18. schôdza

Ďakujem. Pán predseda, na svojom stole som objavil návrh programu, ktorý teda vidím prvýkrát, má päť bodov, sú tam dva nové body a s ohľadom na § 25 zákona rokovacieho poriadku si dovoľujem poukázať na to, že nebola dodržaná 24-hodinová lehota. Predpokladám ale, že toto vám vadiť nebude. Tak keď pozerám na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, je to skrátené legislatívne konanie, kde sú, neuplatňujú sa žiadne obmedzenia rokovacieho poriadku.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Dobre. Vzhľadom k tomu, že tie dva body obsahujú tak závažnú otázku, ako je voľba, alebo teda menovanie pána Čentéša do funkcie generálneho prokurátora, a teda aj že nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, dávam návrh, aby o tejto otázke, ako i štandardnom minimálne rokoval ústavnoprávny výbor, či je to v súlade s legislatívnym procesom.

Ďakujem pekne. Pán predseda, vzhľadom k závažným podozreniam zo zavádzania štátnych orgánov a enormnému riziku neefektívneho pridelenia investičných stimulov vo výške 21,3 mil. eur dávam návrh, aby minister hospodárstva predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o postupe riešenia situácie, ktorá vznikla v súvislosti so zámerom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky poskytnúť investičné stimuly spoločnosti s ručením obmedzením Grandwoodu Slovakia, ktorá chce podnikať v lodiarskom priemysle, v nadväznosti na nové informácie, ktoré sa objavili po podpísaní memoranda predsedom vlády pred dvoma týždňami. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ctení kolegovia, kolegyne, bod 2 a naň hneď nadväzujúci bod 1 sú tak vážne pre ústavnosť na Slovensku a budúcnosť Slovenskej republiky a zákonnosti na Slovensku, že vzhľadom na tieto a ďalšie súvislosti, ktoré sprevádzajú prípravu tejto schôdze, v mene klubov MOST - HÍD, SDKÚ - DS, KDH a OĽaNO žiadam o bezodkladné rokovanie poslaneckého grémia. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby ste vyradili, teda vy SMER, vyradili z rokovania tejto schôdze z návrhu programu body 3, 4, 5, pre ktoré ste v nedeľu rozhodli o zvolaní Národnej rady.
Moje zdôvodnenie: Pán predseda, neskrývajte sa za poľovníkov ani za historický ústav v Ríme. Jediný dôvod, pre ktorý ste túto schôdzu zvolali, je skrátené konanie o Ústavnom súde. A považujem to za nešťastné a smutné zároveň, že v predvečer výročia nášho vstupu do Európskej únie SMER valcuje a ide znásilňovať tak nedôstojne náš právny systém. A keď si to schválite, od toho európskeho sa určite na hony vzdialite.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád dal hlasovať o úlohe pre ministra vnútra, predložiť správu na budúcu schôdzu Národnej rady o podozrivých súťažiach organizovaných Regionálnou obstarávacou agentúrou, s. r. o., Horné Plachtince. My sme teraz dokončili výbor pre obranu a bezpečnosť, kde minister nevedel reagovať na žiadnu, žiadne podozrenie z nezákonnosti, netransparentnosti, a preto si myslím, že o tom by malo rokovať plénum Národnej rady.

Pán predseda, prosím vás, aby ste vyradili body 1 a 2 z návrhu programu tento schôdze, lebo myslím si, že mali by sme žiť v krajine, kde platí slovo premiéra. A pán premiér, predseda vašej politickej strany, pred týždňom prisľúbil, že v žiadnom prípade tento návrh alebo tieto dva návrhy nepôjdu v skrátenom legislatívnom konaní.

Ja iba doplnenie. Ja som chcel, aby sme o tom prvom bode, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko, či tento bod spĺňa kritériá na skrátené konanie. Pretože podľa môjho názoru tu nie je dôvod na skrátené konanie. Nie je splnený ani jeden z tých bodov.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 24. apríla 2013.
Jeho účelom je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti, pričom Ústavný súd je v dôsledku toho znefunkčnený.
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytovania ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.
Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorú uvedený vládny návrh novely zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky upravuje, navrhuje vláda prerokovať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda navrhuje, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd ktoréhokoľvek účastníka konania, Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pre ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. apríla 2013 č. 502 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 499).
Ústavnoprávny výbor o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste o predmetnom návrhu otvorili rozpravu.

