19. schôdza

Nepovedal som, aby boli deti učené v rómskom jazyku, ale aby boli pedagógovia a učitelia, ktorí tej rómčine rozumejú, a aby oni im to vedeli preložiť a pretransformovať. Aby tam neviazla tá komunikácia pedagóg a učiteľ, to jest v tom prvom ročníku. Áno, problematika rómskych detí je problémom práve komunikačná, rečová bariéra, kedy tam sa zráža ten učiteľ, pedagóg a v podstate to dieťa.
Potom ďalším problémom, ktorý je u Rómov, ja som z prostredia takého, kde je veľmi veľa Rómov, vzdelanie ako také má veľmi nízku hodnotu, resp. nemá žiadnu hodnotu. Rodičia sú tí, ktorí aj počas povinnej školskej dochádzky nemotivujú svoje deti chodiť, tie rómske deti, ako do školy, ale, naopak, im povedia - veď však a načo by si chodil do tej školy. Takže to rómske prostredie je veľmi ako špecifické. No a keď 80% tých detí chodí dobrovoľne do tých škôlok, no veď o čo nám teda ide, no tak aby sme neprijímali teraz zákon, kde je táto povinnosť kvôli týmto 20%, kde zavedieme povinnosť, že musia tieto deti absolvovať povinnú školskú dochádzku. To musí a to povinné, to mi naozaj vadí a paradoxne, tak sa mi to ťažko počúva zo strany liberálov, lebo koľkokrát tuná odznelo - však dieťa má právo rozhodnúť sa, dieťa nech rozhodne.
No ja si myslím, že rodič má byť stále ten, ktorý formuje srdce a dušu dieťaťa, rodič má byť ten, ktorý vedie toto dieťa. Ja hovorím o normálnej rodine. Ja si myslím, že nie som z ideálneho prostredia, že tak ako kolegyňa to tu spomína, z normálneho rodinného prostredia. Dokonca aj to ťažké rodinné prostredie, kde deti prežívajú, možno by sme povedali, že z asociálnych rodín, tak vyšli veľakrát skvelí ľudia, vynikajúci, paradoxne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, Lucia, pán sprievodca, hm, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia. Musím povedať, že keď som videl prvýkrát tento návrh zákona, tak to liberálne ja sa začalo búriť, to je pravda, ale jednak my v názve strany nemáme len jedno slovo, máme tam dve. A to je solidárny návrh toto a druhák, načúval som faktom, načúval som číslam a načúval som tomu, že ako situácia tam, kde ju potrebujeme riešiť, naozaj vyzerá.
A musím povedať teda aj v reakcii na Štefana Kuffu, nemáš pravdu, Štefan, takmer v ničom, čo si hovoril, nemáš pravdu. Mnohokrát to nie je na rodičoch, či chcú dať dieťa do škôlky alebo nie, častokrát nám to klesajúce číslo detí, ktoré máme v predškolskej výchove klesá hlavne kvôli tomu, že v škôlkach nie je miesto. Nie je to tak, že by bolo menej detí a veľké prázdne škôlky, ako to bolo pred desiatimi možno rokmi. Teraz nám Husákove deti majú deti, máme obrovský nárast detí v ročníku a mnohé samosprávy nie sú schopné napĺňať tými deťmi škôlky a pre mnohé deti jednoducho v škôlkach nie je miesto. Ďalší fakt je ten, že testy na každom dieťati sa robia už teraz, testy predškolskej vyzretosti sa robia vo veku 6 rokov a na základe nich sa potom odporúča rodičom, či dieťa môže nastúpiť do prvého ročníka alebo by malo absolvovať ešte jeden ročník škôlky. Ja osobne som mal jedného prváčika, kde sme jednoznačne odporúčali rodičom, aby ho ešte rok v škôlke nechali, nedali si povedať, mal som prváka, ktorý mi prvé tri mesiace potreboval sa ešte dohrať, on potreboval dobehnúť, nebol pripravený na školu. Tri mesiace behal dokola po koberci a potom v priebehu niekoľkých mesiacov dobehol všetky ostatné deti aj na písmenkách, aj na číslach. Vďaka tomu, že som učil v Montessori škole, túto možnosť mal, lebo si sám určoval to, akým spôsobom si bude rozvrhovať svoju vlastnú prácu.
