19. schôdza

Ďakujem. Ono hlasovanie, ktoré je podľa rokovacieho poriadku o 17.00 hod., už skončilo. Teraz by to malo byť čo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ja som teda nejaký všeobecný súhlas nezachytil, veď hlasovanie je aj zajtra, tak malo byť o 19.00 hodine, nie? Či o 11.00 hodine? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Lebo viete, no tak vediete to dosť chaoticky, tak preto, no. (Ruch v sále. Smiech v sále.)

Hrozne sa mi ľúbia vaši kolegovia, sakra! Jak, ale jak skákali a pišťali a kvičali, keď ja som viedol schôdzu, a to, čo predvádzate vy, to je úžasné. (Ruch v sále.)

Vážená pani predsedajúca, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec a nebol predložený žiadny procedurálny návrh, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem len stručný a považujem za fér vysvetliť, kvôli čomu tento návrh nemôžem podporiť, a takisto budem odporúčať kolegom ho nepodporiť.
Lojzo, ten úmysel, ktorý ty si dal, je síce pekný, naozaj treba chrániť tých slabších a dôchodcov a hlavne tých, ktorí spadli do tej, do tej špirály nebankových subjektov, ale škoda, že si si neuvedomil, že takáto novela by mala, by mala dopad aj na, aj na iných dlžníkov, a teda aj na iných veriteľov, nie iba na nebankovky. Toto je obrovská škoda, lebo, lebo ako keby si si neuvedomoval, že pohľadávky nevznikajú iné z pôžičky, pohľadávky vznikajú aj z náhrady škody napr., z bezdôvodného obohatenia, pohľadávky vznikajú z poplatkov za služby, z tovarov a ty týmto, čo spravíš, slušnému veriteľovi zabrániš, aby si niekedy v budúcnosti vymohol svoju pohľadávku. (Reakcia navrhovateľa.) Ale to tam nenavrhuješ, ale ty si zober, ty hovoríš o 1,5-násobku životného minima a toto je ten problém. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, neznížiš.

Pardon, ja teda ešte raz, podľa môjho názoru tento zákon alebo takáto novela, ak by bola prijatá, bude mať dopad aj na veriteľov, ktorým pohľadávky nevznikli z pôžičky nebankovej, ale aj na iné pohľadávky. A pre toto ten návrh nemôžem proste podporiť, keby si sa vydal smerom, že chráňme tých dôchodcov ad hoc alebo nejakým osobitným režimom, ako to je pri spotrebiteľoch, to nemám problém, týchto určite by som ti podporil, toto, žiaľ, nemôžem. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som pred vami predniesla návrh zákona, ktorý má ambíciu zaviesť zmenu s ohľadom na problematiku neoprávnených odberov v energetike, v tepelnej energetike, verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zároveň tento zákon smeruje k snahe zefektívniť konanie v rámci mimosúdneho riešenia sporov pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a zároveň zavádza a sprísňuje, sprecízováva aj nové povinnosti pre predávajúcich poskytovateľov v rámci reklamačného konania a pre energetické subjekty zavádza povinnosť vracať vzniknuté preplatky oprávneným osobám. Možno by sme ani tomu neverili, ale naozaj skutočnosťou a bežnou praxou je... (Ruch v sále.) Pani predsedajúca, ak môžem poprosiť o ukľudnenie v sále. Aby som sa mohla lepšie sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Možno by ste neverili, ale nebýva všednou praxou a štandardným pravidlom, že tak ako je spotrebiteľ nútený dodržiavať platobnú disciplínu pri úhradách energií, že rovnakou povinnosťou je v príslušných zákonoch, zákonoch o energetike, tepelnej energetike a vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že rovnakou povinnosťou sú viazané aj energetické subjekty, dokonca aj správcovské spoločnosti. Z niekoľkoročnej praxe a desiatok, z desiatok, stoviek podnetov spotrebiteľov vyplynulo, že mnohé podnety občanov, odberateľov, spotrebiteľov na energetickom trhu nie sú vôbec alebo dostatočne a riadne vecne vybavované a v mnohých prípadoch vybavovatelia týchto reklamácií, ich riešitelia, teda prevádzkovatelia týchto energetických podnikov sa od merita vecí pri vybavovaní týchto reklamácií výrazne odkláňajú.