16. schôdza

Pán minister, napriek tomu dnu, ktoré ste predviedli opäť ako mnohí iní predstavitelia vašej strany pri útoku na moju osobu, len jednu vec, ste predstaviteľom vlády, ktorá má mandát od tohto parlamentu. Je vyslovene neprístojne, aby ste vy poučovali Národnú radu o jej rokovacom poriadku. Keby ste boli poslanec, môžete pripomenúť, ale je naozaj neprístojné, aby minister vlády, ktorá má legitimitu od tohto parlamentu, prišiel a kázal nám o našich vlastných pravidlách rokovania. Zvlášť, keď nemá pravdu, zvlášť, keď nemá pravdu. A poviem vám k tomu viacej, keď budem za pultíkom.
Čo sa týka toho, čo ste povedali, ony tie problémy sú pomenované dobre, ale riešenie je totálne nezmyselné. Jednak čo sa týka zoznamu plemien a podobne, ako Fero Šebej budem sa tomu venovať viacej vo svojej reči, ale aj niektoré riešenia. Ja nespochybňujem odbornosť niektorých ľudí v tých organizáciách, ale skôr mám dojem, že oni sa len snažili naozaj okresať ten veľmi zlý zákon, s ktorým ste prišli úplne na začiatku. Sám viete, že toto je už asi tretia alebo štvrtá verzia. A už to, čo bolo prvé, bola totálna katastrofa. A toto je už iba menšia katastrofa, ale stále katastrofa. Takže predpokladám, že odbornosť týchto ľudí sa skôr sústreďuje na to, aby vás odhovorila aspoň od tých najhorších vecí, ktoré v tom zákone sú.
Ja sa naozaj snažím byť konštruktívny, ale prosím vás o dve veci. Nepoučujte parlament, zvlášť, keď nemáte pravdu! A poďme k nejakému odbornejšiemu a konštruktívnejšiemu dialógu!
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, som rád, že máte prehľad aj o rokovacom poriadku, koniec koncov pôsobili ste istý čas aj ako poslanec Národnej rady. A občas nezaškodí, keď aj vedenie Národnej rady poučíte o tom, aké máte práva ako predkladateľ návrhu zákona.
Vrátim sa ale naspäť k zákonu. Prosím vás pekne, som veľmi rád, že došlo k tomu, že vaše ministerstvo konečne predložilo tento návrh zákona. A to konečne podmieňujem v tom zmysle slova, že ste nepredložili zákon takpovediac od zeleného stola, ale ste tento zákon konzultovali s odbornou verejnosťou. A to si nesmierne vážim, pretože ja tiež dostávam veľa listov aj elektronicky, kde sa na mňa obracajú hlavne občania, ktorí už mali nepríjemnú skúsenosť s útokom psa.
Aj preto zrejme viete, že v novembri som sa veľmi vážne pohrával s myšlienkou predloženia zákona, aj keď to bolo v úplne inej oblasti, v oblasti Trestného zákona, zmeny Trestného zákona. Avšak na základe toho, že som videl iniciatívu práve vášho ministerstva, som od tohto kroku odstúpil a som veľmi rád, že ste predložili tento zákon. A verím, že tento zákon bude posunutý do druhého čítania a nakoniec bude schválený aj v konečnej fáze.
Ešte raz zdôrazním, nesmierne si cením to, že bol konzultovaný širokou odbornou verejnosťou. A tento zákon tak, ako som si ho prečítal je fundovaný a je položený na odborných základoch.
