17. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republike na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku rokovali aj po 19.00 hod. vrátane záverečného hlasovania o návrhu uznesenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, páni ministri, vážení hostia, situácia je mimoriadna, a preto sme iniciovali túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, ktorí podporili náš zámer a pripojili svoj podpis pod návrh, aby sme dnes rokovali o tejto kľúčovej téme na Slovensku, ale aby sme rokovali najmä o riešeniach, ktoré pomôžu našim občanom. Nezamestnanosť je dnes nepochybne najdôležitejšou témou Slovenska. Celkový počet ľudí bez práce presiahol už neuveriteľných 437-tisíc ľudí a dá sa povedať, že na Richterovej stupnici zemetrasenia nezamestnanosti už dosiahol číslo 16,2 %. Nič na tom nemenia ani neúspešné pokusy vlády zľahčovať túto realitu či znižovať a kamuflovať rastúce čísla.
Neúnosný nárast nezamestnanosti v posledných mesiacoch je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany. Áno, ideologických rozhodnutí, pretože pragmatizmus a zdravý rozum zlyhal. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, zlyhal vtedy, keď sa zvýšili dane na najvyššiu úroveň spomedzi postkomunistických krajín, a zlyhal vtedy, keď sa menil Zákonník práce.
Vôbec ma neteší, že sme tak veľmi skoro svedkami naplnenia našich obáv o negatívnych dôsledkoch víťazstva ideológie nad zdravým rozumom. Vláda si nedala povedať a nepočúvala opozíciu, nepočúvala odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie či dokonca ani odporúčania Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho ale zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce a aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, keď niekto rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či keď niekto znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým výsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorý alarmujúco posunul Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.
Je pozoruhodné, že keď si porovnávame krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a aj suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To nepotrebuje ďalší komentár.
Prvé riešenie teda je v znížení priamych daní. Ak si uvedomíme fakt, že vláda ich zvýšila z roka na rok o 21 %, ale dnes už čaká nárast výberu len o 4 % oproti rozpočtu roku 2012, viac argumentov ani nepotrebujeme.
Za dnešnej vlády jednej strany nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Európskej únii. Od vlády často počúvame, že je to európsky trend. Dámy a páni, je realitou, že v priemere nezamestnanosť v Únii narastá. Ale je aj realitou, že tento trend je ťahaný najmä problémovým Gréckom, Španielskom či Portugalskom. A je realitou aj skutočnosť, že v mnohých krajinách Únie je tento trend opačný a nezamestnanosť klesá. Je to tak u nášho najväčšieho obchodného partnera v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Litve, Lotyšsku, Estónsku, v Dánku, Írsku či Rumunsku. Aj v Maďarsku či Rakúsku sa čísla veľmi nemenia. Sú to jasné dôkazy o tom, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých európskych krajinách tomu tak je.
Je možné tento trend zvrátiť? Odpoveď je jednoznačne áno. Je ale potrebné konať okamžite a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.
Minulý týždeň v piatok 12. apríla sme sa spolu s našimi opozičnými partnermi stretli s odborníkmi, analytikmi, tvorcami pracovných miest a hlavné závery a odporúčania z tohto stretnutia boli veľmi poučné. Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti s nimi oboznámil.
Predovšetkým prvé odporúčanie bolo znížiť priame firemné dane. Zabezpečiť tiež lepší výber daní, pretože vláda len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu DPH na úkor práve zvyšovania daní.
V druhom rade treba robiť niečo s odvodmi. Silnejú hlasy pre zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa. Je potrebné zjednodušiť odvodový systém. Aj takéto návrhy už sme predkladali práve s cieľom postupného znižovania odvodového zaťaženia.
V treťom rade je potrebné riešiť pracovné právo. Je nutné spružniť možnosti pracovnoprávnych vzťahov na kratšie úväzky, ale aj zlepšiť možnosti práce nadčas pri sezónnych zákazkách tak, aby ľudia dostali možnosť si zarobiť. A predovšetkým je nutné nezvyšovať cenu práce.
V ďalšom rade je potrebné zjednodušiť administratívu, ktorá zbytočne zaťažuje osobitne malých podnikateľov. Už sme predložili návrh zavedenia licencií pre živnostníkov, aby sa títo mohli sústrediť na svoje produktívne činnosti. Opätovne prídeme do tejto snemovne požiadať vás o podporu tohto návrhu. Pretože sme si overili práve s tými, ktorých sa to týka, že tento návrh je užitočný.
Je potrebné okrem iného dodržiavať aj Small Business Act, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, osobitne z dôvodu podmienok pre živnostníkov a malých podnikateľov. Je nutné urýchliť zjednotenie výberu daní a odvodov.
V ďalšom rade je dôležité zlepšiť služby štátu, predovšetkým zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi úradmi, aj pre zamestnancov, aj zamestnávateľov, či živnostníkov.
Je nutné pri konsolidácii najmä šetriť na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu a neprenášať všetko cez zvýšené odvody, dane, poplatky na ľudí a zamestnávateľov.
Samozrejme, veľmi dôležité je zlepšiť kvalitu služieb úradov práce.
V ďalšom rade je to stav súdnictva, ktoré je potrebné riešiť predovšetkým vzhľadom na urýchlenie trvania súdnych sporov, ktoré je u nás stále neštandardne dlhé v porovnaní s inými krajinami.
Osobitnou otázkou zostáva sociálny systém s cieľom zlepšenia efektívnosti sociálnych dávok a nastavenia systému tak, aby sa pracovať oplatilo. Považujeme za dôležité, aby sa zaviedla kombinácia dávok a práce.
Silnejú hlasy na zmenu energetickej regulačnej politiky tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, ako tomu tak je dnes na Slovensku. Dámy a páni, vo februári o 30 % stúpli ceny energií pre firmy, čo sa logicky prejavuje takisto v úbytkoch počtu pracovných miest na Slovensku.
V oblasti školstva je potrebné zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl.
V neposlednom rade, čo sa týka legislatívy Európskej únie, ani tu netreba rezignovať. Je potrebné prispievať k nej tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie. Navrhujeme presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, prepáčte, pán poslanec. (Zaznenie gongu.) Dámy a páni, poprosím vás.
