19. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené torzo kolegov, dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti vystúpil k obhajobe predkladaného zákona. Takáto iniciatíva nie je nová a má základy už v našej ústave a minimálne v čl. 2 ods. 1, kedy sa hovorí, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov". Niečo podobné sa konštatuje aj v čl. 30, kedy "občania majú právo priamo spravovať veci verejné". Inými slovami to aj znamená tá spojka "alebo" medzi priamo alebo volenými zástupcami, že čo do kvality zákonodarca nerozlišuje medzi volenými zástupcami, medzi kvalitou ich rozhodovania a medzi rozhodovaním priamo občanmi. Prax je však úplne iná. V našich podmienkach to poznáme najmä v podobe referenda, ktoré však je u nás nefunkčné. Tu sme mohli vidieť sedemkrát, kedy vlastne sedemkrát bolo referendum vyhlásené, z toho iba päť, pardon, šesť bolo vykonaných, päť bolo neplatných.
Sa mi javí, že toto volebné obdobie je poznačené hlavne tým, že sa tu prvýkrát intenzívnejšie hovorí o priamej demokracii, čomu sa ja osobne veľmi teším a aj v tomto zmysle som spolu s kolegami predložil niekoľko návrhov, ktorými sa inštitúty priamej demokracie pokúšame do našeho právneho poriadku celkom legitímne zapracovať. Naše návrhy však boli bez odôvodnenia zmietnuté zo stola. Parlament, a teda volení zástupcovia ako keby dávali najavo, že nepotrebujú počúvať ľudí, nepotrebujú, aby si nechali poradiť od občanov častejšie ako raz za štyri roky, a to zväčša pred voľbami.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracii, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti vo verejnom živote. Ambíciou každej demokratickej vlády by malo byť vytvorenie takých podmienok, aby proces tvorby právnych predpisov mohol byť ovplyvnený nielen tvorcami, ale aj samotnými adresátmi. V dnešnej dobe však medzi občanmi Slovenskej republiky vládne skôr apatia a nezáujem o správu verejných vecí, ktorá je spôsobná dlhoročným nezáujmom politikov o problémy bežných ľudí. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť občanom Slovenska, teda nositeľom štátnej moci, prejaviť svoju vôľu pri správe vecí verejných priamo a nie len prostredníctvom svojich volených zástupcov, a to formou podania legislatívneho návrhu na prijatie právnej úpravy.
Pred malou chvíľou sa ma kolega z vládnej strany pýtal, že ako si to predstavujeme, či je to naozaj aplikovateľné. Zrejme by bolo treba ešte objasniť, že my nechceme, aby každý občan mal legislatívnu iniciatívu, ale aby 15-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí podpíšu petíciu spolu s návrhom zákona, aby ich jeden zástupca mal oprávnenie predstúpiť pred tento parlament a predniesť zákon, tak ako každý iný poslanec.
Počet 15-tisíc nie je vymyslený. Tento počet zodpovedná tzv. republikovému číslu, ktoré je známe najmä z volebného zákona, ktoré vlastne zodpovedná jednému mandátu poslanca. Inými slovami, je to priemer, ktorý tu zastupuje každý jeden z nás.
Podobný inštitút ľudovej iniciatívy je integrálnou súčasťou viacerých právnych poriadkov, čiže nie je to žiadne nóvum. Nachádza sa napríklad vo Švajčiarsku, Fínsku, Poľsku, ale aj Srbsku. Bolo tu povedané, že podobný inštitút sa nachádza aj v práve Európskych spoločenstiev. Je tomu naozaj tak, kedy aj istá skupina občanov môže podať Európskej komisii návrh, aby pretlačila istú legislatívnu iniciatívu.
Ako vidíme, ako predpokladám, tento návrh nebude zrejme prijatý, aj zo skúseností, aj z toho, koľko nás tu je a koľkých to zaujíma, ale ja sa musím opýtať, prečo to tak je? Pýtam sa, prečo je kvalita rozhodovania bežných ľudí horšia ako kvalita rozhodovania nás poslancov? Prečo odmietame aj vypočuť si riešenie občanov na otázky nezamestnanosti, hazardu či životnej úrovne?
