1. schôdza

Hrušovský, Pavol, doterajší predseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vám srdečne poďakovať za dôstojný priebeh skladania poslaneckého sľubu, po ktorom prerušujem rokovanie ustanovujúcej schôdze. Budeme pokračovať v rokovaní o 14.30 hod.
Poprosím teraz, aby ste povstali, pán prezident odchádza z rokovacej sály.

(Odchod prezidenta SR Ivana Gašparoviča v sprievode predsedu NR SR Pavla Hrušovského.)

(Prerušenie rokovania o 11.18 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.21 hodine.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, drahí spoluobčania, vám poslankyniam a poslancom blahoželám k dôvere, ktorú ste dostali od občanov pri zastupovaní ich záujmov v Národnej rade Slovenskej republiky. Vyslovujem presvedčenie, že naplníte svoje poslanie, a to v duchu ústavy a zákonov nášho štátu. Vaše miesta v týchto laviciach je akousi skúškou dôvery občanov vo vašu osobnú zodpovednosť, ale aj skúškou zodpovednosti politických subjektov zastúpených v parlamente. V poslednom období sa výraznejšie než po minulé roky prejavila vôľa občanov. Razantne nastolili požiadavky na smerovanie vecí verejných, ale aj na celkovú kultúru politiky. Oceňujem, že sa občania ujali svojich práv zúčastňovať sa na správe vecí svojho štátu, to nesmieme podceniť.
V centre pozornosti je najmä životná úroveň. Hoci nás zahraničie ešte vníma ako najviac sa rozvíjajúcu krajinu v rámci Európskej únie, my sami najlepšie vieme, aké vážne problémy máme a ako ich máme prekonať. Problémy sociálne, politické, ekonomické, ale aj duchovno-kultúrne. Všetky doliehajú na plecia našich občanov. Nie od večera, nie oddnes, ale postupne už takmer dve desaťročia.
Nie je to len hospodárska kríza, ktorá zhoršila naše životné podmienky. Už v deväťdesiatych rokoch sa rapídne znehodnocoval náš ekonomický potenciál. Strácali sme pracovné miesta v dôsledku konverzie, spretŕhania medzinárodnej strojárskej kooperácie i v dôsledku rozbitia poľnohospodárskej veľkovýroby, ktorá plnila jednu z rozhodujúcich vitálnych funkcií nášho vidieka, ale - dá sa povedať - celého štátu. V tejto súvislosti musím pripomenúť mnohé okresy, ktoré dnes trpia práve z tohto dôvodu vážnym nedostatkom pracovných príležitostí. Napríklad Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok, Poltár, v ktorých každý tretí či štvrtý obyvateľ alebo je nezamestnaný dlhodobo, alebo stratil prácu načas. V januári tohto roka štatistika vykázala v rámci Slovenska vyše 408-tisíc nezamestnaných. Varujúca je najmä vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá spôsobuje frustráciu a beznádejne ohrozuje rodiny. Produkuje nebývalú mieru chudoby, no, hovorí sa mi to ťažko, často i ľudské tragédie. Narastá počet dlhodobo nezamestnaných a v posledných rokoch počet absolventov, ktorí dlhodobo nenachádzajú prácu.
Vážená Národná rada, podľa výsledkov vedeckých prieskumov až 35 % slovenských domácností žije zo dňa na deň, 90 % domácností označuje zamestnanosť na Slovensku za zlú, dokonca až za veľmi zlú. V tejto súvislosti musím pripomenúť čl. 36 našej ústavy, ktorý jasne hovorí, že zamestnanci majú, citujem, "právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú nato, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň".
Stratégia tvorby pracovných miest, žiaľbohu, nám stále chýba a prijímané opatrenia sú zatiaľ častokrát ozaj len čiastkové. Čo je najhoršie, nezamestnanosť berie ľuďom nádej. Jej vysoká miera však sťažuje situáciu aj pri vyjednávaní mzdových podmienok. V tejto pozícii by zástupcovia zamestnancov mali pocítiť väčšiu podporu aj z vašej strany. Ak ju nepocítia, môžu sa posunúť do začarovaného kruhu, na ktorý upozorňujú sociológovia. Totiž, že aj chudoba je dedičná.
Z toho, čo som povedal, vyplýva, že sociálna bieda spočíva v nezamestnanosti, no je aj dôsledkom niekedy veľmi nízkej mzdy. Nárast podielu chudobných sa takto stáva limitom i pre úvahy o zvýšení podielu občanov na financovaní napríklad zdravotníctva, ale aj školstva a iných. Nízke príjmy vnášajú do spoločnosti nedostatočnú výživu, zlyháva zdravie, nízka úroveň vzdelávania, jeho neukončenie, stratu zmysluplného využívania voľného času a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko sa podieľa na rozklade osobnosti. V mnohých prípadoch sa tieto dôsledky prejavujú v podobe kriminality, ba niekedy i ťažkej zločinnosti. Stúpajúca kriminalita, šedá a čierna ekonomika sa stávajú spoločenskou rakovinou; odhad Eurostatu hovorí napríklad o šedej ekonomike v roku 2010 3 mld. eur ročne.
V tejto súvislosti musím pripomenúť úroveň právneho vedomia, morálnej komunikácie a obchádzanie princípu spolupatričnosti. Nízke príjmy ľudí ubíjajú a tí, ktorí strácajú aj spoločné možnosti a posledné možnosti a sa ocitli na okraji spoločnosti, strácajú aj takú, povedal by som, prirodzenú náklonnosť k iným. Stávajú sa odporcami zákonnosti a často berú zákon do vlastných rúk.
