20. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je celkom legitímna a pochopiteľná a oprávnená vaša snaha klásť otázky ohľadom toho bodu, ktorý dnes prerokúvame. Ale čo je celkom nepochopiteľné pre mňa, je bod B. v návrhu uznesenia, pod ktorým ste podpísaný. Totižto Národná rada Slovenskej republiky podľa vášho návrhu konštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo Vojenskom spravodajstve. Predpokladám, že tou prvou kauzou ste mysleli kauzu Galkove veľké uši, ako sa udomácnila v prostredí slovenskej politiky.
Potom sa vás ale, pán poslanec, pýtam, prečo ste podpísaný pod jedným návrhom s človekom, ktorý je hlavným hrdinom tej prvej kauzy, ktorá je dodnes nevyšetrená, nevysvetlená a ktorá podľa môjho názoru oveľa vážnejšie zasiahla Vojenské spravodajstvo, a je to oveľa väčší škandál ako tento, o ktorom dnes hovoríme. Škandál, kvôli ktorému v susedných krajinách padajú vlády.
Prečo, pán poslanec, ste sa podpísali na jeden list s človekom, ktorý vám dnes robí kvázihovorcu, ale s ktorým je spätý obrovský megaškandál. Buď ste to, pán poslanec, urobili úmyselne, potom celá vaša debata dnes je úplne zbytočná a zatvorme to a nemá to význam, alebo ste to neurobili úmyselne, tak sa teraz pýtajte, pán poslanec. Pýtajte sa pána poslanca Galka, nech vysvetlí najskôr svoju veľkú kauzu vo Vojenskom obrannom spravodajstve, potom sa môžeme s čistým štítom baviť aj o tejto druhej kauze.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo, tie domnienky, o ktorých ste hovorili, to sú vaše domnienky a tie domnienky a tie sa ako komentujú dosť ťažko.
Ale zaujímala ma jedna taká trošku komická stať vo vašom príhovore, prepáčte, keď ste hovorili o premiérovi. Na jednej strane hovoríte, že premiér neprišiel na toto rokovanie, že je neprítomný debate v parlamente, vyčítate mu to, že nejakým spôsobom neovplyvňuje parlament svojimi názormi na túto kauzu. Na druhej strane, keby sem premiér prišiel, vyčítali by ste mu, že prišiel, že chce parlament dirigovať, že chce ho ovplyvňovať, hovorili by ste o nátlaku premiéra na poslancov, o istej nedemokratičnosti, o nadradenosti parlamentu nad exekutívou a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Ako ste to niekoľkokrát hovorili. Hej?
Čiže vlastne moja otázka na vás znie: Ako by sme vám mohli vyhovieť, pán poslanec Frešo?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Už druhýkrát vo vystúpení ste sa pýtali na to, pán poslanec, či sa tu objaví nejaký zodpovedný člen exekutívy alebo vlády. Myslím si, že tejto téme, neviem, ja som počul v úvodnom príhovore pána ministra, že túto schôdzu víta a môže niečo vysvetliť, následne zaznievajú hlasy z poslaneckých lavíc, že je to zbytočné a načo tu trávime čas. Útočné hroty strany SMER je predseda výboru pre sociálne veci a predseda výboru pre kultúru a médiá. A neviem teda skutočne, či je tak zlé, aby sa poslanci, keď už ľudia, ktorí si nemôžu pomôcť alebo nemohli pomôcť a kontaktovali poslancov kontrolných výborov parlamentu o tom, že sa deje nejaká nekalá činnosť, rozkrádanie alebo neefektívne nakladanie, alebo akokoľvek to nazveme, v službách, ktoré bežne nemá kto skontrolovať, resp. počas celej debaty sme sa dostali iba k momentu, že nemáme dobre nastavené mechanizmy a títo ľudia sú bez absolútnej kontroly.