Niektorí, čo mám možnosť pozorovať, tak niektorí, ako keby sme boli odtrhnutí od reality a nechceme si nechať poradiť, nechceme si vypočuť názory bežných občanov. Ako keby sa bojíme im dať moc na to, aby mohli predstúpiť pred túto sieň zákonnosti a povedať, ako si predstavujú správu tejto krajiny. Veď rovnako, ako keď každú schôdzu zamietneme 30 až 50 opozičných návrhov, každú schôdzu môžme zamietnuť aj jeden či dva zákony alebo návrhy zákonov občanov. Nie je na tom nič zlé, aby bežný občan mohol a mal právo vystúpiť pred túto sieň zákonnosti, ak zastupuje 15-tisíc ľudí, pričom tento počet zodpovedá v priemere každému jednému poslancovi.
Kolegovia, dovoľujem si vás veľmi úprimne požiadať, aby sme zostúpili z piedestálu falošnej dokonalosti a dali možnosť ľuďom vyjadriť sa, ako si oni predstavujú správu tejto krajiny, lebo oni sú nositelia moci, oni platia dane a oni si zaslúžia byť počúvaní.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Vašečka a pani podpredsedníčka Jurinová.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem pekne. Mne sa to veľmi páči nielen preto, že som spolupredkladateľ, ale tá myšlienka ma zaujala preto, priznám sa, že nie som ten hlavný iniciátor, že som spolupredkladateľ, ale tá myšlienka sa mi zapáčila preto, že môže prísť skupina občanov priamo predložiť návrh zákona a snáď by k tomu zákonu mohla prebehnúť aj seriózna diskusia, pretože by ju nepredkladal SMER alebo opozícia, alebo niekto, kto je z nejakého dôvodu osobne nejaký neprijateľný, alebo mu nechceme prihriať polievočku, nechať zarobiť politické body. Bol by to proste vecný návrh občanov, z ktorých by asi pravdepodobne bola veľká zmes voličov rôznych strán. Čiže by to nemusel byť nejaký stranícky boj, ale skutočne by mohla prebehnúť vecná debata.
Ak ho chceme potom zamietnuť, tak by to nebolo, keď to poviem tak ľudovo, lebo Fico, lebo opozícia, ale mohla by tam byť naozaj, tento návrh zákona je dobrý alebo zlý, tento návrh zákona môžme pustiť do druhého čítania a tam ho môžme prípadne vylepšiť. A myslím si, že by to prispelo k atmosfére konštruktívnosti a serióznej debaty a snáď by sa to potom nakazilo aj smerom k tým opozičným návrhom a tiež by sme možno boli viac náchylní debatovať aj o nich z hľadiska vecnosti, či sú dobré, alebo zlé, ale nie či sú vládne, alebo opozičné.
Takže podporujem, samozrejme, návrh tohto zákona a myslím, že by to bol konštruktívny a prospešný prvok v našej parlamentnej demokracii.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Fakt je, že u nás vládne všeobecná apatia. Existujú skupiny občanov, ktoré svoju nespokojnosť vyjadrujú spôsobmi, aké majú doteraz možné. To znamená, len kričať, búchať. Nijaký iný spôsob prezentácie nemajú. Toto by bolo možnože také vyvrcholenie, mohlo byť vyvrcholenie ich činnosti.
Treba naozaj poukazovať aj na tendencie, ktoré sú v rámci Európskej únie. Keďže existuje rovnaká možnosť na Európskej únii, nevidím dôvod, prečo by niečo podobné nemohlo fungovať aj u nás, a zvlášť, keď vieme, že inštitút referenda je u nás prakticky úplne nefunkčný.
Je naozaj škoda nevyužiť takúto možnosť, aj keď sa možnože niektorým kolegom zdá čudná, možnože zvláštna, nevedia sa s tým stotožniť, ale naozaj je to téma, ktorá je hodná diskusie a v rámci tých rozpráv, ktoré sa tu už aj počas tohto pléna vedú o zapojení občianskeho sektoru, si myslím, že tá diskusia by mala prebiehať, prebehnúť. A takisto vás žiadam o podporu tohto návrhu.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.
