19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, pán podpredseda vlády, milí hostia, teším sa z tejto debaty, ktorá tu prebieha od dnešného rána, pretože potrebujeme takúto širšiu debatu o postavení Slovenska v Únii, ktoré potrebujeme naďalej zlepšovať. Nedávno sme si pripomenuli 9. výročie, odkedy sme vstúpili do tohto spoločenstva a odkedy máme šancu spolurozhodovať o európskych veciach.
Čo sa týka tejto správy, dovoľte mi povedať, že tak ako aj v minulosti považujem za dôležité, že v základných európskych otázkach existuje zhoda, existuje konsenzus rozhodujúcich politických strán na Slovensku.
Takisto ma teší, a chcem oceniť aktivitu pána vicepremiéra, čo sa týka pripravovaného slovenského predsedníctva v Únii v roku 2016, keď všetky parlamentné strany z jeho iniciatívy podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej vyjadrujú záujem o úspešnom priebehu tohto predsedníctva.
Ďalšia aktivita, ktorú považujem za užitočnú a ktorá sa čiastočne v správe spomína, je Národný konvent o Európskej únii. Je takpovediac slovenským know-how, ktoré sme úspešne exportovali do Čiernej Hory či Moldavska a ktorý vygeneruje, som si istý, nové myšlienky, nové názory a pomôže sformulovať takisto politikom pozíciu Slovenska, ktorú potom reprezentujú na príslušných fórach.
Na druhej strane sú veci, ktoré mi v správe chýbajú.
Veľa sa už hovorilo dnes o eurofondoch. Pán poslanec Dzurinda takisto navrhol doplnenie uznesenia o tri body, z ktorých práve ten prvý bod je najdôležitejší podľa môjho názoru, aby sme hovorili na parlamentnej pôde o tom, ako použiť európske zdroje pre úžitok našich občanov, aké sú priority nášho nastavenia týchto zhruba 14 mld. eur, obrovského balíka predstavujúceho zhruba jednoročný štátny rozpočet. Počuli sme, že 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Je kľúčové, keďže táto téma sa dotýka viacerých vlád, aby sme sa k tomu vyjadrovali, a to nielen na pôde výboru pre európske záležitosti, kde pokračuje táto debata, ale aj v pléne Národnej rady.
V správe mi takisto chýba zmienka o Stratégii 2020 a najmä náš slovenský postoj k tomu, ako chceme dosiahnuť ciele zo Stratégie 2020. Európska komisia pripravila sedem tzv. kľúčových iniciatív, podľa môjho názoru veľmi dobré dokumenty, ktoré je potrebné rozpracovať na národnú úroveň. Považujem za dôležité, aby sme sa teraz pripravili na to, ako splniť, ako realizovať, aké nástroje použiť pre to, aby sme dosiahli ciele zo Stratégie 2020 pre Slovensko. Nechceme, aby sa opakoval rok 2010. keď sme v Únii chceli byť najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete, a dnes si už na to pomaly nikto ani nespomenie. Bol to krach tzv. Lisabonskej stratégie. A mali by sme sa poučiť z tohto prípadu minimálne v tom, že pre Stratégiu 2020 je potrebné aj niečo urobiť. A myslím si, že táto správa je takým dôležitým dokumentom, takže by mala obsahovať naše prístupy k splneniu cieľov Stratégie 2020.
Hneď na druhej strane tejto správy sme sa dozvedeli sedem najdôležitejších odporúčaní Európskej rady. A dovoľte mi zvýrazniť z nich najmä jedno, ktoré považujem za kľúčové. Európska komisia už minulý rok nás upozornila na zlý výber daní a odporučila zásadne zlepšiť efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty, najdôležitejšej dane pre štátny rozpočet. Vyhodnotenie tohto odporúčania sme sa zo správy nedozvedeli, ale vieme všetci, že z plnenia štátneho rozpočtu je zrejmé, že daň z pridanej hodnoty zaostáva za očakávaním, nielen za situáciou z minulého roka, ale tiež za situáciou spred dvoch rokov. Čiže táto úloha pretrváva. A z toho výsledku je evidentné, že vláda si nesplnila túto domácu úlohu. Je potrebné prijať zásadné a razantné opatrenia, aby sa trend v tejto dôležitej oblasti zmenil. Obávam sa, že táto téma bude ešte dlhšie dôležitou témou, pretože daň z pridanej hodnoty, mimochodom, sa týka aj spomínanej Stratégie 2020. A v posledných vládnych dokumentoch sa tu objavilo číslo 72 % efektívnosti v roku 2020, čo je, mimochodom, nižšia úroveň ako v roku 2005. To považujem za absolútne neadekvátny cieľ, za rezignáciu vlády v tejto kľúčovej oblasti.