Nech sa páči, pán poslanec.

Štefanec, Ivan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Sme za dokončenie spoločného európskeho trhu a rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých.
Dámy a páni, ako som už zmienil, vláda jednej strany za prvý rok predviedla len deformy, nie reformy. Zrušila rovnú daň, zvýšila odvody, poplatky, zhoršila pracovné právo. Výsledkom je takmer 40-tisíc pracovných miest za desať mesiacov. Dovoľte, aby som vám to ukázal. (Rečník zobral do rúk papier A3 s vyobrazeným grafom.)
Je to neradostný trend. Je to zlý smer. Je to niečo, ako keby odišlo zo Slovenska jedno stredne veľké mesto veľkosti Piešťan, Liptovského Mikuláša alebo Humenného. Vláda okrem deforiem nerobí to, čo treba. Podnikateľské prostredie je historicky na najhoršej úrovni, nezlepšuje sa školstvo, súdnictvo ani administratívne zaťaženie pracovných miest. Samotná vláda počítala v rozpočte s omnoho nižšími číslami nezamestnanosti, zhruba o jeden percentuálny bod. A súčasný vývoj vytvára ďalší tlak na rozpočet. Máme menej živnostníkov, menej zamestnaných mladých ľudí, ktorí potrebujú podporu pri svojich začiatkoch. Vláda svojimi opatreniami vyháňa prácu zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na tvorbu nových pracovných miest. To je absurdné a úplne obrátené naopak. Omnoho logickejšie, správnejšie a lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku, ktorá pomáha tvorbe pracovných miest. Preto navrhujeme nasledovné uznesenie. Dovoľte, aby som vám ho pripomenul.
"Uznesenie Národnej rady k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest.
Národná rada Slovenskej republiky
A) vyjadruje znepokojenie nad rastúcou nezamestnanosťou na Slovensku a zhoršujúcimi sa podmienkami na tvorbu nových pracovných miest;
B) žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady predložila Správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pracovných miest a na zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženia daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov a o konkrétnych opatreniach na odbúranie ďalších finančných a nefinančných záťaží a bariér existujúcich v ekonomike Slovenska a opatreniach na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska v termíne do 30. mája 2013;
C) žiada vládu Slovenskej republiky, aby nepredkladala do parlamentu žiadne zákony, ktoré znamenajú zvyšovanie finančných a nefinančných povinností, úloh a bremien pre zamestnávateľov a podnikateľské prostredie."
Dámy a páni, som presvedčený, že každý, kto má úprimný záujem o podporu pracovných miest a zlepšenie situácie nezamestnaných, tak chce presadzovať také opatrenia, ktoré súčasný trend zvrátia. Preto verím, že podporíte tento návrh uznesenia, ktorý chce ku tomuto cieľu prispieť.
Kolegyne a kolegovia, chcem vás týmto požiadať o podporu navrhnutého uznesenia a podporu takých opatrení, ktoré opäť začnú vytvárať pracovné miesta v našej krajine.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršeniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku (tlač 461) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 430 z 11. apríla 2013 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršeniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku (tlač 461) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Na prerokovanie uvedeného návrhu predseda výboru zvolal zasadnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na 16. apríla 2013.
Predložený návrh skupiny poslancov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh neschváliť.
Skončil som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ospravedlnil predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na tuzemskej služobnej ceste, a oboznámi vás s účelom jeho cesty pán minister Richter, a predseda vlády rieši konkrétne kroky súvisiace s nezamestnanosťou, ktorá, verte mi, aj pre nás je vážnym problémom a vnímame ju veľmi citlivo.
Takže z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky mi dovoľte, aby som predniesol návrh stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku, ktorý máte ako tlač 461.
Vláda Slovenskej republiky považuje problém nezamestnanosti za mimoriadne vážny dôsledok pretrvávajúcich hospodárskych problémov v celej Európe. Porovnanie aktuálneho vývoja v Európskej únii ukazuje, že zatiaľ čo v štyroch členských krajinách nezamestnanosť mierne poklesla, v konkrétnych číslach od 0,1 % do 0,2 %, v jedenástich medzimesačne opäť narástla a v deviatich krajinách vrátane Slovenska sa nezmenila. Kľúčom k zastaveniu rastu nezamestnanosti sú opatrenia na podporu hospodárskeho rastu tak na národnej, ako aj na európskej úrovni.
Vláda Slovenskej republiky považuje za neprípustné odkladanie riešení tak, ako ho navrhuje skupina poslancov z radov opozície. Nesúhlasí preto ani s uznesením, ktoré predložila opozícia, s uznesením v bode B, kde opozícia žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pracovných miest do 30. mája 2013. Nesúhlasí preto, že z iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálna demokracia Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 29. januára 2013 požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do 31. marca 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.
Dňa 28. marca 2013 minister Ján Richter túto správu parlamentu predložil, poslancom teda nič nebráni, aby sa ňou zaoberali už na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a nie až o mesiac neskôr, ako to navrhuje opozícia dnešným návrhom uznesenia.
Vláda Slovenskej republiky odmieta populistické politikárčenie s cieľom získať lacné politické body na takejto citlivej téme, ktorá je kľúčovým problémom státisícov slovenských občanov. Sústreďuje sa na konkrétne riešenia a prijíma konkrétne opatrenia na úrovni viacerých rezortov, ktorých výsledkom je záchrana zánikom ohrozených alebo vytváranie úplne nových pracovných miest. Prioritne sa pritom sústreďuje na oblasti, v ktorých je nezamestnanosť mnohoročným problémom. Namiesto marketingových vystúpení uprednostňuje konkrétne činy, ktoré sa dejú aj dnes.
Nedá mi, aby som hodnotil túto snahu opozície tiež ako čiastočné pokrytectvo. Dajme si otázku: Kto spôsobil pokles zamestnanosti napríklad v stavebníctve? Roztrhaním kontinuity vo výstavbe diaľnic a hlavne nenájdením plnohodnotných náhradných riešení vo výstavbe diaľnic došlo len v sektore stavebníctva v rokoch 2010 a 2011 k poklesu zamestnanosti o cca 25-tisíc zamestnancov.