Stratená generácia, o ktorej ja som hovoril, nebola stratená generácia prierezová celého populačného ročníka, bola to stratená generácia ďalšia v tých osadách. My máme niekoľko stratených generácií. Máme tu deti, ktorých rodičia aj ktorých starí rodičia sú odchovancami špeciálnych škôl, kde sa už ani neráta s normálnym zaradením do výchovného pedagogického procesu. Máme tak chorý systém zaraďovania do špeciálnych škôl, že jednak riaditelia špecializovaných škôl chcú mať čo najviac detí, lebo je tam trikrát, pomaly trikrát taký normatív ako na normálnej škole a jednak, tie akože normálne a dobré školy sa zbavujú rómskych detí len preto, aby sa s nimi nemuseli zaoberať. V prvom ročníku povedia - on nevie, čo je ceruzka, on nevie, čo je guma, on nevie, čo sú prezuvky, on nevie po slovensky, šup s ním do špeciálnej školy. To dieťa nemá žiadny poriadny, žiadny mentálny hendikep. Nie je žiadny dôvod, aby v špeciálnej škole bolo. Jediný dôvod, prečo je vyhodené z prvého ročníka, je, že nie sú kapacity na to, aby on tie dva posledné roky pred školou nejakým spôsobom dobehol. A práve tá štatistika OECD, o ktorej hovorila Lucia, potvrdzuje, že keby sme tam v tom rozmedzí rokov 3. až 6. roku veku investovali do toho základného vzdelania, čo sa týka hrubej a jemnej motoriky, čo sa týka sociálnych návykov, aby to decko vedelo, čo je pastelka, tak je vysoká pravdepodobnosť, že to dieťa príde až k mature. Ja nehovorím o stratenej generácii celoprierezovej, tých, tých 80 % obyvateľstva alebo 85, jediné, čo sa s nimi bude diať, je to, že ten plošný test, ktorý sa doteraz robil na úrovni 6 rokov sa posunie na úroveň 4 rokov. Tak ako teraz každé 6-ročné dieťa ide na test školskej zrelosti, tak takýmto spôsobom sa posunie na tú úroveň 4 rokov, kde sa bude, kde sa bude skúmať v prvom rade dostatočne podnetné prostredie pre jeho rozvoj. Ak ten test vyhodnotí na základe pár základných kritérií, že áno, toto dieťa má podnetné prostredie a v jeho vývoji nedochádza k žiadnym abnormalitám, tak kľudne nech zostane doma. To nebude žiadna výnimka, kvôli ktorej bude treba behať po úradoch. Tam na základe plošného zhodnotenia detí v 4 rokoch sa povie, toto dieťa má štandardné podnetné prostredie a môže kľudne ostať doma. V prípade, že ale nebude to prostredie podnetné dostatočne, v prípade, že to dieťa sa nebude vedieť umyť, že to dieťa sa nebude vedieť obuť, že nebude vedieť, čo je guma, čo je pastelka, a že nebude vedieť priradiť obrázok ku slovu len preto, že to slovo nikdy nepočulo, tak to dieťa pôjde do škôlky. A na základe štatistík, ktoré tu Lucia prezentovala, toto dieťa bude mať oveľa vyššiu šancu neprepadnúť sitom vo veku šiestich rokov a neskončiť v špeciálnej škole. Ak mi niekto ukáže lepší návrh, liberálnejší návrh, kde nebudeme musieť zbytok populácie zaťažovať tým testovaním, tak poviem, áno, existuje lepšie riešenie. Ale ja na základe posledných mesiacov a mesiacov diskusií aj s Luciou, aj s mnohými inými ľuďmi a takisto vnútri v SaS-ke sme to nemali ľahké, vlastným liberálnym kolegom vysvetliť, prečo takýto zákon predkladáme. Ak mi niekto ukáže lepšie riešenie v dnešnej situácii, tak som s ním na lodi. Ak splnomocnenec vlády začne pracovať a niečo predkladať, lebo toto bola téma jeho prvej tlačovky, som s ním na jednej lodi. Ale my nemôžeme čakať do nekonečna. Povinnú predškolskú dochádzku dokonca má pán minister Čaplovič v tej správe, ktorú nám sem preložil, predložil. A povinná predškolská dochádzka sa spomína v každom jednom texte, ktorý sa zaoberá deťmi z menej podnetného prostredia a so sociálne vylúčených skupín obyvateľstva.
