21. schôdza

S reakciou na faktické poznámky nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No možno, aby sme odpovedali tak globálne všetkým, tak sa treba pozrieť na to, aký je ten zásadný rozdiel aspoň v mojom chápaní medzi tými podnikateľmi v súkromných podnikoch a medzi tými štátnymi. Podnikateľ v každom súkromnom sektore bude rozhodovať skutočne cez prizmu zisku. Je to jeho legitímnym cieľom a snaží sa svoju pozornosť zamerať na tú škulinu na trhu, kde cíti, že možnosť generovať zisk je relatívne tá najlepšia.
Štátny podnik je absolútne v inej rovine. Štátny podnik je tu nie kvôli tomu, aby našiel priestor pre generovanie zisku, ale aby zabezpečil fungovanie vecí, ktoré jednoducho nie je možné z pohľadu zisku považovať za prednostné, za hodné pozornosti. Ja viem, tie lesy mi ozaj pasujú možno najviac, ale keď hovoríme o inom štátnom podniku, aby som si pomohol, Vodohospodárske stavby, no ja sa spytujem, ktorý súkromný podnikateľ sa pustí do budovania priehrad, aby zabezpečil veci, ktorých návratnosť, ak vôbec, tak sa dá počítať na desiatky, ak nie na stovku rokov. Chcem poukázať práve na to, že vždy budú v spoločnosti oblasti, kde je potrebné dať absolútnu prednosť správnej správe konkrétneho predmetu ako zisku, a tam je, pani poslankyňa Šedivcová, aj odpoveď práve pre vás, že vlastne ten základný rozdiel je v tom, že v súkromnom sektore sa riskuje a likvidácia ľahko môže prísť do hry, lebo dobré úmysly môžu rýchlo skončiť, a v štátnom podniku sa riskovať nesmie. Nevravím, že tam neexistuje podnikateľské riziko. Hovorím, že tam musíme mať ľudí, manažment, ktorí nič také nepripustí.
Tak toto je ten základný rozdiel a môžme sa o tom ešte pobaviť pri tej ďalšej stojedenástke. Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská, so svojím príspevkom.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím sa, dovolím si aj ja zapojiť sa do diskusie o predloženom návrhu zákona o štátnom podniku, a to asi s tým postojom, že rovnako ako môjho kolegu pána Mičovského po formálnej stránke alebo ako vy vravíte, pán spravodajca, po tej technickej stránke naozaj vo všeobecnosti k tomuto zákonu nie je možné mať nejaké zásadné výhrady, lebo však kto by nevítal to, že sa právne ujednocuje právny výklad alebo rovnaké pravidlo ako pre obchodnú spoločnosť, tak aj pre štátny podnik, ktorý nemá dostatočný majetok, a teda naozaj nie je možné robiť nič iné ako ho postúpiť do likvidácie, do konkurzu alebo do konkurzného konania. Rovnako tak je možné rozumieť tomu, že sa tu vyhraňujú a presne určujú, definujú pojmy, čo je to zlúčenie, kedy dochádza k splynutiu alebo rozdeleniu usporiadania rôznorodých podnikov aj s majetkovou účasťou štátu. Ale z ideového hľadiska a z politického hľadiska, ktoré mi nedá obísť v tejto chvíli a pri prerokovaní tohto zákona, naozaj aj vo mne vzbudzuje takto nastavený obsah zákona, vzbudzuje vo mne rozpor, a to v tom zmysle, že ja napríklad sa nehlásim ani nie som sociálnou poslankyňou, prípadne socialistickou poslankyňou. Najradšej som, keď teda by som nedostala žiadnu politickú alebo ideologickú nálepku, ale je pre mňa naozaj zarážajúce, že sociálna vláda, ktorá vlastne má záujem posilňovať vplyvy štátu vo všetkých dimenziách, vo všetkých segmentoch a odvetviach či už hospodárskych, alebo nehospodárskych, prílišnú pozornosť v zákone o štátnom podniku venuje práve technickej a formálnej stránke vysporiadania sa s podnikom, so štátnym podnikom, ktorý ide do likvidácie. Tak ako to už aj povedal, myslím, pán poslanec Kuffa, boli sme viackrát svedkami a možno aj budeme naďalej svedkami toho, ako účelovo boli tie-ktoré štátne podniky alebo štátne organizácie obrané o majetok. Nehospodárili efektívne a tak už nezostávalo nič iné, ako ich dostať len do likvidácie, a vzápätí tie isté spoločnosti dokonca alebo teda tie štátne podniky dokonca s tými istými, ale už súkromnými riadiacimi persónami odrazu, keď sa dostali do súkromných rúk napredovali, rozvíjali sa, boli v progrese, dokonca boli vysoko ziskové. Berúc v úvahu aj liberálnejšie postoje, ktoré tu odprezentoval pán poslanec Sulík, ja si naozaj myslím, že sú odvetvia, kde nie je vhodné a dobré, ako ukázala aj niekoľkoročná prax po páde socialistického režimu, že je dobré, ak sa do určitých odvetví ruka štátu nepredĺži, ak naozaj sa to riadi vlastným súkromným