Z rozpravy a príspevkov mnohých rečníkov takisto sme počuli, že vláda ako keby trošku strácala dych v európskych otázkach, ako keby sme boli pasívnejší než v minulom období. Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Za minulej vlády pri tvorbe dokumentu Pakt euro plus Slovensko presadilo dve dôležité veci. Tá prvá zmienka bola o neharmonizácii priamych daní, ktorú podporilo potom aj Nemecko. A pridali sa k nej ďalšie krajiny. Tá druhá zmienka bola o tom, že vek odchodu do dôchodku bude naviazaný na priemerný vek dožitia v príslušnej krajine, že, jednoducho povedané, nebudeme mať penzijné systémy a rovnaký vek odchodu do dôchodku vo všetkých krajinách, pretože to je nezmyselné. Takisto sme boli aktívni v tvorbe európskeho semestra. Boli sme aktívni aj v dlhovej brzde. Keď sa prijímala na európskej úrovni, Slovensko už malo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako jedna z prvých krajín v Únii. Pripomínali sme cez tzv. odôvodnené stanoviská európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, sa v súčasnosti nedeje. Takže na týchto príkladoch vidíme, že aktivita a pozícia Slovenska nie je taká, aká bola v minulosti. A myslím si, že je potrebné o tom hovoriť a je potrebné zvýšiť aktivitu, aby sme aj vyprecizovali slovenskú pozíciu.
Nemyslím si, že by sme mali nechať nepovšimnutú iniciatívu francúzskeho prezidenta Hollanda, ktorý hovoril o spoločnej vláde, spoločných dlhoch a spoločných daniach. Zachytil som v úvodnom slove pána vicepremiéra zmienku o tzv. nepremyslenej federalizácii. A priznám sa, že ma potešila táto zmienka. Ale myslím si, že je potrebné urobiť viac. Myslím si, že je potrebné vyprecizovať naše stanovisko v tom, v čom chceme, aby integrácia pokračovala, a v oblastiach, kde si chceme hájiť našu suverenitu. Osobne okrem oblastí priamych daní za takúto oblasť považujem oblasť sociálnych vecí a oblasť penzijného systému.
Na druhej strane integrácia určite bude pokračovať. A verím, že bude prospešná v oblastiach zahraničnej politiky, migrácie, dodržiavania ľudských práv a určite aj v tvorbe fiškálnej a bankovej únie, ktorá je de facto na začiatku.
Hovorilo sa tu takisto veľa o presadzovaní našich stanovísk. V tomto ohľade takisto sa prihováram za užšiu spoluprácu, a myslím si, že v tomto nie je žiadny ideologický rozpor, za spoluprácu medzi krajinami V-4, našimi najbližšími spojencami, krajinami, s ktorými máme podobnú históriu, s krajinami, s ktorými zdieľame podobné radosti a starosti. Čím užšie budeme spolupracovať s našimi susedmi, tým máme väčšiu šancu presadzovať naše názory a naše stanoviská aj na európskej pôde.
Toľko teda z mojich poznámok.
Dámy a páni, verím, že Slovensko má na to, aby bolo aktívnejšie v európskych otázkach. A je dôležite, aby sa táto aktivita pretavila v prospech zlepšenia životnej úrovne občanov, pretože Európa potrebuje lepšiu konkurencieschopnosť, potrebuje rast. To, v čom doteraz sme dosiahli úspechy, tak to bola predovšetkým oblasť dodržiavania ľudských práv, oblasť mierového spolužitia. Nie náhodou dostala Európska únia Nobelovu cenu za mier, ale na druhej strane. Európa sa stala oblasťou s takmer najmenším rastom na svete. Preto podpora rastu, podpora konkurencieschopnosti bude tou najdôležitejšou úlohou do budúcnosti. Som presvedčený, že sa to dá dosiahnuť len zodpovedným hospodárením, len štrukturálnymi reformami a len a len podporou aktivity.