Na základe vyššie uvedených údajov a faktov vláda Slovenskej republiky vyjadruje nesúhlas s návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste obdržali ako tlač 461.
Ďakujem vám za pozornosť.

Prosím? (Reakcie z pléna.) Hovoriť budem ústami, takže... (Povedané s úsmevom.) Nie, nie, v pohode, v pohode, ďakujem, ak by som cítil, tak to poviem.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, situácia v oblasti zamestnanosti v celej Európskej únii sa zhoršuje. Hospodársky výhľad a výhľad v oblasti zamestnanosti sú negatívne a v posledným mesiacoch sa zhoršili. Nezamestnanosť sa zvyšuje v eurozóne, dosiahla takmer 12-percentnú úroveň. Od vypuknutia krízy sa vo väčšine členských štátov znížila pravdepodobnosť, že si nezamestnaní ľudia nájdu prácu, a to v prípade krátkodobého aj dlhodobého zamestnávania.
Toto je niekoľko konštatovaní zo spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú prijala Rada ministrov práce a zamestnanosti Európskej únie na zasadnutí 28. februára tohto roku. Mohol by som v citovaní pokračovať, ale iba by som ešte viac potvrdil, čo je zrejmé z týchto niekoľkých viet.
Áno, vážení predkladatelia, máte pravdu. Situácia na trhu práce Slovenskej republiky sa nevyvíja niekoľko mesiacov priaznivo, ako píšete v odôvodnení zvolania tejto schôdze. Ale nemáte pravdu, keď sa usilujete vytvárať dojem, že je to problém iba Slovenskej republiky a že zaň zodpovednosť padá na vládu Roberta Fica. Môžete sa oháňať štatistikami, ktoré zásadne vytrhávate z kontextu, ako sa vám to hodí, ale nemôžete poprieť, že problémy s nezamestnanosťou má celá Európa a ich rozsah je taký, aký tu ešte v podstate nebol. Dôkazom nie je len citovaná správa ministrov práce celej Európskej únie, ale i štruktúra nárastu počtu nezamestnaných u nás.
Podľa relevantných údajov Sociálnej poisťovne prišla viac ako polovica nových nezamestnaných zo zahraničia, kde tiež zanikajú pracovné miesta a, bohužiaľ, relatívne rýchlym tempom. Alebo sa najnovšia nezamestnanosť nehýbe, čo je podľa Eurostatu aj situácia Slovenska.
Aktuálne, vážení opoziční priatelia, to zdôrazňujem, lebo vy zasa naberáte alebo narábate s údajmi, ktoré nie sú objektívne. Tu máme najnovšiu dostupnú štatistiku Eurostatu, podľa ktorej vo februári oproti januáru poklesla nezamestnanosť nie v ôsmich krajinách, ako uvádzate vo svojom zdôvodnení, ale iba v štyroch, v Belgicku, Holandsku a Taliansku o 0,1 % a Litve o 0,2 %. V deviatich krajinách podľa Eurostatu vrátane Slovenskej republiky sa situácia nezmenila a v jedenástich krajinách nezamestnanosť medzimesačne narástla.
Keď vo februári klesla evidovaná miera nezamestnanosti takmer o 0,1 percentuálneho bodu, predstavitelia najmä SDKÚ - DS okamžite brzdili prípadnú vlnu, nazvem to, mierneho optimizmu a označili tento pokles za hru s číslami. Začali hry so štatistikami a účelovými interpretáciami. Chcem uviesť, že toto nie je moja myšlienka ani moje konštatovanie. Dočítal som sa ho na portáli demagog.sk, ale verte, že s ňou plne súhlasím.
Jasným dôkazom, ako veľmi manipulujete so štatistikami, je vaše tvrdenie, že celková nezamestnanosť narástla na 16,2 %.
Pán Mihál, ste jedným z navrhovateľov tejto mimoriadnej schôdze, ale chcem sa vás popýtať, aké čísla to používate? Pod vaším vedením Ústredie práce každý mesiac zverejňovalo aktuálne štatistiky evidencie nezamestnaných, a zrazu, keď vám tieto čísla nevyhovujú, tak sa tvárite, že neexistujú.
Pán poslanec Kaník ako exminister bol pri zavádzaní nového termínu, ktorým v podstate štatistiky uvádzame aj teraz, disponibilný, nedisponibilný. Samozrejmá vec, že niekto môže povedať, že to je hra čísel, ale reálne môžeme ponúkať nové pracovné miesta, akékoľvek nástroje na trhu práce disponibilným. To znamená tí, ktorí sú pripravení nastúpiť do práce, prípadne zobrať jednotlivé aktivity, ktoré aktívna politika trhu práce ponúka.
Aby teda bolo jasné, hlavný údaj, ktorý zverejňuje náš rezort, je počet a miera disponibilnej nezamestnanosti. Opakujem, to sú čísla, ktoré boli zverejňované 4 roky dozadu a zhodou okolností prvýkrát tento termín bol uvedený za čias pána exministra Kaníka.
To chcem povedať, že to je prvé a hlavné číslo na každej tlačovej správe, pokiaľ Ústredie práce informuje o výsledkoch za uplynulý mesiac. A opakujem ešte raz, tak to bolo za pravicových, ľavicových vlád a tak to bolo aj 2 roky u môjho predchodcu pána Mihála. Tento údaj úplne presne stanovuje, koľko ľudí z evidencie úradov práce je schopných okamžite nastúpiť do zamestnania.
Druhým údajom je celkový počet nezamestnaných, pričom do tohto počtu sa rátajú aj tí, ktorí v danom mesiaci nie sú schopní ísť pracovať, prípadne prijať ponuku na aktivku. Napríklad preto, lebo sú chorí, prípadne využívajú niektorý z nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Prípadne, že sú zaradení niekde vo vzdelávaní, rekvalifikácii, sú na absolventskej praxi alebo inej formy prípravy na budúce zamestnanie. Ešte raz opakujem, že túto metodiku používalo naše ministerstvo, používalo aj za čias pánov ministrov Kaníka, Mihála, ani jednému, ani druhému vtedy nezišlo na um oháňať sa inými číslami, hoci aj vtedy sa dali nájsť možno aj horšie údaje.