Vážený pán predseda, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, toto tu už dávno nebolo. Takýto návrh zákona spojený so skráteným legislatívnym konaním je návratom do minulosti, ktorú, sme mysleli, že už Slovensko nebude vyťahovať. Skôr naopak, bude na ňu pamätať a postupovať zodpovedne, transparentne, legitímne a legálne tak, aby politika neintervenovala do živých súdnych konaní, nech by bol akýkoľvek záujem alebo ctený dôvod, ale naopak. V podstate sa tu využíva tzv. doktrína na indoktrináciu situácie proti zmyslu zodpovednosti. Pretože veľa otáznikov je pri vládnom návrhu, ktorý sme dostali na prerokovanie aj s tým všetkým, čo premiér realizoval. Uistenia, že to nepôjde zrýchlene. Uistenia o tom, že o tom treba vážne rokovať a hľadať riešenie.
Mám niekoľko otázok, ktoré možno pán minister môže zodpovedať, bude vedieť, alebo je len súčasťou tejto dohody, keď má predložiť to, s čím možno ani on vnútorne nie je stotožnený, pretože to nemá ani právne aspekty zohľadnené, tobôž etické.
Prvá otázka. Pán minister, ctení kolegovia zo SMER-u, z akého dôvodu sa vaša vláda odhodláva obyčajným zákonom vstúpiť do konania Ústavného súdu? Z akého dôvodu? A na prospech koho a čoho? Ide o snahu pomôcť súdnej moci prekonať prekážky pri politicky významnom rozhodovaní? Alebo - alebo - pod rúškom pomoci sa vláda snaží, aby sťažnosť Dr. Jozefa Čentéša prerokoval a rozhodol znovu, resp. konkrétne prvý senát zložený zo sudkyne Mochnáčovej a už dvoch vylúčených sudcov Brňáka a Ľalíka? Nielen, nielen podľa právnych expertov obyčajný zákon by nemal stačiť na to, aby odňal účinky rozhodnutia druhého senátu, ktorým títo sudcovia už boli vylúčení. Pripomínam, že nedávno v Maďarsku pri odnímaní účinkov rozhodnutí Ústavného súdu bola použitá novela ústavy a zároveň to vzbudilo obrovský odpor, a nielen vo verejnosti, aj v medzinárodnom prostredí.
Druhá otázka. Navrhovaná doktrína nevyhnutnosti sa má uplatniť kvôli tomu, aby sa presadila spravodlivosť. Pre koho spravodlivosť? V čí prospech? Prezident je totiž povinný zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov Slovenskej republiky. Jozef Čentéš ako právoplatne zvolený kandidát na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa domáha prístupu k verejnej funkcii. Bol do nej zvolený ako kandidát. Môže sa hlava štátu v tomto kontexte domáhať spravodlivosti? Spravodlivosti? Asi nie! Spor totiž nie je o osobe Ivana Gašparoviča, spor tu je o tom, ako koná najvyšší ústavný činiteľ, ako vykonáva svoje kompetencie. A aj, a nielen preto, rozhodovanie o námietkach hlavy štátu nemá aspekty spravodlivosti. A preto by ich bolo treba ignorovať, doslova i právnicky. A u kandidáta Jozefa Čentéša ide len o preskúmanie, či mal, alebo nemal byť vymenovaný do funkcie. I tu ťažko hovoriť o akejsi spravodlivosti, aj keď ku nej má Jozef Čentéš určite bližšie než prezident republiky.
Som naďalej presvedčený, že aj premiér, ktorý je prvý podpísaný pod týmto návrhom, aj hlava štátu Ivan Gašparovič konajú v zhode aj v tomto, a nielen v tomto, prípade.
A existuje aj formálna námietka voči uplatneniu doktríny naliehavosti, pretože táto doktrína sa uplatňuje vtedy, ak sú všetci sudcovia vylúčení. Koľkože to bolo sudcov vylúčených? Dvaja. Dvaja z trinástich. Čo to tu hráte, pán minister? Čo vám píšu?
Z členov Ústavného súdu nebola, zostáva nevylúčená Dr. Mochnáčová a mnohí sú namietaní. Pripomínam, prezident republiky nielen menuje, ale aj vyberá z dvojice navrhovaných jedného do funkcie Ústavného sudcu. Tento prezident namieta väčšinu trinásťčlenného pléna Ústavného súdu. To je ťažko hodné slušného komentára.
