14. schôdza

Kolega Miro Číž, ja som nehovoril nejak svoje názory, citoval som zo spisu. A citoval som to, čo je tam napísané, čo povedal pán Határ, čo povedal pán Fico alebo hlas podobný hlasu Ficovi, a dával som to len do súvislosti. To nie je ani o ostrosti, ani o ničom, len jednoducho o tom, čo sa má vyšetrovať. To je to.
Súhlasím aj s tým, že áno, ťažko očakávať vyšetrenie, keď majú to vyšetrovať tí, ktorí sú sami aktéri samotných záležitostí.
Kolega Viskupič, no až není jasné, ten rozdielny prístup zo strany SMER-u a zo strany SDKÚ, tak ako musím povedať, že si slepý. Ja som to jednoducho jednoznačne povedal. To odpočúvanie, tá samotná akcia bola s plným vedomím príslušných zodpovedných ľudí spustená za vlády Mikuláša Dzurindu. Nie zastavená, spustená, prebiehala. Zhromažďovali sa tie dôkazy. A zastavená bola za vlády Roberta Fica. Nikto z mojich spolustraníkov, tým odpovedám aj pánovi Čížovi, v danom byte nebol. Ja som teraz citoval z toho spisu pasáž, ktorá dokazuje, alebo dáva indície, pretože nevieme, či to je pravdivé, samozrejme, ale dáva indície, že pán súčasný premiér v tom byte bol niekoľkokrát a že tam nebol popíjať Colu, ale že tam bol dohodovať kšeft okolo privatizácie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti pre francúzsku spoločnosť Veóliu za 40 dkg salámy, aby sa potom hlas podobný Ficovi mohol pochváliť, že zohnal vlastnou hlavou 40 mil. pre financovanie strany SMER. To sa píše v materiáloch, ktoré sú verejne známe. Ja to dávam ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k tejto kauze, hoci som pôvodne si myslel, že nevystúpim, ale keď tu toľko invektív padlo rôznych a vzájomne sa takto osočujeme, tradične už pravica si akosi vystačuje sama. Ja už tých niekoľko takých reakcií som tuná mal. Mnohé sa mi nepáčia.
To, čo som mal možnosť si tuná vypočuť, napr. kolegu Pala Frešu, ktorý tuná ako spomínal aj predchádzajúcu premiérku Ivetu Radičovú, ktorá označila celú túto kauzu za, teda viac ako polovicu za beletriu. Ja som to nejak ten spis neštudoval, nepripadá mi ani tá kompetencia, že by som nejak tak hlbšie touto kauzou zaoberal. Ja to nazývam tak, prepáčte za výraz, ale je to kauza Opica, lebo tá Opica sa nám vyškiera a už dosť dlho ako tuná.
Čo mne skôr v tej predloženej informácii o trestnom konaní, pán minister, to len toľko na vás, že bolo vypočutých 30 osôb. Mne sa to, keď je to taká veľká kauza, pán minister, mne sa to zdá byť dosť málo ako osôb vypočutých. (Hlas predkladateľa.) Aha, od septembra, hej? No a pätnásť žiadostí o súčinnosť v trestnom konaní. No ale, keď je to taká megakauza, za ktorú ju považujeme tuná na Slovensku, tak aspoň 300 osôb malo byť vypočutých. Lebo tuná človek, keď tak počúva, a to všetko, ja teraz naozaj neviem, že čo je pravda, a to je také to sieťovanie, a ten na toho, a ten na toho, ten hovorí o tom, no tak už naozaj potom, keď taký obyčajný človek má nejaké stanovisko zaujať ako voči tomu, no tak ja sa tiež za takého považujem, a potom sa pýtam, že kde je tá pravda.
Ono, pán minister, len pravda bez spravodlivosti, ona neexistuje, spravodlivosť musí tuná byť. A to je také zadosťučinenie aj tej pravdy. Teda ak je ktosi na vine, treba ho potrestať. Kolega Frešo to aj pekne rozdelil, že to má politický rozmer a má to trestnoprávny rozmer, a on sa tomu nebránil. Aj za pravicu, tuná takto povedal, že jednoducho ten trestnoprávny problém treba vyriešiť, a keď ho vyriešime, tak dáme bodku aj za tým politickým rozmerom. Dovoľujem si to povedať, že by to bolo tak.