Naopak, novelou zákona o službách zamestnanosti, ktorá bude účinná od 1. mája tohto roku, sme si my situáciu ešte sťažili, lebo do evidencie zaradíme nezamestnaného okamžite a nie až po skončení toho administratívneho procesu spojeného so správnym konaním, čo doteraz tiež čiastočne skresľuje výsledky. Budeme na seba prísnejší na rozdiel od vás, pretože my sa pravdy nebojíme a potrebujeme vedieť, aký je skutočný a objektívny stav.
Ak dovolíte na vysvetlenie. Akonáhle sa uchádzač prihlási na úrade práce pre evidenciu, podľa terajšieho zákona začína 30-dňové správne konanie. Pokiaľ nie je správne konanie ukončené, cieľom toho správneho konania je zistiť, či uchádzač spĺňa podmienky na to, aby bol prijatý do evidencie. Pokiaľ nie je ukončené to správne konanie, nie je prijatý a nie je evidovaný medzi nezamestnanými. My to ideme zmeniť teraz, hoci jeden mesiac bude pre nás veľmi prelomový, lebo to, čo sa mesiac posúvalo z hľadiska štatistík, nám v konkrétnom mesiaci pribudne, ale aj tak si myslím, že to bude objektívnejšie, to znamená, hneď ho zaradíme medzi evidovaných a bude pokračovať správne konanie a až správne konanie, ak by dospelo k záveru, že nespĺňa podmienky, no tak bude následne z evidencie vyradený. Opakujem, to je súčasťou novely zákona o službách zamestnanosti, pretože aj doterajšia metodika nikdy nebola výmyslom príslušného ministra, ale presne ju pomenovával zákon.
Teraz by som sa rád vrátil k toľko spomínaným číslam nárastu nezamestnaných za posledných 11 mesiacov. Prvá poznámka. Len dávam do pozornosti, že za obdobie 11 mesiacov toho istého časového obdobia, apríl až február 2011 - 2012, za predchádzajúcej vlády sa zvýšila nezamestnanosť takmer o 28-tisíc nových evidovaných, a to bola predsa lepšia ekonomická situácia aj z pohľadu a výsledkov ekonomiky Slovenskej republiky, aj výsledkov Európskej únie.
Druhá poznámka. Takmer polovica z 39-tisíc sú občania Slovenskej republiky, ktorí boli prepustení z práce v zahraničí v jednotlivých štátov Európskej únie. Len dávam do pozornosti, že podľa údajov Sociálnej poisťovne ich legálne pôsobí na otvorenom európskom pracovnom trhu naďalej vyše štvrť milióna, opakujem, vyše štvrť milióna. Tým jasne uvádzam, že prepojenosť európskeho pracovného trhu má a v budúcnosti bude mať celkom logický dosah aj na vývoj nezamestnanosti na Slovensku.
Tretia poznámka. Pán poslanec Frešo, vy ste automaticky stotožnili číslo vyše 39-tisíc aj s úbytkom pracovných miest na Slovensku. Hlboko sa mýlite, lebo, naopak, znovu je tu vhodná príležitosť, aby ste sa dostali na portál demagog.sk, pretože údaje slovenskej poisťovne, ktoré sú absolútne dôveryhodné, jednoznačne uvádzajú maximálny úbytok niečo cez 11-tisíc pracovných miest.
Štvrtá poznámka. V uvedenom období končili aktivačné práce, na ktoré vyčlenili prostriedky v roku 2011, môj predchodca pán exminister Mihál, bohužiaľ, len 3 % z týchto vytvorených nových pracovných miest sa trvalo udržali, to sú hlavne tie protipovodňové opatrenia. Môj problém vznikol tým, že vy, páni z opozície, ste schválili rozpočet, v ktorom ste na rok 2012 "zabudli" na prostriedky na kapitolu aktívnej politiky trhu práce. (Potlesk.)
Prostriedky sa mi podarilo zabezpečiť až z realokácie a doplnenia zo štátneho rozpočtu, ale to až pre 2. polrok minulého roku. Z toho titulu narástla nezamestnanosť, lebo nebolo možné zopakovať viaceré aktivky, ktoré sa osvedčili z predchádzajúceho obdobia. To znamená, že aj vy nesiete veľmi konkrétnu priamu zodpovednosť za túto skutočnosť, pretože ste vyhoveli bývalému ministrovi financií pánovi Miklošovi a prijali rozpočet bez pokrytia tejto významnej kapitoly aktívnej politiky trhu práce.
Preto strana SMER - sociálna demokracia nečakala, až sa zobudí opozícia a navrhne nejaké riešenie, ale na januárovej schôdzi, ak si dobre pamätám, navrhla predložiť do Národnej rady Správu o aktuálnom výboji trhu práce a opatreniach na zlepšenie zamestnanosti na Slovensku. Túto správu som 28. marca do Národnej rady predložil s tým, že bude predložená na májovú schôdzu Národnej rady na rokovanie. Ja ju dovtedy len doplním o prorastové opatrenia z pohľadu zamestnanosti, ktoré medzitým vláda prijme vo svojom vlastnom dokumente, prípadne doplním o aktuálny vývoj nezamestnanosti za mesiac marec a apríl, pretože mám záujem, aby tá informácia bola ucelená.
Preto pokladám za potrebné, resp. nepokladám za potrebné prijať uznesenie, ktoré ste navrhli, ktoré by malo vláde uložiť predložiť takúto správu do 30. mája tohto roku.
Ku štatistikám sa mi žiada ešte spomenúť predpokladaný vývoj nezamestnanosti za minulý mesiac, ktorý bude Ústredie sociálnych vecí a rodiny prezentovať, predpokladám, že v tomto týždni. Predpokladá sa zníženie celkového počtu evidovaných nezamestnaných o 5- až 6-tisíc. Očakávam z toho titulu aj zníženie celkového percenta miery nezamestnanosti.
