19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som pred vami predniesla návrh zákona, ktorý má ambíciu zaviesť zmenu s ohľadom na problematiku neoprávnených odberov v energetike, v tepelnej energetike, verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zároveň tento zákon smeruje k snahe zefektívniť konanie v rámci mimosúdneho riešenia sporov pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a zároveň zavádza a sprísňuje, sprecízováva aj nové povinnosti pre predávajúcich poskytovateľov v rámci reklamačného konania a pre energetické subjekty zavádza povinnosť vracať vzniknuté preplatky oprávneným osobám. Možno by sme ani tomu neverili, ale naozaj skutočnosťou a bežnou praxou je... (Ruch v sále.) Pani predsedajúca, ak môžem poprosiť o ukľudnenie v sále. Aby som sa mohla lepšie sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Páni poslanci. Nech sa páči, aj ja sa ospravedlňujem. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Možno by ste neverili, ale nebýva všednou praxou a štandardným pravidlom, že tak ako je spotrebiteľ nútený dodržiavať platobnú disciplínu pri úhradách energií, že rovnakou povinnosťou je v príslušných zákonoch, zákonoch o energetike, tepelnej energetike a vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že rovnakou povinnosťou sú viazané aj energetické subjekty, dokonca aj správcovské spoločnosti. Z niekoľkoročnej praxe a desiatok, z desiatok, stoviek podnetov spotrebiteľov vyplynulo, že mnohé podnety občanov, odberateľov, spotrebiteľov na energetickom trhu nie sú vôbec alebo dostatočne a riadne vecne vybavované a v mnohých prípadoch vybavovatelia týchto reklamácií, ich riešitelia, teda prevádzkovatelia týchto energetických podnikov sa od merita vecí pri vybavovaní týchto reklamácií výrazne odkláňajú.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je okrem posilnenia práv spotrebiteľa preventívne aj pôsobiť na regulované subjekty správcov bytových, bytov a nebytových priestorov, prípadne zasiahne táto novela, pokiaľ bude schválená aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ja sa opäť vrátim k proklamovaným cieľom vo vládnom programe, kedy sa v oblasti energetiky uvádzalo, že snahou tejto vlády bude eliminovať dopady nesprávnej privatizácie. Rovnako so súčasným preberaním 3. energetického balíčka mali byť v novoprijatom zákone prijaté opatrenia, ktoré mali eliminovať dopady či už spomenutej nesprávnej privatizácie, alebo aj novospustenej liberalizácie. Čo nám odzrkadlila prax:
Prijaté opatrenia vyplývajúce ako z nastavených cieľov v oblasti energetiky vládneho programu, tak aj samotnej energetickej koncepcie ukázali, že očakávané ciele sa nenaplnili, ba práve naopak, čo sa týka cien energií, tie sú považované v rámci hodnotenia krajín, ostatných krajín v Európskej únii za najvyššie, Slovensko spomedzi krajín Európskej únie má v prepočte alebo vo vzťahu ku kúpnej sile obyvateľstva jedny z najvyšších cien energií v absolútnych číslach. Čo sa týka cien, dokonca spotrebitelia budú v budúcnosti, či už pri dodávkach plynu, alebo snáď aj tepelnej energie, budú čeliť rastúcim hrozbám pri zvyšovaní cien či už plynu, alebo aj za teplo.
Čo sa týka ďalšieho sledovaného cieľa, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým je zvýšená sloboda výberu rôznorodých dodávateľov, nenaplnil sa ani tento cieľ. Ja sama v našej spotrebiteľskej poradni, v našom centre viem, akým komplikovaným spôsobom môžeme vymaniť a vyslobodiť ľudí z problematicky uzavretých zmlúv. Zo zmlúv, pri ktorých boli použité nekalé marketingové praktiky, čo potvrdzujú aj príslušné kompetentné orgány. Teda s tým slobodným výberom sa zásadné ciele liberalizácie rovnako nenaplnili. Odkaz zákona na vysporiadavanie komplikovaných reklamácii alebo aj sporných situácii pri dodávkach energií na mimosúdne riešenie prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa síce v niekoľkomesačnej praxi, ale predsa samotným úradom nenaplnil. Naďalej spotrebitelia predkladajúci tieto podnety v zmysle nového platného zákona o energetike ostávajú bez akejkoľvek účinnej a efektívnej pomoci.
