležité si nakresliť ten obrázok tak celkovo.
Penta získala svoju moc, svoju silu, svoje peniaze v časoch prvej a druhej Dzurindovej vlády. Čiže sa poďme baviť o rodičoch tej Gorily, o ktorej tu všetci chcete hovoriť, keď chcete hovoriť pôvod, a treba si na neho spomenúť.
Myslím si, že SMER nikdy neodovzdal do rúk Penty súkromné zdravotné poistenie a teda nevybudoval zdravotnú poisťovňu Dôvera, o ktorej sa tu často hovorí. A teda jedna z tých vecí, ktorá sa rieši, sú práve zdravotnícke zákony vtedajšieho ministra Zajaca, ktoré boli sprevádzané kupovaním poslancov. Veď to všetci vedia. A nakoniec 24-hodinové prestupy poslancov z opozície do koalície v čase, kedy chýbali hlasy. To sú všetko veci, ktoré sú predsa dôverne známe.
To isté platí o letisku Košice. Určite to nebol SMER, ktorý odovzdal tento, by som povedal, strategický majetok do rúk, do rúk Penty. To urobili všetci tí, ktorí dnes sedia napravo, s výnimkou tých, ktorí v parlamente v tom čase neboli, tých sa to samozrejme netýka.
Je to predsa druhá Dzurindova vláda, ktorá aj s lukratívnou zmluvou na dotovanie elektriny odovzdala paroplynový cyklus, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo, do rúk Pente!
Je to bývalá vláda, ktorá umožnila, aby vlastne Penta získala SLOVALCO aj s cenou energií, ktorá je 4-krát nižšia, ako je vlastne trhová cena! A my dneska musíme riešiť len dôsledky, ktoré z toho vyplývali, a ktoré dneska bezpochyby môžeme tu označovať jednotlivé finančné skupiny za problematické, ale u niektorých z nich pracuje tri a pol-, štyri-, päťtisíc ľudí, a máme na výber, buď im budeme pomáhať s tým, aby mali tú prácu ďalej, alebo pre ich problémy s ich majiteľmi samozrejme môžu o tú prácu prísť na strednom Slovensku. To je téma, ktorú treba možno všeobecne pomenovať.
A to už nespomínam také pikošky, ako samozrejme VSŽ, ktoré sa dostalo do rúk Penty, alebo Drôtovňa Hlohovec. To sú všetko veci, ktoré neurobila ani druhá, ani prvá vláda Roberta Fica. To znamená, tu si treba spytovať svedomie v časoch, kedy som Pente dával priestor na jej nafukovanie, na to, aby mala k dispozícii všetky, všetky veci.
SMER sa zachoval jednoznačne. SMER prišiel k moci v roku 2006. A práve darčeku, ktorý dostala Penta vo forme Dôvera, vo forme zdravotníckej poisťovne, zakázal zisk, zakázal zdravotným poisťovniam. Dneska sme za to samozrejme zo strany pravice kritizovaní a zároveň sme obviňovaní zo spolupráce s Pentou.
Tak, kto v tomto spore obhajuje Pentu?! My asi nie.
Ale myslím, že zákaz, zákaz zisku zdravotných poisťovní dal jasnú odpoveď, kto pred rokom 2006, kedy vznikla kauza Gorila, sa s kým ako bavil.
A to isté platí, to isté platí samozrejme o Letisku Bratislava, ktoré je ešte väčším strategickým majetkom ako, ako bolo Letisko Košice. Ja si pamätám presne na výroky pravicového spektra, najmä SDKÚ v roku 2006, keď sme zastavili privatizáciu Letiska Bratislava do rúk Penty, ako sme boli v tejto miestnosti, v tejto miestnosti s rovnakými ľuďmi, ktorí dneska tu hovoria o prepojení Penty a SMER-u, napádaní, že berieme riadne privatizované letisko z rúk, z rúk Penty.
Tak, kto tu obhajoval v tejto sieni zákonnosti, ako sa o nej hovorí v poslednej dobe, obhajoval Pentu a snažil sa vlastne zachrániť ten majetok, ktorý nadobudla?!
Ja si myslím, že toto sú fakty, toto sú nespochybniteľné fakty. A SMER sa k Pente a ku všetkým finančným skupinám postavil jasne. Či už zákazom zisku, zrušením jednotlivých privatizácií alebo rôznymi inými spôsobmi, ktoré jednoznačne priniesli stratu, stratu týmto skupinám.
Naozaj snaha pána poslanca Kaníka bola mimoriadne dojemnou snahou o odvrátenie pozornosti od toho, v čom je problém kauzy Gorila. A naozaj takisto 10-ročné obdobie, ktoré mala k dispozícii pravica na to, aby všetky veci dôsledne prešetrila.
A ja nezaujímam stanovisko k tomu, či niekto ovplyvňoval alebo neovplyvňoval, alebo manipuloval nejaké vyšetrovanie. Jednoducho politik, a ja si stále za tým stojím, politik do vyšetrovania nemá čo hovoriť. V žiadnom prípade. A výzvy k tomu, aby sme urobili nejaký úkon, nás vrhne pred rok 1989, kedy to politici vo veľkom zvyku mali. A myslím si, že viacerí, viacerí na to jasne doplatili. Politik nemôže diktovať vyšetrovateľovi, ako má postupovať. Ak to budeme robiť, potom zabúdame na pravidlá, po ktorých sa v roku 1989 volalo. A tie boli úplne jasné.
Čiže to je kus politiky, ktorý som do toho vniesol, a nechcel som. A zároveň ale na báze toho, čo som povedal, aj skonštatujem, že mi je veľmi ľúto, že táto správa neslúžila na to, aby sme diskutovali o samotnom vyšetrovaní, o čom sa veľmi ťažko diskutuje práve vzhľadom na nezávislosť vyšetrovania, ale bola predmetom politického príspevku, politických vystúpení, ktoré predovšetkým smerovali k určitej prezentácii. Čiže neviem, či toto je ideálny priestor. Myslím si, že je vhodnejšie zvoliť schôdzu, kde bude sa diskutovať o politických témach, ktoré sa môžu robiť aj pri rôznych zákonoch. Ale vyšetrovanie živého spisu by som nepolitizoval najmä preto, že toto vyvolá a posiela signály tým, ktorí to práve vyšetrujú, a v mnohých prípadoch ich to môže zneisťovať.