Opozícia žiada zrušiť doterajšie opatrenia vlády, ktoré podľa nej pokrivili podnikateľské prostredie. Musím odmietnuť tvrdenie, že rast nezamestnanosti ovplyvnili legislatívne opatrenia našej vlády. Za všetky príklady spomeniem toľkokrát kritizovanú novelu Zákonníka práce. Keď sme ju pripravovali, dôsledne sme analyzovali vplyvy Zákonníka práce na trh práce za posledných 10 rokov vývoja na Slovensku. Opäť ako pred pol rokom vám môžem ukázať porovnávaciu tabuľku, ktorá dokazuje, že nech sa zmenil Zákonník práce akokoľvek, vždy sa nezamestnanosť vyvíjala podľa vývoja HDP, to znamená ekonomiky, a nie podľa zmien v Zákonníku práce. Jasne to dokazuje vývoj nezamestnanosti v rokoch 2007 - 2010. Po - a už použijem výraz ľavicovej - novele Zákonníka práce až do tretieho štvrťroka 2008 nezamestnanosť klesala, hoci stále platil ten istý zákon. Globálna finančná kríza zrazila našu ekonomiku na kolená a nezamestnanosť prudko vzrástla.
Naopak, pokiaľ ide o tvrdenia môjho predchodcu pána poslanca Mihála, koľko pracovných miest pomohla vytvoriť jeho novela Zákonníka? V skutočnosti v predvlani narástol počet, rástol počet zamestnaných iba do chvíle, kedy to jeho novela nadobudla účinnosť. Už v 4. štvrťroku 2011 začala zamestnanosť klesať a tento trend pokračoval aj na začiatku minulého roka. Zamestnanosť v tom čase klesla, hovorím o zamestnanosti, o vyše 40-tisíc miest, priatelia, o vyše 40-tisíc miest po prijatí liberálneho Zákonníka práce. Z 2 366 500 v 3. štvrťroku 2011 na 2 324 700 v 1. štvrťroku 2012. Takže aké dopady Zákonníka práce, vážené dámy a vážení páni poslanci?
Pri príprave novely Zákonníka práce sme intenzívne komunikovali aj so všetkými sociálnymi partnermi, ba aj nad rámec stanovený zákonom. Preto dobre poznám ich stanoviská vrátane stanovísk Republikovej únie zamestnávateľov, ale práve preto sme sa obrátili na veľké priemyselné zväzy, ktoré tvoria bezmála dve tretiny nášho HDP, a opäť musím zdôrazniť ich jednoznačné stanovisko, ktoré prezentovali verejne. Táto vláda pripravila takú novelu Zákonníka práce, ktorá nebude mať zásadne negatívne dopady na fungovanie podnikov. To hovoria kapitáni priemyslu, ktorí priamo riadia jednotlivé fabriky na Slovensku.
Pozrite sa na zdôvodnenie prepúšťania v ekonomickej tlači. Sú úplne jednoznačné a jasné. Strata zákaziek, hospodársky útlm, znižovanie produkcie. Nie, dámy a páni, máme štandardný Zákonník práce a je bohapustou populistickou lžou tvrdiť, že miera ochrany pracovných miest je na úrovni Španielska alebo Grécka. Naopak, ak nám vyhadzujete na oči pokles nezamestnanosti v Nemecku o 0,1 %, tak porovnajte ich pracovné právo s naším. Opakujem, porovnajte. Sme absolútne o dve triedy nižšie z hľadiska garancií práv pre zamestnancov. Aké je u nich ťažko niekoho prepustiť, akú majú u nich postavenie odbory.
Pripomínam skvalitnenie flexikonta, ktoré sme v novele zákona urobili vzhľadom na predĺženie vyrovnávacieho obdobia na 30 mesiacov. Čo vysoko oceňujú takmer všetci zamestnávatelia, keď sa priebežne s nimi stretávame.
Dobre si uvedomujem, že práve v ekonomicky ťažkých časoch hrozí nárast čiernej práce. Boj proti nelegálnemu zamestnávaniu preto považujem za jednu z priorít nášho rezortu a podľa toho aj konám. Práve máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona o inšpekcii práce a o nelegálnej práci, ktorá sprísni niektoré postihy za nelegálne zamestnávanie, ale tiež vytvorí priestor pre efektívnejšiu kontrolu zo strany kontrolných orgánov, ako je inšpekcia práce a úrady práce.
No nezostaneme len pri legislatívnych zmenách. Pripravujeme také organizačné zmeny, ktoré umožnia vytvorenie špecializovaných útvarov, ktoré sa budú venovať výlučne odhaľovaniu nelegálneho zamestnávania, budú na to náležite materiálne vybavení. Zlepšujeme spoluprácu s ďalšími zložkami, najmä s Policajným zborom Slovenskej republiky, a k tomuto cieľu poslúžia aj niektoré ďalšie zmeny v Zákonníku práce, prípadne v zákone o službách zamestnanosti, ktoré medzitým boli prijaté. V rámci možnosti štátneho rozpočtu zvažujeme aj personálne posilnenie inšpektorátov práce.
Vláda sa zaoberala aj otázkou podnikateľského prostredia a treba povedať, že prijala istý systém opatrení na jeho zlepšenie. Pýtam sa predkladateľov, ide vám o to, aby takéto zákony boli pozastavené, aby nešli do parlamentu, aby sme nemali väčšiu šancu odhaľovať nelegálnu prácu? (Potlesk.)
Ak vám ide o to, treba to povedať. Ale ja vás ubezpečujem, že nelegálnu prácu budeme odhaľovať ďaleko účinnejšie, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Zaslúžia si to všetci spravodliví podnikatelia, ktorí podnikajú v zmysle zákona a odvádzajú všetky náležitosti, ktoré štátu vzhľadom na odvody a dane prináležia.
