19. schôdza

Ďakujem.
K samotnej práci. Ako pán kolega Bublavý povedal, máme to súčasťou Trestného zákona. Je to normálna súčasť Trestného zákona, že trest práce. Takže tuto teraz rozvíjať úvahy na to, že áno, či nie. No proste je to realita. A mnohé krajiny sveta využívajú tento nástroj veľmi efektívne, veľmi účinne, s veľmi výchovným prostriedkom a s veľmi dobrými, dobrými výsledkami. Takže taký istý naivný prístup k tomu, že teraz tu budeme sa zamýšľať nad tým, že ako by bolo, keby tu všetci anjeli poletovali po svete a stačilo by len dohovoriť pekným slovom a všetci by sa začali tak pekne správať. No jednoducho nefunguje to tak.
A takú malú odbočku spravím. Keď pani Tomanová presadila práve ten príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa až do troch detí, ona nemala zlé úmysly, určite nie, ja ju z toho nepodozrievam. Ona si myslela, ako pomôže tým ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ale výsledky boli zlé a sú zlé. Nestačí mať dobrý úmysel. Nestačí lietať niekde nad zemou v oblakoch a myslieť si, že všetci ľudia mi budú rozumieť, a keď sa na nich pekne pozriem a pekne im dohovorím, že aj sa tak budú správať. Nie. Jednoducho svet je plný hriešnikov. A zákony musia byť postavené práve pre tých hriešnikov, nie pre anjelov. Pre anjelov by sme zákony nepotrebovali.
Keď hovoríme o priestupkoch, tu nejde o železo. Tých priestupkov je masa rôzneho typu. Ide o to, že jednoducho sú nepostihnuteľné. A keď raz máte zákon a neviete postihnúť človeka, ktorý pácha drobnú kriminalitu, tak ho vlastne podporujete v tom, aby to robil ďalej. A všetkým okolo, ktorí sú slušní, tým sa smejete do očí, pretože sa im smejú do očí tí, ktorí páchajú tú drobnú kriminalitu a opakujú ju. A to je zhubné. To je nebezpečné pre zdravie spoločnosti a určite by sme to nemali podporiť.
A k pani Mezenskej ešte, čo povedala. Ja jej rozumiem. Ale kto iný, až nie rodičia majú zodpovedať za svoje deti? Keď nevedia zvládnuť svoje deti, nie je to aj tým, ako ich vychovávali, nie je tým, že niečo povedzme zanedbali? A keď, no kto? Kto, až nie rodičia? A hovoríme o maloletých deťoch. Veď to dieťaťa dospeje a potom bude zodpovedné samo za seba. Ale kým je maloleté, tak to štát?! Tá rodina je predsa prvá na rade, aj keď to možno je niekedy nepríjemné, aj keď uznám, že aj také prípady môžu byť. No ale kto? Alebo radšej necháme toho nezvládnuteľného mladého človeka, aby robil hocičo? A len budeme krčiť ramenami, že nič sa s tým nedá robiť? Alebo zavreme ho do polepšovne? Alebo čo? Viete, aj to je možno nástroj, keď sa inak nedá, ale tá rodina je, myslím, prirodzený, prirodzený, prirodzené prostredie, kde tadiaľto musíme ísť.
A potom posledná vec, tie zákony nevieme nikdy ušiť na to, že na každého človeka bude iný zákon. Veď tie zákony musia mať všeobecné nejaké atribúty a je pravdepodobné, že sú prípady, kde ten zákon nebude možno práve najoptimálnejší, ale jednoducho nevieme spraviť päť miliónov zákonov pre päť miliónov ľudí. To jednoducho je nemožné. Musíme zovšeobecniť, musíme z toho vybrať, aby to drvivej väčšine vyhovovalo a drvivú väčšinu problémov vyriešilo.
Ďakujem za pozornosť a opäť budem veriť v to, že podporíte tento zákon.

Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave, nie, spravodajca vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, páni.
Teraz nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 501 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 480.
Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 501.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu Zákonníka práce, je to zákon, ktorý považujem za jeden kľúčový pre to, aby sa zmenil ten neradostný trend zvyšovania nezamestnanosti na Slovensku. Čiže máme príliš vysokú nezamestnanosť, najvyššiu v Európskej únii, po Španieloch, Grékoch, Portugalcoch, je všeobecne známy fakt. Všimla si to aj Európska komisia, ktorá v stredu publikovala svoje tzv. Country specific recommendation a ku každej krajine uverejnila svoje odporúčania, čo treba zmeniť.
Jedno z najdôležitejších odporúčaní, ktoré smerovala pre Slovensko, bolo zmeniť trend v rastúcej nezamestnanosti. Nezamestnanosť je kľúčovou otázkou súčasnosti a spolu s vysokými cenami elektrickej energie a takisto spolu so žalostným výberom daní sa stáva témou, ktorej je potrebné sa venovať.
Zákonník práce výrazne ovplyvnil tento trend vývoja nezamestnanosti, keďže podľa posledných údajov sme mali na Slovensku 14,4 % podľa aprílových údajov, pred rokom tak bolo 13,4 %. Po Zákonníku práce začali zástupy nezamestnaných narastať a chceme zmeniť tento trend, chceme sa pokúsiť o nápravu aj touto novelou Zákonníka práce.
V tejto navrhovanej právnej úprave navrhujeme tie opatrenia, ktoré sa už vo svojej praxi osvedčili, ako napríklad možnosť reťazenia pracovných zmlúv na tri roky a predlžovanie trikrát, zrovnoprávnenie zamestnaneckých rád s odbormi a odborovými organizáciami, ako aj flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Je všeobecne známym faktom, že posledná novela Zákonníka práce pomohla iba odborárskym funkcionárom, nepomohla zamestnancom, nepomohla zamestnávateľom. Kým predtým museli odborári preukazovať svoju reprezentatívnosť a museli dokazovať, že minimálne 30 % príslušných zamestnancov v tej-ktorej firme je organizovaných v odborárskej organizácii, teraz tomu tak nie je. Chceme zrovnoprávniť postavenie zamestnaneckých rád a odborárskych organizácií a chceme opäť dať možnosť zamestnancom vybrať si, či chcú, aby ich zastupovala zamestnanecká rada alebo odborárska organizácia.
Som presvedčený, že keď je práca, tak nemôžeme brániť ľuďom, aby si zarobili, preto aj navrhujeme opäť vrátiť možnosť práce nadčas o 100 hodín naviac, tak ako to bolo pred zmenou Zákonníka práce, ktorú urobil pán minister Richter. A chceme zlepšiť možnosť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Práve sezónnosť je výrazným faktorom, ktorá ovplyvňuje počet zamestnaných. A keďže prichádza leto, keďže prichádzajú sezónne práce, je nutné spružniť pracovný trh aj takýmito formami. Formou práce nadčas a formou možnosti predĺžiť si aj svoj zamestnanecký pomer na dobu určitú. Tieto možnosti boli výrazne obmedzené, preto ich navrhujeme vrátiť späť.
Z týchto dôvodov, dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Milanovi Halúzovi, aby uviedol správu. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 501), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 480 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto.
Vyhlasujem, teda otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči. Ústne? Naozaj? Jeden pán poslanec, Štefan Kuffa.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Chcem predkladateľov návrhu zákona podporiť. Hneď v úvode chcem to spomenúť, že tento návrh zákona, naozaj stav zamestnanosti v našej krajine je alarmujúci. Mali sme to minulý týždeň, správa tuná bola o stave zamestnanosti a nezamestnanosti v našej krajine a mesiac predtým sme mali tiež to tuná. Je vidieť, že ten stav zamestnanosti akosi sa nepodarilo ešte stále prelomiť, 14, cca 14-percentná nezamestnanosť stále je problémom pre túto krajinu. Vyše 400(400-tisíc) nezamestnaných, ktorí prácu nemajú, tiež je veľký problém. Aj keď je polovica zhruba tých dlhodobo nezamestnaných a teda tí, ktorí hľadajú aktívne prácu, hej, tam sú tie dve skupiny, ktoré, jedna z nich, z tých dvoch, je viac problémová.