A čo sa týka administratívneho usporiadania, neverím, že nám pomôže centralizácia za každú cenu, pretože tá nie je zdrojom týchto problémov, v ktorých sa Európska únia nachádza, ale len a len dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa slobodne dohodneme. Ďakujem pekne.

Faktická poznámka, pán poslanec Blaha. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

Pán kolega Štefanec, rád by som ocenil váš prístup, keďže na rozdiel od kolegov Kollára a Mikloša ste neboli osobný a nepoužívali ste invektívy a nespôsobovali ste intelekt a inteligenciu svojich kolegov, to je naozaj detinské. A páni kolegovia sa správajú ako malí chlapci. V tomto prípade oceňujem vašu väčšiu vyspelosť.
Na druhej strane nie celkom už vecne môžem s vami súhlasiť, keď hovoríte o Stratégii Európa 2020, v tom, že vám chýba tá analýza. Ale predsa celá politika tejto vlády je o tom, čo Stratégia Európa 2020 hovorí a si kladie ako základný cieľ. A to je sociálno-trhové hospodárstvo. Zdôraznil aj Van Rompuy, aj Barroso sociálno-trhové hospodárstvo. Sú tam tie ciele, boj proti chudobe napríklad, boj za zelenú ekonomiku, boj za vyššiu vzdelanosť. Čiže to sú všetko ciele, na ktorých sa dneska dá zhodnúť medzi aj sociálnodemokratickými, aj kresťanskodemokratickými stranami v Európe. A mám pocit, že toto je práve náplňou práce tejto vlády.
No a posledná vec. Keď hovoríte o budúcnosti Európy alebo o strategickom myslení v Európe, ja si myslím osobne, že treba zvýšiť práve to zapojenie občanov a rozprávať sa s občanmi a vynechávať už tie elitárske diskusie, lebo mám aj taký pocit, že už ste sa zasekli a nemáte čo nové ponúknuť, dokola je tá daňová harmonizácia, zapájať do toho viacej občanov. A preto aj veľmi silne oceňujem práve projekt Národného konventu o Európskej únii, ktorý, verím, prinesie túto platformu. Oceňujem také projekty, ako je Európska občianska iniciatíva, ktorá dneska beží v rámci Európskej komisie. Treba si uvedomiť, že ľudia chcú, aby mala Európa viac sociálnej tváre, viac sociálneho rozmeru a Európu chcú mať otvorenú diskusii. Čiže nebojme sa Európskej únie, nebojme sa Európy. Dneska nie je riešenie pri globalizácii menej Európy, ale viac demokracie, viac ekonomickej demokracie, viac sociálnej demokracie. Ďakujem.

Pán poslanec, vaša reakcia.

Ďakujem pekne, pán predseda, aj pánovi poslancovi Blahovi za faktickú. A teší ma, že sa trebárs v oblasti Národného konventu o Európskej únii zhodneme. Ja sám som v príspevku ocenil túto pokračujúcu iniciatívu, pretože to nie je nový nápad, nielen na Slovensku, ale aj vo všetkých krajinách, kde sa realizoval, tak tam pomohol. Pomohol širšiemu spoločenskému konsenzu nielen medzi politickými stranami, ale aj medzi akademikmi, medzi zamestnávateľmi, medzi sociálnymi partnermi, aby sme si lepšie veci definovali, porozumeli a navrhli riešenia v európskych oblastiach. To isté platí pre Európsku občiansku spoločnosť, to isté platí pre zapojenie občanov do rozhodovacích procesov, tu nevidím nejaké nezhody, ktoré by sme mali.
