19. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v našich pozíciách sa konzistentne snažíme byť pragmatikmi a realistami. To znamená, že neodmietame ani ambicióznejšie návrhy či vízie, ale zdôrazňujeme postupnosť krokov. Daňové preteky pre Európsku úniu ako celok síce nie sú pozitívne, no harmonizácia daní na európskej úrovni je mimoriadne citlivá téma. A aktuálne aj vo svetle konsolidácie verejných financií neexistuje konsenzus k obmedzeniu autonómie členských štátov v daňovej politike. Tejto komparatívnej výhody sa v súčasnej inštitucionálnej konštelácii v Európskej únii nechceme vzdať. V súčasnosti je pre nás prioritou implementovať prijaté opatrenia a sústrediť sa na stabilizáciu eurozóny. Ak chceme myslieť na ďalšie kroky, musíme si najskôr splniť to, čo sme už schválili. V tomto sa zhodujeme aj s našimi partnermi. V diskusiách o perspektíve budúceho usporiadania Európskej únie môžeme byť ambicióznejší, ale nemôžeme prehliadať realitu. Máme na realizáciu presunúť čoraz viac kompetencií na európsku úroveň právny rámec? Máme v súčasnosti politickú a najmä demokratickú vôľu na radikálnejšiu zmenu právneho rámca? Koncepty európskej ekonomickej vlády či dokonca spojených štátov európskych musia byť založené na legitímnej podpore občanov, na vynútiteľnej a priamej zodpovednosti reformovaných inštitúcií a európskych predstaviteľov. Inštitucionálna reforma je dlhodobým procesom a na jej realizáciu potrebujeme široký konsenzus, ktorý by mohol byť výsledkom napr. európskeho konventu. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie je tomu tak.
Ďakujem, pán podpredseda.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dušan Bublavý ministrovi životného prostredia, ale pán poslanec nie je v sále, na otázku sa nebude odpovedať.
Ďalšiu otázku, na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča, položil pán poslanec Jozef Mikloško a otázka znie: „Spoločnosť sa stále viac delí na bohatých a chudobných, médiá silno prispievajú k tejto polarizácii, spomedzi bohatých nie všetci zbohatli talentom a tvrdou prácou, delenie na bohatých a chudobných má veľmi zlé výchovné dopady najmä medzi žiakmi základných a stredných škôl, je to vek puberty a postpuberty, v ktorom tieto rozdiely deti a mládež neúmerne trápia a vyvolávajú konflikty s rodičmi, riešenie vidím v tom, že v školách obmedzíme vyzývavé a nákladné obliekanie, nosenie drahých šperkov, špičkového „make-up“ aj používanie najmä drahých mobilov a tabletov, nedali by sa v školách zaviesť aj rovnošaty pre mladých ľudí v školách?"
Nech sa páči, pán minister.

Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážení kolegovia, členovia vlády, vážený pán poslanec, tu prítomní poslanci a poslankyne a hostia, samozrejme, musím sa predovšetkým poďakovať za zaujímavú otázku.
Chcel by som upozorniť, že podrobnosti o právach a povinnostiach žiakov, ich zákonných zástupcov rieši školský poriadok, ktorý vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy. Školský poriadok rieši aj obliekanie školákov. Niektoré školy si vystačia aj s upozornením v zmysle vyhlášky § 20 (vyhláška ministerstva školstva č. 320/2008 Z. z. o základnej škole), podľa ktorého jednou z povinností žiakov je prísť vhodne, čisto a bez výstredností oblečený a upravený. Iné školy presne vymedzujú hranice, čo je podľa nich vhodné. Samozrejme, vždy je to v kompetencii riaditeľa školy.
Dovoľte mi opísať súčasnú situáciu. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa na základe podnetov verejnosti priebežne a čoraz častejšie zaoberá otázkami možnosti alebo „povinnosti“ nosenia rovnošiat a uniforiem. A máme školy aj na Slovensku, kde je to zavedené a kde dokonca zabezpečila taká firemná škola, ako je Spojená škola v Podbrezovej, táto firma pre tých svojich žiakov či už na gymnáziu alebo odbornej škole, nazvime to, oblečenie, v ktorom chodia do školy. A podobne majú aj osobitné, nechcem to nazvať, uniformy, majú, keď sú vyraďovaní, keď končia po maturitách, vyraďovanie, teda zo školy. A je to veľmi pôsobivé. Ja som sa zúčastnil na takomto podujatí. A v Spojených štátoch amerických je to normálne. U nás je to niekedy ojedinelé, ale ako v Anglicku, ako v Taliansku, tak aj v iných krajinách, dokonca aj v Čechách sa s touto problematikou nielen zaoberajú, ale ju aj riešia.