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je okrem posilnenia práv spotrebiteľa preventívne aj pôsobiť na regulované subjekty správcov bytových, bytov a nebytových priestorov, prípadne zasiahne táto novela, pokiaľ bude schválená aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ja sa opäť vrátim k proklamovaným cieľom vo vládnom programe, kedy sa v oblasti energetiky uvádzalo, že snahou tejto vlády bude eliminovať dopady nesprávnej privatizácie. Rovnako so súčasným preberaním 3. energetického balíčka mali byť v novoprijatom zákone prijaté opatrenia, ktoré mali eliminovať dopady či už spomenutej nesprávnej privatizácie, alebo aj novospustenej liberalizácie. Čo nám odzrkadlila prax:
Prijaté opatrenia vyplývajúce ako z nastavených cieľov v oblasti energetiky vládneho programu, tak aj samotnej energetickej koncepcie ukázali, že očakávané ciele sa nenaplnili, ba práve naopak, čo sa týka cien energií, tie sú považované v rámci hodnotenia krajín, ostatných krajín v Európskej únii za najvyššie, Slovensko spomedzi krajín Európskej únie má v prepočte alebo vo vzťahu ku kúpnej sile obyvateľstva jedny z najvyšších cien energií v absolútnych číslach. Čo sa týka cien, dokonca spotrebitelia budú v budúcnosti, či už pri dodávkach plynu, alebo snáď aj tepelnej energie, budú čeliť rastúcim hrozbám pri zvyšovaní cien či už plynu, alebo aj za teplo.
Čo sa týka ďalšieho sledovaného cieľa, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým je zvýšená sloboda výberu rôznorodých dodávateľov, nenaplnil sa ani tento cieľ. Ja sama v našej spotrebiteľskej poradni, v našom centre viem, akým komplikovaným spôsobom môžeme vymaniť a vyslobodiť ľudí z problematicky uzavretých zmlúv. Zo zmlúv, pri ktorých boli použité nekalé marketingové praktiky, čo potvrdzujú aj príslušné kompetentné orgány. Teda s tým slobodným výberom sa zásadné ciele liberalizácie rovnako nenaplnili. Odkaz zákona na vysporiadavanie komplikovaných reklamácii alebo aj sporných situácii pri dodávkach energií na mimosúdne riešenie prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa síce v niekoľkomesačnej praxi, ale predsa samotným úradom nenaplnil. Naďalej spotrebitelia predkladajúci tieto podnety v zmysle nového platného zákona o energetike ostávajú bez akejkoľvek účinnej a efektívnej pomoci.
V navrhovanom zákone som sa špeciálne sústredila práve na potrebu vyvážiť platné ustanovenia predmetných zákonov s negatívnymi dôsledkami pre odberateľov, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade neuhradenia preddavkových platieb alebo nedoplatkov a rovnako som sa zamerala na potrebu zaviesť sankcie aj pre regulované subjekty, správcov bytov a nebytových priestorov, prípadne spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Štandardne a veľmi často sa stáva, že práve prevádzkovatelia a dodávatelia týchto služieb, zneužívajúc svoje silné postavenia a dominantné postavenie na trhu, si neplnia základnú povinnosť uhradiť preplatok odberateľovi, resp. vlastníkovi bytu a nebytových priestorov.