Ja si myslím, že to, čo sme sľúbili pred voľbami, to je podstatné. To, čo sme sľúbili pred voľbami ohľadne nezávislosti tohto tímu, ktorý sa nemení, ohľadne toho, že má dostatok finančných, materiálnych a personálnych vecí, ktoré má k dispozícii, tieto veci platia presne tak, ako sme ich takmer pred rokom hovorili verejnosti. A tento sľub sme jednoznačne dodržali a plánujeme ho dodržať do konca, pokiaľ táto kauza nebude vyšetrená. To je jediné stanovisko, čo k tomu môžem mať.
Ďakujem všetkým pekne. A naozaj je mi ľúto, že sa z týchto vecí robí politika, pretože potom sa z toho stáva fraška a potom sa z toho stáva nedôveryhodné vyšetrovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
12:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:36
Martin FedorĎakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.2.2013 o 12:36 hod.
Mgr. MEconSc.
Martin Fedor
Videokanál poslanca
Ďakujem. Len veľmi stručne. Ako rozprava ukázala, a som tomu rád, že je jasná zhoda, že treba vyšetriť túto kauzu, o ktorej sme diskutovali. Som tiež rád ale, že sa našla podpora minimálne medzi rečníkmi, že treba vyšetriť aj to, ako sa táto kauza vyšetrovala od roku 2006 až do roku 2012. Aby k podobným kauzám nedochádzalo, potrebujeme nielen túto súčasnú vyšetriť, ale dať aj odpovede na otázky, prečo sa začalo vehementne vyšetrovať až po zverejnení spisu na internete. A to si myslím, že nás môže viesť aj k systémovým opatreniam na predchádzanie podobných zlyhaní, lebo, a tu môžem súhlasiť aj s mojím predrečníkom, že rečnenie, obviňovanie v parlamentnom pléne nám k tomu nepomôže.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
14:04
Zodpovedanie otázky 14:04
Robert KaliňákĎakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predovšetkým by som rád ospravedlnil predsedu vlády Roberta Fica z dnešnej hodiny otázok, ktorý je na samite Európskej únie v Bruseli. A ďalej by som rád ospravedlnil pána ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. Zastupovať ho bude pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.
Autorizovaný
14:04
Je veľmi dôležité, aby sme aj v komplikovaných hospodárskych dobách mali možnosť prispieť k rozvoju a všeobecnej známosti Slovenskej republiky a tak byť atraktívni vo všetkých oblastiach, nielen cestovného ruchu, ale aj štandardných investorských príležitostí.
Vážený pán poslanec, ako iste viete, myšlienka usporiadania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách nie je nová. Región Vysokých Tatier, inšpirovaný úspešnými majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, uplatnil kandidatúru zimných olympijských hier pre rok 1984. Nezískal však vládnu podporu a napokon na usporiadanie zimných olympijských hier nekandidoval. Myšlienka zorganizovať zimnú olympiádu na Slovensku ožila najmä po roku 1989. V roku 1992 dalo ministerstvo školstva vypracovať komplexný projekt kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2002. V januári 1994 podala vláda Slovenskej republiky prihlášku kandidatúry a v auguste toho istého roka prijala ekonomický protokol o zárukách na finančné krytie zimných olympijských hier. V roku 1995 sa však rozhodlo o konaní zimných olympijských hier v roku 2002 v prospech amerického mesta Salt Lake City.
Po neúspešnej kandidatúre na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2002 sa mestské zastupiteľstvo v Poprade v januári 1995 uznieslo na kandidatúre Popradu na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006 v regióne Spiša a Liptova. Vznikla dokonca aj Nadácia zimných olympijských hier Poprad - Tatry, ktorá začala aktívne pracovať na projekte kandidatúr, a v decembri 1996 bol vytvorený Výbor pre kandidatúru zimných olympijských hier Poprad - Tatry 2006. Rozpočet zimných olympijských hier Poprad - Tatry bol odhadnutý na približne 60 mld. korún, teda približne dve miliardy eur, pričom na financovaní olympiády mal participovať štátny rozpočet prostredníctvom jednotlivých rezortov a fondov, mestá a obce a podnikateľské subjekty. Podstatnú časť z tohto rozpočtu mali tvoriť stavby na zlepšenie služieb turizmu, zdravotníctva, dopravy, technickej infraštruktúry a počítalo sa aj s vybudovaním stavieb na zlepšenie životného prostredia. O zimné olympijské hry v roku 2006 sa pokúšalo aj poľské Zakopané a organizátorom hier bol napokon taliansky Turín.
Hoci ani jeden pokus o organizáciu olympijských hier nebol úspešný, význam oboch kandidatúr pre našu krajinu i pre naše olympijské hnutie bol značný. A predovšetkým kandidatúra v roku 2006 priniesla aj v zahraničí veľmi pozitívne ohlasy. Podľa nich sa slovenský uchádzač stal ozajstným a dôstojným konkurentom pre zahraničných súperov. Po vzore úspešnej realizácia Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine nám Poľsko navrhlo spoločne kandidovať na usporiadanie zimných olympijských hier v Tatrách v roku 2022.
K možnosti usporiadania a predloženia spoločnej kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2022 sa už uskutočnilo viacero bilaterálnych rokovaní s Poľskou republikou na parlamentnej i vládnej úrovni. Keďže sa nachádzame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, spomeniem v prvom rade rokovanie poslancov Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky s partnerským Výborom pre telesnú kultúru, šport a turistiku Sejmu Poľskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v priebehu 9. až 11. októbra minulého roku.
V rámci stretnutia prezidentov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky v januári 2013 vo Visle tlmočil aj prezident Ivan Gašparovič poľskému prezidentovi Komorowskému pozitívne stanovisko vlády Slovenskej republiky k možnej spoločnej organizácii zimných olympijských hier 2022 vo Vysokých Tatrách a Krakove.
V januári tohto roku sa aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky uskutočnilo v Poprade pracovné stretnutie, na ktorom predstavitelia štátnej správy, regionálnych samospráv, športových a odborných organizácií podporili myšlienku spoločnej kandidatúry. V rámci posudzovania reálnosti uskutočnenia tohto vrcholového športového podujatia boli však okrem výhod prerokované aj prípadné obmedzenia, ktoré by pre daný región či Slovensko v súvislosti s prípravou zimných olympijských hier treba zodpovedane riešiť. Na záver pracovného stretnutia bola prijatá dohoda, že splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport spolu s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu predložia v priebehu februára na rokovanie vlády materiál, ktorý by mal obsahovať prvé východiská a naznačovať ekonomické a infraštrukturálne parametre celého projektu.