Na rozdiel od vás, vážení predstavitelia opozície, ktorí populisticky trváte na tom, alebo o tom, ako by ekonomika nemala nič spoločné so zamestnanosťou, my veľmi pozorne sledujeme aktuálne predikcie hospodárskeho výboja a dobre si uvedomujeme dopady európskeho spomalenia hospodárskeho rastu na Slovensku. Nepozeráme sa však na ne nejako fatalisticky, ale máme záujem a usilujeme sa posúvať a hľadať riešenia, ako podporiť hospodárstvo, a tým aj vytváranie nových či udržiavanie existujúcich pracovných miest. Dôkazom je materiál, ktorý onedlho vláda schváli, ktorý vznikol v spolupráci všetkých rezortov. Lebo zamestnanosť, to nie je otázka ministerstva práce a sociálnych vecí, každopádne otázka zamestnanosti je nadrezortná záležitosť.
Po nevyhnutných konsolidačných opatreniach prijme vláda Slovenskej republiky súbor prorastových opatrení. Pôjde o legislatívne zmeny, ktoré podporia podnikateľské prostredie, avšak nie na úkor zamestnancov. Pôjde o verejné investície vo viacerých oblastiach, o priamu podporu pracovných miest v rámci aktívnej politiky trhu práce, investičných stimulov a ďalšie opatrenia, ktoré prinesú, dovolím si povedať, desaťtisíce nových pracovných miest. To je naša odpoveď na nezamestnanosť. (Potlesk.)
Napriek tomu v súlade s celoeurópskym trendom neočakávam v tomto roku nejaké zázraky a uvedomujem si, že nie je možné s mierou nezamestnanosti v globálnej mizérii nejako výrazne pohnúť. Napriek tomu musím skonštatovať, že isté možné zmeny negatívneho trendu už naše úrady práce vzhľadom na analýzu regionálneho trhu hlásia, o čom svedčia priebežné údaje aj napríklad za mesiac marec. Trend znižovania počtu nezamestnaných máme záujem zachovať. Naopak, prehĺbiť aj v ďalších mesiacoch tohto roku.
Vo väčšine európskych krajín je prirodzenou súčasťou hospodárskeho rastu aj domáci dopyt. My sme šiestou najotvorenejšou ekonomikou v Európe. Naša vláda sa preto od svojho nástupu sústreďuje na také kroky, ktoré povedú k zvýšeniu príjmov zamestnancov, aby sme podporili domácu spotrebu. Pripomínam to preto, že priemerný podiel pracovnej sily na HDP v rámci OECD do roku 2000 klesol zo 61,7, klesol na 61,7 % z pôvodných 66,1 %, ktorý bol v 90. rokoch. V súčasnosti sa náš HDP z hľadiska príjmov delí medzi mzdy a kapitálové zisky v pomere 37 : 54. V eurozóne a Európskej únii je ten pomer opačný, 50 : 40. Tak jednoducho prestaňme tvrdiť, že zdražovaním práce ohrozujeme našu konkurencieschopnosť. Voči komu? Voči Indii? Voči Malajzii? To teda náš cieľ celkom iste nie je ani v tejto zložitej ekonomickej situácii, aby naši ľudia dreli a boli platení tak ako krajina tretieho sveta. Zvýšenie minimálnej mzdy aj pre rok 2013 je jednoducho potrebné aj z viacerých dôvodov, aby sme vedeli nastaviť minimálnu mieru dôchodku, pretože zatiaľ rozdiel medzi tými, čo pracujú za minimálnu mzdu a čo poberajú dávky, je veľmi mizerný.
A toto nie je len nejaká ideologická záležitosť. OECD sa v analýze trhu práce zaoberá aj príčinami takéhoto poklesu miezd na HDP, pričom hlavnú príčinu vidí vo zvyšovaní produktivity práce, zvyšujúcu sa domácu a medzinárodnú konkurenciu na jednej strane a na druhej znižujúcu sa silu zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní. To hovorí OECD.
Zvýšené investície do vzdelávania a využívanie daňových systémov na prerozdeľovanie príjmov môžu efektívne znížiť tieto riziká a presne to robí aj naša vláda okrem iného aj legislatívnymi zmenami v daňovej oblasti. Rád by som spomenul konkrétny pozitívny výsledok dobrého sociálneho dialógu. V automobilke PSA Trnava, kde sa predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov dohodli, že minimálne dva roky nebudú prepúšťať. Odborári recipročne sľúbili, že nebudú dva roky žiadať zvýšenie miezd. Následne zamestnávateľ zníži týždenný fond pracovnej doby, ale zachová pôvodnú mzdu. To je cesta sociálneho dialógu, to je cesta spolupráce, to je cesta, ktorou chcem, aby sa Slovensko vydalo. A preto sociálny dialóg je a musí byť. Preto sa nemôžeme stretávať len so zamestnávateľmi, ale na spoločnom okrúhlom stole aj so zamestnancami.
Ešte rád by som dal na pravú mieru údaje, ktoré uvádzate v závere svojho zdôvodnenia. Počet ľudí, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti, sa nám za pol roka zvýšil. Odhliadnem od faktu, že tento počet kolíše každý rok, v poslednom období aj o viac než uvádzaných 6-tisíc ľudí. Ale, vážení, čo tak osviežiť si pamäť? Po tom, čo ste prebrali vládu a do funkcie ministra práce nastúpil pán Mihál, medzi novembrom 2010 a aprílom 2011 narástol počet poberateľov dávky v nezamestnanosti ešte viac, na 9-tisíc. A potom zase klesol a potom zase stúpal. Jednoducho, ale vybral som rovnaké obdobia, aké ste vybrali vy, páni z opozície, aby sme sa v tomto smere mohli objektívne porovnávať.
Pokiaľ ide o dávku v hmotnej núdzi, no, prepáčte, tu použijem výraz, to ste si asi urobili žart. Po prvé, už vo februári tohto roku poklesol ich počet oproti vami uvádzanému údaju o 4-tisíc ľudí na 180-tisíc. Ale vy ste v septembri 2010 mali 191-tisíc poberateľov a v apríli 2011 iba o necelú tisícovku menej a to je poriadny rozdiel vo váš neprospech z hľadiska štatistík a porovnávania, ktoré ste predložili. Nemyslíte?
Ale nehrajme sa s týmito číslami, skôr hovorme o ľuďoch, ktorí za týmito číslami stoja. My na nich myslíme, keď hovoríme o politike zamestnanosti. Nie som tu však preto, aby sme štatisticky sa prekárali, iba poukazujem na to, že celá táto schôdza je výsledkom jediného: opozičnej snahy vytĺkať politický kapitál, politikárčiť a naprázdno rečniť vo chvíli, keď treba konať.