Ďalšia vec je špecifickosť, špecifickosť veku 3 až 6 rokov. Je to práve vek, v ktorom sa u detí vyvíjajú základné sociálne návyky, kde sa buduje vzťah k autoritám. Kde počas troch rokov dieťa definuje svoj vzťah k spoločnosti. Ak v tomto období zanedbáme niektoré základné faktory, ktoré by mali vo výchove toho dieťaťa byť, tak v šiestich rokoch sa častokrát tá brána uzavrie a už sa nedostaneme naspäť. Ja keď som začínal pracovať s mladými ľuďmi, tak som začínal na, vo veku 14 až 18 rokov a myslel som si, aké sú tie deti tvárne. Kdeže! To sú dospelí ľudia. Tam už sa nedá robiť takmer nič. Tak som išiel na druhý stupeň základnej školy a tam som zistil, že takisto už sa dá urobiť veľmi málo. A keď som začal učiť 6-ročné deti a mal som prvý stupeň a behali mi tam po tom koberci, tak som zistil, že v šiestich rokoch už mnohé veci sú jednoznačne v charaktere toho dieťaťa zadefinované. A nevravím, že je neskoro, ale tá tvárnosť je tiež nižšia, než som si myslel. Predškolská výchova pre deti z nie štandardného prostredia, ktoré na Slovensku dokázateľne máme, je základný kľúč k celej ich budúcnosti životnej.
A v prípade, že mi dokážete ukázať jedno pravidlo, ktokoľvek z vás, ktoré dokáže natargetovať, zacieliť tú nutnosť predškolskej výchovy pre tieto deti, tak môžme sa rozprávať o alternatívach. Ale planú kritiku, na tú už je, myslím si, neskoro. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Súhlasím, Martin, v podstate so všetkými tromi bodmi, ako som ich zachytil z tej tvojej poznámky k danému návrhu zákona. Súhlasím s tým, že bol výpadok generačný alebo v natalite v 90. rokoch a bola aj celková línia taká, že zatvárajme v podstate škôlky a o deti sa budú starať matky. Nakoniec sme zistili po mnohých rokoch, že to takto nie je celkom. Môj, moja osobná skúsenosť hovorí o tom, že samospráva jedného krajského mesta má problém so 120, 160 deťmi, ktoré sa nedokážu umiestniť do škôlok, pretože boli zavreté a nové sa nezriaďujú. Takže cestou, ktorú, ktorou ste sa napriek vašej, vášmu ideologickému presvedčeniu, ktoré je viac-menej liberálne, vydali, a to je zaviesť pravidlo tam, kde chýba. A to je, že ak niekomu chýbajú návyky, je pre spoločnosť užitočné mu tieto návyky nejakým spôsobom dať. Či už debata bude o..., či to má začať pri štyroch rokoch alebo piatich. Tam si myslím, že sa môžme baviť, ale kritizovať tento zámer, ktorý je, tak ako si spomínal, mám pocit, cez celé politické spektrum vo všetkých relevantných dokumentoch, je dobrým zámerom a ja sa teším, že niekto to sformuloval do legislatívneho návrhu a môžme sa tu zaoberať tým. Ďakujem.

Áno, ja sa zhodnem napríklad v takej veci, ak si pedagóg, si učiteľ, pán poslanec, individuálny prístup ku dieťaťu, to je presne to, čo je. A to nielen ku dieťaťu, ale ku každému človeku, lebo každý človek je jedinečný a neopakovateľný a rovnako aj to dieťa.