Čiže myslím si, že keby sa tu bola zúčastňovala, tak ako správne hovoríte, nejaká časť exekutívy a v osobe pána premiéra dostali by sme otázky. Ja som sa dozvedel v kuloároch, že príde pán minister vnútra sa zúčastniť tejto debaty, takže možno sa koniec koncov dočkáme nejakých prekvapivých faktov, ktoré túto debatu aj pre poslancov SMER-u, ktorí majú pocit, že sa tu bavíme zbytočne, urobia zadosť a dozvieme sa niečo zaujímavé, čo posunie minimálne túto debatu do, do roviny nových faktov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vy ste povedali, pán poslanec, jednu dôležitú vec, a to je, akú úlohu má v tomto hrať parlament. Či parlament je ešte stále ten orgán, ktorý je nadradený vláde, alebo či vláda si už myslí, že 83 poslancov SMER-u bude hlasovať za všetko, nech im predložia čokoľvek? Toto je tá otázka, ktorú ste položili.
Ja som počúvala teraz v mojej kancelárii rozhovor špičkového českého novinára pána Hvížďalu, ktorého sa pýtali naši redaktori Slovenského rozhlasu, čo spustilo vlastnilo tú, tie akcie v Čechách, ktorými sme teraz svedkom, že dokonca komando vtrhne na Úrad vlády. A pán Hvížďala odpovedal jednu vec: Stačí jedna nezávislá osoba na poste generálneho prokurátora.
A teraz snáď už je jasné, prečo nezávislá osoba nemôže byť na poste generálneho prokurátora a prečo po dvoch rokoch SMER musí si zvoliť sebe zaviazaného človeka. Pretože si nemôžu dovoliť, aby na tomto poste sedel človek, ktorý môže mať všelijaké možné myšlienočky, ktoré nie sú kontrolované napríklad aj ľuďmi, ktorí držia v šachu niektorých vysokopostavených činiteľov SMER-u.
A to je to, o čom ste hovorili. Áno, všetko sa to začne odvíjať zajtra od pozície generálneho prokurátora a to bude tá kauza ako Gaulieder, ktorá na tejto vláde zostane do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pokúsim sa odpovedať všetkým v takom nejakom jednom myšlienkovom pochode.
To, čo považujem za kľúčové a dôležité, nie je debata o tom, že čo by bolo, keby bolo, jak to hovorí pán poslanec Jarjabek, ani o tom, čo, kdo je kde podpísaný, ako hovorí pán poslanec Podmanický. V skutočnosti je to debata o tom, že poslankyne a poslanci tohto parlamentu dostali priamy mandát od ľudí a majú vykonávať demokratickú kontrolu. Nebuďme naivní, aby sme si mysleli, že keby sme podpísali iný papier alebo vzbudili lepší dojem, že by tu zrazu pán premiér a pán minister obrany prišli. Obávam sa, že tie dôvody, pre ktoré tu nie sú, sú oveľa vážnejšie ako nejaké podpisy "za" pod sebou alebo naboku seba. Tie dôvody skutočne môžu vyplývať z toho, čo nie že domnienky, to sú jasné otázky.
Boli to nominanti SNS? A je možné, že tu premiér a minister obrany nie sú preto, že na nich niečo vedia a že ich nemôžu odvolať? Veď to je úplne legitímna otázka. Padla by v každom inom parlamente. Akurát, že na Slovensku v tejto chvíli máme vládu, ktorej premiér sa bojí túto odpoveď priniesť na pôdu parlamentu.
A ja nerozumiem vládnym poslankyniam a poslancom, že im neni hanba a že jednoducho sa toto premiéra neopýtajú, že nechcú, aby sem prišiel a zastal sa tejto situácie a povedal jednoducho, že to má pod kontrolou. A aspoň aby to povedal, aby bol konfrontovaný s týmito jednoduchými otázkami.