Deklaráciu o kandidatúre a spolupráci podpísali v Krakove prezident Poľského olympijského výboru Andrzej Kraśnicki a prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár a primátor Krakova Jacek Majchrowski a tento krok znamená prejavenú a potvrdenú dobrú vôľu spolupracovať, participovať a pomôcť Poľsku pri snahe zorganizovať olympijské hry.
Oficiálnym hostiteľom zimných olympijských hier v roku 2022 by bol Krakov, kde by sa konali všetky halové športy a otvárací a záverečný ceremoniál. Súťaže v klasických lyžiarskych disciplínach, v biatlone a v snowbordingu by sa podľa prvých úvah mali uskutočniť v Zakopanom. Svahy na Chopku v Jasnej v Nízkych Tatrách by zase hostili alpské lyžovanie a súťaže v akrobatickom lyžovaní by sa bez väčších úprav dali zorganizovať na Štrbskom plese. Pokiaľ ide o lyžiarsky areál Jasná, ten je prakticky pripravený na podujatie takéhoto druhu. Problémom by bola doprava medzi Liptovským Mikulášom a Jasnou a najmä organizácia hokejového turnaja, a to v základných skupinách, ktoré by tvorili jedna skupina mužov so šiestimi tímami a jedna skupina so štyrmi tímami žien.
Podľa najnovších informácií z poľskej strany môžem tlmočiť ich ponuku pre slovenskú stranu organizovať celý hokejový turnaj, tak mužov, ako aj žien, čo vnímame z hľadiska záujmu slovenskej verejnosti veľmi pozitívne, pretože by sa samozrejme na slovenskej strane odohrali aj semifinálové a finálové stretnutia. Zatiaľ je taká úvaha, že súťaže v hokeji by sa uskutočnili v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, no zimné štadióny v týchto mestách sú nevyhovujúce, čo znamená, pripraviť projekt buď zásadnej modernizácie existujúcich hál, alebo projekt výstavby štadiónov úplne nových. Na Slovensku sa počíta tiež s vybudovaním olympijskej dediny pre 1700 až 1800 účastníkov zimných olympijských hier.
Oficiálne prihlášky do súboja o konanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa musia podať do októbra tohto roku. Do novembra tohto roku je potrebné tiež zložiť zálohu 150 tis. dolárov. Mimochodom, tento poplatok uhradí poľská strana. A v marci 2014 predložiť všetky potrebné dokumenty s príslušnými zárukami. Zástupcov kandidatúry teraz čaká tvrdá práca na príprave kandidačného projektu, pretože záujem usporiadať zimné olympijské hry v roku 2022 už avizovali také renomované strediská zimných športov, ako sú nórske Oslo a pod spoločným názvom Grisons 2022 sa o organizáciu hier usilujú aj švajčiarske mestá Davos a Sant Moritz, ale napríklad sa o kandidatúru uchádza aj ukrajinský Ľvov. O dejisku zimných olympijských hier v roku 2022 bude rozhodovať Medzinárodný olympijský výbor v roku 2015 na svojom zasadnutí v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur.
Kľúčovým faktorom pri príprave kandidatúry, ako aj samotnej organizácie zimných olympijských hier sú finančné prostriedky. Celkové náklady na zimné olympijské hry v roku 2022 s centrom v Krakove sa predbežne odhadujú na približne 2 mld. dolárov, pričom ťažisko investícií by mala znášať poľská strana. Podľa doterajšej praxe Medzinárodný olympijský výbor hradí približne 40 percent nákladov. Predpokladaný podiel Slovenska na financovaní kandidatúry by mal byť v pomere 2:8 alebo 3:7 z celkových nákladov. Treba však zdôrazniť, že podstatná časť finančných prostriedkov by mala byť investovaná do športovej infraštruktúry a napríklad rekonštrukciou existujúcich, prípadne výstavbou ďalšieho moderného zimného štadióna by sa výrazne posilnili šance Slovenska na organizovanie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.
Vážený pán poslanec, na základe doterajších krokov môžem teda konštatovať, že spolupráca s Poľskou republikou na spoločnej kandidatúre pre usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa javí ako reálna. No treba zdôrazniť, že zatiaľ stojíme iba na začiatku celého procesu prípravy a do roku 2015, kedy bude Medzinárodný olympijský výbor vyberať usporiadateľa týchto zimných olympijských hier, je potrebné zvládnuť celý rad dôležitých úloh.
Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že v prípade úspešnej kandidatúry s Poľskom by organizácia spoločných olympijských hier bola pre Slovensko veľkým prínosom. Pridanou hodnotou zimných olympijských hier bude následné využitie významných investícií do dopravnej a turisticko-športovej infraštruktúry v regióne slovensko-poľského pohraničia s multiplikačným pozitívnym ekonomickým efektom na rozvoj hospodárskej spolupráce a cezhraničnej zamestnanosti, ktorej už v súčasnosti patrí tretie miesto v podiele celkového zahraničného obchodu Slovenska po Nemecku a Českej republike. Nezanedbateľným prínosom je tiež zahranično-politický rozmer spoločnej kandidatúry. Naše vyhlásenia o záujme strategického partnerstva s Poľskom budú naplnené slovenským záujmom a vôľou spolupracovať s týmto partnerom na konkrétnom strategickom projekte, ktorý môže byť odrazovým mostíkom pre ďalšie dlhodobé strategické projekty v iných oblastiach.
Rovnako chcem uistiť, že pri príprave a v prípade úspechu aj pri samotnej realizácii tohto športového podujatia bude významnou mierou rešpektované aj environmentálne hľadisko. Výstavba a úprava športovej infraštruktúry bude prebiehať striktne v intenciách zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Chceme a aj musíme dodržať Olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie olympijských hier by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme tieto princípy nedodržali, olympijské hry by nám nepridelili. Vďaka ponuke z Poľska máme šancu, že sa zimné olympijské hry môžu konať aj na našom území. Olympijské hry uskutočnené na poľskej a slovenskej strane Tatier by boli príležitosťou na utuženie tradične dobrých a priateľských vzťahov krajín a napomohli by propagácii zimných športov medzi poľskou, slovenskou mládežou a zviditeľneniu obidvoch krajín vo svete.