Potom sa mi, dovolím si tuná kolegyňu Luciu Nicholsonovú, žiaľ, tuná nie je, odišla, ale spomeniem to. Nezvyknem ja hovoriť o kolegoch alebo kolegyniach, ktorí tuná nie sú, ale som si poznamenal jednu vetu. Ja ju tak trošku budem parafrázovať, aby to malo v tom mojom kontexte: "Toto hnusné Slovensko musel zachrániť občan z Kanady." Chcem teda povedať, že ja nie som občanom "hnusného Slovenska". Pre mňa toto hnusné Slovensko nie je. Aj keď veľakrát nezovšeobecňujme veci! Lebo ani tuná kolegov vás všetkých, ktorí tuná nie ste pre mňa hnusní. A rovnako ani občania tejto republiky nie sú pre mňa hnusní. A toto "hnusné Slovensko" je to krajina, ktorú milujem. A keď sú tuná takíto, ktorí zneužívajú tuná, ja už neviem, či už zákony alebo svoje právomoci, pán minister, treba ich potrestať. Treba ich potrestať, treba ich potrestať, treba vyšetriť a naozaj ich potrestať, ale aby sme ako takto hovorili, že toto je ako "hnusná krajina" alebo "hnusné Slovensko" a nejaký občan z Kanady ho zachránil alebo spasil, tak teda sa mi to veľmi nepáči.
V závere chcem len spomenúť takú vec, ktorú kolega Dodo Hlina tuná spomenul, dotkol sa tuná 68. roku. Za dvadsaťdva rokov, pán minister, my sme sa nevysporiadali stále s našou minulosťou. A to je tak aj na ministerstvo spravodlivosti. Mám na mysli naozaj minulosť komunizmu štyridsiatich rokov. A ako kolega Hlina to tu spomínal, naozaj treba sa vysporiadať s mnohými vecami, aj s našou minulosťou. A to nie je len kauza Gorila. Kauza Gorila tak, čo som tuná počúval, tak zatiaľ, vďakabohu, nepadli žiadne mŕtvoly, žiadne. Boli rozkradnuté milióny podľa tuná určitých mojich kolegov, ktorí to tuná uvádzali. Ale ani jeden mŕtvy nebol. Ale obdobie totality, tuná naozaj padli, padali hlavy. Tuná sa rozkradol majetok. Ukradli komunisti, ukradli majetok ľuďom. Komu sa čo stalo v tejto krajine?! Kto sa takouto, to je megakauza, kto sa touto kauzou za dvadsaťdva rokov zaoberal? Päťdesiate roky, aké tu boli tvrdé! Nevinne väznení ľudia boli vo väzniciach. Kto sa týmito kauzami zaoberá?
Pán predseda, vidíte, ono je to tak, že tie kauzy sú tu aj väčšie na tom Slovensku a nikto sa nimi nezaoberá, hej. Teda tá kauza Opica pre mňa nie je takou super megalomanskou nejakou kauzou, ale vysporiadať sa s obdobím minulosti. Aj šesťdesiaty ôsmy rok, tak jak to bolo, jedni podpísali raz tak, druhí tak, potom obdobie normalizácie, potláčané ľudské práva. Osemdesiaty deviaty rok, tešili sme sa na to, že naozaj sa budeme mať lepšie.
Prečo sa nemáme lepšie? - ja si kladiem tú otázku. Ako je toto možné? Preto, kolegovia, lebo sme sa s tou nedávno, nie tak dávnou minulosťou doposiaľ nevysporiadali. Takýchto káuz tuná si dovolím povedať, ja ich nepoznám, ale myslím si a oprávnene si môžem si to myslieť a môžem sa domnievať, bolo tuná veľmi veľa aj za tých dvadsaťdva rokov. Prečo? Lebo aj tá minulosť, ktorá tuná bola, ani s tou sme sa nevysporiadali. V tejto krajine je to hádam tak príznačné, že tuná môžete robiť, čo chcete, aj ako chcete, nikomu sa nikdy nič nestane.