alebo komerčným prostredím. Ale zastávam názor a ten som už niekoľkokrát aj odprezentovala, že sú určité oblasti, sú odvetvia, kde si ani ja napriek tomu, že nie som socialistickou poslankyňou alebo poslankyňou, ktorá sa hlási k prílišným sociálnym ideológiám, kde si ja neviem predstaviť vplyv a reguláciu štátu. Do tejto oblasti určite patrí energetika. Patrí tu aj to, čo sa zastával pán poslanec Mičovský, lesné hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, doprava a spoje. To sú zatiaľ len také vymenované prvotné oblasti, prvé oblasti, v ktorých ja si naozaj neviem predstaviť, aby štát nemal svoj vplyv, nemal svoje posilnené kompetencie, dohľad a aby aj tieto oblasti nereguloval tak, aby pre obyvateľstvo, ktoré vo forme daní tento samotný štát podporuje a financuje, aby pre nich nezabezpečoval dostupné, prístupné služby.
V samotnom návrhu zákona ma okrem toho vlastne zaujalo aj to, že sa tu venuje prílišná pozornosť práve na ochranu a ošetrenie práv tých subjektov, ktoré si nestihli v lehote určenej likvidátorom uplatniť pohľadávky alebo aj iné práva, ktoré im v podstate touto lehotou pri likvidácii štátneho podniku zanikli. Dokonca ma zaráža, že ako keby tento vládny návrh bol advokátom takýchto neuplatnených alebo zaniknutých pohľadávok práve tým, že lehota, ktorá sa tu určuje, sa naťahuje až na lehotu 90 dní. Tak toto je taký postoj, ktorý ma rovnako zarazil, že v podstate bola by som veľmi nerada, ak by takto prijatý zákon s takýmto technickým základom a s takouto technickou formou slúžil, nedajbože, na to, že vo forme uplatnenia týchto pohľadávok a predĺženej lehoty tu dôjde k nejakému tunelovaniu alebo teda netransparentnému vyplácaniu pohľadávok, ktoré môžu mať takúto skrytú formu.
No a rovnako, ako to bolo povedané, ja si myslím, že už bez ohľadu na to, či daný podnik spravuje štát alebo to spravuje súkromný sektor, ja si myslím, že aj to, akým spôsobom fungujú, nakoľko napredujú štátne podniky, je len a len odrazom a vizitkou samotného štátu. Teda odrazom a vizitkou toho, kto v tomto štáte vládne a kto tento štát riadi, takže ak tuná budú silnieť nejaké tendencie vo forme či už vyraďovania majetkových účastí, alebo aj samotného zákona o núdzových zásobách ropy, ktoré prechádzajú do zvláštnej formy privatizácie alebo, nedajbože, budeme svedkami čoraz väčšieho počtu zlikvidovaných štátnych podnikov, pre mňa to bude len signálom toho, že táto vláda a tento štát pod riadením tejto vlády nielenže nezvláda riadenie štátnych podnikov, ale nezvláda ani riadenie krajiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský. Pán poslanec Mamojka, vy ste už boli po, hej?

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No vzniká tu ozaj taká celkom zaujímavá situácia a možno, že treba sa z nej aj trocha potešiť, aj ju mierne analyzovať, lebo naozaj ako keby socialistická vláda mala istý záujem podporiť zánik štátnych podnikov a tu akýsi ten pravicový alebo neviem aký živel poukazuje na to, že teda jednoducho takéto niečo je nesprávne a že treba tie štátne podniky jednoznačne považovať za zlé. Takže ako keby sme si vymenili trocha úlohy, ale ja chcem poukázať na tú časť vystúpenia pani poslankyni Mezenskej, kde veľmi pekne vlastne povedala, že je to otázka, aspoň ja som si to tak preložil, miery, otázka istých argumentov a parametrov. Možno ak z môjho vystúpenia vyznelo, že jednoznačne, dobre, ustupujem, možno nie vždy a všade, určite, ak sa vyťažia ložiská alebo určite ak to môže suverénne prebrať súkromný sektor, ja mu verím tiež, ale opätovne zdôrazňujem, že sú, boli a aj ostanú oblasti, kde nikdy nebude možné nadradiť záujem štátu nejakému podnikateľskému záujmu, resp. podriadiť tento záujem, a urobiť z toho predmet, ktorý bude jednoznačne smerovať k potlačeniu správnej správy veci verejných. Toto musíme mať na mysli a túto oblasť by som chcel zdôrazniť. Takže štátne podniky by nemali byť predmetom boja medzi pravicovým a ľavicovým videním krajiny, ale mali by báť pochopením správnej miery, že vždy budeme potrebovať štátne podniky, ktoré budú spravovať veci nie z pohľadu zisku, a všetko ostatné môže ozaj sa toho ujať vyspelý a schopný podnikateľský sektor. Takže možno miera, jej hľadanie, je to, čo by nás malo spojiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Poprosím mikrofón pre pána poslanca Sulíka.