Ešte raz pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len v úvode chcem povedať, pán minister, že ani poslanci Národnej rady nemáme všetci rovnaký názor, tak ako ste tu povedali. Lebo ja napríklad, mne sa návrh zákona celkom pozdáva. A naozaj nemôže byť chránený viac pes ako človek. Tie útoky tých psov naozaj za posledné obdobie mali sme tu toľko, ale nielen za posledné obdobie, ale vôbec aj celkovo. Ísť po meste, a to je jedno, či je malé, veľké alebo obec, báť sa prechádzať ulicami, lebo prechádza okolo vás nejaký neprimerane veľký pes a vy neviete, či je krížený síce alebo je čistokrvný, hej, to je zase druhá vec, a majiteľ je kdesi ako ďaleko, alebo keď je blízko, tak ešte sa teší z toho, aký máte veľký strach prechádzať okolo toho psa.
Tak ako ste to povedali správne, psy nepatria do škôl, na detské ihriská. Jednak je tam nebezpečenstvo ohrozenia, to je jeden rozmer, ale aj nákaza infekčnými chorobami. Myslím si, že robiť poriadky s tými psami, aj keď pozerám, že dáka psičkárska loby veľmi sa do toho tak púšťa. Ja som mal tiež čosi také podobné na mysli, aby človek, ľudia, my, občania, sme boli ako chránení pred týmito psami.
Veľakrát majitelia psov sa správajú veľmi, veľmi nezodpovedne, musím to povedať. Koľkokrát vyhodia psa, ktorého dostali na Vianoce, k narodeninám alebo tak podobne, vyhodia ho na ulicu a máme potulné psy, ktoré ohrozujú naše zdravie a naše životy. Ja len toľko, ja sa chystám v rozprave ešte vystúpiť.
Takže ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, ja sa domnievam, že keď väčšina z nás dostala stovky, stovky e-mailov, ktoré hovoria i tak, i tak, a upozorňujú na viaceré veci, myslím, že minimálne by sme mali o tom vážne diskutovať a hľadať odpovede na tie.
A ja mám jednu otázku na vás, pretože z toho zákona mi nie je jasné, aký bude, ako sa bude správať, alebo aký bude režim ku krížencom, ktorý síce vyzerá ako, kríženec ako zlatý retríver, jemný pes, ale je skrížený s nejakým útočným plemenom? A to jednoducho je nie dobre identifikované v zákone.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, v prvom rade vysoko si oceňujem fakt, že ste vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona. V tomto musím povedať, že ako sa javí aj z prihlásených, aj záujem o tento zákon, minimálne budí záujem rovnaký ako sociálne zabezpečenie alebo sociálne zákony, ktoré idú v tomto parlamente.
Musím povedať, že tento zákon z vašej dielne je ale zlým a šikanuje 99,5 % chovateľov, majiteľov psov. Áno, časť chovateľov, ktorí sa nesprávajú a nevychovávajú svoje zvieratá tak, ako by mali, tak sa stávajú zbraňou. Pes je aj miláčikom, ale môže byť aj zbraňou v ruke svojho pána, presne tak isto ako akákoľvek zbraň alebo auto, alebo čokoľvek iné, ale viac sa vyjadrím vo svojom vystúpení. A musím povedať, že bol by som nesmierne rád, keby sme prestali šikanovať 99 % chovateľov zvierat na Slovensku. Pretože aký je rozdiel medzi psom nebezpečným a nebezpečnými živočíchmi, ktoré takýto prísny dozor nemajú?

Prosím vás pekne, mali by sme si ujasniť jednu základnú vec. Tento zákon, on nechráni len človeka, ale on chráni aj toho psa. Ten pes, ktorý je v tej kategórii prvej so sprísneným režimom, ten jedinec, ten pes, to plemeno, nemôže za to, že si ho človek vygeneroval, lebo je umelým spôsobom vygenerovaný do tej podoby. A ten pes, to plemeno za to nemôže, ale existuje. Preto aj tomu psovi treba dať šancu, aby mal dôstojné podmienky na život, aby mal aj dôstojnú ochranu a aby sa v jeho dennodennom živote správal jeho majiteľ k nemu tak, aby sa neprejavovali v ňom útočné prvky. To je základný zmysel tohto zákona, ktorý, ešte raz, hovorí len o dvoch kategóriách psov.