Ty musíš niesť zodpovednosť, ak si urobil čosi zlé. A to je to výchovné. Musí nasledovať ten trest. Ak sa nikomu nikdy nič nestane, no tak každý si myslí, že v tejto krajine si každý svojvoľne môže porušovať už zákon alebo aj Ústavu Slovenskej republiky. Dokonca máme tu aj takých expertov, ktorí nerešpektujú ani Ústavu Slovenskej republiky. Ale my od občanov chceme, aby dodržiavali zákony a všetko. Perzekvujeme ich: ukradne jablko, zavrieme ho do basy na tri roky. Ale milióny že sa rozkrádajú!? A tuná aj v priamom prenose, keď to tuná bolo, však aj ten prípad, kolega Lipšic to tu spomínal, to PPC, veď to je drzosť na entú. V priamom prenose predkladať tuná nejaký zákon, a to, ak je toto pravda, že čo je, tak to je úplne strašné. A tým sa treba zaoberať. Minister vnútra je tu na to, aby tieto veci vyšetril. Minister spravodlivosti, máme tuná súdy, nech sa páči, treba to vyriešiť. Ale nielen tieto súčasné kauzy. Alebo predovšetkým treba sa vysporiadať s minulosťou akoukoľvek. A to nie je len kauza Gorila.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Kuffa, ja sa tiež nemôžem doteraz spamätať z toho výroku pani poslankyne Nicholsonovej, keď hovorila o hnusnom Slovensku. Ja vám dám absolútne za pravdu, lebo tak isto, ako vás sa to dotklo, dotklo sa to aj mňa. A myslím, že sa to dotklo mnohých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, čo si myslia o nejakej Gorile, Negorile, akým spôsobom toto bude vyšetrené, aký bude záver celej tejto strašnej a nepríjemnej udalosti.
Ale taká obrovská nenávisť ku Slovensku od poslankyne slovenskej Národnej rady, toto je naozaj čosi nebývalé. A neviem si to dosť dobre predstaviť, že by takéto niečo bolo možné v nejakom inom štáte. Nenávisť k Slovenskej republike slovenskej poslankyne slovenského parlamentu. Je to niečo hrozne smutné, je to čosi, čo tu ešte nezaznelo. A je to o nejakom vzťahu k tomu Slovensku, bez ohľadu na to, o akej situácii teraz rokujeme.
Nenávisť slovenskej poslankyne k vlastnému štátu, ktorá je poslankyňou a reprezentuje tuná nejakých ľudí, ktorí ju dokonca aj volili. Niečo hrozné.

Mali ste pravdu, pán poslanec Kuffa, v tom, že kradlo sa a páchali sa spoločenské škody aj za komunizmu, aj v čase normalizácie. Rovnako tomu tak bolo aj do času odhalenia Gorily. Ale čo ma najviac mrzí, je to, že nie je to lepšie ani teraz. Je smutné, že aj v dnešnej situácii my ako poslanci namiesto toho, aby sme prijímali užitočné a prospešné zákony, zákony pre ľudí, musíme byť v stálom strehu a v stave vysokej bdelosti, aby sa tu, na túto pôdu a do tejto siene zákonnosti nedostávali gorilie zákony preoblečené do formálne, do riadneho šatu.
Jednoducho táto situácia ešte aj dnes nie je uspokojivá, ako aj tu bolo povedané. Pred Vianocami sme tu mali gorilý zákon, ako sa po Vianociach ukázalo, aj sa to potvrdilo. A je veľmi smutné, že musíme byť aj dnes svedkami takéhoto páchania spoločenských škôd.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pri tejto príležitosti, ďakujem aj za reakcie, spomenul, my sme mali jedno krásne povolebné tričko, bol to jeden z najkrajších materiálov, na ktorý si pamätám, a na tom bol slovenský znak a bol napísaný text "Máme radi túto krajinu". Dodnes mám toto tričko aj so slovenským znakom. Veľmi rád si ho obliekam, šetrím si ho, aby som ho veľmi rýchlo nezodral. Ale ja milujem túto krajinu, aj tento ľud, aj s tými hriechmi, ktoré máme tuná, hej. A treba sa s nimi vysporiadať. Milujem túto krajinu aj s týmto hriešnym ľudom. A ja som jeden z nich. Tak isto aj ja som hriešnik. Ja nie som ten spravodlivý, alebo ten najlepší, najdokonalejší. Určite nie som, nepatrím medzi nich.
A zabudol som v rozprave, ak môžem, pán predseda, spomenúť ešte jednu vec, keď kolega Matovič bol označený za koalíciu, či už toho alebo toho koaličného partnera. Ja odmietam byť koalíciou a vytvárať koalíciu s akýmkoľvek zlom. A to je jedno, tu môžeme ukazovať na ľavú, alebo na pravú stranu. So zlom ja koalíciu nijakú vytvárať nebudem. A to keď niekto spolitizuváva zase tuná niektoré tie veci, tiež sa mi to nepáči, pretože to je naozaj potom len také hranie sa a prihrievanie si tej vlastnej polievočky a vzájomného takého osočovania a napádania.