V navrhovanom zákone som sa špeciálne sústredila práve na potrebu vyvážiť platné ustanovenia predmetných zákonov s negatívnymi dôsledkami pre odberateľov, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade neuhradenia preddavkových platieb alebo nedoplatkov a rovnako som sa zamerala na potrebu zaviesť sankcie aj pre regulované subjekty, správcov bytov a nebytových priestorov, prípadne spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Štandardne a veľmi často sa stáva, že práve prevádzkovatelia a dodávatelia týchto služieb, zneužívajúc svoje silné postavenia a dominantné postavenie na trhu, si neplnia základnú povinnosť uhradiť preplatok odberateľovi, resp. vlastníkovi bytu a nebytových priestorov.
Návrhom zákona sa rovnako, je tu rovnako snaha odstrániť tvrdosť zákona ako reakcia na aktuálnu situáciu a potrebu zmeny druhu zodpovednosti z objektívnej na subjektívnu. Regulované subjekty budú povinné v zmysle tejto novely preukazovať zavinenie odberateľov, že na určenom meradle porušili zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, alebo ak meria odber určený meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Hlavným dôvodom a motívom takto navrhovanej zmeny je súčasná spoločenská situácia a môj, resp. náš spoločný záujem v hnutí Obyčajných ľudí chrániť slabšiu stranu, spotrebiteľa. Verejnosti sú dobre známe mnohé medializované prípady, kedy po poškodení meračov energie na verejne prístupných miestach a častiach domov alebo bytových domov odberateľov im boli vyrubované pokuty rádovo v tisícoch eur bez toho, aby bol zistený samotný páchateľ, ktorý škodu spôsobil. Odberatelia, ktorí poškodeniu meračov nemohli zabrániť, tak boli nútení platiť tieto vyrúbené pokuty bez toho, aby im bola dokázaná vina. Jediným takým argumentom, ku ktorému sa prevádzkovatelia týchto služieb uchýlili bolo snáď to zmäkčenie, že budú môcť takto vygenerované škody a takto vygenerované úhrady zaplatiť v splátkovom, splátkovým spôsobom. Náhradu škody, ktorá dodávateľom energie vznikla, musí častokrát platiť ten, ktorý ju v skutočnosti nespôsobil a ktorému sa jeho zavinenie nevie preukázať.
Predkladaný návrh zákona tak reaguje na požiadavky praxe a zároveň zdôrazňuje jeden zo základných princípov demokracie, a to právneho štátu, ktorým je prezumpcia neviny.
Predkladaný návrh nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona je rovnako v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ja v závere obhajoby a zdôvodnenia predloženia tohto zákona chcem ešte uviesť, že mojím očakávaním aj na základe realizovanej energetickej komisie 13. februára bolo to, že takýto vládny návrh pripraví, takýto návrh pripravíme z iniciatívy členov či už hospodárskeho výboru, alebo na základe tohto rokovania, že jedným výstupom zasadnutia tejto energetickej komisie, ktorá reagovala práve na problémy spojené s neoprávnenými odbermi, že bude príprava zákona. Rokovanie tejto komisie prebehlo niekedy vo februári. Teraz sme na prelome mája, júna, sme v júni, takýto zákon nebol predložený. Som presvedčená, že pre úpravu základných právnych inštitútov, ktorými má byť občan na nielen na energetickom, ale na trhu všeobecne chránený, takýto zákon naozaj nie je dôvod nepodporiť. Chránime spotrebiteľa jednak inštitútom prezumpcie neviny a zavádzame opatrenia, ktoré majú vyvážiť pozície oboch zmluvných zúčastnených strán tak, aby zmluva dohodnutá a jej výkon, výkon jednotlivých zmluvných podmienok nebol realizovaný, uskutočňovaný v neprospech jednej zo zmluvných strán.