Priatelia, my konáme. Prečo čakať do júna s nejakou správou, keď tá správa tu je? Prečo nerokovať o tej správe už v máji? Prečo čakať až na jún? Veď v konečnej miere ide v ústrety smerom k vám. Prečo nehovoriť o opatreniach? A ja si rád vypočujem aj vaše návrhy, ak budú zmysluplné, som pripravený ich akceptovať, pretože otázka zamestnanosti, tá nemôže mať nejaký ideologický charakter. Na tom nám musí záležať všetkým. Žijeme v tejto republike a musí nám záležať na tom, aby prosperita ľudí, ktorí tu žijú, bola čo najväčšia, a jeden prostriedok z toho je, samozrejmá vec, že aj byť zamestnaný. Opakujem, tento materiál doplníme o prorastové opatrenia a vývoj na trhu práce za mesiac marec a apríl. Dôležité je, že vláda a samotný predseda vlády Robert Fico robí všetko pre príchod nových investícií a udržanie významných zamestnávateľov na Slovensku. Ako príklad uvádzam U. S. Steel Košice, nemeckú firmu Continental. Ale aj v dnešný deň predseda vlády podpisuje Memorandum o nových investíciách a z toho vyplývajúcich nových miestach na východe v Prakovciach a vo Vranove nad Topľou, ktoré by mali priniesť viac ako 900 nových pracovných miest. To je naša odpoveď, priatelia, praktické kroky za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na nezamestnanosť treba ísť s aktívnou politikou zamestnanosti. Využiť možnosti jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, prorastové opatrenia a stimuly, projekty pre zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov a ďalšej rizikovej skupiny nezamestnaných nad 50 rokov. Regionálne projekty, ktoré zohľadnia regionálne rozdiely, zosúladenie vzdelávania s potrebami regionálneho trhu práce a orientáciu špecifických projektov na dlhodobo nezamestnaných. Toto je smer, to je cesta, ktorú volí vláda Slovenskej republiky. Som pevne presvedčený, že v ďalšom období prinesie pozitívne výsledky.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Budem sa len niečomu venovať, samozrejme, v rozprave to bude omnoho širšie.
Pán minister, no ako nepoukázať na to, že sa tu začínate zabávať číslami, keď nezvládate to, že realita je krutá a nezamestnanosť vám rapídne rastie od jesenného obdobia. Ako si nevšimnúť to, že v niektorých kategóriách z mesiaca na mesiac počet ľudí zaradených do tejto kategórie vzrastie o 100 % a spôsobí to tak, že nie sú zahŕňaní v evidovanej nezamestnanosti. Ako si nevšimnúť to, že rozbiehate masívne výberové konania na rekvalifikačné kurzy, hoci predtým ste už pripravenú súťaž, tak hľadali dôvod na zrušenie, aj keď to boli rekvalifikácie na základe požiadaviek zamestnávateľov, ale pripravené ešte minulou vládou, zrejme nie vašimi kamarátmi, tak ste to potrebovali zrušiť a teraz rozbiehate masívne rekvalifikácie, aby ste opäť presunuli množstvo ľudí, obávam sa, že do málo zmyselných rekvalifikácií, len aby ste ich nemali evidovaných v miere nezamestnanosti. Ako si nevšimnúť ten obrovský počet tých, ktorí sú na PN-ke, ako si nevšimnúť to, že od marca máte nový informačný systém, ktorý znemožňuje okresom vôbec vedieť, aká je u nich nezamestnanosť a všetko sa robí na ústredí. Ako je možné, že vy už dnes viete, aká bude marcová nezamestnanosť, ktorá vždy sa zverejňovala až okolo dvadsiateho? Zrejme preto, lebo si ju sami tvoríte tak, aby vám vyhovovala, lebo inak by ste nemohli vedieť, ja som nikdy ako minister nevedel maximálne 24 hodín dopredu pred zverejnením, aká je výška odhadovanej nezamestnanosti. Vy to viete pomaly dva týždne predtým. Už to pán premiér Fico hovoril v televíznej relácii, takže tu je jasné podozrenie, že vy sa hráte s číslami.

Ďakujem, pán podpredseda. Áno, pán minister, hráte sa s číslami a svedčia o tom viaceré ukazovatele, ktoré ste spomenuli. Nielen rozdiel medzi disponibilnou a celkovou nezamestnanosťou, ale aj údaje o krajinách, ktoré ste vy uviedli, kde poklesla nezamestnanosť. Vy ste spomínali štyri krajiny, lenže ste zabudli dodať, že ste uvádzali medzimesačné čísla a my vám hovoríme o medziročnom poklese. Pán minister, v Európskej únii je osem krajín, kde medziročne poklesla nezamestnanosť. Je to v Nemecku, u nášho najväčšieho obchodného partnera, vo Veľkej Británii, v Írsku, Dánsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku. Takáto je realita. A realitou je, že Slovensko má štvrtú najväčšiu nezamestnanosť po Grécku, Španielsku, Portugalsku.
Čísla nepustia, pán minister. Len snažíte sa akosi vždy pozrieť z toho iného pohľadu. Mimochodom, keď ste uvádzali štatistiky, aj pán vicepremiér Vážny to uviedol, tak nejak tie čísla nesedia ani z hľadiska celkového počtu krajín. Vraj v štyroch poklesla, á, v štyroch sa zhoršila, pardon, v štyroch poklesla, v jedenástich sa zhoršila, v deviatich sa nezmenila. Dáva to dohromady 24 krajín. Nuž len v Európskej únii je 27 krajín. Nejako to stále nesedí, pán minister, nech sa na to pozriete z akéhokoľvek pohľadu.