Dovoľte mi ešte dodať k tejto otázke, že objavilo sa, samozrejme, mnoho kritikov, ktorí predovšetkým hovoria o tých najnegatívnejších stránkach mnohých megalomanských olympijských hier, ale predovšetkým letných. Je to trochu iný prípad, je to trochu iná situácia. A predovšetkým na Slovensku máme jedinečnú príležitosť tým, že máme organizovať menšiu časť celého olympijského projektu, de facto najdrahšie infraštrukturálne projekty, akými sú z pohľadu športovísk bobové dráhy a podobne, by práve stáli na strane poľskej. A v našom prípade by išlo o športy, ktoré majú uplatnenia aj do budúcnosti. Bezpochyby, ľadové plochy či dobré zjazdové lyžiarske stredisko je vec, ktorá sa využíva, a samozrejme aj naďalej.
Z môjho pohľadu ide aj o nesmierne posilnenie reklamy a svetového významu samotných Vysokých Tatier, kde nepochybne hrdí Slováci budeme tvrdiť, že tá krajšia časť je na Slovensku, a preto si myslím, že aj z pohľadu turistického. Všetci si môžeme spomenúť, málokto si presne pamätal malé a nenápadne mesto v bývalej juhoslovanskej federácii. Ale keď boli olympijské hry v Sarajeve, myslím, že omnoho intenzívnejšie sa celá táto lokalita dostala do svetového povedomia. A samozrejme môžeme hodnotiť, môžeme sa pýtať, akým spôsobom prispela k rozvoju turistického ruchu samotná realizácia Vysokých Tatier. Ako som povedal presne v prvej vete na úvod, máme možnosť hovoriť o slovenskom klasickom porekadle "Za málo peňazí, veľa muziky", pretože v tomto prípade naozaj by sme ťahali za ten menej nákladový koniec. Nehovoriac o tom, že stredisko Jasná je samo osebe v budovaní a teoreticky pripravené, pretože niektoré súťaže svetového pohára sa predsa v Jasnej realizujú. A jediný taký zásadnejší infraštrukturálny projekt je otázka buď rekonštrukcie, alebo postavenia nových zimných štadiónov a časti, tej najmenšej časti olympijskej dediny.
Mám pocit, že nikto nemôže dopredu povedať, či budeme úspešní. Tie mená, ako je Sant Moritz alebo Oslo, sú mimoriadne silné a samozrejme ďaleko silnejšie aj finančne. Je teda otázka, že či máme rovno boj vzdať dopredu. Osobne si myslím, že to stojí za to. Podobné predsudky boli aj pri zimnom štadióne a majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 2011. Veľakrát bolo hovorené o megalománii...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, čas určených na...
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Posledných 10 sekúnd!?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Myslím, že v dnešnej situácii po dlhých rokoch vidíme pravé rodinné fanúšikovské šialenstvo, ktoré prebieha dneska na bratislavskom Slovane. Myslím, že toto by sme chceli chcieť všetci.
Verím, že bude mať olympiáda v Tatrách všeobecnú podporu celého politického spektra.
Ďakujem. (Potlesk.)
Veľmi pekne ďakujem aj za otázku, aj za možnosť. Myslím si, že táto téma je v poslednom období pomerne dosť medializovaná. A ako to už býva vo veciach, kde ide aj o národné záujmy Slovenska, vyskytujú sa aj hlasy pozitívne, aj kritické. Ja osobne, a verím, že aj odpoveď tak je od pána predsedu vlády, sa staviam k tejto možnosti mimoriadne pozitívne, pretože použil by som heslo, v tomto prípade by mohlo ísť naozaj o prípad za málo peňazí, veľa muziky.
Je veľmi dôležité, aby sme aj v komplikovaných hospodárskych dobách mali možnosť prispieť k rozvoju a všeobecnej známosti Slovenskej republiky a tak byť atraktívni vo všetkých oblastiach, nielen cestovného ruchu, ale aj štandardných investorských príležitostí.
Vážený pán poslanec, ako iste viete, myšlienka usporiadania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách nie je nová. Región Vysokých Tatier, inšpirovaný úspešnými majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, uplatnil kandidatúru zimných olympijských hier pre rok 1984. Nezískal však vládnu podporu a napokon na usporiadanie zimných olympijských hier nekandidoval. Myšlienka zorganizovať zimnú olympiádu na Slovensku ožila najmä po roku 1989. V roku 1992 dalo ministerstvo školstva vypracovať komplexný projekt kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2002. V januári 1994 podala vláda Slovenskej republiky prihlášku kandidatúry a v auguste toho istého roka prijala ekonomický protokol o zárukách na finančné krytie zimných olympijských hier. V roku 1995 sa však rozhodlo o konaní zimných olympijských hier v roku 2002 v prospech amerického mesta Salt Lake City.
Po neúspešnej kandidatúre na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2002 sa mestské zastupiteľstvo v Poprade v januári 1995 uznieslo na kandidatúre Popradu na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006 v regióne Spiša a Liptova. Vznikla dokonca aj Nadácia zimných olympijských hier Poprad - Tatry, ktorá začala aktívne pracovať na projekte kandidatúr, a v decembri 1996 bol vytvorený Výbor pre kandidatúru zimných olympijských hier Poprad - Tatry 2006. Rozpočet zimných olympijských hier Poprad - Tatry bol odhadnutý na približne 60 mld. korún, teda približne dve miliardy eur, pričom na financovaní olympiády mal participovať štátny rozpočet prostredníctvom jednotlivých rezortov a fondov, mestá a obce a podnikateľské subjekty. Podstatnú časť z tohto rozpočtu mali tvoriť stavby na zlepšenie služieb turizmu, zdravotníctva, dopravy, technickej infraštruktúry a počítalo sa aj s vybudovaním stavieb na zlepšenie životného prostredia. O zimné olympijské hry v roku 2006 sa pokúšalo aj poľské Zakopané a organizátorom hier bol napokon taliansky Turín.