Poprosil by som, ak tie emócie dokážeme ako udržať, aby sme aspoň v hranici tej ľudskosti, a zvlášť už aj tej kolegiality, tak aby sme boli vzájomne tolerantní voči sebe. Môžeme mať iný názor, veď to je normálne, že ľavica hlasuje, trebárs má ruky hore, pravica má ruky dole. To, že máme iný názor, to neznamená, že sa musíme nenávidieť. To sú rovnako aj súperi na ihrisku, ktorí po futbalovom zápase alebo volejbalovom zápase, nakoniec každý chce vyhrať na tom ihrisku, ale podajú si ruky. Tak s takou nenávisťou vzájomne by som poprosil, aby sme nevystupovali voči sebe.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, Vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, málokedy plénum tohto parlamentu zažíva debatu, ktorá ide až na kosť, a tuná mám teraz pocit, že sme otočení v tejto debate veľmi do minulosti.
Minister hovorí, že tím vyšetruje, tu niekto možno rétoricky nesprávne hovorí o tom, že musíme vyšetrovať. No my veľmi vyšetrovať nemáme ako a môžeme sa teda, neviem, či správne alebo nesprávne, dopytovať ministra, ako vyšetrovanie prebieha. Tá správa, ktorú som čítal, je asi v tomto duchu vyšetrovania možno korektná, ale nič nové okrem nejakého čísla, množstva vypočutia svedkov nepriniesla.
Preto by som sa chcel zamerať možno troška pro futuro alebo do budúcnosti. A možno aj položiť, keďže viem, že sú aj dôležité kauzy a možno táto debata ministra, nechcem povedať, že nudí, ale má aj iné povinnosti, ale chcem sa ho predsa len opýtať na takú tému politickej zodpovednosti. Tuná pán spravodajca jeden čas otvoril tému nominovania prezidenta Policajného zboru a kde mal za to, aby pri jeho menovaní bol spolusúčinný aj výbor. Vieme, že v súčasnosti menovanie policajného prezidenta je v gescii samotného ministra. Pán prezident si vymení všetky úrovne v Policajnom zbore. A tým pádom si myslím, že je vhodná otázka, ja s týmto procesom veľmi nesúhlasím a zažili sme debatu o politických nomináciách aj pred voľbami a je stále otvorená, a chcem sa teda opýtať v rámci tej politickej zodpovednosti, čo urobíme s touto kauzou do budúcnosti? Je tu predložené uznesenie, že o pol roka, alebo teda najneskôr v júni tu musíte byť znova, predpokladám, že táto kauza sa bude teda ťahať a budeme tu svedkami opäť nejakých správ.
V rámci tej politickej zodpovednosti by som sa chcel spýtať pána ministra, či by svojou váhou, pretavenou cez mandát, ktorú dostala strana, a svojou váhou na ministerskom poste by sa nechcel zamerať a určiť nejaký termín. Termín, kedy povie, že toto, vyšetrenie tejto kauzy je pre mňa tak prioritná vec, že ak nebude vyšetrená do tohto a toho termínu, zvážim svoje zotrvanie na poste, pretože som nedokázal vytvoriť také podmienky, aby vyšetrovatelia dospeli k nejakému výsledku, ktorý by mal znamenať rozriešenie kauzy Gorila.
Prečo sa na to pýtam? Tuná sa pán poslanec Kaník venoval konkrétnym ustanoveniam, ktoré by nemali byť v prospech vládnej strany SMER. Vládna strana SMER sa venuje konkrétnym veciam, ktoré v tom spise boli, ktoré sa venovali politikom z iných politických strán. Stále sa tu politicky doťahujeme nad tým, čo by mali teda rozkryť vyšetrovatelia. A podľa mňa je namieste otázka aj politickej zodpovednosti, či ak termín, ktorý si vy sám stanovíte, ročný, dvojročný, ak k tomuto termínu nebude jasné slovenskej verejnosti, nebude jasné nám, že čo je zo spisu pravda, čo pravda nie je, kto je za čo zodpovedný, kto zarábal vlastnou hlavou a kto nezarábal vlastnou hlavou, kto bol navlečený do káuz, ktoré súviseli s Pentou a inými skupinami, tak si myslím, že je skutočne namieste sa voleného zástupcu pýtať, predstaviteľa exekutívy, čo bude nasledovať.