To, čo niektorí vnímajú ako pozitívum, iní hodnotia ako nevýhodu. Problém rovnošiat sa ukazuje v niektorých rodinách ako problém finančný, z iného pohľadu aj ako problém etický. A chcel by som upozorniť, že som sa bavil napríklad v súvislosti s touto vašou otázkou aj so županom, s predsedom Žilinského samosprávneho kraja. A on by nemal žiadne problémy aj v rámci svojich kompetencií to zariadiť pre svoje stredné školy v rámci regiónu. Ale tam musí byť urobená istým spôsobom, ako som to už povedal, nejaká dohoda, nejaký konsenzus. Na jednej strane môžem povedať, že ak by uniformy, na ktorých by sa v nejakej škole dohodli, pričom škola by našla spôsob ich financovania, neodporovali svojím vzhľadom, cieľom a princípom výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, dokonca ak by mali na svojom znaku aj emblém školy alebo ak by tam bola nejaká identita, tam, prirodzene, podľa školského zákona mohla by to každá škola, ako to školský zákon umožňuje, zaviesť; niektoré súkromné školy na Slovensku by tak tiež mohli zaviesť svoje uniformy a majú to takýmto spôsobom zabezpečené, zastávam ale názor, a, samozrejme, nemusíme byť v zhode, v každom prípade len so súhlasom všetkých zákonných zástupcov. A musí to byť nejaká dohoda. Ale ja som presvedčený, že naozaj to oblečenie často vyvoláva také vnútorné pnutia medzi tými jednotlivými žiakmi, že ten je krajšie oblečený, ten je chudobnejšie oblečený. A dosť to tak vyvoláva niekedy také vnútorné emócie, a to najmä v tomto období, keď tá chudoba viacej a viacej zasahuje do nášho každodenného života, najmä do života niektorých rodín. To je veľmi citlivá záležitosť.
Ale chcel by som tiež podčiarknuť, že nikto však nemá právo nútiť rodiča prispôsobiť sa noseniu uniforiem, pokiaľ táto povinnosť nevyplýva priamo z konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Je to na diskusiu a máme to otvorené aj v súčasnosti, v súvislosti so správou o stave školstva. Myslím si, že tie pilotné, nazvem to, projekty, ktoré si zriadili samy školy podľa zákona, ktorý im to umožňuje, dokazujú, že je to možné, že to tak rodiny, rodičia a, samozrejme, aj žiaci a, samozrejme, aj učitelia pedagógovia berú ako samozrejmé.
V súčasnej dobe pripravuje ministerstvo školstva novely zákona aj po tej verejnej diskusii, ktorá by mala byť predovšetkým, zákona školského a zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá by mala byť predložená v budúcom roku, teda v prvom polroku, najprv do vlády a potom do parlamentu.
Prirodzene, takéto podnety, ktoré ste aj vy, pán poslanec Mikloško, predložili, zbierame. A zbierame a získavame ich aj zo škôl, aj z toho prostredia, kde sa majú právo k tomuto vyjadriť, od profesijných organizácií. Riešením návrhov sa budeme dôkladne zaoberať. Pozajtra som zhodou okolností v Košiciach na stretnutí rodičovských združení. A budem sa možnože aj o tejto otázke baviť s prítomnými zástupcami, aby som si tieto veci v tom duchu toho konsenzuálneho jednania a rokovania nejakým spôsobom vyjasnil.
Vážený poslanec, toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť a dovolím pani podpredsedníčke Národnej rade povedať, že som skončil s odpoveďou v tejto otázke.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút, nech sa páči.

Vážený pán minister, veľmi pekne ďakujem vám za kvalifikovanú odpoveď, dobre pripravenú. Ja volám za obmedzenie, by som povedal, vyzývavých, vypasovaných džínsov, blúzok, minisukní, veľkých výstrihov á la Versace pre puberťáčky, ktoré si ctím a vážim, lebo aj medzi svojimi vnučkami mám nie jednu z nich.
Rovnošaty som napríklad zažil v Taliansku, kde ich naozaj väčšinou majú. A ani to nie je rovnošata, ale nejaký pláštik na ich normálne oblečenie. Čiže vlastne tie drahé šaty sa tým zakryjú a všetci sú v podstate jednotní. Čiže možno taký lacný pláštik urobiť bez toho, že by som niekomu chcel robiť biznis, by možno ani nebolo zlé.
Mali sme dneska pred hodinkou debatu so zástupcami Senátu Českej republiky. A tí mi potvrdili, že naozaj v Čechách viacero škôl to zaviedlo veľmi úspešne a rodičia sa tešia, že nemusia súťažiť s inými a kupovať drahé šaty a iné veci.
Mobily, tablety a rôzne iné IT-čkové záležitosti by, myslím, tiež vôbec nemali byť v triede, lebo vyrušujú a žiaci to aj zneužívajú pri písomkách a tak ďalej. Neviem, ako to zariadiť, ale skutočne je to tam naviac.
Troška nesúhlasím s tým, že by to malo ísť so súhlasom všetkých, lebo vždy sa niekto zašprajcuje, je tu nejaká demokracia. Čiže aspoň väčšina by mala s tým súhlasiť, že to takto bude.
A chcem zdôrazniť, že mladá dievka, ktorá je od prirodzenosti pekná, ale každá mladá dievka je pekná, nemusí mať šperky, drahé šaty a make-up, zdržiavať ráno polhodinu celú rodinu, keď ide do školy. Ale proste aj keď má pláštik, ktorý zakryje toto všetko, tak aj sama osebe je pekná.