Návrhom zákona sa rovnako, je tu rovnako snaha odstrániť tvrdosť zákona ako reakcia na aktuálnu situáciu a potrebu zmeny druhu zodpovednosti z objektívnej na subjektívnu. Regulované subjekty budú povinné v zmysle tejto novely preukazovať zavinenie odberateľov, že na určenom meradle porušili zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, alebo ak meria odber určený meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Hlavným dôvodom a motívom takto navrhovanej zmeny je súčasná spoločenská situácia a môj, resp. náš spoločný záujem v hnutí Obyčajných ľudí chrániť slabšiu stranu, spotrebiteľa. Verejnosti sú dobre známe mnohé medializované prípady, kedy po poškodení meračov energie na verejne prístupných miestach a častiach domov alebo bytových domov odberateľov im boli vyrubované pokuty rádovo v tisícoch eur bez toho, aby bol zistený samotný páchateľ, ktorý škodu spôsobil. Odberatelia, ktorí poškodeniu meračov nemohli zabrániť, tak boli nútení platiť tieto vyrúbené pokuty bez toho, aby im bola dokázaná vina. Jediným takým argumentom, ku ktorému sa prevádzkovatelia týchto služieb uchýlili bolo snáď to zmäkčenie, že budú môcť takto vygenerované škody a takto vygenerované úhrady zaplatiť v splátkovom, splátkovým spôsobom. Náhradu škody, ktorá dodávateľom energie vznikla, musí častokrát platiť ten, ktorý ju v skutočnosti nespôsobil a ktorému sa jeho zavinenie nevie preukázať.
Predkladaný návrh zákona tak reaguje na požiadavky praxe a zároveň zdôrazňuje jeden zo základných princípov demokracie, a to právneho štátu, ktorým je prezumpcia neviny.
Predkladaný návrh nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona je rovnako v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ja v závere obhajoby a zdôvodnenia predloženia tohto zákona chcem ešte uviesť, že mojím očakávaním aj na základe realizovanej energetickej komisie 13. februára bolo to, že takýto vládny návrh pripraví, takýto návrh pripravíme z iniciatívy členov či už hospodárskeho výboru, alebo na základe tohto rokovania, že jedným výstupom zasadnutia tejto energetickej komisie, ktorá reagovala práve na problémy spojené s neoprávnenými odbermi, že bude príprava zákona. Rokovanie tejto komisie prebehlo niekedy vo februári. Teraz sme na prelome mája, júna, sme v júni, takýto zákon nebol predložený. Som presvedčená, že pre úpravu základných právnych inštitútov, ktorými má byť občan na nielen na energetickom, ale na trhu všeobecne chránený, takýto zákon naozaj nie je dôvod nepodporiť. Chránime spotrebiteľa jednak inštitútom prezumpcie neviny a zavádzame opatrenia, ktoré majú vyvážiť pozície oboch zmluvných zúčastnených strán tak, aby zmluva dohodnutá a jej výkon, výkon jednotlivých zmluvných podmienok nebol realizovaný, uskutočňovaný v neprospech jednej zo zmluvných strán.
Ja ešte k k tomu zákonu chcem uviesť, že naši kolegovia a spolupracovníci v legislatívno-právnom tíme si dali výraznú námahu pri tvorbe tejto novely. Za vecným, aj za formálnou aj vecnou náplňou tohto zákona si stojím a touto formou chcem aj kolegom z legislatívno-právneho tímu poďakovať, pretože viem, že tak ako bol náročný zákon, tak náročná bola, bolo spracovanie spracovanie samotnej novely, ktorá v jednotlivých ustanoveniach, ktoré sme upravovali, ktorú bolo potrebné upraviť. Takže touto formou im chcem poďakovať. A ako som už uviedla, ak vládna strana myslí svoj program vážne, ak program vlády je myslený vážne, ja si neviem predstaviť, že by takýto zákon nebol podporený, pretože práve tento návrh predkladá konkrétne opatrenia, ktorými môžme nielen eliminovať dopady nesprávnej a toľko kritizovanej privatizácie, ale týmto návrhom zákona, touto novelou môžme zmierniť a preventívne zamedziť všetkým nekalým praktikám obchodným praktikám, ktoré tu pod rúškom liberalizácie energetického trhu na trh prichádzajú a v ktorých majú problém sa samotní spotrebitelia aj s pomocou profesných organizácií vymaniť a vyslobodiť.
Tento zákon považujem za apolitický zákon, a preto vás vyzývam k všeobecnej podpore naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 520.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 499 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.