Ja ešte k k tomu zákonu chcem uviesť, že naši kolegovia a spolupracovníci v legislatívno-právnom tíme si dali výraznú námahu pri tvorbe tejto novely. Za vecným, aj za formálnou aj vecnou náplňou tohto zákona si stojím a touto formou chcem aj kolegom z legislatívno-právneho tímu poďakovať, pretože viem, že tak ako bol náročný zákon, tak náročná bola, bolo spracovanie spracovanie samotnej novely, ktorá v jednotlivých ustanoveniach, ktoré sme upravovali, ktorú bolo potrebné upraviť. Takže touto formou im chcem poďakovať. A ako som už uviedla, ak vládna strana myslí svoj program vážne, ak program vlády je myslený vážne, ja si neviem predstaviť, že by takýto zákon nebol podporený, pretože práve tento návrh predkladá konkrétne opatrenia, ktorými môžme nielen eliminovať dopady nesprávnej a toľko kritizovanej privatizácie, ale týmto návrhom zákona, touto novelou môžme zmierniť a preventívne zamedziť všetkým nekalým praktikám obchodným praktikám, ktoré tu pod rúškom liberalizácie energetického trhu na trh prichádzajú a v ktorých majú problém sa samotní spotrebitelia aj s pomocou profesných organizácií vymaniť a vyslobodiť.
Tento zákon považujem za apolitický zákon, a preto vás vyzývam k všeobecnej podpore naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem.

Poprosím, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 520.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 499 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.

Takže nech sa páči, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Prihlásil sa pán spravodajca pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Vážené kolegyne a kolegovia, poslaneckým návrhom pani kolegyne Mezenskej, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa, bohužiaľ, neštandardne navrhujú zmeny a doplnenia viacerých zákonov, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Zdanlivo táto novela rieši aj podobnú problematiku, sú to preplatky, neoprávnené odbery, mimosúdne riešenia sporov, avšak nie sú navzájom prepojené, resp. novely ostatných článkov nevychádzajú zo zmien, ktoré sú navrhnuté v čl. I. Ako príklad teda ten čl. I chce meniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a napríklad čl. II, ktorý s týmto zákonom nijak nesúvisí, sú navrhované zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Čl. V, napr. sú tam navrhované zmeny zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Otázku možnosti a správnosti navrhovaného legislatívneho riešenia, pani kolegyňa, vám odporúčam prerokovať s odborom legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a určite vám povedia, že to sú nesúvisiace novely.
Teraz pár poznámok z hľadiska vecného.
Najprv k čl. I. To je teda novela zákona č. 251/2012 Z. z., zákona o energetike. V tom článku navrhujete riešiť vratky preplatku do 30 dní a týmto návrhom alebo tento návrh riešia vo vašom návrhu body 1, 3, 4, 13, 14, 20 a 21. Definujete tu preplatkom sumu, o ktorú odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu uhradil dodávateľovi elektriny za dodávku elektriny alebo dodávateľovi plynu za dodávku plynu viac, ako bol povinný. A vy navrhujete zmenu v § 34, čo je paragraf, ktorý rieši práva a povinnosti práva a povinnosti dodávateľa elektriny doplniť ods. 2 písm. r), ktorý stanovuje dodávateľovi, a prečítam to, čo navrhujete:
"Vrátiť odberateľovi elektriny preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom dodávateľ elektriny zistil, že odberateľovi elektriny patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok a za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, v ktorom bola suma preplatku odpísaná z účtu dodávateľa elektriny v prospech odberateľa elektriny alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu odberateľa elektriny."