A keď nastúpi do prvého ročníka, tak niektoré tie deti sú hravé možno aj celý prvý polrok a niekedy aj celý rok majú problém, kým sa adaptujú a ten proces socializácie, keď prebehne. Ale dobrý pedagóg, dobrý učiteľ zvládne aj to. Kedysi tí učitelia v tých málotriedkach, máme tu aj kolegov z MOST-u - HÍD, ktorí sa zastávajú tých málotriedok, a ten učiteľ je schopný zvládnuť dokonca v jednej triede aj vekovo rozdielne deti a sú v jednotlivých stupňoch toho školského vzdelávania a dobrý pedagóg to zvláda. Mali sme kedysi pani učiteľky, ktoré tento proces jednoducho dokázali zvládať. Liberálnejší zákon, ktorý tuná by sme mohli navrhnúť, to ja si myslím, že netreba nejaký zákon. Ale paradoxom, tým slobodným prostredím je predovšetkým rodina. A rodine treba tuná venovať ten priestor. A rodine vytvárať tu podmienky, aby tu bola dobrá rodina. To je to ideálne, to prostredie, kde v podstate vytvorená rodina na základe manželstva medzi mužom a ženou a je to ako trvalý zväzok. A to je to šťastné prostredie, kde vyrastajú šťastné deti. Nie je to škôlka, ani predškolské zariadenie, ktoré, a štát alebo obec, ktoré by to dokázalo suplovať. Jednoducho rodina má byť tým prioritom, tou prioritou v každom štáte a každá investícia do rodiny sa oplatí, lebo sa nám to vráti cez tie generácie a nebudeme tu rozprávať o stratených generáciách a nemusíme sa báť, že niektorá sa stratí. Lebo žiadna generácia sa nestratí, skrze rodinu sa určite nestratí. To som si istý. Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Viskupičovi za vyjadrenú podporu.
A, Štefan, ja nemám slov. Naozaj. Lebo, lebo ty žiješ v tom prostredí, ty vieš ako tie rodiny vyzerajú. To sú, to, tá, tá rodinná bunka v ktorej sa to dieťa narodí, kde deti oplodňujú deti a rodia deti, nemá základný potenciál tomu decku základné návyky dať, lebo ich tam nikto nemá. V tej rodine sa to dieťa nemá od koho učiť. Ono nemá mať kde vzory. Pretože už tá jeho matka 15-ročná, ktorá ho porodila, nestihla sa tie veci naučiť poriadne. A stratené generácie v osadách nám z jedného roka na druhý pribúdajú práve preto, lebo sa rodia nové a nové deti, kde my sme nestihli vychovať ani ich rodičov. Ani ich starých rodičov. Čo ty tu, prosím ťa, rozprávaš o, o budovaní rodiny, v ktorej základné návyky chýbajú, a nie je v silách spoločnosti nejakým spôsobom do tej rodiny ich dodať. Ja si cením prácu každého jedného človeka, ako je tvoj brat, ktorí sa snažia pracovať priamo v tom prostredí, ktoré nikoho nezavrhnú, ktoré každého človeka berú ako, ako možný poklad, ktorý, ktorý sa z neho dá vykopať. Nech sa páči. Keď ich budú stovky, takýchto ľudí, keď pôjdu do tých rodín, keď tam vytvoria aspoň náznak prostredia, v ktorom to dieťa má šancu na normálny život, môžme prehodnotiť. Ale to sa teraz nedeje. A vidíme jednoznačne, že tie osady potrebujú na úrovni tých 3-ročných-štvorročných detí pomôcť.
A keď to nespravíme takto, ešte raz vyzývam, spravme to inak.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám len pár poznámok k tejto téme a k rozprave k tomu všetkému, čo tu odznelo.