Vážené dámy, vážení páni, všimnite si, prosím, že nepýtam sa na nič, čo by bolo tajné. Na nič, čo by nebolo verejné, na nič, čo by nebolo nezrozumiteľné. Pýtam sa jednoduché otázky, pred ktorou komplet celá vláda zdrhla. A to považujem za veľmi zlý signál pre celú kauzu, nielen smerom domov, ale aj do zahraničia. Takto dôveru tajné služby jednoducho nebudú mať. A je to vaša chyba.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, na začiatok odpoviem pánovi Frešovi, aby sa kolegovia zo SMER-u nemuseli namáhať. Sú to nominanti SMER-u, dokonca ožratý Slota im nie raz po večeroch údajne volával, nie údajne, ale verifikovateľne, že či odpočúvajú, alebo nie. A týchto, kvôli týmto ľuďom, kvôli tejto histórii vy nasadzujete svoju hruď, vážení. Tak nasadzujte.
Ja sa pokúsim len v krátkosti zopakovať niektoré veci a na konci dám návrh uznesenia, ale poriadneho uznesenia. To, čo tu doniesol Martvoň, keby som bol viac vytočený, tak by som použil iný výraz. Dobre? Lebo to neni uznesenie, to je, celé je to zlé! To, celé je to zlé, že sa tu o tom bavíme, už o tom vieme, ale už keď je to tu, takže čo s tým? Hej? Už keď ste mlieko rozliali, hej, tak sa netvárme, že netečie. No tečie, no. Tak čo s tým?
Nám sa na internáte ešte na strednej raz vylialo mlieko a sme ho, sa nám to nechcelo poumývať, ale vám poviem a garantujem, že to smrdí ešte rok. Fakt. Keď zatuchne mlieko pod kobercom, kto má s tým skúsenosť, ešte rok to smrdí. A keď sme si na druhý rok brali izbu, tak sme nechceli ísť do tej izby a vedeli sme prečo. Lebo sme vedeli, že to ešte aj tak bude smrdieť.
Čiže, naozaj, keď sa k tomu nepostavíme normálne, tak to bude smrdieť rok, jak nie viac. Čo s tým? Ste to domotali, tak to dokrúťte už. Je to príbehom, určite to je príbehom našej malosti, toho, jak si tu žijeme, jak sa tu tvárime. Aj tu ako už sú aj tendencie, ktoré identifikujem, to nejak upratať. Pološtátnickými alebo štátnickými prejavmi pomaly, že upratať. Nie, to sa už nedá upratať, už ste to rozliali, už to treba len exemplárne vyriešiť. To sa už nedá upratať pod rúškom ochrany pomaly. Čo už je čo chrániť? Tu už neni čo chrániť. To treba vyriešiť.
Tuto zaznelo, že títo ľudia, ktorí preplávajú alebo kariérne existujú v týchto zvláštnych organizáciách, majú, požívali niekoho ochranu, ale zdá sa, že, nie zdá sa, ale znova v priebehu času sa budú verifikovať skutočnosti, že kto ich adoptoval. Ten list, neviem, jak sa to volá, keď si niekoho adoptujete, tak vám dajú nejaký list. Tak ten list sa vystaví časom, hej, že koho sú to deti. A by sme boli prekvapení a s čím to súvisí, že komu stálo za to vytiahnuť Slotu po piatich hodinách z Čadce. A niekomu to stálo za to, ho vytiahnuť. To by ste neverili, že niekto si dal tú robotu, že ho ťahal stade. A prečo to bolo na ten, v reči signálov dôležité, ho stade vytiahnuť, i keď za cenu, že pokoril celú políciu. I za tú cenu ho vytiahli stade.
Vážení, to vy ste, ja som nie taký, ale tu sú niektorí aj staršieho dáta, bez urážky, že ktorí si pamätáte, že čo je to za doba, keď politruk mal väčšiu moc ako generál. A to znova, keď sa k tomu, čo tu niekde v priebehu alebo v priestore sa vírilo, bolo, že kto sa koho bojí alebo kto pred kým má obavu. Boli také časy, kde politruk mal väčšiu moc ako generál. A zdá sa, že tie časy neskončili. Zdá sa, že sú tu stále časy, keď minister povie, že nie je v polohe, ak povie teda, znova môžeme verifikovať, alebo nie, bol by som radšej, keby sa k tomu vyjadril, že či má, alebo nemá tú moc buchnúť po stole.