V čom ale myslím si, že je iný pohľad, to je pohľad práve na podstatnú oblasť, akou by sa mala Európska únia hýbať dopredu. A to je oblasť ekonomického vývoja, pretože Stratégia 2020 o tom hovorí. Stratégia 2020 definuje ciele zamestnanosti a definuje aj také ciele, o ktorých som hovoril v oblasti výberu daní. V Stratégii 2020 máme zlepšenie nezamestnanosti. Bohužiaľ, na Slovensku v súčasnosti zamestnanosť klesá a nezamestnanosť stúpa. V Stratégii 2020 máme zlepšenie výberu daní, dnes tie dane nám klesajú. Toto je realita, o ktorej treba hovoriť. Je samozrejmé, že toto nemôže byť úloha jedného ministra a v tomto prípade ani úloha len ministra pre zahraničné veci a európske otázky, ale keďže bez toho, aby sme si plnili domáce úlohy, sa ďalej nepohneme, je potrebné aj pri tejto príležitosti upozorniť na skutočnosť, že len podpora hospodárskeho rastu cez slobodnú konkurencieschopnosť a zodpovedné hospodárenie nás môže posunúť dopredu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec sa vzdal svojej možnosti vystúpiť v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne som počúval túto rozpravu a ešte raz chcem povedať, že vítam každú diskusiu a každú debatu na tému slovenskej zahraničnej a európskej politiky, a to osobitne, keď je vedená fundovane so znalosťou veci a bez zloby a zaujatosti. A verím, že raz príde deň, keď sa takej diskusie dočkám aj v tejto ctenej poslaneckej snemovni.
Pokiaľ ide o to, čo v dokumente je a čo v ňom nie je, myslím si, že nikto nie je taký naivný, aby si mohol myslieť, že do jedného dokumentu sa dá zhrnúť všetko to, čo Slovensko za uplynulý kalendárny rok vo vzťahu k Európskej únii urobilo. Ten dokument by mal 2 000 strán a aj tak by ste v ňom našli, keby ste chceli, niečo, čo tam chýba, nehovoriac o tom, že by ste mi potom vyčítali, že vám predkladám takéto obrovské rozsiahle dokumenty.
Chcem povedať aj to, že toto nie je zďaleka jediná možnosť diskusie na tému zahraničnej a európskej politiky. Predkladáme celý rad ďalších materiálov. Čiže nie celkom rozumiem tomu, keď sa pod touto témou snažíme diskutovať o všetkom možnom, čo s touto témou nemá nič spoločné. Bol by som omnoho radšej, keby sme mali viac debát, aby sme na to využívali aj príslušné výbory Národnej rady a prípadne aj iné formáty, ako sú monotematické diskusie k témam, ktoré vás zaujímajú, lebo príde mi to čudné, že poslanci, ktorí za celý rok neprejavia záujem o zahraničnú politiku, tak keď sa predkladá nejaký materiál v pléne, tak sa tu postavia za pult a začnú mudrovať, ale nezúčastnia sa ani rozpravy alebo diskusie na tieto témy vo výboroch, ktorých sú členmi, a už vôbec neprejavia záujem trebárs si vyjasniť nejakú tému, ktorá im nie je jasná.
Dovoľte, aby som stručne zareagoval na tie podnety, ktoré tu zazneli.
V prvom rade, z viacerých úst som počul, že Slovensko nemá pozíciu k tej alebo onej téme. Dovoľte mi veľmi jasne, jednoznačne a zodpovedne povedať, že neexistuje zahraničnopolitická ani európska téma, ku ktorej by Slovensko nemalo jasnú pozíciu. To, že niektorí z vás o tom nevedia, neznamená, že tá pozícia neexistuje. A ešte raz odporučím, že ak niečo neviete, príďte sa opýtať namiesto toho, aby ste sa postavili za tento pult a vykrikovali, že Slovensko nemá pozíciu, veľmi rád vám ja osobne odpoviem alebo moji spolupracovníci vám odpovedia a vyjasníme, aká je naša pozícia k tej alebo onej téme.
