19. schôdza

Ďakujem. Stretnutie predsedu vlády Slovenskej republiky s predsedom Európskej komisie sa uskutočnilo pred začatím oficiálnych rokovaní Európskej rady, ktoré bolo dňa 22. mája 2013. Počas tohto stretnutia bol predseda vlády Slovenskej republiky oboznámený s návrhom Európskej komisie týkajúcim sa zmeny nariadenia, ktoré by po schválení umožnilo Slovensku získať rok navyše pri čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie. Predseda vlády vyjadril potešenie, že Európska komisia je pripravená poskytnúť nám viac času na využitie finančných prostriedkov určených pre kohéznu politiku. Predĺženie obdobia určeného pre čerpanie finančných prostriedkov Únie je v súčasnosti predmetom legislatívneho procesu. Európska komisia predložila Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu návrh na zmenu všeobecného nariadenia pre obdobie rokov 2007 až 2013. Zmeny sú navrhované v dvoch prípadoch.
Prvý prípad. V tom sa navrhuje predĺženie vyššieho podielu spolufinancovania v prípade členských štátov, ktorým hrozia ťažkosti v súvislosti s finančnou stabilitou. Uvedený návrh sa týka nasledovných členských krajín: Ide o Cyprus, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko, Portugalsko, Grécko a Írsko.
Druhý návrh, ktorý sa týka aj Slovenska, hovorí o predĺžení viazanosti prostriedkov z fondov Európskej únie z rokov 2011 a 2012 o jeden rok a týka sa Slovenska a Rumunska. Tento návrh predložila Európska komisia v nadväznosti na závery Európskej rady z februára tohto roku. Európska rada tu vyzvala Komisiu, aby preskúmala v prípade Slovenska a Rumunska praktické riešenia na zníženie automatického, zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov z národných balíkov na roky 2007 až 2013 vrátane možnosti zmeny nariadenia Európskeho spoločenstva č. 1083/2006. Po preskúmaní praktických riešení na zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade Rumunska a Slovenska bolo Európskej komisii zrejmé, že výrazné zníženie tohto rizika možno dosiahnuť len všeobecného nariadenia, len zmenou všeobecného nariadenia s tým, že, ako iste viete alebo ste boli informovaní, sme zaviedli krízový manažment a zaviedli sme po konzultácii s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom expertné tímy, ktoré do hĺbky preskúmali všetky možnosti a uplatnili všetky možnosti, ktoré sa dajú uplatniť, aby sme znížili tú ohrozenú rizikovú sumu a po analyzovaní tohto problému sme dospeli k tomu spoločne s Európskou komisiou, že neexistuje cesta iná ako zmena nariadenia, a preto vlastne k tomuto všetkému sme dospeli.
Zmena predmetného nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roka, ale až na konci roku 2014. A k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roka 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov za dané programové obdobie je naďalej 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku výrazne pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013, ale tiež aj v roku 2014 riziko zrušenia viazanosti prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzatvorenie a dočerpanie programového obdobia v rokoch 2007 až 2013.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že predloženie návrhu na zmenu nariadenia Európskou komisiou je iba začiatkom legislatívneho procesu. Návrh na zmenu nariadenia musí schváliť Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti a Európsky parlament. Očakávame veľmi náročnú diskusiu, predovšetkým zo strany tých členských štátov Únie, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu. Výsledok diskusie je preto neistý a Slovenská republika bude musieť vynaložiť veľké diplomatické úsilie, ak má byť výsledok rokovaní v rade Európskej únie a v Európskom parlamente pozitívny.