Po prvé by som chcela upriamiť vašu pozornosť na článok z denníka SME z 10. 10., rok 2007. "Materské školy sú potrebné," tvrdí Čaplovič. "Naďalej trvám na tom, aby sa zaviedla na Slovensku povinná predškolská dochádzka pre 5-ročné deti a, samozrejme, s perspektívou aj pre 4-ročné deti. Čaplovič sa v článku pýta prečo by sme povinnú dochádzku do materských škôl nemohli zaviesť aj na Slovensku, keď tak spravili vo Veľkej Británii a v Nemecku." Povinná zaškolenosť detí je veľmi dôležitá a považuje ju za prioritnú. To je odkaz pre pánov a panie poslankyne zo SMER-u.
K tomu ešte doložím koncepciu predškolskej výchovy v roku 2006. Tá mala za cieľ podporiť predškolskú dochádzku. Poviem vám, ako definovala materskú školu, a to je odkaz pre všetkých tých, ktorí majú pocit, že tu predkladám niečo, prečo budú ľudia a rodičia a ich deti trpieť. Materskú školu charakterizovala ako prostredie, kde dieťa získava bohaté skúsenosti, poznatky, jazykový prejav. Je jedinou výchovno-vzdelávacou inštitúciou zámerne stimulujúcou učenie a socializáciu dieťaťa v období pred jej vstupom do základnej školy. Boli navrhnuté v tejto koncepcii v roku 2006 dve alternatívy:
1. Povinné zaškolenie päťročných detí v materskej škole.
2. Dobrovoľná bezplatná predškolská výchova päťročných detí.
Ministerstvo si vypracovalo analýzu v tom čase a jednoznačne odporučilo prvú alternatívu, teda podporu zavedenia povinnej materskej školskej dochádzky.
Pre kolegov z klubu OĽaNO a pre všetkých, ktorí sú fanúšikmi rómskych reformátorov. Ja som teda. Chcem upriamiť vašu pozornosť na slová splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, ktorý povedal, že povinná predškolská výchova je základom rómskej reformy, ktorú tu všetci v tomto pléne očakávame. Očakávame ju už rok. Keď príde takýto návrh z jeho dielne a ten môj nepodporíte len pre to, že som z liberálnej SaS, tak ja budem prvá, ktorá za takýto návrh zákona zahlasuje. Ďalšia vec. Mám pre vás, pre všetkých odkaz od slávnych učiteliek z Dobšinej. Iste si všetci spomínate na ten otvorený list, ktorý adresovali prakticky všetkým politikom, to obletelo celé Slovensko. (Čítanie správy z mobilného telefónu.) Učiteľky z Dobšinej vám odkazujú:
"Nutnosť povinnej predškolskej prípravy pre rizikové deti z neprispôsobivých rodín minimálne tri roky, v škole vidíme aké-také pokroky cca po troch rokoch, kedy je dieťa inštitucionalizované v škôlke. Bolo by dobré zapojiť aj rodičov, podľa nás u nich treba začať ešte skôr. Čo dieťa nedostane do tretieho roku života, to nemá šancu dobehnúť už nikdy. Držíme vám palce."
(Koniec čítania správy z mobilného telefónu.)
Takže to je odkaz. Keď už nepočúvate mňa, počúvajte, prosím vás pekne, kolegovia, aspoň tie učiteľky z Dobšinej, ktoré vám niečo poslali. (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Chcem vám prečítať krátky úryvok z článku, ktorý tiež uverejnil denník SME v týchto dňoch. Možnože viete, možnože nie, spustili nový server, ktorý sa volá Rómovia. sme. sk, je fajn to občas navštíviť. Tam uvidíte, že to čo tu pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Kuffa sa úplne míňa nejakému obrazu z reality, pretože to je naozaj obraz z ideálneho sveta, ktorý ale v tých rómskych osadách, žiaľbohu, nefunguje. Podtitul z toho článku je: "Bez škôlky po slovensky nerozumejú." Je to reportáž z Keceroviec, ktorá má veľmi známu rómsku osadu. Neviem, koľkí z vás tam boli. Len krátky úryvok:
"V prvom ročníku sa hlási iba polovica detí. Učiteľka sa ich totiž spýtala, kto chodil do škôlky. Deti, ktoré ani nehovoria po slovensky začínajú v nultom ročníku. Nie vždy to stačí. Prepadáva až polovica prvákov," polovica prvákov, "čo je najviac na škole."