Potom tu zaznelo, že Európa sa vyvíja a náš hlas nie je počuť. No však, pre boha živého, naozaj nič nie je ďalej od skutočnosti ako toto, čo tu zaznelo. Náš hlas je počuť, je nás vidieť, sme rešpektovaní, naša pozícia je logická, naša pozícia je konzistentná. Neexistuje ani jedna téma, pri ktorej by Slovensko ako súčasť najužšieho jadra Európskej únie nebolo súčasťou debát a diskusie, no, pochopiteľne, nestojíme o také zviditeľňovanie Slovenska na európskej pôde, akého sme boli svedkami za bývalej vlády Ivety Radičovej, keď Slovensko vyzeralo ako sedemhlavý drak, keď každá hlava rozprávala niečo úplne iné, pričom Európska únia nemala šancu pochopiť, aká je pozícia Slovenska. Rovnako tak nechcem, aby sa ešte raz opakovala situácia, keď Slovensko sa k niečomu v Bruseli dobrovoľne zaviaže a potom to doma nedokáže vo svojom parlamente odhlasovať. Čiže o takéto zviditeľňovanie nestojíme, ale, inak, môžete mi veriť, a viem o čom hovorím, máme pozície a náš hlas je vidieť a je počuť a je rešpektovaný, ako to vidím, viac v zahraničí než tu v tomto parlamente.
Zaznela tu otázka na čerpanie eurofondov a na to, prečo nie je v tomto materiáli pasáž venovaná čerpaniu eurofondov. Odpoveď je, že, po prvé, tento materiál rieši pôsobenie Slovenskej republiky voči politikám Európskej únie, to znamená to, čo robíme v Bruseli. Čerpanie eurofondov je primárne naša vnútorná záležitosť. Inými slovami, je to domáca implementácia toho, čo sme v Bruseli vyrokovali. To znamená, je to predmetom úplne iných mechanizmov. A nemôžem si odpustiť aj poznámku, že nikdy nebolo predmetom tejto správy čerpanie eurofondov, ani keď ju predkladal pán poslanec Dzurinda. Tak nie celkom rozumiem tomu, prečo teraz mu to v tej správe chýba a nechýbalo mu to, keď ju predkladal on sám.
Trošku som bol zdesený, keď tu z úst niektorých poslancov zaznelo, že Slovensko chce byť nejakým mostom medzi Francúzskom a Nemeckom. Pre boha živého, ja mám pocit, že posledný slovenský politik, ktorý chcel vidieť Slovensko ako most bol Vladimír Mečiar v roku 1993. Kto kedy povedal z aktívnych politikov, že my chceme byť mostom, a to navyše mostom medzi Nemeckom a Francúzskom? Prečo sa nedržíme Nemecka? Viete, keby len trošku si tí vystupujúci dali záležať a trošku čítali, čo sa vo svete alebo aj v Európe hovorí, tak by videli, mimochodom, zaznelo to aj tu v Bratislave počas konferencie GLOBSEC z úst Charlesa Granta z prestížnej z prestížneho britského think tanku, že dnes sa v Európe hovorí, že európsku politiku tvrdí skupina štyroch krajín a to je Nemecko, Holandsko, Fínsko a Slovensko. Čiže to je odpoveď na to. Len tu na Slovensku to nevidíme. A tu sa snažíme presvedčiť sami seba, že my sa snažíme nejakým spôsobom premostiť Nemecko a Francúzsko. Nesnažíme sa o to, veď, pre boha živého, na 22 – 25 % nášho exportu smeruje do Nemecka, Nemecko vytvorilo na Slovensku 70 000 pracovných miest, elementárna logika hovorí, že sa orientujeme na Nemecko, nehovoriac o tom, že tá filozofia, tie princípy, ktoré Nemecko vyznáva, sú nám veľmi blízke a vyznávame ich aj my. Čiže žiaden most, nikto z nás nikdy nič také nepovedal.
Pánovi poslancovi Mikloškovi by som odpovedal individuálne, pretože tam zaznel celý rad takých konkrétnych otázok, ktorými nechcem zaťažovať celú snemovňu.
Pán poslanec Kollár ešte hovoril o deficite demokracie a že absentuje vôľa ho minimalizovať. Ja som presvedčený, že Slovensko o tom hovorí viac než iní v Európskej únii o potrebe demokratickej legitimity. Ja o tom hovorím v každom mojom vystúpení doma aj v zahraničí. A nielen hovoríme, ale aj pre to čosi konkrétne robíme. Projekt národného konventu je presne projekt, ktorého cieľom je minimalizovať demokratický deficit, je to projekt, do ktorého pozývame celú spoločnosť, inkluzívny projekt s cieľom hovoriť o Európskej únii, o európskych politikách a počuť názor celej slovenskej spoločnosti.