A ja nechcem v tej dobe znova žiť a existovať, že tu je nejaká iná moc. Tu my sa hráme na nejakú moc a potom je tu iná moc, ktorá časom bude naberať v sebe tú silu, že začne ľudí tĺcť a dokonca, a to vám poviem, aby ste teda vedeli, vám aj príde také rozhodnutie o udelení, o vznesení a obvinení človeka, že teda uznáva ho vinným, kde policajti vypovedajú 18. 3., že sa stotožňujú so správou, ktorú podal ich vedúci 19. 3., a pod tým je guľatá pečiatka, vážení, to neklamem. To, jak keby niekoho zaujímalo, to ja vám ukážem, to je normálne rozhodnutie, kde uznali vinnými dvoch ľudí. Jeden z nich som bol ja.
Ale hovorím to preto, že my sa tu s týmito vecami budeme stretávať, že sme narušili nejaký pochod údajne. Čiže osemnásteho policajti vypovedali, že sa stotožnili so správou z devätnásteho a patria pod jedného človeka, ktorý sa tu sem-tam mihne a skontroluje, či je všetko v poriadku, či je tu Martvoň, či dáva pozor, viete, aby to neušlo, hej, to je celé. To je človek, ktorý patrí pod neho, mi poslal toto s okrúhlou pečiatkou.
A zdá sa, že v tejto dobe vy chcete žiť ďalej. Ani vás to netrhne. Na výbore som to hovoril, nič, nemyklo s nikým. Normálne. Čo strach? Alebo je to pre vás normálne? Tu stačí, že sa povie, že tajné? Tajné. Boli také doby. Tajné. KSČ, ÚV KSS, hotovo! Tým pádom zhaslo, nič sa nebolo treba rozprávať. Už to neni tajné, už neni nič tajné na tom, už je to len hanba. A hanbu si treba vyžrať a nejako sa z toho vylízať, vážení! Takže celé tuná koncepcie, že tajné a neviem aké sú smiešne z tohto pohľadu, úplne smiešne.
Vážení, dovoľte mi povedať jednu vec. Ja neverím, stále nechcem veriť tomu, že vy ste na tom tak zle, že ešte kolega Martvoň bude za vás predkladať uznesenia, návrhy uznesení. To ste nemohli, ja neviem, niekoho iného? (Smiech v sále.) Hamburgerožrút, pokorovač žien, človek, ktorý, viete, to je, ja by som tých prívlastkov nabral toľko, to ste na tom tak zle, vážení? To nemohol ten návrh uznesenia dať niekto iný? To jeho ste nechali nominovať sudcov disciplinárnych senátov? Jeho ste doniesli, on ide zatvárať túto kauzu? Návrhom uznesenia, ktorý je výsmech, to je výsmech ľudí tejto krajiny. Vážení, viete, čo ten človek dal rozdať do lavíc?
Začnem béčkom, kde konštatuje sa, že "vyšetrenie je z podozrenia z nezákonného," bla-bla-bla, "patrí do pôsobnosti vyšetrovacích orgánov". Pre Kristove rany! Však ako keby sme to nevedeli. (Potlesk v sále.) A toto chceme konštatovať?
Tak prijmime, ja doplním céčko, Národná rada konštatuje, že Zem je guľatá, obieha okolo Slnka. To je to isté. (Smiech v sále.) Však to je urážka, vážení, celý deň tu sedím. Tu kopu ľudí si to pozerá, to toto chceme prijať? Toto idete zahlasovať, smeráci?! Preboha, vážne? Za toto? Že konštatujete (povedané so smiechom), že, ja neviem, tak doplňte céčko.