Znamená to, že Slovenská republika musí naďalej vynakladať maximálne úsilie na čerpanie eurofondov podľa súčasných pravidiel, to znamená, príslušnú čiastku dočerpať v roku 2013. Dôležité sú tiež informácie o tom, že zmeny môžu pomôcť zlepšiť čerpanie v prípade vybraných operačných programov. Vychádzame tu zo spoločného dokumentu Joint report, vypracovaného príslušnými zložkami Európskej komisie a zainteresovanými rezortmi vlády Slovenskej republiky, ktorý bol predložený predsedovi Európskej komisie. V dokumente bolo identifikovaných päť rizikových operačných programov, v rámci ktorých je potrebné v tomto roku vyčerpať ešte 1,242 miliardy eur. Tých päť programov je doprava, informatizácia spoločnosti, životné prostredie, výskum, vývoj a vzdelávanie.
Ak by bola schválená zmena nariadenia tak, ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku o 231 miliónov. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 343 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo na nulu a zároveň táto suma, tých 343 miliónov eur, a povinnosť jej dočerpania v roku 2013 by sa posunula na rok 2014. Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok z roku 2012, ktorého zostatok ku koncu apríla tohto roku predstavoval 1,6 miliardy eur pre desať operačných programov. Čiže z celkovej alokácie na rok 2012, ktorá bola niekde okolo 1,9 miliardy, je treba dočerpať ku koncu apríla tohto roku 1,6 miliardy a netreba v tomto prípade, ak sa zmení nariadenie, dočerpať tieto prostriedky do roku 2014, ale až do roku 2015.
Po schválení zmeny nariadenia by do konca roka 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2011 vo výške 1,011 miliardy eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch operačných programoch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Preto by ani v budúcom roku nehrozilo Slovensku, Slovenskej republike, nehrozila Slovenskej republike žiadna hrozba prepadnutia finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do roku 2015. Preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a zároveň aj výzvou, aby došlo k ich zmysluplnému vyčerpaniu.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Ďakujem.
Takže prejdeme na druhú, ktorú položila pani Oľga Nachtmannová: "Vážený pán premiér, môžete na pôde parlamentu priblížiť témy riešené na summite, ktorého ste sa zúčastnili 22. mája v Bruseli?"
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja som sa nezúčastnil, ale v mene pána predsedu vlády vám, pani poslankyňa, odpovedám. Chcem uviesť, že s výsledkami minulotýždňového summitu sme boli milo prekvapení. Na summite bol vytvorený priestor pre otázky, ktoré sú späté s hospodárskym rastom Európskej únie a s jej konkurencieschopnosťou vo svete, energetike a daniam. Výsledky summitu možno hodnotiť pozitívne aj vzhľadom na to, že sa Slovensku podarilo presadiť viaceré naše pozície do záverov summitu.
Dovoľte mi teraz povedať viac k samotnému priebehu a výsledkom zasadnutia Európskej rady. Nemusím zvlášť pripomínať, že obe témy májového summitu - energetika aj dane - sú pre Slovensko veľmi dôležitými a zároveň citlivými témami. Hlavnou témou diskusie lídrov venovanej energetike boli vysoké ceny energií v Európskej únii, ktoré vedú k strate konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich v Európe. Nie je možné, aby ceny energií v Európskej únii boli o 30 až 40 % vyššie ako napríklad v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku je dokonca cena elektriny ešte o tretinu vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Domáci odberatelia v priemysle platia 100 až 110 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo napríklad v Nemecku je to 60 až 70 eur. Summit preto dospel k záveru vo forme usmernení v nasledovných štyroch oblastiach: dobudovanie plne fungujúceho a vzájomne prepojeného vnútorného trhu s energiou do roku 2014, uľahčenie investícií do energetiky, diverzifikácia dodávok a zvýšená energetická efektívnosť. A tiež Slovenská republika víta iniciatívu vytvoriť európsky jednotný trh s energiami, mohlo by totiž dôjsť k zaujímavému zníženiu cien elektriny v prípade aj ďalších energií. Jednotný trh takýto krok umožňuje a nemusia k nemu pristupovať individuálne členské štáty.