Potom pán poslanec Kollár hovoril o výnimkách pre tri krajiny EÚ, prečo sa Slovensko nevyjadrilo, že Slovensko postoj k tomu nemá. Slovensko má k tomu jasný postoj. Predniesol ho niekoľkokrát aj predseda vlády tu z tohto miesta. Nie je pre nás prijateľné, aby existovali dva štandardy, jeden pre väčšie krajiny, jeden pre menšie krajiny. Pravidlá treba dodržiavať. A namiesto prijímania nových inštrumentov neustále sa treba sústrediť na to, aby sme rešpektovali tie, ktoré sme už prijali. Prečo sme sa nevyjadrili k tomuto návrhu? Lebo ten návrh bude len dnes popoludní zverejnený ako návrh odporúčaní Európskej komisie a až potom začne rozprava v Európskej rade. Samozrejme, k nemu sa vyjadrím. A chcem ešte povedať aj to, že ten návrh na odklad plnenia kritérií rozpočtového deficitu pre tri krajiny je zároveň sprevádzaný požiadavkami na urýchlenie reforiem v týchto krajinách v iných oblastiach.
Pán poslanec Fronc sa pýtal na podiel Slovákov v štruktúrach Európskej únie. Máme ich zhruba 600, čo je 1,4 % všetkých zamestnancov v štruktúre Európskej únie. Uvediem pre porovnanie, má tam Česká republika 2 %, Slovinsko 1 %. Máme tam 32 ľudí na manažérskych postoch. Celkove takzvané nové členské krajiny sú podreprezentované na manažérskych pozíciách, len 5,3 %, čo je jasne vidieť, že v tejto oblasti treba byť dobrým, lebo ľudí do európskych štruktúr berú na základe preukázania osobných kvalít.
Pán poslanec Štefanec, že nechávame nepovšimnutú myšlienku prezidenta Hollanda. Nenechávame ju nepovšimnutú, samozrejme. Neviem, či ste to zaregistrovali, ako ju okomentoval holandský premiér, nechcem to citovať z tohto miesta. Je to jeden z príspevkov do diskusie. Ja si pamätám, aké pobúrenie som tu spôsobil, keď na iniciatívu ministra Westerwelleho a desiatich ďalších ministrov som povedal, že je to jeden z príspevkov do diskusie, že to nie je žiadna revolúcia v EÚ, aj táto téma. Myslím, že čas dal za pravdu mne, a nie tým, ktorí vykrikovali, že to neberiem vážne. Proste je dobré, že sa o budúcnosti EÚ diskutuje, ale to, že niekto niečo povie, neznamená, že tak to aj bude.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku na záver.
Je mi trochu ľúto, že v celej tejto rozprave bolo viac také ukazovanie prstom, že ja som vyrokoval to a ty si nevyrokoval ono. Ja myslím, že všetko, čo sa nám podarí vyrokovať, je obdivuhodné a chvályhodné, lebo to vyrokujeme pre občanov Slovenskej republiky, pre túto krajinu. V tomto by sme sa nemali pretekať. (Potlesk.)
A druhá vec. Nikto sa nevyjadril k tomu, že pred dvoma dňami na pôde Európskeho parlamentu bol pokus o lynč Slovenskej republiky v priamom prenose. My sme tým žili niekoľko dní a robili sme všetko pre mobilizáciu našich síl, pretože proste maďarskí europoslanci, ale nielen z Maďarska, ale aj tí, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, sa snažili využiť alebo zneužiť tému Benešových dekrétov a tému jazykového zákona na to, aby nás doslova zlynčovali v priamom prenose. Nepodarilo sa im to. Chcem poďakovať trom slovenským poslancom Európskeho parlamentu, pani Neveďalovej, pánovi Zalovi a pánovi Paškovi za to, že si našli čas a boli tam a obhajovali slovenské pozície.