Oceňujem, že všetci, tak ako tu sedíte, ste vo volebnej kampani zdôrazňovali nutnosť zásadným spôsobom zvyšovať zamestnanosť. Očakávam, že tieto vaše méty sa nezmenia na vietor predvolebných sľubov, ktorý nám prinesie búrku sociálnych nepokojov. Očakávam od vás aj to, aby ste hľadali spoločné cesty, lebo spoločné problémy si vždy vyžadujú aj spoločné riešenia. Tie by sa mali stať akýmsi novým impulzom k programovému vymedzeniu strednodobých a dlhodobých cieľov štátnej politiky. Som presvedčený, že už je načase, aby sme ju formovali nielen ako ústretovosť voči Európskej únii, ale predovšetkým v záujme občanov tvoriaceho tento štát. Aby sme odlišovali všeobecné záujmy od zvláštnych a jedinečných, globálne od európskych a slovenských. Aby nikto nepochyboval, že občan má byť určujúcim subjektom štátnej moci.
Vážený parlament, popri zamestnanosti sa čoraz hlasnejšie hovorí o zdraví občanov. Aj o tom, že štát musí plniť svoje funkcie na základe spoločenskej zmluvy medzi občanom a štátom. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky „každý má právo na ochranu zdravia“. Právo na ochranu zdravia sa zaručuje každej fyzickej osobe bez výnimky. Týka sa to najmä preventívnej ochrany zdravia i ochrany zdravia v chorobe. Ale v tomto prípade skutočnosť často protirečí ústave.
Nemôžeme sa teda čudovať, ak v tejto súvislosti analytici hovoria, že spoločnosť sa správa tak, akoby kalkulovala s ľuďmi ako s číslami. Ako keby sa ľudia stali len jednou z nákladových položiek, kde treba znížiť, ktoré treba znížiť na minimum.
V hre je človek, a pritom sa správame, akoby boli v hre len financie. Ale aj s nimi sa dá pracovať ako s prostriedkom, ktorý je tu kvôli ľuďom. Známa "červená knižka" slovenského zdravotníctva dokazuje, že približne pol miliardy euro je v zdravotnom systéme vynakladané zbytočne. Že ďalšia pol miliarda euro by sa mohla presmerovať do prevenčných programov bez toho, aby sa reálne dotkla vykonávaných liečebných procesov.
Samozrejme, a to chcem zdôrazniť, kľúčovým predpokladom funkčnosti zdravotníctva, funkčnosti v súlade s ústavou je transparentnosť podmienok, za akých sa v ňom finančné prostriedky použijú. V zdravotníctve nemôžeme pripustiť, aby sa občan stal objektom experimentu na úkor svojho zdravia.
Aké je tu riešenie? No okrem transparentnosti najmä všeobecne záväzné ceny diagnóz, zastavenia plytvania, reálna lieková politika, ale i platby štátu za svojich pacientov aspoň na úrovni 80 %.
Nová vláda musí pokročiť aj vo zvyšovaní potravinovej bezpečnosti, ktorá úzko súvisí so zdravím. Mali by sme sa pasovať so zanedbanou krajinou. Veľké plochy ornej pôdy na Slovensku sa zmenili na trvalé trávne porasty alebo sú ponechané napospas osudu. O podnikanie v poľnohospodárstve, najmä o zakladanie tzv. rodinných fariem, je malý záujem. Treba hľadať príčinu a treba to zmeniť.
Musíme vytvoriť podmienky na investovanie do rozvoja vidieka. O tom tiež hovoríme strašne dávno a dlho. Trvalo udržateľný rozvoj vidieka – ako som to už viackrát zdôraznil – nie je možný bez prosperujúceho poľnohospodárstva, poľnohospodárskeho sektora ako takého a sebavedomého roľníckeho stavu. Mám na mysli reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Musíme sa urýchlene vrátiť k nastaveniu podmienok pre ďalšie prerozdeľovanie a smerovanie financií v rámci Slovenska, osobitne v rozpočte k novej spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2013. Tá by mala byť zameraná na úrodné podstaty, teda na intenzívne poľnohospodárstvo s produkciou zdravých potravín, na ich udržateľné množstvo a kvalitu, ale i k ambíciám prispieť k tvorbe globálnych potravinových zdrojov, po ktorých rastie dopyt.
Pripomínam veľké riziko Európskej únie - tzv. doúčtovanie zamerané len na pomoc subjektom do 20 ha, čo každý určite si uvedomí, že značne poškodí slovenské poľnohospodárstvo.
Vážená Národná rada, keďže som sa nepriamo a priamo dotkol našich aj medzinárodných vzťahov, rád by som podčiarkol, že základom našej zahraničnej politiky by mala byť predovšetkým kontinuita.
Pre Slovensko neexistuje iná rozumnejšia alternatíva rozvoja než budúcnosť v Európskej únii. V Únii s jasnou hospodárskou stratégiou a rešpektovaním demokratického princípu rovnosti štátov. Som presvedčený, že žiadna krajina nemá šancu čeliť zbytočným výzvam doby samostatne, bez súčinnosti s partnermi.
Nastupujúca vláda bude veľmi potrebovať práve takúto podporu. Jedno však bude nutné v zahraničnopolitickej agende zmeniť. Do našich vzťahov so spojencami musíme vrátiť predvídateľnosť, zodpovednosť a dôveru. Ja som presvedčený, že máme z čoho v týchto oblastiach vychádzať.
Aj tu sa môžeme oprieť o ústavu, ktorou sme pred dvadsiatimi rokmi vyriešili základnú otázku civilizačného smerovania Slovenska.
Slovensko aj ďalej stavia svoju bezpečnosť na členstve v Severoatlantickej aliancii, na silných spojeneckých väzbách so Spojenými štátmi a kľúčovými európskymi partnermi. Zároveň - a k tomu nás núti doba - musíme pozorne vyhodnocovať geopolitické pohyby na mape sveta. Menia sa akcenty v politike veľmocí. Očividne rastie úloha veľkých rýchlo rastúcich krajín, kam rozhodne patria Rusko, Čínska ľudová republika a India.