Na summite sa diskutovalo aj o potrebe reformovať systém podpory obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii, ktorý má výrazný vplyv na ceny energií. Navyše je preukázané, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov nemôže nikdy v plnom rozsahu nahradiť klasickú výrobu z vody alebo z jadra. Najmä jadro je pre nás životne dôležité. Význam jadrovej energie bol zdôraznený aj na summite, pretože je pre nás dôležitou súčasťou energetického mixu a dôležitým pilierom energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Bude tiež zohrávať významnú úlohu pri dosiahnutí dlhodobých cieľov pre emisie.
Konkrétne sa na Slovensku, konkrétne na Slovensku, na summite, prepáčte, konkrétne sa Slovensku na summite podarilo z našich pozícií presadiť sprísnenie pravidiel štátnej pomoci zo strany Európskej komisie. Summit potvrdil, že výber energetického mixu patrí do výlučnej kompetencie členských štátov a otázka deregulácie zatiaľ nie je aktuálna. Je to pre nás mimoriadne dôležité opatrenie, ktoré máme v rukách a ktorým chránime našich najzraniteľnejších zákazníkov. Presadili sme tiež zvoľnenie tempa schvaľovania smernice o zavádzaní palivovej infraštruktúry pre alternatívne palivá, nakoľko bude predstavovať významné dodatočné náklady pre členské štáty Európskej únie. V súvislosti so stratégiou Európskej komisie o energetickej a klimatickej politike Európskej únie po roku 2030 sme žiadali od Európskej komisie predstavenie možností, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s novou globálnou dohodou o klimatickom rámci.
Ako som už v úvode naznačil, druhou dominantnou témou rokovania summitu bola daňová politika. V rámci diskusie o daniach sa summit sústredil najmä na riešenie problému efektivity výberu daní a na boj proti daňovým podvodom a únikom, ktoré obmedzujú schopnosť krajín získavať príjmy a vykonávať svoje hospodárske politiky. Podľa oficiálnych odhadov európske štáty vďaka ilegálnemu, ale aj legálnemu neplateniu daní firmami ročne prichádzajú celkovo o približne jeden bilión eur. Problém s legálnym neplatením daní narazil v Európe na citlivé miesto, keďže mnohé európske štáty v snahe znižovať národné deficity a zadlženosť musia škrtať sociálne dávky a zvyšovať dane pracujúcim. Na summite bola prijatá dohoda o urýchlení činnosti Európskej únie v oblasti boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Prioritou Európskej únie sú aj aktivity na podporu a rozšírenie rozsahu automatickej výmeny informácií na daňové účely. Zástupcovia štátov tzv. G5 - Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia - navrhujú zaviesť pilotný projekt k automatickej výmene informácií medzi štátmi na daňové účely tak, alebo po vzore Spojených štátov amerických.
V tejto téme je Slovensko veľmi aktívne. Minulý rok sme prijali národný akčný plán v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom na roky 2012 až 2016, ktorý dôsledne implementujeme. Na summite sme podporili jednotlivé iniciatívy Európskej komisie v oblasti zvyšovania transparentnosti v oblasti daní a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Prioritou je pre nás najmä zamedzenie podvodom na DPH. Slovensko v efektivite výberu daní zostáva stále za priemerom Európskej únie. V tejto súvislosti sme preto podporili schválenie mechanizmu rýchlej reakcie a tiež mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ktoré nám umožnia pružnejšie reagovať v prípade výskytu podvodov v oblasti DPH. Na globálnej úrovni sme apelovali na vyvinutie maximálneho úsilia, aby čo najviac krajín pristúpilo na automatickú výmenu informácií na daňové účely. Nemalé finančné prostriedky, ktoré by mohli v zložitom konsolidačnom období prispieť do štátneho rozpočtu, sa strácajú aj vďaka firmám, ktoré sa registrujú v daňových rajoch a nie v krajine, v ktorej sa reálne vykonáva ich podnikanie. Krajiny, kde sa neplatia dane, sú atraktívne aj pre mnoho našich firiem. Podľa analýzy spoločnosti Bisnode Slovensko počet domácich spoločností, ktoré majú vlastníka so sídlom v daňovom raji, na konci minulého roku presiahol 3 600 a medziročne sa zvýšil o 17,8 percenta.
Pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií, záujem o účasť na pilotnom projekte tzv. krajín G5 sme už vyjadrili. Európska únia by z nášho pohľadu mala v tejto súvislosti zaujať vedúcu úlohu a presadzovať automatickú výmenu informácií ako medzinárodný štandard a to aj v spolupráci s medzinárodnými fórami ako G8, G20 a OECD. Okrem toho je potrebné, aby Európska komisia čo najskôr začala rokovania s krajinami so zvýhodnenou daňovou legislatívou, ako sú Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Monako, Andorra a San Maríno, aby tieto krajiny prijali ekvivalentné daňové opatrenia v oblasti zdaňovania príjmov z úspor ako Európska únia.
Na záver možno konštatovať, že mimoriadny summit lídrov v Bruseli splnil svoj účel, vyslal totiž jasné posolstvo, že Európa sa chce pobiť o svoje miesto vo svete, naďalej garantovať svojim obyvateľov vysokú životnú úroveň či dosiahnuť plány o zvyšovaní konkurencieschopnosti obsiahnuté v lisabonskej stratégii.
Ďakujem vám za pozornosť, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, keďže uplynul limit časový na odpovede pre pána premiéra na otázky, ktoré boli jemu určené, budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od poslanca Milana Géciho na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka a znie: "Doterajší vývoj krízy v Sýrii mal za následok 1,5 milióna utečencov a stotisíc mŕtvych. Chcem sa opýtať na váš názor, či pondelkové zrušenie embarga na dodávku zbraní sýrskym povstalcom zmierni útrapy sýrskeho ľudu?"
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, druh konsenzu, ku ktorému členské štáty Európskej únie po dlhej a búrlivej diskusii na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v pondelok dospeli, nás nijako zvlášť neteší a nemal by sa stať modelom pre naše rozhodovanie, tým viac, že Slovenská republika bola a zostáva odporcom vývozu zbraní do Sýrie. Je to nedobré rozhodnutie a bolo prijaté v nešťastnom čase, pred očakávanou medzinárodnou konferenciou o Sýrii iniciovanou zo strany Spojených štátov a Ruskej federácie, na ktorej sa strany konfliktu majú posadiť spoločne za rokovací stôl. Bol to však nutný kompromis, ktorému sa s ohľadom na okolnosti nedalo vyhnúť. Rozhodnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci o neobnovení zbrojného embarga voči Sýrii takto vnímame ako prednostný výraz záujmu krajín Európskej únie zachovať si v tejto otázke jednotný postoj. Nevnímame ho tak, že štáty EÚ teraz začnú automaticky vyvážať zbrane do Sýrie, ale skôr, že otázka bola delegovaná na úroveň individuálnej zodpovednosti jednotlivých členských štátov a v prípade jej využitia budú aplikované bežné mechanizmy Európskej únie pre kontrolu exportu vojenskej technológie a zariadení. Dohoda o vyzbrojovaní sýrskej opozície nebola prijatá. K modalitám tejto otázky sa v Európskej únii vrátime do dvoch mesiacov. Čo sa slovenského postoja týka, nemyslíme si, že dodávky zbraní prispejú k politickému riešeniu konfliktov.
Napriek obmedzeným možnostiam a zložitej ekonomickej situácii sa Slovensko snaží svojím dielom pomôcť pri zmierňovaní útrap sýrskeho ľudu. Doposiaľ sme na zlepšenie humanitárnej situácie sýrskych utečencov prispeli priamo i nepriamo čiastkou 190-tisíc eur. Cielená finančná, ako aj materiálna pomoc Slovenskej republiky bola poskytnutá prostredníctvom Turecka, Iraku, Jordánska aj Organizácie spojených národov. V takýchto aktivitách mienime pokračovať aj v budúcnosti.
Ďakujem. Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán kolega Géci, chcete doplniť túto otázku? Nech sa páči.
Zapnete pána poslanca Géciho?