Pán kolega, vám sa nečudujem, to vy na to stačíte, na takéto uznesenie, že ho stvoríte. (Smiech v sále.) Ale, vážení, to za to idete zahlasovať? To chcete, v klube to prešlo? (Smiech v sále.) Veď to musíte byť dovnútra urazení. To musíte byť akože, ako nič v zlom. Úcty, takej sebaúcty k sebe, už keď nemáte ku nám, ku mne, tak k sebe majte, požívajte k sebe, voči svojim deťom, okoliu, že vy idete zahlasovať za to, že konštatujete, že to patrí do pôsobnosti vyšetrovacích orgánov? To sme tu celý deň kvôli tomu sedeli, aby sme za toto zahlasovali? Že príde Martvoň, ktorý to zistí? Po desiatich hodinách vystúpení to Martvoň zistí a celé to vyrieši, oriešok, že toto je riešenie?! (Smiech v sále.) Že zbytočne? To nechápete, na čo sme tu.
A už nehovorím o tom, že áčko, že berieme na vedomie informáciu. Ale ja, pokiaľ ja viem, tu vystúpil niekto v rozprave. Tu vystúpil minister v rozprave, niečo povedal, nebudem teraz komentovať pre túto chvíľu, a zrazu sa z toho stala informácia, ktorú my nemáme brať, vy idete brať na vedomie?
Ale z toho by tak hlava nebolela, ale z toho béčka. Vážení, veď to je... (Smiech v sále.) Ako (zasmiatie sa rečníka) k úcte k tým laviciam a po tých to tu ešte príde. Však verte, že po nás ešte normálni sem prídu, preboha, však (smiech v sále) to nemôže ísť takto, že sem bude chodiť taká omladina, jak tu chodí za SMER. To takto nemôže, to tie lavice nezvládnu! Tu musia chodiť normálni ľudia časom. To nemôžete za to zahlasovať! Skutočne nie! To nefunguje.
Vážení, vy musíte vedieť, v akej krajine chcete žiť, či chcete žiť v krajine, kde vyhrávajú najlepší, kde rozhoduje to, čo vieš, alebo chcete žiť v krajine, čo na koho vieš. To je ten charakter krajiny. A to tak si tu my tak eštebáčime, tak si tu tak trošku a tu kolega to by mohol učiť, to by ste mali na vysokej, vážený, špeciálny predmet, katedru by vám mali vytvoriť presne na to. To je ten charakter štátu, ktorý tu budujeme: čo na koho vieš. To sú informácie, to sú pošuflikované, to sa vyťahuje, čo? To tu funguje. Zrazu sa tu z bojovníka stáva zlomený muž, keď niekto povie, že ide otvárať šuflíky. Úbohé! Vážení, úbohé.
Ak mu to nepodpíšete, ak mu nedáte, vážení kolegovia od nás, z našej strany, tých päť podpisov, budem si myslieť svoje. Nič v zlom. Lebo aj to tu zaznelo, že či to má, alebo nemá význam. Má to význam, lebo to má význam v tom, že sme urobili, čo sme mohli. To znamená, pozrieme sa do tváre ľuďom, ktorí sa na nás spoliehajú a povedali: "Čo ste urobili?" Urobili sme, čo sme mohli. To znamená, išli sme v postupnosti.
Niežeby som mal proti niečo Glváčovi, Glváč sa nemôže, ak je veľký muž, tak sa nemôže na mňa hnevať, že som to podpísal, lebo pochopí, že to je štandardný politický postup. Štandardný. A ak sa bojíte toho, že sa tu budú opakovať vystúpenia znova tie isté, tak vám teraz prehlasujem, že nevystúpim. Naozaj nevystúpim. Môžeme to modelovať ako tichý protest, len tiché odvolanie. Bude to bod programu, kde nikto nevystúpi a len sme urobili to, čo sme mali, aby z nás šiel konečne rešpekt, lebo oni nemajú pred nami rešpekt. Oni nám sem pošlú Martvoňa, ktorý nám donesie takéto uznesenie. Rozumiete? To je reč signálov! Oni nepošlú kaliber. (Smiech v sále.)