Nepodceňujeme dôležitosť bezpečnostnej politiky štátu. Uvedomujem si, že zaostávame v plnení časti svojich spojeneckých záväzkov. Ak chceme aj naďalej pôsobiť ako dôveryhodný spojenec a aktívny účastník spojeneckých operácií, budeme musieť rezortu obrany preukázať reálnu politickú podporu pri napĺňaní aliančných záväzkov a rozvoji ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Upozorňujem, že nastupujúca vláda bude zodpovedná za komplexný proces prípravy predsedníctva Slovenska v Európskej únii v roku 2016. Ale to nie je úloha len pre vládu, to je úloha pre nás – pre všetkých. Je to ozaj náročná úloha, lebo naša administratívna kapacita je v Únii hodnotená ako tretia najnižšia zo všetkých členských krajín Európskej únie. Bude to obrovská manažérska a edukačná úloha, pri ktorej štát nesmie zlyhať. A teda nikto z nás. Tu vyzývam najmä opozičné parlamentné strany, aby sme sa v európskej a zahraničnopolitickej agende nerozdeľovali, pôjde o ozaj dobré meno Slovenska. Mali by sme si byť vedomí, že kvalitu a úspešnosť zahraničnej politiky určuje stupeň vnútropolitického konsenzu v hlavných zahraničnopolitických prioritách štátu.
Vážená Národná rada, ako zdôrazňujú sociológovia, morálna úroveň spoločnosti sa pozná podľa toho, ako sa stará o svojich najslabších, najviac znevýhodnených členov. Uskutočnenie verejnej politiky s vysokou morálnou úrovňou, teda aj verejnej politiky, pre ktorú je zabezpečovanie dôstojných životných podmienok, bezpečnosti i slobody každého jej člena posvätným princípom. Nemá problémy len s chýbajúcimi zdrojmi, ale aj so spravodlivejším rozdeľovaním tých, s ktorými disponuje.
Veľkou prekážkou solidárnej politiky, politiky zameranej na vytváranie príležitostí, je aj chýbajúca spoločenská podpora. Miesto podpory sme svedkami úpadku hodnoty solidarity a pomoci slabším, a to vo verejnom povedomí. Presvedčenie, že zabezpečenie základných životných potrieb pre každého je veľmi dôležitou podmienkou spravodlivej spoločnosti, najviac slabne medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Teda medzi tými, ktorí majú väčšiu možnosť ovplyvňovať verejný dialóg a verejnú mienku. Výskumy dokladajú aj zoslabovanie všeobecnej spolupatričnosti a súcitu so znevýhodnenými skupinami. Znamená to, že zmena verejnej politiky v prospech väčšej podpory a príležitosti pre skupiny, ktoré sú najviac znevýhodnené, bude vyžadovať nielen materiálne zdroje, ale aj intenzívny a neustály zápas o obnovené či nové porozumenie významov, ako je spolupatričnosť, solidarita a najmä spoločenská zodpovednosť. To znamená komplexná a trvalá penzijná politika, najmä transparentná a nemenná, ale i nová kvalita rozvoja regiónov.
V tejto súvislosti treba dodať aspoň toto. Mimovládne organizácie tvrdia, že prostriedky určené pre Rómov sa k Rómom nedostávajú. Zvláštne je na tom to, že najviac takýchto a podobných projektov podporuje štát prostredníctvom mimovládok. Je tu potom otázka: Kde sú peniaze, kde sú výsledky, kde je vyhodnotenie či audit týchto projektov?
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som sa už vyjadril, nová ekonomická politika štátu, ktorý je štátom všetkých občanov, sa musí v nasledujúcom období sústrediť na efektivitu. Týka sa ale aj našej kultúry, kultúrno-duchovného života, otázok vzdelávania a výchovy. Už roky počúvame zo všetkých strán, aké máme problémy s naším školstvom. Už roky počúvame, ako to tá-ktorá vláda vyrieši. Vždy takto vyzerá, čosi začneme a nedokončíme, resp. niekedy zavŕšime totálnym neúspechom. Roky počúvame, že naši žiaci a študenti nevedia prečítať text s porozumením. Nemôžu ho takto prečítať predovšetkým preto, lebo nečítajú alebo čítajú málo. Som presvedčený, že množstvom experimentov sme z našich škôl vypoklonkovali nielen našu literatúru, ale aj úctu k tradíciám a k samotným pedagógom. Poznám však aj vynikajúcich študentov, stretávam sa s nimi každoročne pri oceňovaní v prezidentskom paláci. Sú to mladí ľudia, ktorí našli záľubu v poznávaní a premýšľaní. Máme aj úspešných vedcov, len o nich nevieme alebo vieme málo. Nie sú to síce celebrity, no sú to osobnosti hodné nasledovania. Máme teda potenciál, ktorý akoby nemal ciele. Stále hľadáme, no nenachádzame, čo potrebuje praktický život. Akoby sme zabudli na staré latinské príslovie: „Non schola, set vitae discimus.“ - Nie pre školu, pre život sa učíme. A ja by som ešte k tomu dodal, že celý život sa musíme učiť.
Projekt celoživotného vzdelávania musí ísť do reality. Profesné dokvalifikovania alebo i proces trvalého celoživotného profesného vzdelávania môže byť nástrojom určitej flexibility pracovnej sily, čo bude jediný nástroj riešenia zamestnanosti, prípravy na povolanie a činnosti vzdelávacej sústavy.
Vážený parlament, moje dnešné vystúpenie nemá byť hodnotením uplynulého skráteného volebného obdobia, to si vyhodnotili sami občania a na základe toho tu dnes vy sedíte. Nemá byť ani analýzou stavu vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života krajiny. Aj keď by si to mnohé z nich zaslúžili, napr. oblasť životného prostredia, cestovného ruchu, pôsobenia samosprávy, súdnictva, no vy sa im budete venovať podrobne vo vašej každodennej práci.
Chcem vám však pripomenúť, že základy právneho štátu, na ktorých stojí celá spoločnosť, sa upevňujú práve v týchto priestoroch. V nasledujúcom volebnom období to bude teda, to budete vy, kto ponesie základné bremeno zodpovednosti za ústavnosť aj zákonnosť. Tak ako za právo a spravodlivosť nesú svoju zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, prokuratúry alebo súdnictva.