Hoci ani jeden pokus o organizáciu olympijských hier nebol úspešný, význam oboch kandidatúr pre našu krajinu i pre naše olympijské hnutie bol značný. A predovšetkým kandidatúra v roku 2006 priniesla aj v zahraničí veľmi pozitívne ohlasy. Podľa nich sa slovenský uchádzač stal ozajstným a dôstojným konkurentom pre zahraničných súperov. Po vzore úspešnej realizácia Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine nám Poľsko navrhlo spoločne kandidovať na usporiadanie zimných olympijských hier v Tatrách v roku 2022.
K možnosti usporiadania a predloženia spoločnej kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2022 sa už uskutočnilo viacero bilaterálnych rokovaní s Poľskou republikou na parlamentnej i vládnej úrovni. Keďže sa nachádzame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, spomeniem v prvom rade rokovanie poslancov Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky s partnerským Výborom pre telesnú kultúru, šport a turistiku Sejmu Poľskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v priebehu 9. až 11. októbra minulého roku.
V rámci stretnutia prezidentov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky v januári 2013 vo Visle tlmočil aj prezident Ivan Gašparovič poľskému prezidentovi Komorowskému pozitívne stanovisko vlády Slovenskej republiky k možnej spoločnej organizácii zimných olympijských hier 2022 vo Vysokých Tatrách a Krakove.
V januári tohto roku sa aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky uskutočnilo v Poprade pracovné stretnutie, na ktorom predstavitelia štátnej správy, regionálnych samospráv, športových a odborných organizácií podporili myšlienku spoločnej kandidatúry. V rámci posudzovania reálnosti uskutočnenia tohto vrcholového športového podujatia boli však okrem výhod prerokované aj prípadné obmedzenia, ktoré by pre daný región či Slovensko v súvislosti s prípravou zimných olympijských hier treba zodpovedane riešiť. Na záver pracovného stretnutia bola prijatá dohoda, že splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport spolu s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu predložia v priebehu februára na rokovanie vlády materiál, ktorý by mal obsahovať prvé východiská a naznačovať ekonomické a infraštrukturálne parametre celého projektu.
Deklaráciu o kandidatúre a spolupráci podpísali v Krakove prezident Poľského olympijského výboru Andrzej Kraśnicki a prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár a primátor Krakova Jacek Majchrowski a tento krok znamená prejavenú a potvrdenú dobrú vôľu spolupracovať, participovať a pomôcť Poľsku pri snahe zorganizovať olympijské hry.
Oficiálnym hostiteľom zimných olympijských hier v roku 2022 by bol Krakov, kde by sa konali všetky halové športy a otvárací a záverečný ceremoniál. Súťaže v klasických lyžiarskych disciplínach, v biatlone a v snowbordingu by sa podľa prvých úvah mali uskutočniť v Zakopanom. Svahy na Chopku v Jasnej v Nízkych Tatrách by zase hostili alpské lyžovanie a súťaže v akrobatickom lyžovaní by sa bez väčších úprav dali zorganizovať na Štrbskom plese. Pokiaľ ide o lyžiarsky areál Jasná, ten je prakticky pripravený na podujatie takéhoto druhu. Problémom by bola doprava medzi Liptovským Mikulášom a Jasnou a najmä organizácia hokejového turnaja, a to v základných skupinách, ktoré by tvorili jedna skupina mužov so šiestimi tímami a jedna skupina so štyrmi tímami žien.
Podľa najnovších informácií z poľskej strany môžem tlmočiť ich ponuku pre slovenskú stranu organizovať celý hokejový turnaj, tak mužov, ako aj žien, čo vnímame z hľadiska záujmu slovenskej verejnosti veľmi pozitívne, pretože by sa samozrejme na slovenskej strane odohrali aj semifinálové a finálové stretnutia. Zatiaľ je taká úvaha, že súťaže v hokeji by sa uskutočnili v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, no zimné štadióny v týchto mestách sú nevyhovujúce, čo znamená, pripraviť projekt buď zásadnej modernizácie existujúcich hál, alebo projekt výstavby štadiónov úplne nových. Na Slovensku sa počíta tiež s vybudovaním olympijskej dediny pre 1700 až 1800 účastníkov zimných olympijských hier.
Oficiálne prihlášky do súboja o konanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa musia podať do októbra tohto roku. Do novembra tohto roku je potrebné tiež zložiť zálohu 150 tis. dolárov. Mimochodom, tento poplatok uhradí poľská strana. A v marci 2014 predložiť všetky potrebné dokumenty s príslušnými zárukami. Zástupcov kandidatúry teraz čaká tvrdá práca na príprave kandidačného projektu, pretože záujem usporiadať zimné olympijské hry v roku 2022 už avizovali také renomované strediská zimných športov, ako sú nórske Oslo a pod spoločným názvom Grisons 2022 sa o organizáciu hier usilujú aj švajčiarske mestá Davos a Sant Moritz, ale napríklad sa o kandidatúru uchádza aj ukrajinský Ľvov. O dejisku zimných olympijských hier v roku 2022 bude rozhodovať Medzinárodný olympijský výbor v roku 2015 na svojom zasadnutí v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur.
Kľúčovým faktorom pri príprave kandidatúry, ako aj samotnej organizácie zimných olympijských hier sú finančné prostriedky. Celkové náklady na zimné olympijské hry v roku 2022 s centrom v Krakove sa predbežne odhadujú na približne 2 mld. dolárov, pričom ťažisko investícií by mala znášať poľská strana. Podľa doterajšej praxe Medzinárodný olympijský výbor hradí približne 40 percent nákladov. Predpokladaný podiel Slovenska na financovaní kandidatúry by mal byť v pomere 2:8 alebo 3:7 z celkových nákladov. Treba však zdôrazniť, že podstatná časť finančných prostriedkov by mala byť investovaná do športovej infraštruktúry a napríklad rekonštrukciou existujúcich, prípadne výstavbou ďalšieho moderného zimného štadióna by sa výrazne posilnili šance Slovenska na organizovanie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.
Vážený pán poslanec, na základe doterajších krokov môžem teda konštatovať, že spolupráca s Poľskou republikou na spoločnej kandidatúre pre usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa javí ako reálna. No treba zdôrazniť, že zatiaľ stojíme iba na začiatku celého procesu prípravy a do roku 2015, kedy bude Medzinárodný olympijský výbor vyberať usporiadateľa týchto zimných olympijských hier, je potrebné zvládnuť celý rad dôležitých úloh.
Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že v prípade úspešnej kandidatúry s Poľskom by organizácia spoločných olympijských hier bola pre Slovensko veľkým prínosom. Pridanou hodnotou zimných olympijských hier bude následné využitie významných investícií do dopravnej a turisticko-športovej infraštruktúry v regióne slovensko-poľského pohraničia s multiplikačným pozitívnym ekonomickým efektom na rozvoj hospodárskej spolupráce a cezhraničnej zamestnanosti, ktorej už v súčasnosti patrí tretie miesto v podiele celkového zahraničného obchodu Slovenska po Nemecku a Českej republike. Nezanedbateľným prínosom je tiež zahranično-politický rozmer spoločnej kandidatúry. Naše vyhlásenia o záujme strategického partnerstva s Poľskom budú naplnené slovenským záujmom a vôľou spolupracovať s týmto partnerom na konkrétnom strategickom projekte, ktorý môže byť odrazovým mostíkom pre ďalšie dlhodobé strategické projekty v iných oblastiach.
Rovnako chcem uistiť, že pri príprave a v prípade úspechu aj pri samotnej realizácii tohto športového podujatia bude významnou mierou rešpektované aj environmentálne hľadisko. Výstavba a úprava športovej infraštruktúry bude prebiehať striktne v intenciách zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Chceme a aj musíme dodržať Olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie olympijských hier by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme tieto princípy nedodržali, olympijské hry by nám nepridelili. Vďaka ponuke z Poľska máme šancu, že sa zimné olympijské hry môžu konať aj na našom území. Olympijské hry uskutočnené na poľskej a slovenskej strane Tatier by boli príležitosťou na utuženie tradične dobrých a priateľských vzťahov krajín a napomohli by propagácii zimných športov medzi poľskou, slovenskou mládežou a zviditeľneniu obidvoch krajín vo svete.
Dovoľte mi ešte dodať k tejto otázke, že objavilo sa, samozrejme, mnoho kritikov, ktorí predovšetkým hovoria o tých najnegatívnejších stránkach mnohých megalomanských olympijských hier, ale predovšetkým letných. Je to trochu iný prípad, je to trochu iná situácia. A predovšetkým na Slovensku máme jedinečnú príležitosť tým, že máme organizovať menšiu časť celého olympijského projektu, de facto najdrahšie infraštrukturálne projekty, akými sú z pohľadu športovísk bobové dráhy a podobne, by práve stáli na strane poľskej. A v našom prípade by išlo o športy, ktoré majú uplatnenia aj do budúcnosti. Bezpochyby, ľadové plochy či dobré zjazdové lyžiarske stredisko je vec, ktorá sa využíva, a samozrejme aj naďalej.
Z môjho pohľadu ide aj o nesmierne posilnenie reklamy a svetového významu samotných Vysokých Tatier, kde nepochybne hrdí Slováci budeme tvrdiť, že tá krajšia časť je na Slovensku, a preto si myslím, že aj z pohľadu turistického. Všetci si môžeme spomenúť, málokto si presne pamätal malé a nenápadne mesto v bývalej juhoslovanskej federácii. Ale keď boli olympijské hry v Sarajeve, myslím, že omnoho intenzívnejšie sa celá táto lokalita dostala do svetového povedomia. A samozrejme môžeme hodnotiť, môžeme sa pýtať, akým spôsobom prispela k rozvoju turistického ruchu samotná realizácia Vysokých Tatier. Ako som povedal presne v prvej vete na úvod, máme možnosť hovoriť o slovenskom klasickom porekadle "Za málo peňazí, veľa muziky", pretože v tomto prípade naozaj by sme ťahali za ten menej nákladový koniec. Nehovoriac o tom, že stredisko Jasná je samo osebe v budovaní a teoreticky pripravené, pretože niektoré súťaže svetového pohára sa predsa v Jasnej realizujú. A jediný taký zásadnejší infraštrukturálny projekt je otázka buď rekonštrukcie, alebo postavenia nových zimných štadiónov a časti, tej najmenšej časti olympijskej dediny.
Mám pocit, že nikto nemôže dopredu povedať, či budeme úspešní. Tie mená, ako je Sant Moritz alebo Oslo, sú mimoriadne silné a samozrejme ďaleko silnejšie aj finančne. Je teda otázka, že či máme rovno boj vzdať dopredu. Osobne si myslím, že to stojí za to. Podobné predsudky boli aj pri zimnom štadióne a majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 2011. Veľakrát bolo hovorené o megalománii...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, čas určených na...
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Posledných 10 sekúnd!?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Myslím, že v dnešnej situácii po dlhých rokoch vidíme pravé rodinné fanúšikovské šialenstvo, ktoré prebieha dneska na bratislavskom Slovane. Myslím, že toto by sme chceli chcieť všetci.
Verím, že bude mať olympiáda v Tatrách všeobecnú podporu celého politického spektra.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:11
Vystúpenie v rozprave 14:11
Tomáš MalatinskýZámerom mojich vyjadrení a vyjadrení rezortu hospodárstva v tejto otázke nie je, vážená pani podpredsedníčka, akékoľvek obhajovanie spoločnosti, ktorej bol príspevok schválený, ani jej štatutárnych zástupcov. Túto časť nech zodpovedajú tí, ktorí sú zodpovední za vyhodnotenie vecnej stránky projektu. Poukazujem na to, že v čase, keď som s mojimi kolegami prevzal agendu štrukturálnych fondov v rezorte, už nebolo možné zabrániť schváleniu tohto projektu z dôvodu, že subjekt splnil všetky kritériá pre schválenie príspevku v rámci fáz schvaľovania, ktoré prebiehali po mojom nástupe. Schvaľovanie projektu sa riadi striktnými pravidlami popísanými v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie a v rámci jednotlivých fáz schvaľovania sú jasne vymedzené kompetencie pre poskytovateľa pomoci z hľadiska jeho zásahu do tzv. konania o žiadosti. To platí aj pre fázu výberu, t. j. fázu zasadnutia výberovej komisie, ktorej úlohou je aplikovať výberové kritériá bez možnosti priamo vylúčiť projekt zo schvaľovania.
