19. schôdza

Vážený pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Otázku som položil aj preto, že už počas minulomesačných zasadnutí Rady ministrov ste opakovane zdôrazňovali, že tragédií i zbraní v Sýrii je dosť a že prioritou musia byť politické riešenia. Cením si, veľmi si cením váš postoj, len mi v tomto kontexte nejak nesedí, že Európska únia v minulom roku dostala Nobelovu cenu mieru a dnes demokraciu chce šíriť zbraňami, nie politickými prostriedkami.
Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán podpredseda.

Ďakujem.
Pán vicepremiér, treba niečo dodať? Nech sa páči.

Veľmi stručne. Plne sa s vami stotožňujem a tento argument zaznel počas nášho rokovania. Navyše Európska únia bola vždy dobrá v hľadaní riešenia politickou cestou, v hľadaní kompromisu, konsenzu a nie ako vojenský faktor. Žiaľ, fakt je, že súčasné zbrojné embargo vyprší o polnoci 31. mája, alebo embargo na vývoz zbraní, a na to, aby bolo predĺžené, bola potrebná dohoda všetkých 27 členských krajín. A, žiaľ, nie všetkých 27 krajín bolo pripravených za túto dohodu zahlasovať.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, aj za odpoveď.
Ďalšou, druhou v poradí je otázka od pána poslanca Martina Fecka na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Otázka znie: "V apríli Európska komisia pristúpila k obmedzeniu používania neonikotinoidov pri ošetrení plodín atraktívnych pre opeľovačov. Ako je to u nás? Dochádza tiež k obmedzeniu? Čo s tým mienime robiť? Budeme niečo iniciovať?"
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne za otázku aj za slovo. Vážený pán poslanec, vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie č. 485/2013 z 24. mája 2013 bolo publikované o deň neskôr 25. mája 2013 a bude sa v plnom rozsahu uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskej únie, teda aj v Slovenskej republike. V praxi to bude znamenať zmenu alebo zrušenie autorizácie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom troch neonikotinoidných látok, tiametoxámu, klotianidínu a imidaklopridu v súlade s ustanoveniami prijatého nariadenia. Doba na zmenu a odobratie existujúcich autorizácií sa ustanovuje do 30. septembra 2013, doba na dopredanie prípravkov sa ustanovuje do 30. novembra 2013, zákaz uvedenia na trh a použitie moreného osiva s výnimkou osiva používaného v skleníkoch bude platiť od 1. decembra 2013.
Pre poľnohospodársku prax uvedené opatrenie znamená redukciu možnosti ošetrenia ekonomicky významných plodín, ako sú repka, slnečnica, kukurica. V niektorých prípadoch je možné použiť iné alternatívne prípravky, pre niektoré použitia zatiaľ alternatívy dostupné nie sú. Nariadením Komisie nie sú dotknuté použitia uvedených účinných látok na zemiaky, ozimné obilniny a cukrovú repu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, chcete doplniť túto otázku? Nie je tomu tak.
Budeme pokračovať treťou otázkou, ktorá je od pani poslankyne Evy Hufkovej, je prítomná, na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorého zastúpi pán vicepremiér Lajčák. Znie: "Vážený pán podpredseda vlády, minister financií, počas pobytu slovenskej delegácie v Tokiu ste rokovali s japonským ministrom financií Taro Asom. Ako vníma súčasnú situáciu v eurozóne a aký je výsledok priamych zahraničných investícií na Slovensko?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Japonsko je jednou z kľúčových ekonomík pre slovenské hospodárstvo. Z hľadiska počtu obyvateľov, takmer 128 miliónov, je desiatym najväčším štátom na svete a podľa výšky HDP druhou najväčšou vyspelou ekonomikou sveta. Investície japonských podnikateľov v celkovej výške 84 miliónov eur vytvorili na Slovensku viac ako desaťtisíc priamych pracovných pozícií v niekoľkých odvetviach. Naša obchodná výmena s Japonskom dosiahla v roku 2011 vyše jednej miliardy eur. Z toho však vývozy tvorili len desatinu. Dve tretiny našich vývozov tvoria osobné autá, predovšetkým SUV Touareg a nový Volkswagen Up!, s ktorých kvalitou je v Japonsku podľa slov predstaviteľov automobilky bezvýhradná spokojnosť.
Potenciál ekonomík oboch krajín ponúka oveľa väčšie príležitosti a zvýšenie vývozov do Japonska by pre nás znamenalo väčšiu diverzifikáciu nášho zahraničného obchodu z hľadiska tak geografického, ako aj skladby tovarov. Vláda by uvítala najmä japonské spoločnosti a investorov z oblasti s vyššou pridanou hodnotou, ako sú informačné a komunikačné technológie, elektrotechnika a elektronika, biotechnológie, nanotechnológie, robotika a aplikovaný výskum. V tejto súvislosti je treba spomenúť a pozitívne hodnotiť podpísanie memoranda o vzájomnom porozumení medzi naším SARIO a japonským JETRO, čo je organizácia pre podporu zahraničného obchodu, ktorú podpísali v júni 2012 počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča v Japonsku.
Naše obchodné vzťahy s Japonskom majú svoj širší rozmer na európskej úrovni, kombináciu tarifných a netarifných opatrení, pričom práve netarifné prekážky predstavujú pre vývozcov z Európskej únie do Japonska, ako aj pre investorov z Európskej únie v Japonsku najväčší problém a zvýšené administratívne náklady. V tejto oblasti bude preto potrebné urobiť významný pokrok.
Počas mojej návštevy v Tokiu som sa stretol s najvýznamnejšími japonskými bankami a organizáciami, ktoré podporujú investície v Európe. Tesne predtým som sa v Bratislave zúčastnil stretnutia predsedu správnej rady Mitsubishi Corporation pána Yorihiko Kojimu s predsedom vlády, s ministrom hospodárstva a generálnym riaditeľom SARIO. Mnohé aktivity pripravuje veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu, SARIO, obchodná misia tokijskej obchodnej a priemyselnej komory a ďalší. V súčasnej dobe je rozpracovaných niekoľko stredných investícií. Iste viete o investícii japonskej spoločnosti Akebono do Trenčianskeho kraja, ktorá by mohla vytvoriť 500 nových pracovných miest.
Pokiaľ ide o Japonsko a eurozónu, Japonsko považuje Európu za veľmi dôležitého partnera po stránke obchodnej, finančnej a aj politickej. Európska únia je po Číne a Spojených štátoch tretím najväčším obchodným partnerom Japonska, a preto Európu plne podporuje v jej boji s krízou. Dôkazom je aj finančná investícia, ktorú Japonsko investovalo do európskeho nástroja finančnej stability, keď bolo jedným z najväčších investorov pri nákupe bondov EFSF. Japonsko nakúpilo eurobondy v celkovej hodnote viac ako 3,3 mld. eur. Podľa predsedu vlády Japonska pána Shinzo Abe stabilita v eurozóne je dôležitým prvkom v japonskej menovej politike.
Asi najviac diskutovaný je japonský plán stimulácie domácej ekonomiky pomocou masívnych vládnych investícií, ktorý môže zvýšiť japonský rozpočtový deficit v tomto roku na 11 % HDP, pričom Japonsko je najviac zadlžené spomedzi vyspelých štátov, a tiež s pomocou uvoľnenej menovej politiky. Tento japonský prístup vychádza z ich skúseností a dlhodobej stagnácie japonskej ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.