Len takú poznámku, že bol by som nerád, aby som po určitom čase na váš účet pripísal to, čo vyslovím na účet predchádzajúcich parlamentov, napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bol od 1. októbra 1990 novelizovaný 65-krát. Ak si uvedomíme, že skutkové podstaty priestupkov zakotvuje ďalších vyše 300 zákonov, potom sa nemôžeme čudovať, ak sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy aj z právnickej obce, že žijeme v právnom bezvedomí.
Úprimne si želám, aby ste vy ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky zvládli svoj legislatívny proces so cťou. Viem, že to nebudete mať ľahké, ale všetci tí, ktorí vás sem poslali, vám veria. Preto by som chcel, aby ste aj moje prípadné výhrady k vami prijatým zákonom prijímali s porozumením. Nedorozumeniam môžeme predchádzať predovšetkým predbežnými vzájomnými diskusiami o sporných otázkach.
Napriek tomu, že nebudem hovoriť o tom, k čomu som sa už v predchádzajúcich dňoch opätovne vyjadroval, nemôžem nepripomenúť, že som na tejto parlamentnej pôde vyslovil niekoľko závažných požiadavok, ale odpovede na ne som sa nikdy nedočkal. Len tak pripomeniem, že som požadoval zákon o knihe, hĺbkovú kontrolu dodržiavania čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, dodržiavanie rovnosti v podpore domácich a zahraničných podnikateľov a mnoho ďalších. No, ako by som hovoril do prázdna. Aj túto vetu som už na tejto pôde niekoľkokrát povedal. Žiadal som o odborné vyhodnotenie dostavby nemocnice Rázsochy, odborné rozhodovanie projektu širokorozchodnej trate, o dostavbu cyklotrónového centra a mnoho ďalších.
Chcem vám povedať, vážená Národná rada, vážená vláda, že preberáte na seba zodpovednosť, ktorá je väčšia než po minulé roky, o toto budete mať ťažšie. O to, o čo sú väčšie očakávania občanov od vás, tí vás povolali k upevňovaniu sociálneho a právneho štátu, národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky.
Som pripravený pokračovať v korektnej spolupráci s Národnou radou, podporiť novú vládu najmä pri presadzovaní zákonných opatrení, ktoré budú mať zásadný význam pre sociálny zmier, trvalú zdravotnú starostlivosť, vzdelanosť, prinavrátia nám vyššiu kultúrnosť i vyššiu kultúru politiky. Určite nie som sám, kto dospel k takému poznaniu alebo názoru, že diferencovaná spoločnosť potrebuje aj diferencované prístupy. To však neznamená rozdielny meter na morálnosť, sociálne a právne istoty.
Pri pohľade Eurostatu na výber daní, korupciu či šedú a čiernu ekonomiku na Slovensku nám musí byť na prvý pohľad jasné, kde sú finančné prostriedky, ktoré nám v zabezpečení vecí verejného záujmu dneska chýbajú. Rozmer korupcie, aj keď som už na začiatku naznačil, v Slovenskej republike je Eurostatom odhadovaný na 4 mld. eur, daňové úniky na 3 mld. eur, rozmer šedej ekonomiky na 3 mld. eur, ak k tomu pripočítame ešte čiernu ekonomiku 2 mld. eur, tak si viete predstaviť, aké je to číslo. Je zrejmé, že ide o obrovské zdroje, ktoré keby sa využili iba sčasti, bolo by možné splnenie rozpočtových kritérií bez dopadu na občanov či podnikateľov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to, čo som vám povedal pred vykročením na spoločnú cestu, som nevyslovil len z čírej povinnosti hlavy štátu. Sú to otázky, ktoré priniesol sám život. Pre mňa bolo cťou v mene štátnickej zodpovednosti vysloviť ich tu a teraz a vyzvať vás k ich riešeniu, k spoločnému riešeniu. Nič z toho, čo som tu dnes povedal, nebolo chytaním tém alebo nastoľovaním najväčších problémov, ale výzvou k ich riešeniu.
Vážená Národná rada, v závere mi dovoľte, aby som poďakoval predchádzajúcemu zloženiu Národnej rady za spoluprácu. Aj keď sme mali na niektoré problémy či dikcie zákonov rozdielne názory, rozhodujúce bolo, že sme svoj vzťah riešili v súlade s platnými kompetenciami, ale aj ústavnou zodpovednosťou.
Som si vedomý, že pred každým z vás, pred novým parlamentom stoja závažné úlohy a rozhodnutia. Očakávam, že ich všetky urobíte v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v záujme občanov, ktorí vám vyslovili určujúcu dôveru. Občan totiž nemá povinnosť predkladať riešenia, má však právo požadovať ich od svojej vlády a parlamentu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 4. apríla 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 149 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 149 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky všetci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 149 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 148 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Miroslava Číža za predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 141 poslancov, proti 3 poslanci, zdržali sa 4 poslanci.
Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zvolený pán Miroslav Číž. (Potlesk.)
Zároveň mi dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré sa konalo 4. apríla 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 149 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 149 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií všetci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 149 hlasovacích odovzdaných lístkov všetky boli platné.
Zo 149 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Miroslava Beblavého za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovalo za 133 poslancov, proti bolo 7 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.
Podľa zákona, pardon, podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený Miroslav Beblavý.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte po prvé, aby som teda požiadal zvolených členov mandátového a imunitného výboru, aby s termínom ihneď sme sa stretli v miestnosti č. 150, teda je to rokovacia miestnosť ústavnoprávneho výboru. A je možné, že by sme to mohli stihnúť do 15 minút, pán predseda.

Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte, aby som teda v rámci tohto bodu programu, vážené kolegyne a kolegovia, samozrejme, uviedol dva materiály po prvé správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o overení platnosti voľby poslancov Národnej rady zvolených vo voľbách 10. marca 2012 a rovnako tak aj informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov.
Vážené kolegyne, kolegovia, Ústredná volebná komisia po parlamentných voľbách konaných dňa 10. marca 2012 doručila Zápisnicu o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá podľa čl. 76 Ústavy Slovenskej republiky overuje platnosť voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložili poslanci mandátovému a imunitnému výboru osvedčenia o svojom zvolení za poslanca vydané Ústrednou volebnou komisiou. Mandátový a imunitný výbor tieto osvedčenia preskúmal a správu o ich preskúmaní a návrh na rozhodnutie o overení platnosti volieb predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.