Znovu to vidieť z tejto diskusie, z týchto faktických podmienok, znovu to otáčate a metiete verejnosť, otáčate to na psov ako takých. Prosím vás, hovoríme o dvoch typoch psov, so sprísneným režimom a nebezpečných psoch. Nedávajme do toho iné!
Ja vás chápem politicky, psy zareagova..., zarezonovali v médiách, zarezonovali u ľudí, ktorí, dneska veľa domácností má k dispozícii psov, čiže práve takými klamlivými informáciami a vystúpeniami, ktoré tu predvádzate, dostávate do pochybnosti práve týchto občanov. A preto je potom aj taká reakcia. Ale vy to robíte úmyselne, lebo potrebujete na svoju stranu získať čo najviac ľudí. A práve takéto témy, ako je, ako sú psy, ako je poľovníctvo, to sú populárne témy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, možno vás mnohých prekvapilo, že k tejto téme vystupujem. A pred tým ešte, ako poviem pár mojich názorov, chcem povedať, že nie som ani majiteľom, ani držiteľom, ani som nikdy nemal, okrem nebohých rodičov, psa v dvore na reťazi uviazaného. A s týmto skúsenosti mám. Ale nedá mi, aby som aj na základe stretnutí tých, ktorých sa táto problematika týka, sa krátko nevyjadril preto, lebo považujem to za dôležité. Aj preto, dámy a páni, lebo mám s tým osobnú skúsenosť, so psami, ak budete mať trpezlivosť, a budem sa snažiť to povedať.
Krátko poviem. Keď sa trošku oteplí, chodím rekreačne behávať v Nitre na Šúdolí. Pán minister vie, kde to je. V jedno takéto ráno o pol šiestej, keď som utekal po poľnej ceste, z jedného ohradeného objektu vybehli dvaja vlčiaci. Toľko ešte schopností mám, aby som plemeno od plemena rozoznal. A v tom momente som naozaj pocítil strach o svoj holý život. Nevedel som, čo robiť, nikdy som nebol konfrontovaný s takýmto priamym atakom, až útokom na mňa, na bezbranného človiečika, naširoko-naďaleko nikoho. Kričať som sa neodvážil. Tak som odprosil za všetky hriechy, ktoré som mal, lebo som sa už pripravoval na to najhoršie, ale, našťastie, to dopadlo lepšie, ako som si myslel, pretože tu stojím živý a zdravý. Ale prvýkrát som pocítil ohrozenie na vlastnom živote zvieraťom a ešte konkrétnejšie psom.
Tak preto som, keď som tento návrh zákona v parlamente dostal, konzultoval s odborníkmi. A za jedného z takýchto odborníkov považujem aj predsedu Komory veterinárnych lekárov, ktorá, komora, zaujímala odborné stanovisko k tomuto návrhu. A sám pán predseda mi povedal, že väčšia časť ich pripomienok bola po tom, ako vláda stiahla z rokovania návrh zákona, zapracovaná do tejto novely a je súčasťou prerokovávaného návrhu.
Dámy a páni, niekedy, keď znovu sa stretávam s takýmito plemenami psov, ktorým už na očiach vidieť, že asi nie sú len také jednoduché psíky a že môžu aj pohryznúť, ale iné chcem povedať, že neviem rozlíšiť, že či sa mám viacej báť majiteľa, alebo psa. Naozaj, takto sa niektorí majitelia týchto bojových plemien správajú. A preto si odvážne dovolím navrhnúť, zatiaľ nie sme v prerokovávaní návrhu zákona v druhom čítaní, aj zo skúseností, ktoré máme tu v parlamente pri prerokovávaní návrhu zákona o zbraniach a strelive, kde sme dni odkladali definitívne rokovanie o návrhu zákona a diskutovali, či ten, ktorý chce vlastniť zbraň, či ju nosiť alebo držať, pred tým, ako mu takéto povolenie vydané bude, sa nemá podrobiť psychotestom. Odsúhlasili sme, že áno.