Vážení, dovolím si predložiť návrh slušného uznesenia, hodného tohto, tejto sály, veľmi jednoduchého. Prečítam ho, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra obrany Slovenskej republiky, aby do (rečník si odkašľal), pardon, 15. novembra, čo hádam uznáte, že je dostatočná doba, aby sme, sa veci utriasli, 2013 predložil správu o aktuálnom stave vo Vojenskom spravodajstve. A doplnil som aj to, čo cítim, že to musí byť trošku v inom režime, v režime vyhradené.
Prosím vás, pán minister, proti tomu nemôžte byť. Som zvedavý, jaký, lebo vy dáte signál, vy ste už tu, vy dáte signál, nie Martvoň, prosím vás, vy dáte signál a som zvedavý, aký dáte signál. Toto je úplne neškodné a je aj riešením toho celého.
Ale ak toto prijmete, vážení kolegovia, že konštatujeme to, že Zem je guľatá a točí sa okolo Slnka, tak prepáčte, ale to znova sa posúvame o ďalšiu hranicu, z ktorej sa ťažko vracia späť. Nič v zlom. Aj keď sa možno neskôr budete vyhovárate, však to Martvoň doniesol. Viete, Martvoň to síce doniesol, ale vy za to asi idete zahlasovať. To sú fakt kľúčové momenty.
Dalo by sa ešte dlho, ale nebudem. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, tak sme sa pobavili a myslím si, že pán Hlina si konečne uľavil tým, že tu pospomínal Martvoňa zo všetkých možných strán.
No, pán Hlina, asi vás za toto pán svokor Maťátko nepochváli, zjavne vám dal asi takýto pokyn vystúpiť, no ale tak, viete, už keď s ním budete večer diskutovať a bude vám dávať pokyny na zajtrajšok, skúste sa ho popýtať na pána Svobodu, možno sa niečo dozviete a potom sa možno aj my tu niečo dozvieme, akým spôsobom sa tu vy hráte na spravodlivého medzi spravodlivými, a pritom ste obyčajná pouličná zmes.
Čiže jednoducho ja vám na to poviem, pán Hlina, ja si všímam už dlhodobo, že na mňa útočíte, ale ja vám ako neberiem vaše názory, tak vy neberte moje návrhy uznesenia v tom zmysle, že ich tu zosmiešňujete. Každý má právo tu podať návrh uznesenia. A keď neviete akceptovať iný názor, tak sa vráťte potom k vareniu tých halušiek, ktoré ani aj tak vám dobre nejdú na tom vašom ranči, či čo to máte prenajaté od univerzity za pofidérnych okolností.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, ja len takú krátku poznámku, ste hovorili, ste tu vyčítali poslancom za SMER, že aby teda boli uzrozumení s tým, že musia nastavovať hruď. Ja neviem, ja mám z dnešného dňa práve celkom dobrý pocit, pretože práveže väčšina z nich, ja som mal ten dojem, že sa snažila v tých faktických pripomienkach, či už to bol pán poslanec Jarjabek, alebo pán poslanec Blanár, alebo koniec koncov aj pán poslanec Baška, oni sa snažili nejakým spôsobom neurážať a v podstate reagovali častokrát veľmi vecne a konštruktívne.
Jediný, kto sa tu dneska správal ako chrapúň a kto mal nastavovať hruď a tú hruď vôbec nenastavil, tak to bol pán minister obrany Glváč, ktorý na všetkých nakydal a zbabelo zdrhol.
Takže ja by som možno z tohto miesta chcel aj oceniť, že tá debata, podľa mňa hlavne v tých faktických poznámkach, nebola zlá.
Ja viem, pán Hlina, mohli by ste namietať trebárs, že sa tu pán poslanec Matejička učil čítať alebo pán poslanec Podmanický sa tu predvádzal, jak taký smiešny tragéd a aj napriek svojej fyzickej výške sa ukázal ako veľmi nízky, ako veľmi malý človek, ako hlupák. Ale to boli výnimky dneska. To boli skorej také výnimky smerácke.