Rovnako ma mandátový a imunitný výbor na svojej ustanovujúcej schôdzi dnešného dňa ako predsedu výboru poveril, aby som vás oboznámil s výsledkami rokovania výboru a rovnako aj predložil návrh výboru na rozhodnutie o overení platnosti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených do Národnej rady Slovenskej republiky vo voľbách konaných 10. marca 2012.
Mandátový a imunitný výbor sa na svojej ustanovujúcej schôdzi oboznámil so Zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledkoch volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj s prílohami a výbor zároveň preskúmal osvedčenia o zvolení za poslanca a konštatoval, že všetci poslanci boli platne zvolení.
Okrem preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca bolo povinnosťou mandátového výboru aj zistiť, či všetci novozvolení poslanci prítomní na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zložili podľa čl. 75 Ústavy Slovenskej republiky predpísaný sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe vykonaného sľubu na ustanovujúcej schôdzi a preverenia podpisov, ktorými poslanci potvrdili zloženie sľubu, je možné konštatovať, že všetci poslanci prítomní na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zložili ústavou predpísaný sľub poslanca bez výhrad.
Mandátový a imunitný výbor súčasne konštatuje, že sľub poslanca bez výhrad zložili aj náhradníci na neuplatňované mandáty poslancov členov vlády. Náhradníci budú vykonávať mandát poslanca, ktorý trvá počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky, na ktorého neuplatňovaný mandát poslanca nastúpili.
Členovia výboru zároveň konštatujú, že podľa dokladov, ktoré predložili poslanci v súvislosti s ujatím sa funkcie verejného funkcionára ku dňu zloženia sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, že žiaden z nich nevykonáva funkciu nezlučiteľnú podľa čl. 77 Ústavy Slovenskej republiky.
Skutočnosťami, či poslanci nevykonávajú funkciu nezlučiteľnú s postavením verejného funkcionára podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., sa Mandátový výbor Národnej rady Slovenskej republiky osobitne nezaoberal. Týmito skutočnosťami sa bude v súlade s citovaným ústavným zákonom zaoberať podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v rámci svojej pôsobnosti.
Na základe týchto skutočností, ako aj uznesení, ktoré mandátový a imunitný výbor na dnešnej schôdzi v týchto súvislostiach prijal, vám navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenia v tomto znení:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o overení platnosti voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených vo voľbách dňa 10. marca 2012.
Národná rada Slovenskej republiky na základe Správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o overení platnosti voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených vo voľbách 10. marca 2012 a návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 76 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov overuje platnosť voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených do Národnej rady Slovenskej republiky vo voľbách konaných 10. marca 2012.
Pán predseda, to by bolo prvé hlasovanie.
Ďalej mi dovoľte, aby som v rámci môjho vystúpenia ešte podal aj informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných dňa 10. marca 2012 bolo zvolených 150 poslancov, ktorým Ústredná volebná komisia dňa 20. marca 2012 vydala osvedčenia o zvolení za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Takto zvolení poslanci zložili 4. apríla 2012 ústavou predpísaný sľub poslanca, čím začali vykonávať funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Medzi týmito poslancami - ako je známe - sú i členovia vlády Slovenskej republiky vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky 4. apríla 2012 počas prerušenia ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca, ktorý bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, nezaniká, iba sa počas výkonu funkcie neuplatňuje.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov, ktorí získali aspoň 3 % prednostných hlasov, ten kandidát, ktorý dostal najväčší počet hlasov.
Vzhľadom na skutočnosť, že novozvolení poslanci Robert Fico, Robert Kaliňák, Marek Maďarič, Ján Počiatek, Dušan Čaplovič, Peter Kažimír, Ľubomír Jahnátek, Ján Richter, Peter Žiga a Martin Glváč sú členovia vlády, ich mandát poslanca podľa citovaného čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezanikol, iba sa neuplatňuje.
Túto skutočnosť zobral predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský na vedomie a rozhodnutím č. 1 zo 4. apríla 2012 vyhlásil nastúpenie náhradníkov na uvedené neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to podľa poradia uvedeného v Zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných dňa 10. marca 2012 takto:
za stranu SMER – sociálna demokracia
- miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica nastupuje náhradník Viliam Holeva, narodený 25. apríla 1950, bytom Bardejov,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka nastupuje náhradník Ľuboš Blaha, narodený 7. decembra 1979, bytom Bratislava,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Maďariča nastupuje náhradníčka Viera Mazúrová, narodená 28. mája 1961, bytom Oravská Lesná,
- miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Počiatka nastupuje náhradník Milan Halúz, narodený 22. januára 1967, bytom Levice,
- miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča nastupuje náhradník Ján Babič, narodený 27. mája 1955, bytom Rožňava,
- miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra nastupuje náhradník Rastislav Čepák, narodený 5. februára 1976, bytom Košecké Podhradie,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka nastupuje náhradník Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera nastupuje náhradníčka Viera Kučerová, narodená 7. októbra 1956, bytom Holíč, no a
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Žigu nastupuje náhradník Štefan Hreha, narodený 22. augusta 1958, bytom Vranov nad Topľou, a
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča nastupuje náhradník Jozef Ježík, narodený 21. júna 1967, bytom Zvolen.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský rozhodnutím č. 2 zo 4. apríla 2012 požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby preskúmal dodržanie podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podal Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom.