"Ona nevie čítať," smeje sa štvrták Lukáš svojej spolužiačke na slovenčine. Natália naozaj ledva hláskuje slová. Nie jej vôbec nič rozumieť.
Štvrták? To je, koľko má to dieťa rokov? Desať? Bez toho, aby tie deti chodili do škôlky, nič nedosiahneme. Môžme mať prípravné ročníky, môžme mať nulté ročníky. Nedosiahneme z ich základným vzdelaním absolútne nič.
Posledná vec, na ktorú by som rada upriamila vašu pozornosť. V Spojených štátoch amerických, v Spojených štátoch funguje obrovský program, ktorý pôvodne spustili pre indiánske deti v rezerváciách na základných školách. Išlo o to, aby ich alternatívnym spôsobom vzdelávali, momentálne ten program funguje zhruba 10 rokov a začali to evaluovať. BBC uverejnilo perfektnú reportáž, mám to aj v printovej verzii, pokiaľ by ste mali záujem. Tie centrá sa volajú The Sure Start Centers a názov toho článku je: "Are children really benefiting?" To znamená, že po desiatich rokoch zisťujú, či skutočne to prinieslo to, čo si od toho očakávali. Funguje to len na základných školách a zistili, že sa to míňa účinku. Napchali do toho strašne veľa peňazí. A ten dôvod, prečo sa to míňa účinku na tých základných školách, je ten, že je príliš neskoro. Deti, ktoré začnú chodiť do týchto škôl, jednoducho už nedokážu zmeniť, nedokážu podchytiť tie prvé ročníky, ich doslova učia to, čo u nás na tých školách na zmiešanom území. (Zaznievanie gongu.) Učia ich umývať si ruky a chodiť na záchod a jemnú motoriku a držať pero alebo ceruzku v ruke, ale začínajú príliš neskoro. Strácajú veľa drahocenného času a stojí to strašne veľa peňazí, takže jednoznačne z tejto analýzy, ktorá sa konala po celých Spojených štátoch na všetkých relevantných školách, a robili to univerzitní profesori plus s ľuďmi z aplikačnej praxe, to znamená z tých dotknutých škôl, jednoznačne z toho vyplynulo, že ak sa ten program The Sure Start Centers nebude nadväzovať na predškolskú výchovu, tak to budú vyhodené peniaze a efektivita bude absolútne nulová.
Tým, ktorí ma počúvali v sále, ďakujem za pozornosť. Opäť veľmi dúfam, že tento návrh zákona posuniete aspoň do druhého čítania, kde som otvorená akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani predsedajúca, v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST - HÍD a OĽaNO si dovoľujem navrhnúť doplnenie rokovania prebiehajúcej 19. schôdze Národnej rady o nový bod, návrh uznesenia - kauza Podozrenie nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia. V tomto uznesení Národná rada vyjadrí svoje znepokojenie s kauzou podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami. Skonštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo vojenskom spravodajstve, čo vážnym spôsobom znižuje dôveryhodnosť fungovania vojenského spravodajstva, a požiada ministra obrany, aby predložil správu o vyšetrovaní kauzy Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami s hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS. Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, chcel by som stiahnuť tri návrhy zákonov (potlesk):
- Zákonník práce, ktorý som predložil ako tlač 496, keďže viacerí poslanci k nim, k nemu v rozprave podali podnetné návrhy na vylepšenie a rád by som ho predložil spolu s tými poslancami, ktorí sa tejto téme venujú a venovali aj v minulosti; ďalej
- zákon, tlač č. 497, to je zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pod poradovým číslom 65 a
- pod poradovým č. 67 zákon, novela zákona o priestupkoch, tlač č. 500.

Pani podpredsedníčka, je to tak, kedykoľvek predkladateľ môže stiahnuť pred hlasovaním. Je to tak. Je to tak. Budem namietať, je to tak.