Už tu niekto povedal, že, myslím, že pán poslanec Simon, že pes je v jednej chvíli riadnou zbraňou, pokiaľ nie je pod kontrolou majiteľa, alebo je zatvorený v klietke, z ktorej utiecť nemôže. Preto sa nazdávam, že ak niekto chce vlastniť takéto bojové plemeno, a teraz neviem sa vyjadriť v terminológii odbornej, tak pred tým, ako sa stane majiteľom takéhoto psa, mal by sa podrobiť psychotestom a až potom absolvovať na kynologických odborných fórach nejaké ďalšie prípravy, ktoré mu umožnia toho psa doma držať, chovať a ho teda mať.
Osobne vychádzam z toho názoru, že zdravie a život človeka má byť prednejšie ako pes. Preto, pán minister, dávam takýto návrh, či nestojí za zváženie, aby sme naozaj sa zaoberali aj vnesením takéhoto nového prvku do tohto návrhu zákona preto, lebo považujem to za dôležité. Naozaj nie som odporcom psíkov, obdivujem všetkých, ktorí ráno namiesto vyvaľovania sa v posteli po sídliskách chodia, venčia, obliekajú a tešia sa z toho. Ale tak, ako povedal pán minister, tu prerokovávame úplne inú kategóriu problému, ako len chváliť sa s tým, ako mám pekne vymaľovaného, ostrihaného alebo upraveného psíka.
Ďalej som toho názoru, že nie je dôležité plemeno, ale dôležitá je zodpovednosť za konanie toho psíka. Ten pes za to nemôže, či je veľký alebo malý, či je bojový alebo nebojový. Poznám rodinu, v ktorej psíček, ktorý bol miláčikom a spával skoro s majiteľom v posteli, jeho dieťaťu skoro odhryzol nos. Ako tam nevieme predvídať to konanie. Preto by majiteľov týchto bojových psov, sa mi zdá, že absentuje v zákone navrhnutie trestnoprávnej zodpovednosti za prípadne ublíženie na zdraví takýmto plemenom psa... ( Hlas z pléna.) No to by bolo ešte lepšie, pán kolega, akýmkoľvek psom, ale ja to považujem za celkom normálne preto, lebo naozaj, povedzme si otvorene, ten pes za to nemôže. Za chovanie, správanie toho psa môže vždy a najviac zodpovedať len majiteľ.
Preto, aby sme mali čas na odstránenie týchto nedostatkov, a neberte to, prosím, ako nejaký politický atak alebo výhradu väčšiu, by som rád, keby sme prijali uznesenie podľa § 73 písm a) a nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej, vytvorili si ďalší časový priestor na zapracovanie možno iných, lepších, ako som ja povedal, návrhov do tohto zákona, aby sme uspokojili všetkých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, pozorne som ťa počúval a myslím si, že si to myslel aj úprimne, ale nemôžem súhlasiť s niektorými vecami, ktoré si povedal hlavne v závere. Myslím si, že odložiť takýto dôležitý zákon, ako predkladá súčasný minister Jahnátek, by nebolo najlepšie riešenie, pretože ja tvrdím opak, ten zákon tu už mohol byť skôr. Pán poslanec, ten zákon tu už mohol byť skôr. Ale som rád, že tu je, pretože znovu zopakujem, že je postavený na odborných podkladoch a na odborných základoch.
Taktiež nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo si povedal, že nie je dôležité plemeno. Nie je to celkom tak. Vieš, ono je diametrálny rozdiel medzi pitbullom a čivavou, ako, či chceme, alebo nechceme, ten rozdiel tam je. A jednoducho, ak to poviem možno na inom príklade, je rozdiel medzi osobným a nákladným autom. Aj preto nákladné vozidlá nemôžu ísť 200-kilometrovou rýchlosťou, pretože tie následky v prípade kolízie by boli obrovské. Niečo podobné je aj pri psoch. Je rozdiel, či zaútočí malá čivava na teba, či zaútočí agresívny pitbull alebo vlčiak alebo niektoré iné plemeno, to je skutočne diametrálny rozdiel. A myslím si, že práve tento zákon zohľadňuje aj tento nesmierne dôležitý fakt, nesmierne dôležitý fakt zohľadňuje.