V podstate s takýmto riešením by nebol problém, avšak tento postup alebo tento problém už bol vyriešený pri transpozícii 3. energetického balíčka s tým, že síce sa to nerieši priamo v zákone, ale rieši sa to v obchodných podmienkach dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu. Tie obchodné podmienky schvaľuje ÚRSO a na základe navrhnutého postupu ministerstvom hospodárstva a ÚRSO je v čl. IV cena a platobné podmienky vzorových obchodných podmienok dodávky elektriny napísané: "Preplatok z vyúčtovacej faktúry uhradí dodávateľ elektriny, resp. plynu odberateľovi elektriny, plynu v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry a lehota splatnosti vyúčtovacej faktúry nepresiahne 14 dní." Štrnásť dní. "Dodávateľ elektriny, plynu vráti preplatok z vyúčtovacej faktúry odberateľovi elektriny, plynu bankovým prevodom na bankový účet odberateľa elektriny, plynu, poštovým peňažným poukazom alebo započítaním voči najbližšie splatným preddavkovým platbám. V prípade neuhradenia preplatku zo splatnej vyúčtovacej faktúry dodávateľom elektriny alebo plynu bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou má tento odberateľ elektriny, plynu právo započítať si vzniknutý preplatok s najbližšie splatnou preddavkovou platbou, ak to oznámi dodávateľovi elektriny, plynu, najmenej však 5 dní pred splatnosťou preddavkovej platby."
Teda táto problematike je už vyriešená.
Ďalej navrhované riešenie preskúšania určeného meradla, to riešite v bodoch 6, 7 a 15 vášho návrhu. Tá platná dikcia je taká, že ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. A vy, pani kolegyňa, teda navrhujete stanoviť zákonom túto možnosť, resp. povinnosť i pro, pre dodávateľa elektriny, teda, keď má pochybnosť, to si môže urobiť i dnes.
S návrhom k bodom 7 a 15 z hľadiska návrhu, teda v úvodzovkách "spresnenia výkonu preskúšania určených meradiel", by nebol problém, keby som nemal podozrenie alebo skôr istotu, že ide o nepriamu novelizáciu zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nakoľko podľa tohto zákona uvedenú činnosť môže vykonávať Slovenský metrologický ústav, určená organizácia Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a autorizovaná osoba. Vaším predloženým návrhom sa zužuje možnosť vykonania tejto metrologickej kontroly podľa zákona o metrológii práve pre autorizovanú osobu. Ďalej novonavrhované povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sieti, týkajúca sa zabezpečenia elektrickej prípojky a odberných elektrických zariadení, resp. opatrení proti neoprávnenej manipulácie, to sú body 5 a 11, v § 40 meranie elektriny, ods. 4 sa slová "má právo" podľa vášho návrhu nahrádzajú slovami "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo, a vy navrhujete, aby toto bola jeho, jeho povinnosť a v § 46 ods. 4 za slovo "oprávnený" nahrádzate to slovom, teda "je oprávnený" - "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, § 46 ods. 4, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účely zabránenia neoprávneného odberu elektriny, vy to meníte na, na povinnosť. Musím toto ctené plénum upozorniť, že predmetné návrhy by mohli viesť k vysokým vyvolaným nákladom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na výšku distribučných poplatkov a tým aj na koncové ceny, teda elektriny, a sama ste povedali, že tá cena je už aj tak dosť vysoká.
Tú najzásadnejšiu zmenu, ktorú navrhujete, sa týka riešenia neoprávnených odberov a hovoríte o zmene tzv. objektívnej zodpovednosti na subjektívnu zodpovednosť. Ten neoprávnený odber v § 46 ods. 1 písm. c) za slovo "bolo" vkladáte slovom "odberateľom elektriny". No a to je asi kľúčová zmena, ktorú navrhujete, lebo potom tá dikcia by bola taká, že neoprávnený odber je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
A ešte by som vás chcel upozorniť na to, podľa mňa, kde ste spravili teda zásadnú chybu, alebo tí, ktorí pripravovali tento návrh, a to je v § 46 ods. 3 prvej vete, za slovo "bolo" vkladáte slovo "týmto odberateľom elektriny v domácnosti". Vecne ide o to, že ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo týmto odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odoberaného množstva elektriny určeného pomocou odberového, odberového diagramu.