Všetci fungujeme vo svojich rodinách, ale aj, aj v tom širšom kontexte a veľmi často sa stretávame, ja takisto, kde ľudia sa na mňa obracajú, či nemám pre nich nejakú prácu. No naozaj je to veľký problém. Novela Zákonníka práce, keď zmení trebárs aj to dohodovanie tých, zmluvné dojednanie doby určitej z dvoch rokov na tri roky, kde opakovane bola, tej navrhovanej novely, by to bolo, kde trikrát za tie tri roky je možno dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú. Tak ako to bolo kedysi, myslím si, že je to naozaj výhodné, lebo mnohé podniky, a hlavne malé a stredné podniky, flexibilne reagujú na tieto potreby. A to súvisí veľakrát naozaj aj s tými sezónnymi prácami.
Tiež aj ďalšia vec, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je len možné z dôvodu - a tu je to vymenované: materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a tak ďalej. Tak aj toto je dobrá vec ešte teda, že sa dá ísť ako nad tento rámec, ktorý je tuná stanovený.
Rovnako tiež aj kolega poslanec Štefanec to tu spomínal, aj tú prácu nadčas, aj tá zohráva rolu, lebo sú naozaj v mnohých tých malých firmách, zvlášť o tých malých podnikateľov ide, kde zamestnávajú možno troch, štyroch, piatich ľudí a potrebujú nárazovo urobiť nejaký objem tých prác, aby to bolo možné, že zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín a u tých vedúcich zamestnancov po súhlase, tak som to, dúfam, že správne pochopil, tak ten by mohol 550 hodín v tom kalendárnom roku urobiť. Aj keď sa to možno nezdá, že je to taká drobnosť, ale aj táto drobnosť v novele Zákonníka práce, dovolím si povedať, že pomôže zlepšiť zlú situáciu na Slovensku, ktorá sa týka zamestnanosti, aj keby to bolo práve v tomto období, ktoré teraz tou sezónou do zimy aj to pomôže, ak by sa nám podarilo aj tú nezamestnanosť znížiť aj o nejaké 2 %, alebo keby to bolo aj menej, ale keď by to pomohlo aj 50-tisíc ľuďom alebo aj 30 tisícom ľudí, bolo by to dobré, bolo by to vhodné, aby tu nebol nejaký Damoklov meč nad zamestnávateľmi, ktorí majú dohodnuté pracovné pomery so svojimi zamestnancami na dobu dvoch rokov. Potom, samozrejme, tí zamestnávatelia veľakrát pristupujú k takým tým pokútnym riešeniam, čiernym prácam a podobne. Myslím si, že toto nechceme v našej krajine, aby to bolo, ale aby to bolo legálne.
Tak ja len v závere toľko, že chcem podporiť návrh tohto zákona a držím navrhovateľom palce, aby im to vyšlo a prešlo aj do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujeme aj my. Nie sú žiadne faktické, takže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Isto? Ďakujem pekne. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Pavla Zajaca, ktorý je prítomný, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 503 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 482.
Pán poslanec Zajac, nech sa páči, môžte uviesť návrh.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 503.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu je určiť maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru alebo pôžičky pre spotrebiteľov prostredníctvom zavedenia pojmu maximálna ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery a pôžičky pre spotrebiteľov.
Vážení kolegovia, nebankovky alebo pôžičkové spoločnosti ponúkajú rýchlu a krátkodobú pôžičku veľakrát on-line alebo cez SMS bez toho, aby si zisťovali, či ich klient je schopný splatiť takúto pôžičku. Za svoju "veľkorysosť" žiadajú úrok v rozsahu sto, tisíc, niekedy desaťtisíc percent. Nebankové spoločnosti si totiž na rozdiel od bánk neoverujú, či je klient schopný pôžičku splácať.