A ešte jednu dôležitú poznámku chcem povedať. Hovoríte, že vám ide o zvýšenie príjmu zamestnancov. Pán minister, ak to náhodou neviete, reálna mzda na Slovensku za vašej vlády klesla. Reálne príjmy zamestnancov klesli. Inflácia išla minulý rok hore o 3,6 %, mzdy len o 2,4. Čiže znamená to pokles reálnych príjmov o 1,2 %. Za vašej vlády sa tvorí nielen veľa nezamestnaných, ale aj klesajú reálne mzdy ľuďom, ktorí pracujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som na úvod chcel oceniť, že teda naozaj prvý minister, ktorý má odvahu a prišiel na rokovanie toho, čo opozícia navrhla. Považujem to za správne. Takisto chcem oceniť váš výkon a plamenný prejav.
To, čo by som chcel vo faktickej poznámke, poznámke naozaj opraviť, lebo myslím si, že sa hlboko mýlite a treba si tú prípravu urobiť trochu, trochu lepšie.
Za prvé, pán minister, nie je pravda, že vaši poslanci navrhli debatu o nezamestnanosti. Tú debatu o nezamestnanosti navrhlo SDKÚ - DS, konkrétne ja opakovane. Vaši poslanci hlasovali proti tomu, a keď už sa to nedalo nijak ináč vydržať, tak to s dvojmesačným odkladom túto správu dali doručiť do parlamentu. Ja rozumiem, že máte inú prácu, ako sledovať parlament, ale treba si hovoriť pravdu.
Rovnako nie je pravda, že máme nejaké problémy s číslami, že 40-tisíc nezamestnaných pribudlo. Váš úrad hovorí v apríli 2012, že 397 912 nezamestnaných. Váš úrad hovorí, že vo februári 2013 437 093 nezamestnaných. To znamená, vaše čísla vás usvedčujú o tom, že naozaj tu máte plus 40-tisíc nezamestnaných.
A to posledné, čo by som chcel povedať, je, že treba si uvedomiť, že my všetci vieme, že je vonku kríza. Niekto ju prežíva horšie, niekto lepšie. Tou nezamestnanosťou, ktorú vyvolala vaša vláda, nás ťaháte do Grécka, Španielska, Portugalska; počuli ste pred chvíľou štatistiku. A vy ste zodpovedný za to, aby ste urobili opatrenia, aby sme išli smerom, ako je Nemecko alebo Dánsko, alebo koniec koncov Veľká Británia. Oni to svojimi opatreniami dokázali. Vy ste ich nepredložili. Ja sa veľmi podrobne ešte potom vyjadrím k tomu, čo ste hovorili, že nemá Zákonník práce dopad na to, akým spôsobom funguje nezamestnanosť, či vzrástla, či klesla. Pán minister, dostanete lekciu z ekonomiky, len čo prídem k tomu pultu.
Ďakujem pekne.

Pán minister, nezačali ste dobre. Nezačali ste dobre, naozaj. Vaše vystúpenie skončilo tým, že aby sme sa neprekárali v štatistike, a pritom väčšina vášho vystúpenia bola prekáraním sa o štatistike. Ja si myslím, že podstatou tohoto stretnutia, tejto schôdze, malo byť niečo iné, že ste sa mali zaoberať súčasnosťou, resp. budúcnosťou, že aké opatrenia chcete predložiť, aby nezamestnanosť na Slovensku klesala a bola nižšia.
A keď som počul, že vašou prioritou je boj s nelegálnou prácou a čo všetko sa chystáte v súvislosti s tým urobiť, ako tie komandá, teda tie personálne opatrenia chystáte, prípadne aké budú pokuty, tak na mňa zrazu fúkol studený vietor.
Pán minister, naozaj, pamätáte si tú rozprávku z detstva, že vietor súťažil so slnkom a vadili sa, že kto je z nich silnejší. A chceli si zmerať sily, tak videli toho jazdca na koni, že kto ho skôr vyzlečie z kabáta. A ten vietor fúkal, fúkal, fúkal, ale veru sa mu to nepodarilo. A keď zasvietilo slniečko, tak ten jazdec sa vyzliekol aj sám.
Pán minister, ja som sa pokúsil o istý obraz, naozaj vám poradiť, nefúkajte toľko. Nestrašte ľudí, zmeňte taktiku, začnite viac zohrievať ako slnko a uvidíte, ako vonku, že budete úspešnejší vy aj v boji s nezamestnanosťou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som vás chcel len upozorniť na skutočnosť, že to, že sme my dneska tuná niektorí v opozícii, neznamená, že sme predtým boli v nejakej koalícii alebo súčasťou nejakej vlády. Takže ja osobne som neschvaľoval absolútne žiadny rozpočet a nemám žiadne pričinenie na tom, že sa robilo kedysi tak, ako sa robilo, tak ako nemám pričinenie na tom, že vy robíte tak, ako robíte. Takže nabudúce spomínajte konkrétne politické strany a nie všetky, že opozícia. Ďakujem.
No a štatistiky používate také, ako sa vám hodia. Už to spomínal kolega Kaník. Nezamestnaných pošlete na kurzy a tak ich dočasne vyradíte zo štatistík, čo vám opticky, samozrejme, zlepší imidž, ale to nie sú reálne opatrenia. Žiaľ, tých nezamestnaných tam budete mať stále, budú vám tam visieť ako taký malý Damoklov mečík.
Hovorili ste o výbornom Zákonníku práce, čo tak obrátiť kartu, aby sme Zákonník práce vôbec nepotrebovali, to vás nenapadlo? No, žiaľ, nie, pretože na toto nemáte fundament a nedokážete urobiť také kroky, aby ste sa vôbec dokázali priblížiť k takémuto niečomu. (Ruch v sále.)
Poprosím kolegov, aby sa tam prestali chichúňať, nech sa prihlásia radšej do faktickej poznámky. Ďakujem, kolegovia zo SMER-u.
No a hovorili ste, že vy ste presvedčený, áno, to je to, čo máte, vlastné presvedčenie, ale nič reálne. Vy ste len presvedčený, že to by takto mohlo fungovať niekedy v živote. Ako som už spomínal, robíte veci systémom pokus - omyl. Vynde - nevynde. Lebo vy ste presvedčený o tom, že by to mohlo teoreticky vyjsť, nič nemáte prepočítané, nič nemáte naštudované, proste nič reálne, žiadne kroky, len vaše ideologické presvedčenie.