Hneď na začiatok musím povedať, že zastupiteľská demokracia vznikla tak, že cez demokratické voľby sú poslanci volení občanmi preto, aby občania cez nich mohli vyjadrovať svoje názory a politické názory, názory na to, ako sa má spravovať krajina, a títo ľudia poslanci majú túto vôľu ľudí vykonávať napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky alebo pri samospráve v obecných a miestnych zastupiteľstvách. Ja sa nepovažujem za vyvoleného, ja sa považujem za človeka, ktorý tu zastupuje občanov Slovenska, a cezo mňa môžu občania Slovenska sa na mňa obracať a cezo mňa môžu napríklad prekladať návrhy zákonov. Dobré myšlienky, dobré návrhy aj od jedného občana som ochotný si osvojiť a spracovať do návrhu zákona.
Nerozumiem, prečo by to muselo byť 15-tisíc ľudí, keď stačí jeden človek, ktorý sa na mňa obráti s dobrým názorom, alebo skupina občanov, a ja ten návrh zákona predložím. Predpokladám, že takto pracuje každý poslanec Národnej rady. Predpokladám, že aj navrhovatelia takto pracujú, ak sa na nich obrátia ľudia, skupina ľudí, občania, ak sa stotožnia s tým návrhom, tak ho prednesú.
Som presvedčený o tom, že keby tento návrh zákona prešiel, tak by to bol nástroj pre extrémistické skupiny obyvateľov, ktorí by svoje extrémistické názory prenášali do Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, majú totiž aj politickú, nielen osobnú, ale aj politickú zodpovednosť. To znamená, ten, kto tu predstupuje do Národnej rady s návrhmi zákonov, ktoré sú hlúposti, tak ako pán navrhovateľ spomenul, ten, keď tu bude viackrát predstupovať s hlúposťami, tak v ďalších demokratických voľbách by ho občania mali odmietnuť. Ale ten, ale 15-tisíc podpisov na to, aby sa predniesol návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, by to bolo sto percent pôda pre extrémistov. Pretože normálni ľudia vedia, že cez demokratické voľby vyjadria svoj politický názor, zvolia si svojich zástupcov a tí budú zodpovedne pracovať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Tak sa snažím pracovať ja. Pevne verím, že aj ostatní kolegovia poslanci. Preto tento návrh zákona nemôžem podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kadúc, Poliačik, Procházka, Jurinová, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem za slovo. Pán Zajac, ja vás radím medzi takú tú, tú sympatickejšiu časť tohto, tohto pléna a ja si, si myslím, som, teda myslím si, že hovoríte pravdu, že keď hovoríte, že vy predložíte návrh zákona, ak vám to pošle občan. Ale ja vám môžem povedať, že ja teda odpisujem na každý jeden e-mail a dostávam častokrát odpoveď, že waw, že vy ste jeden z mála, ktorý mi dokáže odpísať. Väčšina, drvivá väčšina, a to hovorím o 140 ľuďoch, ignoruje maily občanov. Takže možno, možno aj ty si jeden z nich, ktorý neignoruje, čomu sa ja teším.
Ale čo tým chcem povedať, že je nutné dať týmto ľuďom, ktorí majú kopec dobrých nápadov, právo, aby, ak sa zíde 15-tisíc ľudí a podpíše návrh zákona, oni budú vedieť, čo budú podpisovať. Nebudú podpisovať extrémistické návrhy, budú vedieť, aký je návrh zákona, čo sleduje, bude mať dôvodovú správu, bude to komplet, tak ako je to tu.
Inými slovami, tých 15-tisíc, neviem, či som to dobre vyjadril, zodpovedá skutočne priemernému počtu ľudí, ktorí, ktorí dali mandát jednému poslancovi. Čiže, ergo to znamená, jeden poslanec rovná sa 15-tisíc občanov.
Ja sa naozaj nebojím žiadnych extrémistických návrhov, že by niečo také sa malo stať. A keby aj, veď ten parlament tu je na to, aby to potom, aby to potom zamietol. Proste príde to sem, ten človek si to odprezentuje, ten človek si dal nejakú námahu a parlament povie, toto je neprijateľné, toto extrémistické, my to zamietame.
A ruku na srdce, si tu asi dlhšie ako ja a koľko tu bolo - či nie? -, tak je tu viacero poslancov, ktorí sú dlhšie ako ja, boli tu rôzni poslanci. Skúste si zájsť do análov a zistíte, že boli tu aj extrémisti.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.