Na zabezpečenie požiadaviek, ktoré vyplývajú z citovaných predpisov a rozhodnutí predsedu Národnej rady, vykonal mandátový a imunitný výbor tieto úkony: Oboznámil sa s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a so Zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 10. marca 2012 vrátane jej príloh. Podľa prílohy č. 1 uvedenej zápisnice nastupujú za poslancov, ktorých mandát sa neuplatňuje, náhradníci za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedení v citovanom rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade prijať toto uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,
1. že podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa neuplatňujú mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými sú členovia vlády Slovenskej republiky, teda Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Mareka Maďariča, Ján Počiatka, Dušana Čaploviča, Petra Kažimíra, Ľubomíra Jahnátka, Jána Richtera, Petra Žigu a Martina Glváča. Ich mandát poslanca podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezaniká, iba sa neuplatňuje;
2. že podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a rovnako aj podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1 zo 4. apríla 2012 vyhlásil nastúpenie náhradníkov na uvedené neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú členovia vlády Slovenskej republiky, 4. aprílom 2012 podľa poradia uvedeného v Zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 10. marca 2012, a to:
za stranu SMER – sociálna demokracia:
- namiesto poslanca Národnej rady Roberta Fica nastupuje náhradník Viliam Holeva,
- miesto poslanca Roberta Kaliňáka nastupuje náhradník Ľuboš Blaha,
- miesto poslanca Mareka Maďariča nastupuje náhradníčka Viera Mazúrová,
- miesto poslanca Jána Počiatka nastupuje náhradník Milan Halúz,
- miesto poslanca Národnej rady Dušana Čaploviča nastupuje náhradník Ján Babič,
- miesto poslanca Petra Kažimíra nastupuje náhradník Rastislav Čepák,
- miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka nastupuje náhradník Peter Fitz,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera náhradníčka pani Viera Kučerová,
- miesto poslanca Petra Žigu nastupuje náhradník Štefan Hreha, a
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča nastupuje náhradník Jozef Ježík.
Veľmi pekne vám ďakujem, pán predseda, za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, milá vláda, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 4. apríla 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 148 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 148 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 148 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných.
Zo 148 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pavla Pašku za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 130 poslancov, proti 11 poslancov... (Potlesk.)
Čiže ešte raz: za 130 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.
Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený pán Pavol Paška. (Potlesk.)
Ďakujem, skončil som. (Pokračovanie potlesku.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán prezident, pán predseda, pán premiér, priatelia z novej vlády, priznám sa, že je to taký zvláštny pocit. Musím sa poďakovať, pretože veril som, že moje pôsobenie za ostatné obdobia v Národnej rade a hlavne vzťahy, ktoré som sa pokúšal budovať bez ohľadu na to, či som pôsobil v opozícii, alebo v koalícii, môžu vytvoriť priaznivé prostredie pre výsledok tajnej voľby.
Ale, ďakujúc z úprimného srdca, musím povedať, že tento výsledok ma veľmi príjemne prekvapil, a chcem sa za to veľmi pekne poďakovať. Aj preto, že som v takej zvláštnej polohe a každý z nás sa ocitáme v živote niekedy v situácii, kedy si musíme povedať ako ďalej. A budem trošku filozofovať. Možno to niekto nie celkom má rád, ale vždy máme takú obrovskú dilemu, či to uchopíme podľa Friedricha Nietzscheho a budeme sa tváriť, že celý ten život je večný návrat toho istého, alebo sa vrátime trošku hlbšie do histórie a poučíme sa antickým filozofom Herakleitom, ktorý hovoril, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.
A pre mňa výsledok, ktorý som dosiahol, je potvrdením, ale najmä povzbudením myšlienok, ktoré vám chcem predostrieť. Nie. Nie je to večný návrat toho istého. Je to možno taký trošku paradox, že to, čo sa udialo, sa deje tak trošku ako keby v historickom míľniku dvadsiatich rokov vývoja Slovenskej republiky. V septembri si pripomenieme Ústavu Slovenskej republiky. Na budúci rok dvadsať rokov vzniku samostatného štátu Slovákov a ako keby to bolo symbolické.
Na jednej strane obavy z toho, či to, čo sa stalo - a je to úplne oprávnené a legitímne -, či tá vysoká dôvera ľudí, ktorú získala politická reprezentácia, nie je až tak trošku na škodu. Na druhej strane ideálna možnosť natiahnuť takto, ako to robím teraz ja k vám, ruku a povedať, nevstupujeme do tej istej rieky. Máme ideálnu šancu vysporiadať sa s naším historickým revanšizmom. Bolo to jasné. November ´89 ako keby nastavil tvrdú líniu neustáleho zápasu proti niekomu a proti niečomu. Dvadsať rokov - a ospravedlňujem sa za tento výraz - ako keby Slovenská republika bola lastovičím hniezdom, ktorá sa lepila, lepila z rôznych dôvodov. Z legitímnych politických záujmov, koaličných záujmov, štátna správa, verejná správa, ústredné orgány.
Dnes máme ideálnu šancu ohliadnuť sa za sebou a tak trošku poupratovať. A to upratovanie, tak ako to naznačuje aj pán premiér, má ideálnu šancu sa udiať v oveľa priaznivejšej podobe a v priaznivejšom prostredí, ako sme to robili doposiaľ.
Ešte raz použijem výraz, ktorý možno historicky má trošku inú analógiu. Zbavme sa na Slovensku konečne toho revanšizmu.
Viete, býva dobrým zvykom, že novozvolený predseda Národnej rady prednáša prejav. Býva dobrým zvykom sa poďakovať a chcem aj na tomto mieste sa poďakovať, Paľko, tebe, pán predseda Pavol Hrušovský, za vedenie Národnej rady v tom veľmi turbulentnom a nie politicky veľmi priaznivom období. Ale chcem sa ti hlavne poďakovať za to, že si vrátil od toho októbra Národnej rade do rokovania štandard, pokoj a že si vytvoril ako druhý najvyšší ústavný činiteľ priaznivé podmienky pre slobodný a demokratický priebeh volieb. Ďakujem ti veľmi pekne. (Potlesk.)