Myslím si teda, že ak by k takémuto záväzku prišlo, tak aj v tom duchu, ako je politicky nanominovaný, alebo teda ovplyvnený Policajný zbor, a pri všetkej úcte a nejakom dobrozdaní tomu, že vyšetrovanie sa vedie skutočne nezávisle, by mohlo byť v minimálnej miere vytvárania podmienok pre tie vyšetrovacie tímy dôležité aj to, že prijímam politickú zodpovednosť, nedokázal som vytvoriť také podmienky, že tento tím, ktorý som, ktorému, ako hovoríte, dali ste podporu, nedokázal kauzu Gorila uzavrieť, rozkryť, vyšetriť a tých, ktorí sú zodpovední, hnať na zodpovednosť. A dať hlavne odpoveď slovenskej verejnosti, ktorá v desaťtisícoch stála na námestiach a pýtala sa na to, čo sa vlastne dialo v byte na Vazovovej, čo sa tam dohadovalo a akým spôsobom sa tento štát riadil počas predchádzajúcich niekoľko rokov.
Mám pocit, že sa hovorí o tom, že táto situácia nejakého fingovaného vyšetrovania, alebo vyšetrovania, ktoré pravdepodobne zostáva s otvoreným koncom politickej reprezentácie, nie celej, vyhovuje. Niektorí boli do týchto okolností namočení viac, niektorí menej. A preto si myslím, že či už sa budeme baviť o kríze pravice, či už sa budeme baviť o kríze politickej reprezentácie a jej dôveryhodnosti, stále mám za to, že ak neprídu reálne odpovede ad jedna, od vyšetrovacieho tímu, ad dva, od toho, kto zabezpečuje podmienky pre neho, ad tri, od mnohých politikov, ktorí tu s nami sedia, tak kauza Gorila bude len symbolickým mementom, ktoré mnohých z ľudí, ktorí sem prišli v predchádzajúcom volebnom období alebo v tomto, celkom nedostávajú odpoveď. A to nespomínam ľudí, ktorí nemôžu položiť priamo otázku ministrovi alebo zodpovedným, že ako sa teda v tomto procese bude pokračovať ďalej.
Chcem sa aj opýtať, pri všetkých informáciách, ktoré o tejto kauze máme, pri tom, ako tu poslankyňa Nicholsonovaná vo veľmi emotívnom prejave hovorila, že bolo poskytnutých 50 % dôkazov jedným z iniciátorov toho, aby sa táto vec vlastne na verejnosť dostala, nakoľko je teda zložité naozaj rozkrývať veci, a či teda existuje nejaký ten možný termín, kedy by ľudia, ktorí sa tomuto venujú, vedeli určiť, že do tohto termínu proste je zodpovedné, je dobré, aby kauza bola rozkrytá. Čo sa dá teda.
Chcel by som spomenúť ešte to, že táto politická hra, ktorá hovorí o tom, že niektorí sú namočení viac a niektorí menej, a niekto, a celé sa to v poslednom období zvrtlo na to, či predseda vlády, ktorý v byte údajne mal byť alebo nemal byť, a toto ako keby bola tá hlavná otázka, ktorá by mala verejnosť zaujímať, hovorí pravá strana spektru. Ľavá strana spektra hovorí, že nie, toto nie je tá dôležitá otázka, zamerajte sa na svoje vlastné pôsobenie. A prečo vlastne pri tom odpočúvaní boli, vyšli na svetlo sveta mnohé otázky, ktoré hovorili o tom, ako reálne funguje politický svet. Tak si myslím, že uhýbame celkovému alebo tomu reálnemu pohľadu, ktorým by mala kauza Gorila byť, kauza Gorila osvetliť, a to je, ešte raz to spomeniem, to je to, že čo je na spise pravdivé, čo a kto je za konkrétne veci v ňom zodpovedný a či teda bude voči nemu vyvodená nejaká zodpovednosť, v mnohých prípadoch možno aj trestnoprávna zodpovednosť. A či tým zámerom naozaj je, či už ministerstva, vyšetrovacieho tímu, to, že kauza Gorila bude vyšetrená do dôsledkov a zodpovední budú vyzvaní na zodpovednosť.