Takéto úžernícke spoločnosti vám dajú napríklad 100 eur s tým, že vy im do 15 dní vrátite 125 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za takúto pôžičku tak dosahuje viac ako 22-tisíc percent.
Podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska len za rok 2012 vzrástli záväzky ľudí na Slovensku voči nebankovkám takmer o 66 mil. eur na úroveň skoro 2,4 mld. eur.
Nebankové spoločnosti rastú hlavne v časoch ekonomickej krízy a parazitujú na raste nezamestnanosti a chudobe. Jednoznačne musíme zastaviť tento novodobý úžernícky klondike. Nemôžeme sa dookola trápne vyhovárať, že to musíme riešiť komplexne. Toto ožobračovanie dôchodcov a hlavne chudobných ľudí musíme okamžite zastaviť.
Do marca 2010 bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý určoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá bola upravovaná splnomocňujúcim právnym predpisom nariadením vlády Slovenskej republiky. Tento strop však z nového zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti platného vypadol.
Predložená novela o spotrebiteľských úveroch zavádza v § 2 nový pojem "maximálna ročná percentuálna miera nákladov" a ohraničuje ju na maximálne 50-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň podpisu zmluvy o pôžičke alebo spotrebiteľskom úvere.
V súčasnosti je platná výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná od 9. mája 2013 na úrovni 0,5 %. Takže maximálna ročná percentuálna miera nákladov bude po schválení tejto novely na úrovni 25 %. Samozrejme, bude to záležať podľa výšky základnej úrokovej miery.
Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné obchody vykonávané eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
Ďalej navrhujem, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená vyššia ročná percentuálna miera nákladov, ako je maximálna ročná percentuálna miera nákladov. Takýto poskytnutý spotrebiteľský úver, ak bude vyšší ako tento strop, ktorý navrhujem, sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej novela znižuje doterajšiu hranicu, kedy sa za spotrebiteľský úver a súhrn všetkých zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom nepovažuje úver do výšky 100 eur, ale znižujeme túto hranicu na nižšiu úroveň, 10 eur.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Dámy a páni, na poskytnutie úverov vplýva aj ekonomická gramotnosť našich obyvateľov. Som presvedčený o tom, že túto ekonomickú gramotnosť by bolo potrebné už vyučovať na základných, ale aj stredných školách. Deti, mládež, v školách by sa mali učiť o tom, čo to je úver, čo to je hypotéka, čo sú to úvery, čo to je úrok pri tom-ktorom percente.
Kríza, hospodárska kríza a chudoba plus táto ekonomická negramotnosť našich obyvateľov ich núti si požičiavať aj s vysokými úrokmi. Tieto nebankové spoločnosti toto častokrát zneužívajú. Som presvedčený, že v tejto situácii štát musí zasiahnuť a sanovať strop, stanoviť strop na tieto úroky. V situácii, keď je exekvovaných v našom štáte 42-tisíc dôchodcov a na Slovensku v roku 2012 bolo vykonaných 500-tisíc exekúcií, je veľakrát dôvodom na tieto exekúcie pôžička s vysokým úrokom. Občania nie sú schopní splácať tieto pôžičky s vysokým úrokom. Potom nastupuje exekútor, ktorý ide po ich nehnuteľnostiach.
Chcem týmto návrhom zabrániť, aby tieto nebankovky, ktoré poskytujú tieto úvery s vysokým úrokom, robili z občanov Slovenska bezdomovcov. Musíme určiť maximálny strop pre úroky pôžičiek. V mojom návrhu to ohraničujem základnou úrokovou mierou Európskej centrálnej banky a jej násobkom.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Ctené dámy, vážení páni, keďže ja by som mal byť spravodajcom pre ďalšiu časť tohoto bodu a vzhľadom na čas navrhujem, aby sme v tejto chvíli ukončili dnešný rokovací deň.
Budeme v tomto bode, a presne povedané, správou spravodajcu a následnou rozpravou pokračovať v utorok.
Ďakujem všetkým za výkon tohto týždňa. Prajem šťastlivý návrat domov a príjemný víkend. Vďaka.

(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)