Viete (pokračovanie potlesku), my Slováci, my Slováci máme taký zvláštny vzťah k zvykom, obyčajom, tradíciám, symbolom, hodnotám. Niekedy vás stretne priateľ, pozve vás na pivo a potom o rok vás zase stretne znovu a povie: "Čo sa stalo? Mali sme zvyk sa stretávať a ísť na pivo." A na druhej strane ako keby sme sa hanbili za svoj národ, ako keby sme sa hanbili za svoje symboly, ako keby sme sa hanbili za svoje hodnoty. A nebudem už ani hovoriť, že - a aj preto sa vrátim k tej neuveriteľnej šanci poupratovať a zmodernizovať Slovensko, aby už konečne to, čo nás identifikuje, prestalo byť predmetom ideologického sváru.
Komu to čo vadí, či bol Svätopluk, alebo nebol kráľom? Komu to čo vadí, či Bratislavský hrad je symbolom Slovenska? Je to národná kultúrna pamiatka číslo jedna. Komuže to už vadí, či Hurban organizoval na Myjave Národnú radu tak, ako ju organizoval?
Veď, preboha, veľké európske národy, ktoré prešli veľkými peripetiami, dnes zo svojich dejín potlačili všetko to, čo ich rozdeľovalo, a dnes ich symboly sú tým, čo ich identifikuje vo veľkej Európe. Prečo nemôžme aj my Slováci byť hrdí na naše dejiny a naše symboly? Dokonca štátny symbol vlajky sa stane v Národnej rade predmetom akéhosi marketingu.
Dúfam, vážené kolegyne a vážení kolegovia, že nastala historická šanca, že sa budeme vedieť vysporiadať nielen so svojou minulosťou, ale hlavne so svojou budúcnosťou.
Viete, stav spoločnosti je taký, aký je. Ale pravdou je, že nám tam búcha - a teraz to nejdem počítať, nebol som vonku, neviem - niekoľko desiatok ľudí a dáva najavo svoj názor. Môžme donekonečna špekulovať o tom, či je to úprimné, alebo je to organizované, ale pravdou je, že je to tak a že na to majú občania právo. A bude len a len na nás a na našej práci tu, v tejto Národnej rade, či tie bubny stíchnu a môžme zasklievať balkóny, môžme sa uzatvoriť, môžme sa brániť akokoľvek tomu, aby legitímny občiansky protest sa nedostal pod našu kožu, ale nezabránime tomu, aby sme nenadobudli dôveryhodnosť, ak aj týchto, nech už je to akokoľvek pár ľudí a možno by sme našli tisíc štandardných demokratických mechanizmov na zdôvodnenie toho, prečo tá absolútna väčšina má iný názor, aby sme ich nepočúvali, aby jednoducho pochopili, že Národná rada je inštitúcia, ktorá je pre ľudí na Slovensku. Je to len a len na nás.
Viete, zvyky sú rôzne. Môžme robiť čokoľvek. Bolo dobrým zvykom, že sa viedli v tejto Národnej rade veľmi profesionálne, vysoké odborné debaty. Nuž ale potom sa stalo zvykom aj to, že sa do toho vniesla vyššia miera expresivity, množstvo iných prostriedkov komunikácie, a je len a len na nás, či budeme schopní sa vrátiť k tomu, čomu sa hovorí štandard, alebo nie.
Viete, žijeme 21. storočie. Keď niekedy pred možno dvesto rokmi stavali v Selfbridges, možno viete, to je na Oxford Street najstarší obchodný dom, veľká, krásna klasicistická budova, nikto ani nepomyslel na to, že príde IT vek a že kamenné obchody sa ocitnú v kríze, pretože internetový obchod bude jednoducho tým, ktorý bude alternovať a bude zapĺňať obchodný priestor. Napriek tomu tam stojí a napriek tomu tam ľudia radi chodia. Radi si kúpia na internete.
Je to tak aj v politike. Nie je tomu tak dávno, kedy nové komunikačné spôsoby a elektronický spôsob komunikácie aj do politiky vniesol čosi, čo sa zdalo veľmi moderné. Najmä generačne. Som presvedčený ale o tom, že, áno, potrebujeme byť moderní, potrebujeme nájsť prístup ku všetkým generáciám, ale som zároveň presvedčený, že tento kamenný dom tu musí zostať. Preto, lebo má... (Potlesk.)
Preto, lebo má tradíciu, ale hlavne preto, že aj dnes tu sedíte ľudia, ktorí prevzali to najlepšie z demokratických tradícií všetkých našich partnerov, či už v Európe, alebo v demokratickom svete.
Áno, hľadajme nové formy. Možno budú trošku expresívnejšie, ten marketing patrí k prejavu a bez toho sa asi politika robiť nedá. Nebúrajme základy. Nikam to nevedie. Nech aj táto stavba, bez ohľadu na to, ako je kontroverzná historicky, je pre Slovákov symbolom demokracie a plurality. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
Bezpochyby sa nevyhneme veľmi háklivým témam. Tá podaná ruka, o ktorej som hovoril, vychádza nielen z názorov a dohôd po rozhovoroch za okrúhlym stolom, ale najmä z presvedčenia, že to, čo nazvem - a necítim sa byť nemoderný - tradicionalizmom v parlamentných systémoch, jednoducho je nevyhnutné a musíme sa vrátiť k ústave. Zhodli sme sa na tom, že musíme minimálne riešiť trestnoprávnu imunitu zrušením.
Zhodli sme sa na tom a nakoniec aj dnešný deň ukázal, že niektoré zmeny Ústavy Slovenskej republiky, ktoré si vyžiadal konkrétny reálny život, asi pravdepodobne bude dobré na základe reálnej skúsenosti a praxe upraviť tak, aby nedochádzalo k zbytočným dezinterpretáciám a výkladom.
Chcem - a nie je toto nietzscheovské, ten večný návrat toho istého -, tak ako v roku 2006, prizvať aj ctené kolegyne a kolegov z opozície nie do komisie, nazvime to akokoľvek, nazvime to akokoľvek, poďme si spolu sadnúť a poďme sa baviť o tých nevyhnutných zmenách, ktoré je treba v ústave, určite minimálne z dôvodov, o ktorých som hovoril, urobiť. Poďme sa o tom baviť, ale bolo by dobré, keby sme našli naprieč politickým spektrom dohodu, najmä z pohľadu 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky.