Takže ďakujem vám za to a to je skôr komentár a povzbudenie, aby sme toto šírili ďalej, a myslím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem, pán poslanec. Budem sa riadiť vašimi odporúčaniami. Ale naozaj hľadám a budem hľadať na jednotlivých školách, lebo to musí ísť cez jednotlivé školy, nejaký spôsob dohody. A možnože aj tento návrh, ktorý ste povedali s tým pláštikom, je zaujímavý. Ale, znovu opakujem, na Slovensku sú školy, ktoré majú svoje uniformy. A nie je to žiaden problém. Len to treba prezentovať a ukázať, že možnože aj pri tých odborných školách, ale aj na gymnáziách tá uniforma s tým emblémom tej školy, nazveme to malá alma mater, nie tej vysokej, ale tej strednej alebo aj tej základnej, vytvorí taký princíp identity a lásky k tomu učiteľskému stavu, ktorý ich pripravuje, a súčasne k tej škole, ktorú absolvujú, či radi, či menej radi, niekedy neradi, navštevujú. Ale bolo by to dobré. Ja si myslím, že aj o tom treba naozaj diskutovať.
Nechcem to riešiť tak, že všetko zahrám do autu alebo že si to preveríme, monitorujeme a budeme to monitorovať ešte päť rokov a nakoniec nič nezariadime. Ale budeme sa naozaj veľmi vážne zaoberať touto otázkou aj pri príprave tej novely zákona o takzvanom malom školstve, o výchove a vzdelávaní a, samozrejme, aj ďalších zákonov, ktoré sa toho môžu dotknúť. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Otázka znie: „Vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici by mohla vzniknúť výroba elektromobilov, ktorá by zamestnala najmenej 600 ľudí, starosta rokoval o podpore, ale prečo žiadnu pomoc od rezortu nezískal, ako chcete podporiť vznik týchto pracovných miest?“
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenie otázky, ku ktorej by som uviedol nasledovné. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky situáciu s vysokou nezamestnanosťou sleduje. A snaží sa ju riešiť v rámci svojich kompetencií, a to vytváraním priaznivého právneho prostredia pre investorov najmä stanovením jasných a transparentných pravidiel. Môžem vás ubezpečiť, že rezort hospodárstva sa intenzívne zaujíma o každého investora a každé novovytvorené pracovné miesto, o to viac, keď investícia má predpoklad vytvoriť 600 nových pracovných miest. S poľutovaním však musím konštatovať, že ministerstvo hospodárstva neeviduje žiadosť starostu obce Vlkanová alebo firmy, ktorá danú investíciu plánuje zrealizovať v súvislosti s poskytnutím dotácie na vytvorenie priemyselnej zóny zo štátneho rozpočtu, a ani v predchádzajúcom období sa obec Vlkanová nijako o prostriedky zo štrukturálnych fondov neuchádzala.
Vážený pán poslanec, podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, cieľom ktorej je napomáhať rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a vytvárania pracovných miest na trvalo udržateľnom základe, sú upravené v zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tu je nevyhnutné, aby investor predstavil svoj konkrétny investičný zámer, definoval podmienky, za ktorých je pripravený uskutočniť jeho realizáciu v Slovenskej republike. A osobne som pripravený uskutočniť rokovania o podmienkach poskytnutia investičnej pomoci pre konkrétneho investora, avšak za predpokladu, že budú splnené podmienky definované v zákone o investičnej pomoci.
Okrem podpory investorom ministerstvo hospodárstva má v zákone č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky legislatívne upravený aj postup pri poskytovaní dotácií na podporu rozvoja priemyselnej výroby a služieb pre obce alebo vyššie územné celky.
Vážený pán poslanec, na záver by som vás chcel ubezpečiť, že zvyšovanie ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky ako celku, ako aj znižovanie disparít ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov je trvalou prioritou hospodárskej politiky Slovenskej republiky.
A ešte konkrétne k tomuto prípadu. Ja si tých podnikateľov, ktorí tento zámer majú, pamätám. Stretol som sa s nimi na výjazdovom rokovaní vlády, keď bolo v Poltári. Títo páni nám predstavili aj tie budúce elektromobily, ktoré by sa tam mohli vyrábať. Tí to robia nejakou kooperáciou s talianskymi nejakými výrobcami. A povedal som im, keď budú mať dohodnuté pravidlá, samozrejme, to sú asi aj licenčné podmienky a všetky súvisiace náležitosti, tak môžu kľudne o podporu požiadať. A hovorili sme ešte aj o možnom uplatnení aj s ministrami, potom že by sa aj našla možno v rezortoch nejaká forma uplatnenia týchto výrobkov, lebo elektromobily tu chceme podporovať. Okrem iného máme na ministerstve aj zriadenú komisiu pre elektromobilitu. No nebolo by lepším impulzom, keby sme mali aj slovenského výrobcu v elektromobilite? Takže tu sú otvorené dvere. A dovolím si povedať, že môžeme aj iniciovať tohto podnikateľa, ak bude ochotný, aby sme ho naviedli na to, ako má žiadať pomoc. Takže ďakujem pekne, skončil som s odpoveďou.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.