Chcem vás ubezpečiť, že všetky tieto projekty boli novým vedením dodatočne preverené a boli zaradené do osobitného režimu tzv. rizikových projektov. Toto je aj prípad prijímateľa Magic Trading Corporation. K dnešnému dňu neboli danému subjektu zaplatené žiadne finančné prostriedky. Tieto sú uvoľňované postupne, na základe riadneho preukázania a zdokladovania vykonaných prác a dodaných služieb zo strany prijímateľa. Implementačná agentúra, keďže sa jedná o rizikový projekt, bude priebežne počas realizácie projektu dôsledne vykonávať kontroly daného projektu a v prípade akejkoľvek pochybnosti o oprávnenosti výdavkov, tieto nebudú spoločnosti uhradené.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som.
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Spoločnosť, na ktorú sa pýtate, podala svoju žiadosť o nenávratný finančný príspevok na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru dňa 17. októbra 2011. Zásadné fázy schvaľovacieho procesu, počas ktorých bol priestor na odborné zhodnotenie opodstatnenosti obsahu projektového zámeru, prebehlo ešte do 17. apríla 2012, kedy vedenie ministerstva a tiež agentúry spadalo do plnej kompetencie vašich straníckych kolegov. Všetky ostatné fázy schvaľovania, ktoré prebehli až do podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, neboli svojím charakterom také, aby bolo možné počas ich vykonávania zamedziť schválenie projektu.
Zámerom mojich vyjadrení a vyjadrení rezortu hospodárstva v tejto otázke nie je, vážená pani podpredsedníčka, akékoľvek obhajovanie spoločnosti, ktorej bol príspevok schválený, ani jej štatutárnych zástupcov. Túto časť nech zodpovedajú tí, ktorí sú zodpovední za vyhodnotenie vecnej stránky projektu. Poukazujem na to, že v čase, keď som s mojimi kolegami prevzal agendu štrukturálnych fondov v rezorte, už nebolo možné zabrániť schváleniu tohto projektu z dôvodu, že subjekt splnil všetky kritériá pre schválenie príspevku v rámci fáz schvaľovania, ktoré prebiehali po mojom nástupe. Schvaľovanie projektu sa riadi striktnými pravidlami popísanými v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie a v rámci jednotlivých fáz schvaľovania sú jasne vymedzené kompetencie pre poskytovateľa pomoci z hľadiska jeho zásahu do tzv. konania o žiadosti. To platí aj pre fázu výberu, t. j. fázu zasadnutia výberovej komisie, ktorej úlohou je aplikovať výberové kritériá bez možnosti priamo vylúčiť projekt zo schvaľovania.
Chcem vás ubezpečiť, že všetky tieto projekty boli novým vedením dodatočne preverené a boli zaradené do osobitného režimu tzv. rizikových projektov. Toto je aj prípad prijímateľa Magic Trading Corporation. K dnešnému dňu neboli danému subjektu zaplatené žiadne finančné prostriedky. Tieto sú uvoľňované postupne, na základe riadneho preukázania a zdokladovania vykonaných prác a dodaných služieb zo strany prijímateľa. Implementačná agentúra, keďže sa jedná o rizikový projekt, bude priebežne počas realizácie projektu dôsledne vykonávať kontroly daného projektu a v prípade akejkoľvek pochybnosti o oprávnenosti výdavkov, tieto nebudú spoločnosti uhradené.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som.
Autorizovaný
14:23
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:23
Erika JurinováA preto by som možnože taký apel na vás alebo na celú agentúru, že aby sa naozaj možno dbalo na preverovanie firiem, a pokiaľ sú pochybné, aby boli vylúčené. Ten mechanizmus je na...
A preto by som možnože taký apel na vás alebo na celú agentúru, že aby sa naozaj možno dbalo na preverovanie firiem, a pokiaľ sú pochybné, aby boli vylúčené. Ten mechanizmus je na vás, aký zvolíte.
Ďakujem.
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
7.2.2013 o 14:23 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Neviem, či to bude otázka. Ďakujem teda za vysvetlenie, pán minister. Každopádne vieme, že takýchto schvaľovacích procesov, v ktorých existujú určité obavy, že či je tá firma naozaj vhodným adeptom na peniaze zo štrukturálnych fondov, je určite viac.
A preto by som možnože taký apel na vás alebo na celú agentúru, že aby sa naozaj možno dbalo na preverovanie firiem, a pokiaľ sú pochybné, aby boli vylúčené. Ten mechanizmus je na vás, aký zvolíte.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:23
Ďakujem
Ďakujem
Ja odpoviem. Úplne celkom nie je ten mechanizmus na nás, ten mechanizmus je predpísaný v pravidlách, v opatreniach Európskej komisie pre štrukturálne fondy, takže naše možnosti sú samozrejme viazané týmito pravidlami. Ale určite nie je úmyslom dať prostriedky pochybným spoločnostiam. A preto máme tzv. sledovanie rizikových projektov. A ak takéto pochybnosti sa ukážu ako opodstatnené, tak určite pomoc nevyplatíme.
Ďakujem
Autorizovaný
14:26
Zodpovedanie otázky 14:26
Zuzana ZvolenskáČo sa týka výšky záväzkov, tieto boli v prešovskej nemocnici ku koncu mája na úrovni 40,1 mil. eur, ku koncu novembra sú na úrovni...
Čo sa týka výšky záväzkov, tieto boli v prešovskej nemocnici ku koncu mája na úrovni 40,1 mil. eur, ku koncu novembra sú na úrovni 53,3 mil. eur. Záväzky teda narástli o 13,2 mil. eur, nie, ako vy uvádzate, o 4 107 percenta. Navyše záväzky po splatnosti tvoria z celkových záväzkov tejto nemocnice iba 11,5 percenta, čo prestavuje, 11,5 percenta, pardon, milióna eur, čo predstavuje 22 percent. Zvyšok sú štandardné záväzky v lehote splatnosti.
Zároveň si treba uvedomiť, že vo vybraných záväzkoch na úrovni 53,4 mil. eur ku koncu novembra sú aj záväzky súvisiace s výstavbou a dokončovaním výstavby nového internistického monobloku v prešovskej nemocnici v hodnote prevyšujúcej 30 mil. eur. Táto investícia je financovaná z fondov Európskej únie a tak približne 95 percent týchto záväzkov je hradených z fondov Európskej únie. Nejde teda o klasické záväzky voči dodávateľom, ktoré treba platiť, ale o zúčtovanie so subjektmi verejnej správy z titulu čerpania fondov Európskej únie. Reálna zadlženosť nemocnice z toho nevzniká. Tieto záväzky budú postupne znižované po dobu dvadsiatich rokov, ako sa bude investícia odpisovať.