A dovoľte vyjadriť takú nádej na štyri také základné hodnoty, ktoré by som rád ako prvý medzi rovnými presadzoval vo vedení Národnej rady.
Určite to je solidarita. A teraz nechcem hovoriť o tom sociálnom obsahu tohto pojmu a v jeho európskej dimenzii, akokoľvek dúfam, že väčšinovo sa zhodneme, že naša európska budúcnosť jednoducho bez našej aktívnej účasti nie je možná. Ale hovorme opäť znútra, tak ako sa hovorí, z kuchyne. Je to solidarita a vzájomné porozumenie medzi nami. Možno som naivný, ale história ponúka niekoľko modelov toho, čomu sa hovorí kooperatívnosť. Je to jedno, či je to americký new deel alebo či je to nemecký model povojnový medzi kresťanskými demokratmi a sociálnymi demokratmi, ktorý založil prosperitu Nemecka a založil to, čomu sa hovorí európsky sociálny model. Alebo je to švédsky model, kde 20., 30. roky z najchudobnejších krajín urobili najprosperujúcejšie krajiny práve kvôli tomu, že bola politická scéna schopná zhodnúť sa na tom, čo je z hľadiska budúcnosti pre štát dôležité. Ale dôležité bude, či nájdeme a budeme solidárni sami medzi sebou.
A s tým veľmi úzko súvisí druhá hodnota, ktorou je rovnováha, pretože - dúfam, sa zhodneme na tom - bez tejto hodnoty pravdepodobne žiadna solidarita nemôže fungovať. Musíme hľadať riešenia, aby záujmy každého, kto tvorí významnú súčasť spoločnosti, boli naplnené tak, aby model trhového sociálneho hospodárstva bol uplatniteľný, aby v globálnych podmienkach konkurencie Slovensko bolo tým hráčom, ktoré môže ponúknuť ľuďom na Slovensku svoju budúcnosť.
No a potom hodnota, o ktorej ja rád hovorím a ktorá je dnes obzvlášť veľmi dôležitá, a to je dobrá nálada. Možno sa to zdá niekomu ako niečo prázdne, ale pravdou je, že ľuďom na Slovensku treba vrátiť dobrú náladu. A tá nálada bude taká, aká bude nálada v tejto Národnej rade. Bude to na nás všetkých. Častokrát sa nás pýtajú, aká je dôveryhodnosť a čo s tým chcete urobiť? Tá bude len taká, ako sa budeme správať my všetci a aký spôsob vzájomnej komunikácie, ale hlavne rešpektu si medzi sebou vybudujeme.
No a tá posledná hodnota je nádej. Chcem vysloviť nádej, že Slovensko bude krajinou, kde sa ľuďom oplatí žiť, a že Slovensko bude moderným štátom, ktorý bude schopný svojim občanom zabezpečiť všetky služby tak, ako od neho očakávajú.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za dôveru. (Potlesk.)

Hrušovský, Pavol, doterajší predseda NR SR
Pán predseda, ďakujem vám za úvodný príhovor pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som vám symbolicky odovzdal teraz miesto, ktoré vám patrí ako novozvolenému predsedovi Národnej rady, zaujali ste svoje miesto predsedu a pokračovali v riadení rokovania ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja nechcem v žiadnom prípade narúšať túto slávnostnú atmosféru, tá, ktorá odovzdaním funkcií vzniká, ale keď pán nový predseda vystúpil s takým mnohovrstevným prejavom, nedá mi, aby som na to veľmi krátko nezareagoval.
Vaše vystúpenia sú vždy veľmi zaujímavé a naozaj mnohovrstevnaté. Položil ste viaceré otázky aj nad národnou hrdosťou, tak ja vám môžem za seba a za náš klub jednoznačne povedať, že my sme nikdy nemali problém s národnou hrdosťou a ani mať problém nebudeme, dúfam, že nikto. Ale zároveň chcem povedať, že budeme veľmi citliví na vytváranie zástupných tém, ktoré by mali prekrývať skutočne vážne témy, ktoré trápia občanov Slovenska. Tí budú mať obavy dnes o to, či budú mať prácu, ako sa bude vyvíjať ekonomika, či bude dostatok prostriedkov na to, aby sa deficit udržal pod kontrolou.
Zástavy slovenské pokojne vejú, Svätopluk je na svojom mieste, aj zostane. To nie je to hlavné, čo Slovensko trápi. My ako opozícia budeme dávať veľký pozor na to, ako budete plniť tie podstatné sľuby, pretože teraz to máte v rukách vy. Máte 83 poslancov, máte to v rukách. Slovensko vám dalo dôveru a my budeme každým dňom dávať veľmi dôsledný pozor, či sľuby, ktoré ste dali ľuďom, budete naozaj aj napĺňať.

Ďakujem veľmi pekne za moje prvé slovo v tejto sále. Pán predseda, ďakujem za prejav, naozaj bol sviežim občerstvením alebo sviežim po tom, po prvom prejave, ktorý bol čítaný. Ja naozaj obdivujem ľudí, ktorí hovoria z hlavy, to znamená, že tomu aj veria. Naozaj som mal niekoľkokrát chuť vám zatlieskať. Aj som zatlieskal, dokonca som sa aj postavil.
Mrzí ma to, trošku sa ma to dotklo, ale odpúšťam vám, tie vlajky neboli marketingový nástroj. Čestné slovo, sľubujem. Cítil som to vnútorne tak, že tu už dávno mali byť. To jediné ma vyrušilo. Ostatné plus-mínus môže byť.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 4. apríla 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky 147 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné.
Zo 144 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jána Figeľa hlasovalo za 114 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov,
- za Eriku Jurinovú hlasovalo za 106 poslancov (potlesk), proti 15 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov,
- za Janu Laššákovú hlasovalo za 135 poslancov, proti 4 poslanci, zdržali sa 5 poslanci (potlesk),
- za Renátu Zmajkovičovú hlasovalo za 121 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov (potlesk).
Gratulujem.
Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky zvolení Ján Figeľ, Erika Jurinovú, Jana Laššáková a Renáta Zmajkovičová.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)