Ja si myslím, že v tomto smere sa dá vysloviť s väčšinou ľudí, ktorí tu tú hruď nastavovali, spokojnosť, a ja si myslím, že im samotným to dnes muselo byť nepríjemné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Neviem, či má vôbec význam reagovať v takejto sále, kde sa používajú takéto výrazy. Prepáčte, ale mňa to dehonestuje.
Ale predsa len, pán poslanec Hlina, mal by som taký návrh, to céčko, déčko alebo niečo, aby to bolo a malo nejaký zmysel, viem, že pre vašu akčnosť to bude prislabé, ale do budúcna by to mohlo navodiť riešenie pri takýchto kauzách, lebo dnes je to do istej miery také formálne. Nemá čo výbor kontrolovať reálne veci, lebo nemá také právomoci.
Dajme tu záväzok, že prijmeme taký zákon, ktorý túto kontrolu aj zreálni. A takéto hlášky boli v minulom volebnom období, keď boli tie kauzy pri nasadení ITP, že to treba kontrolovať v reálnom čase, ísť do živých spisov. No a vtedajší poslanci SMER-u ako opoziční to hlavne hlásali. Niektorí sa chytali aj za hlavu, že prečo sme to nepresadili, kým sme boli vo vláde? No teraz ste vo vláde, teraz máte bezproblémovú väčšinu v Národnej rade, využite tú možnosť, že sa vám ľahko prijímajú zákony, tak prijmite ten zákon, po ktorom ste volali, keď ste boli v opozícii, že sa nevedela reálne kontrolovať tajná služba. Máte tú príležitosť. Neschovávajte sa teraz za to, že vy ste vo vláde.

Ďakujem pekne. Neviem, lebo tak by som toho mal veľa, čo by som chcel povedať, aby som, neviem teraz, či to má význam, lebo to je, poviem, tak dehonestuje.
Ale už ku kolegovi Martvoňovi, a ešte Steinhübla ste zabudli. On robil u môjho svokra čašníka a prášil ho cez celý Mamut. To ste zabudli, aj to, čo sme, mohli ste sa, ste sa už tak zasvätene pýtali, že kto, čo mal, ste sa mohli na Steinhübla a kopu iných gaunerov, ktorí robili niekde v Mamute. Mohli ste sa kľudne popýtať.
Viete, toto je megaúbohosť, človek, ktorý sa hanbí za svoje vlastné priezvisko, za priezvisko svojho otca, ktorý sa, svoju priateľku zaprie a povie, že ju nepozná, má s ňou byt, ale keď ju nominuje do nejakého centra, tak povie, viete, že to sú...
Vážený pán kolega, mňa vy nerozhodíte, vy sa pozrite ale tu k vašim kolegom, im zaprezentujte tie vaše skvosty ducha a skvosty konania. A, vážený pán kolega, verte alebo neverte tomu, existujú ľudia, ktorí povedia, že ste sa im vyhrážali chlapcami z Lamača. Ak vysokoškolský profesor chodí a vybavuje veci takým spôsobom, že to vybavia chlapci z Lamača, a je poslanec za SMER, tak je čosi zlé v tomto štáte, vážení. A na to ja budem upozorňovať a dlhodobo budem na to upozorňovať, pán kolega. Vy môjho svokra nechajte na pokoji. Vy sa bojte toho, aby tí ľudia, ktorým ste to povedali, že to vybavia chlapci z Lamača, aby sa nerozhodli o tom vypovedať, potom sa len budete kukať, že čo ste vlastne spôsobili. A možno nebudete, v tejto krajine nie, lebo Robo to vybaví.
Vážení, sme na tom veľmi zle. Skutočne. A ide to horšie a horšie. A zodpovední ste aj vy vašou personálnou prácou, pani Laššáková. Prosím vás pekne, vy to nemôžte sem ťahať, do parlamentu, to, čo tu máte.
Ďakujem pekne.