A ja znovu chcem poprosiť aj vás, poslancov z opozície, aby ste prehodnotili niektoré, niektoré požiadavky hlavne na vrátenie zákona, pretože je najvyšší čas, že ten zákon je v pléne Národnej rady. Ja som veľmi rád, že ten zákon je tu.
Ďakujem pekne.

Pali, je pravda a bolo to aj zjavné z toho vystúpenia, že nie je to tvoja téma, ale zazneli tam veci, ktoré napriek tomu určite stoja za to, aby sme sa nad nimi zamysleli.
Ja osobne tiež si myslím, že rozmýšľať nad zvýšenou zodpovednosťou majiteľa psa je dobrý smer, akým sa vydať. A presne tam sa nerozlišuje jedno plemeno od druhého, jeden pes od druhého, ale kladie sa zodpovednosť na majiteľa psa podľa toho, ako sa ten daný pes správa. Už len pri tom tvojom zážitku s dvoma vlčiakmi, treba povedať, že tento zákon, ak tie vlčiaky nikdy nikoho nenapadli, tak tento zákon, táto novela ich nijakým spôsobom nerieši. Napriek tomu, že štatisticky máme najviac útokov od psa práve zo strany nemeckých ovčiakov, tak v tom zozname, ktorý predložilo ministerstvo, toto plemeno nie je, lebo to je jednoducho pracovné plemeno. A áno, v tej štatistike sa určite zobrazuje to, že je to najviac používané pracovné plemeno na Slovensku. Ja nemám nič proti tomu, ale ak máme riešiť problém útokov psa na človeka, potom by sme sa mali pozrieť aj na to, že ktoré plemená psov vlastne na tých ľudí na Slovensku alebo v Európe útočia. Viacej poviem vo svojom príspevku.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nuž, Paľko, dovoľ tiež zopár poznámok k tvojmu vystúpeniu. Na rozdiel od teba si myslím, že treba pokračovať. A máme na to priestor mesiac, aby sme v druhom čítaní prípadné návrhy tam posúdili a uplatnili. Je to veľmi aktuálna téma, neodkladajme ju. Súhlasím plne s tebou, že v prvom rade je to zodpovednosť majiteľa, a správne si sa zamyslel aj nad tou trestnoprávnou zodpovednosťou.
Bojové plemená. Paľko, nuž bojové plemená ako také neexistujú. Aj Medzinárodná kynologická federácia uvádza 10 plemien, prvá skupina sú ovčiarske, pastierske, honecké, desiate sú chrty.
Dvaja vlčiaci. Nuž, dvaja vlčiaci, to je svorka, to je skutočne už nebezpečná situácia. Jeden neznámy vlčiak, dvaja. Čiže nie je to tak, ako pán kolega Poliačik povedal, to je zanedbanie povinnosti toho majiteľa, nemá v poriadku chovný priestor. To je jeho psia povinnosť, ale toho majiteľa, zamedziť, aby ten pes kedykoľvek vybehol a trebárs spôsobil ti takú traumu, aká sa ti stala pri rannom džogingu.
No a poslednú vec chcem povedať. Nuž pán minister to dvakrát zdôraznil, my, ľudia, sme niektoré tie vlastnosti posilňovali, šľachtili, aby sme ich medzi iným pripravili aj na nejaké bojové hry, čiže na psie zápasy. Pretože prirodzene žiadne plemeno sa nediskriminuje, diskriminujeme ho, človek, pretože sme niektoré jeho vlastnosti potláčali, naopak, niektoré sme rozvíjali.
Ďakujem.