Na záver teda zhrniem. Reálne záväzky nemocnice sú približne 22 mil. eur, z čoho je len 11,5 mil. eur po splatnosti. Žiadne zadlžovanie prešovskej nemocnici na úrovni 4 107 percent, ale nárast technických záväzkov najmä v súvislosti s novou a významnou investíciou do nového a moderného internistického monobloku. Bodaj by sme mali takýchto investícií na Slovensku čo najviac!
Ďakujem, skončila som.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, rada by som uviedla vaše informácie na pravú mieru. Ku koncu júna 2012 bola strata prešovskej nemocnice vyše 4,8 mil. eur. Neviem, odkiaľ ste čerpali informáciu o strate 1,3 mil. eur. Táto nebola korektná. K 30. novembru 2012 je strata 8,06 mil. eur.
Čo sa týka výšky záväzkov, tieto boli v prešovskej nemocnici ku koncu mája na úrovni 40,1 mil. eur, ku koncu novembra sú na úrovni 53,3 mil. eur. Záväzky teda narástli o 13,2 mil. eur, nie, ako vy uvádzate, o 4 107 percenta. Navyše záväzky po splatnosti tvoria z celkových záväzkov tejto nemocnice iba 11,5 percenta, čo prestavuje, 11,5 percenta, pardon, milióna eur, čo predstavuje 22 percent. Zvyšok sú štandardné záväzky v lehote splatnosti.
Zároveň si treba uvedomiť, že vo vybraných záväzkoch na úrovni 53,4 mil. eur ku koncu novembra sú aj záväzky súvisiace s výstavbou a dokončovaním výstavby nového internistického monobloku v prešovskej nemocnici v hodnote prevyšujúcej 30 mil. eur. Táto investícia je financovaná z fondov Európskej únie a tak približne 95 percent týchto záväzkov je hradených z fondov Európskej únie. Nejde teda o klasické záväzky voči dodávateľom, ktoré treba platiť, ale o zúčtovanie so subjektmi verejnej správy z titulu čerpania fondov Európskej únie. Reálna zadlženosť nemocnice z toho nevzniká. Tieto záväzky budú postupne znižované po dobu dvadsiatich rokov, ako sa bude investícia odpisovať.
Na záver teda zhrniem. Reálne záväzky nemocnice sú približne 22 mil. eur, z čoho je len 11,5 mil. eur po splatnosti. Žiadne zadlžovanie prešovskej nemocnici na úrovni 4 107 percent, ale nárast technických záväzkov najmä v súvislosti s novou a významnou investíciou do nového a moderného internistického monobloku. Bodaj by sme mali takýchto investícií na Slovensku čo najviac!
Ďakujem, skončila som.
Autorizovaný
14:28
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:28
Pavol ZajacAle poďme ku tým záväzkom a pohľadávkam. Pani ministerka, vy ste povedali 19. júna 2012, citujem: "Je poľutovaniahodné, že v čase, keď nemocnica hospodárila so stratou viac ako 1,3 mil. eur..." Vy ste povedali, že nemocnica hospodárila (Oponujúci hlas ministerky zdravotníctva.) so...
Ale poďme ku tým záväzkom a pohľadávkam. Pani ministerka, vy ste povedali 19. júna 2012, citujem: "Je poľutovaniahodné, že v čase, keď nemocnica hospodárila so stratou viac ako 1,3 mil. eur..." Vy ste povedali, že nemocnica hospodárila (Oponujúci hlas ministerky zdravotníctva.) so stratou 1,3 mil. eur. Vy ste poskytli denníku SME informáciu o zadlženosti nemocníc, všetkých, na Slovensku. Mimochodom k 31.11. ten dlh vystúpal na čiastku, všetkých nemocníc, 320 mil. eur, kde je napísané, že Fakultná nemocnica v Prešove má dlh 53,4 milióna. Keď som vás správne počúval, časť toho tvorí ten europrojekt, ktorý sa robí, ale aj tak ste povedali, že to zadlženie, keď som vás správne sledoval, je 22 mil. eur. To znamená, z 1,3 na 22 mil. eur. To je obrovské zadlženie za pol, za necelý polrok. Za necelý polrok, lebo ten údaj je k 31.11.
Pani ministerka, čo za kšefty sa robia v tej prešovskej nemocnici, keď ten dlh takto narastá? Platí priama úmera, že čím ďalej od Bratislavy na východ, tým väčšie kšefty?
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
7.2.2013 o 14:28 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Pani ministerka, veľmi sa teším z toho, že bude mať Prešov novú, nový pavilón, novú nemocnicu, ktorá bola spustená ešte za vlády Ivana Uhliarika.
Ale poďme ku tým záväzkom a pohľadávkam. Pani ministerka, vy ste povedali 19. júna 2012, citujem: "Je poľutovaniahodné, že v čase, keď nemocnica hospodárila so stratou viac ako 1,3 mil. eur..." Vy ste povedali, že nemocnica hospodárila (Oponujúci hlas ministerky zdravotníctva.) so stratou 1,3 mil. eur. Vy ste poskytli denníku SME informáciu o zadlženosti nemocníc, všetkých, na Slovensku. Mimochodom k 31.11. ten dlh vystúpal na čiastku, všetkých nemocníc, 320 mil. eur, kde je napísané, že Fakultná nemocnica v Prešove má dlh 53,4 milióna. Keď som vás správne počúval, časť toho tvorí ten europrojekt, ktorý sa robí, ale aj tak ste povedali, že to zadlženie, keď som vás správne sledoval, je 22 mil. eur. To znamená, z 1,3 na 22 mil. eur. To je obrovské zadlženie za pol, za necelý polrok. Za necelý polrok, lebo ten údaj je k 31.11.
Pani ministerka, čo za kšefty sa robia v tej prešovskej nemocnici, keď ten dlh takto narastá? Platí priama úmera, že čím ďalej od Bratislavy na východ, tým väčšie kšefty?
Autorizovaný