Tretia otázka. Môže mať takýto zákon retroaktívne účinky? Niektorí právnici pripúšťajú, že zákon upravujúci postup Ústavného súdu by mohol mať aj také účinky. Ale tu otázka znie trochu inak. Môže v takejto citlivej záležitosti, v ktorej sa navrhuje aj odňatie účinkov rozhodnutiu druhého senátu o vylúčení sudcov, byť prijatý zákon so spätným pôsobením? Odkedy obyčajné zákony rušia účinky právoplatných rozhodnutí Ústavného súdu? Ak chýba odpoveď, páni z vládnej väčšiny, tak sa zvyklo hovoriť: "Na Slovensku je to tak." Ak už nie sú argumenty, tak treba pridať rozhodnutie väčšiny.
Štvrtá otázka. Pre vládu jednej strany a sériu protiústavných rozhodnutí prvej vlády Roberta Fica je príznačné, že v materiáli vlády, ak si ho prelistujete, sa nespomína jasné stanovisko Ústavného súdu. Nie jeho predsedníčky, ktorá navrhla použitie doktríny, ale bez akéhokoľvek vysvetlenia. Chýba zásadný jasný postoj inštitúcie, ktorej sa návrh dotýka. A nieže len je to návrh, je to hrubý zásah do jeho chodu, do jeho organizácie. Opäť je to vážny problém. Pretože to diskvalifikuje serióznosť prístupu vlády. Prečo? Prečo? Komu to prospeje? Koná azda vláda po tichej dohode s predsedníčkou Ústavného súdu? Veľkým prekvapením by to nebolo. Veľkým prekvapením, pán minister, by to nebolo.
Piata otázka. Ak je to tak a tak sa stane, lebo väčšina, potom vzniká tá finálna, definitívna otázka: Načo je občanom Slovenskej republiky taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci? Načo je taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci, výkonnej moci reprezentovanej vládnou väčšinou aj na úrovni exekutívy, aj na úrovni parlamentu? Prečo Ústavný súd rezignoval na svoju úlohu ochrancu ústavnosti a čaká a čaká na zásah do jeho výsadných kompetencií výkonnou a zákonodarnou mocou? Načo je Slovenskej republike ústavný orgán, ktorý nie je schopný, možno ochotný, možno dostatočne statočný plniť svoje úlohy? Aj keď má ohromnú moc, Ústavný súd má ohromnú moc a možnosti. Spomeňme si na výklad ústavy, ktorým fakticky zmenil charakter štátu Ústavný súd.
Ctené dámy, vážení páni, všetky tieto otázky a námietky sú oprávnené. Ak predseda SMER-u spolu so svojou väčšinou pretlačí bezohľadne túto legislatívu aj cez parlament, potvrdí tým svoju neúctu k ústavným pravidlám a k právnemu štátu. V tomto prípade pôjde o znásilnenie princípov právneho štátu. Možno silné slová, ale sme v takejto situácii.
A veľmi pripomínam poznámku kolegu, ktorá súvisí so zajtrajším výročím vstupu Slovenska do Európskej únie a s včerajším výročím jedného zneužitia štátnej moci na Slovensku. Lebo inak sa vstup vládnej a zákonodarnej moci do prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom nedá ani nazvať, ako znásilnenie princípov právneho štátu.
KDH ešte stále očakáva riadny a ústavne zodpovedný výkon ústavných kompetencií Ústavného súdu. Ústavných kompetencií Ústavného súdu. Na hrubé a opakované porušovanie ústavnosti si tu trúfali predtým viacerí, dovolím pripomenúť meno Vladimíra Mečiara, na základe, hovorím, rozhodnutí, potvrdení, postojov Ústavného súdu. Ale aj bývalý šéf tohto parlamentu, dnes prezident republiky Ivan Gašparovič. Rastie im v tejto nedemokratickej praxi usilovné následníctvo.
Takéto smerovanie, kolegyne a kolegovia, však skončí v slepej uličke. Takémuto smerovaniu Slovenska a zneužívaniu moci bude KDH oponovať. A pri obhajobe ústavnosti nebudeme sami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)