Chcem sa pozastaviť pri pani Edit Bauer a pánovi, akokoľvek je jeho krstné meno, Mészárosovi. (Reakcia z pléna.) No keď bol veľvyslancom Slovenskej republiky, tak mu nevadilo, že sa volá Alojz, a teraz trvá na tom, že sa volá Alajos, a pľuje na tú istú Slovenskú republiku, ktorú pred pár rokmi presvedčene zastupoval v zahraničí. Bola to hanba, čo títo ľudia spôsobovali. Pán Berényi tam chodil s transparentmi. Vykrikoval: „Hanba Európskej únii.“ Museli ho nechať vyviesť. Proste to bola téma ako hrom v Bruseli, téma, ktorá rezonuje v maďarských médiách. Na Slovensku si to nikto ani nevšimol. A nezaznelo to ani v dnešnej rozprave, to je mi ľúto, lebo toto je obhajoba slovenských pozícií. Keď niekto pľuje na Benešove dekréty, tak myslím, že tu neexistuje ľavica a pravica, ale existujú slovenské záujmy. A toto by som tu chcel trošku viacej cítiť v tejto rozprave. (Potlesk.)
No a nakoniec dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu návrhu pána poslanca Dzurindu na zmenu alebo na doplnenie unesenia k materiálu, ktorý predkladám. Inak, ten materiál sa od roku 2004 predkladá v istej podobe. My sme prišli s iniciatívou urobiť z neho jeden viac analytickejší a viac politický materiál a takto to budem od budúceho roka robiť. Čiže pán poslanec Dzurinda mal tri návrhy.
Prvý návrh bol, aby boli dané odporúčania vláde pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov, sa prednostne orientovať na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast, zvyšovanie konkurencieschopnosti. Chcem povedať, že plnenie identifikovaných cieľov je do veľkej miery zámerom našej vlády, pričom táto oblasť je jednou zo šiestich oblastí, ktorú máme zaradenú do programu Partnerskej dohody. To znamená, nevidím zmysel zužovať pozornosť iba na túto jednu oblasť. Naopak, v Partnerskej dohode budú všetky ďalšie oblasti. To znamená, toto odporúčanie nepovažujem za potrebné.
Potom je tu druhé odporúčanie, aby vláda každoročne predkladala Národnej rade informáciu o stave čerpania eurofondov a čistej pozície Slovenska voči EÚ za daný rok. Chcem povedať, že táto informácia je súčasťou štátneho záverečného účtu, ktorý je predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky. Za tento rok bol schválený vo vláde 15. mája a doručený do Národnej rady 20. mája. Čiže toto je komplexný materiál, kde sú odpovede na tieto otázky. A chcem aj povedať, že je nereálne, aby bol súčasťou tohto materiálu už len z časového aspektu, pretože ja som povedal, že my budeme toto hodnotenie pôsobenia v Európskej únii predkladať do konca februára, kým štátny záverečný účet je k dispozícii až v máji. Čiže preto toto odporúčanie nepodporujem.
A nakoniec je tu tretí bod, aby sme na zasadnutí Európskej rady v júni navrhli a aktívne presadzovali, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do roka 2013. Tu mám pocit, že sa pán poslanec Dzurinda snaží vlámať do otvorených dverí. Toto je naša pozícia. Naši diplomati sú takto inštruovaní. Ja som sa viackrát verejne vyjadril v tom duchu, že podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. A takto sa budeme zasadzovať. Ale, naopak, čo mi tu ešte chýba v tom návrhu pána poslanca Dzurindu je, že to musí byť previazané na plnenie podmienok a kritérií, lebo my všetci vieme, že vstup do Európskej únie nie je dar ani charitatívna aktivita, ale že je viazaný na plnenie podmienok. Čiže toto je naša pozícia. Preto z uvedeného dôvodu nevidím naozaj zmysel dávať takýto návrh alebo takéto doplnenie návrhu uznesenia.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister.
Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem veľmi pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Chcem poprosiť členov grémia, aby sme sa zišli tak, ako som to avizoval.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine zákonom, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie. A je to o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. A potom budeme pokračovať návrhom pána poslanca Kondróta. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)