Chcel by som povedať, že tá téma, na ktorú sa zamerali vlastne médiá, kedy ste myslím, že opúšťali výbor pre obranu a bezpečnosť, a bolo to dosť dlho ťahané, osem minút sa vás, pán minister, pýtali na to, či pán premiér sa v byte nachádzal, alebo nie, ste so železnou, železnou trpezlivosťou a so stálym úsmevom odpovedali, že to nie je podstatné. Spomínal to jeden z predrečníkov, myslím, že Igor Matovič, že tuná napríklad je možnosť sa ho priamo opýtať a potvrdiť, že áno a robil tam toto, alebo nie, nebol, a tým pádom máme odpoveď aspoň na jednu malú parciálnu časť toho, čo v spise Gorila sme sa dozvedeli.
Tu pán poslanec Kaník povedal, že dokonca tam bol niekoľkokrát. Tak robiť tému na základe, teda on hovoril, že na základe toho, že čo je uvádzané v samotnom tom zverejnenom spise. Do tejto hĺbky, samozrejme, ja nehovorím, že musíme vyšetrovať, lebo fakt nemusíme vyšetrovať. Vyšetrovať musí niekto úplne iný. Ale ako inak sa máme, keďže na rozkrytí tejto, tohto zamotaného klbka naozaj záleží, ako inak sa máme pýtať ako spôsobom, ktorý ako poslanci Národnej rady máme, a to je, či pán minister vyvodí politickú zodpovednosť a či je teda schopný váhou svojho mandátu určiť termín, dokedy kauza Gorila bude rozkrytá a za ňou sa proste urobí bodka a povie sa, že toto je pravdivé, títo ľudia sú zodpovední, títo ľudia proste za činy, ktoré spáchali, a akým spôsobom jednali, ponesú zodpovednosť a pôjdu si sadnúť do väzenia alebo budú nejak inak postihnutí. Ak to ale pravda nie je, tak tým pádom by mal minister vnútra omnoho viacej konať, lebo potom sa tu deje niečo, na čom, čo takisto bolo poukázané, niekto si robí politickú kariéru. A mám pocit, že zneužívať davy, dôveru, zneužívať to, že je zlá sociálna situácia, zlé podmienky možno na život, ktorý na Slovensku teraz je.
A nechcem vás oberať o obed, lebo mám ešte na srdci nejakú vec a sme štyri minúty po 12.00 hodine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Chcem sa opýtať, navrhujem, aby sme dokončili tento bod. Je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči.
A potom požiadam aj pána ministra ešte. Ďakujem.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. Takže ak je všeobecný teda súhlas, okrem tejto otázky, či teda je možné stanoviť termín na vyšetrenie kauzy Gorila, a ak nebude dodržaný, vyvodiť politickú zodpovednosť, chcel som sa spýtať pána ministra, či je otázka politického nominovania prezidenta Policajného zboru natoľko zabetónovaná, že by sme nemohli otvoriť túto debatu a aj na základe tohoto dať odpoveď, že skutočne sa aj pri kauze Gorila a v mnohých iných vedie nezávislé vyšetrovanie, a tým pádom môže pán minister iba vytvárať podmienky a nie priamo do toho zasahovať.
Myslím si, že je to natoľko dôležité, že k tomuto sa budem, následne aj teda pristúpim možno k nejakým interpeláciám, možno kolegovia z predmetného výboru, pretože tuná vidím, že je zakopaný pes v tom, že môžu potom obviňovať jednotliví politici vždy po výmene vlády ministrov z toho, že môžu vstupovať do konkrétnych káuz, môžu nejakým spôsobom aj mať maslo na hlave v tom bode, že riadia alebo nejakým spôsobom im vyhovuje daný beh vyšetrovania, ktoré k ničomu nevedie.
Na záver by som teda chcel povedať, že spácha sa obrovská krivda, ak kauza Gorila zostane iba ako otvoreným mementom v našej spoločnosti. A bude to obrovským mementom v tom, že pri reálnych debatách, ktoré sa vedú aj v tomto parlamente, ide skôr o to, aby sme navolili nástroje, ako sa citlivé veci, ktoré sa dotýkajú reprezentácie a politických špičiek, boli naďalej zametané pod koberec. Zametanie pod koberec je to, čo slovenský národ srdí viac, ako si mnohí z vás v debatách na parlamentných chodbách myslia. Zametanie pod koberec a svoje vlastné, vlastné maslo na hlave, ktoré politici majú, by malo byť rozkrývané na základe fungovania nezávislých inštitúcií a v tomto prípade aj Policajného zboru.
Ja vám týmto pádom ďakujem za pozornosť a dúfam, že kauza Gorila bude mať termín svojho ukončenia.