V praxi sú tieto návrhy len veľmi ťažko vykonateľné, takmer vôbec nevykonateľné, pretože dokázať porušenie plomby by sa dalo iba v tom prípade, ak by ten dotyčný, ktorý ide kradnúť teda ten plyn alebo tú elektrinu, by bol prichytený, a ten dopad, ktorý hrozí, je riziko motivácie k neoprávneným odberom. Zvýšenie teda netechnických strát alebo, keď chcete, krádeží a riziko prenesenia nákladov na výšku distribučných poplatkov a tým za neoprávnené odbery by museli platiť všetci ostatní odberatelia. No a absolútne nelogické je, aby aj v takýchto prípadoch, kedy sa dokáže neoprávnený odber, bolo zachované riešenie nepostupovať pri prvom neoprávnenom odbere na verejne prístupnom mieste podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva, ale pomocou odberového diagramu. To jest, teda bolo by dokázané, že bolo porušené meradlo niekým konkrétnym, ktorý by sa zistil, ale vy by ste mu vypočítali na základe odberového diagramu, koľko má platiť teda podľa spotreby v predchádzajúcich rokoch. Takto ho teda v podstate chránime a ostatní by zaňho platili, alebo inými slovami každý by mohol jedenkrát ako vyskúšať, že či ho nechytia. A keď ho chytia, nič sa nestane, zaplatí len priemer predchádzajúcich rokov.
No a ešte, z hľadiska vecného k čl. 6 by som chcel reagovať na váš návrh rozšíriť kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na mimosúdne riešenie sporov a vy navrhujete teda, aby táto kompetencia bola rozšírená ešte na oblasť dodávky vody, prevádzky verejnej kanalizácie a dodávky tepla. Je to nad rámec smernice Európskej únie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví robí podľa platnej dikcie, teda sa zúčastňuje týchto mimosúdnych riešení sporov, len čo sa týka elektriny a plynu. Uvedené rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví by nebolo možné realizovať so súčasnými kapacitami ÚRSO, bolo by nutné zvýšiť personálne obsadenie ÚRSO, čo by malo priamy dopad na štátny rozpočet, teda nie tak, ako uvádzate, že nebude to mať vplyv na štátny rozpočet.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som tu uviedol, nemôžem, bohužiaľ, predbežný, predložený návrh novely zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť.

Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spravodajcu, pána poslanca, pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ja, zhrnujúc výklad týchto pripomienok a kritických poznámok, musím ich celkovým zhodnotením povedať, pán kolega, že sú vágne. Sú vágne. A ak, tak možno niektoré z nich by som identifikovala, označila ako za pripomienky, ktoré majú legislatívno-technický rozmer, ktoré sa dajú vlastne naniesť a upraviť aj v druhom čítaní vo väzbe na to, čo tu dlhodobo nebolo v zákone či už o energetike, tepelnej energetike, vlastníctve bytov a nebytových priestorov riešené a s čím majú naši ľudia, naši spotrebitelia zviazané ruky. Dlhodobo sa nemôžu domôcť svojich práv, či už vo forme vyplácania preplatkov, alebo aj naúčtovaných sankcií a niekoľkotisíceurových poplatkov, úhrad za to, za, čo nezavinili.
Jednoducho, aj keď ste hovorili o tom, že mnohé tieto inštitúty alebo mnohé tie opatrenia alebo ustanovenia už sú zakomponované v zákonoch alebo dokonca ste sa odvolávali na obchodné podmienky jednotlivých dodávateľov, ja vám viem tuná z tohto miesta čestne prehlásiť a budú to možno, možno sa vám prihlásia aj ďalší dotknutí spotrebitelia, je problém takéto práva, ak aj sú nadefinované v obchodných podmienkach, vymôcť. My sme prelúskavali všetky zákony, na ktoré vy poukazujete, či zákon o energetike, o tepelnej energetike, o vodovodoch, alebo aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Práve preto sme robili exkurz a prierez všetkými zákonmi, aby sme na tematické riešenie neoprávnených odberov, nevrátených preplatkov, ako aj zefektívnenie reklamačného a mimosúdneho konania dali ucelený jednoznačný koncepčný, koncepčný obal, aby sme jednoducho prierezom do týchto všetkých zákonov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.