Ďakujem pekne. No, pani Mezenská, možno je to trochu zvláštne, keď socialistická vláda predkladá zákon na uľahčenie zániku štátnych podnikov, ale, preboha, len to nekritizujme, ale tešme sa a buďme radi, že to tak je. Možnože naozaj štát musí mať nejaký štátny podnik, neviem to teraz takto posúdiť, ale je toho prekvapivo málo. Pozrite si napríklad telekomunikácie, to je, ešte 20 rokov dozadu bol štátny podnik a tu bol problém dostať linku. Tu sa čakalo dva roky na telefónnu linku, odkedy to je súkromné, tak to funguje a za rozumnú cenu. Pozrite si nemocnice, nemocnica, ktorá je súkromná, a nemocnica, ktorá je štátna, aký je tam bordel a jak tam nič nefunguje, toaletný papier tam nie je, v súkromnej nemocnici sa vám to nestane. Takisto si pozrite iné veci, kde konkuruje štát voči súkromníkom. Súkromné školy - prečo musí štát mať školy? To je úplná hlúposť! Pokiaľ sa nájde človek, ktorý je to ochotný prevádzkovať súkromne a dodrží štandardy, tak nech to robí, buďme radi. Štát nech nepchá nos do vecí, ktoré dokáže riešiť súkromný sektor.
Áno, môžu byť niektoré výnimky, ale tých je prekvapivo málo a tu teraz obhajovať, že je super mať štátne podniky, to je, ja snáď nežijem v 21. storočí a v strede Európy, keď no možno, že tá Európa áno, lebo je na ceste do socializmu, ale skutočne nechcime mať štátne podniky a buďme radi, že sa uľahčí ich zánik. Ďakujem.

Pán poslanec Mamojka s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo. No ono to, čierno-biely pohľad na to, či je to súkromné alebo štátne vlastníctvo je hodne chorý, pretože typ alebo druh, alebo forma vlastníctva ešte nezabezpečuje prosperitu ani krach. Ústava naša pozná absolútne rovnoprávne formy vlastníctva, už ich ani nerozlišuje, ale rovnoprávnym vlastníkom je štát, právnická osoba , fyzická osoba, neprirozuje vlastníctvo štátu, to po prvé.
Po druhé len pripomínam, začínam od konca v tých dvoch minútach, kde začala svetová ekonomická kríza, v štátnych podnikoch? Enron a ostatné, to sú všetko akciové spoločnosti a súkromné firmy.
Po druhé štátny podnik je podnikateľom aj podľa nášho právneho poriadku nielen formálne, ale aj vecne. Má absolútnu samostatnosť, aj keď hospodári s majetkom štátu, má ho v správe, ale má rovnaký obsah správy ako plnohodnotný vlastník.
Po ďalšie. Otázka, otázka zodpovednosti-nezodpovednosti, prosím vás, to je otázka práva, sankcií a preventívnych funkcií práva voči manažérom či súkromných firiem, alebo riaditeľmi štátneho podniku. Ak bude fungovať primeraná prevencia aj represia práva, aj primeraná podnikateľská morálka, vôbec to nie je o forme vlastníctva. Buď sú tam špičkoví, kvalitní odborníci a morálni ľudia, alebo je tam bordel. To otázka vlastníctva vôbec nie je a fetišizovať súkromné vlastníctvo za každú cenu je hlúposť s tým, že kolegyňa neviem ktorá povedala, je to pravda, štát má svoje úlohy funkcie organizačnú, sociálnu aj inú a sú oblasti, kde jednoducho podnikateľ, pre ktorého je prioritný zisk, jednoducho fungovať nebude. A tam túto medzeru musí zaplniť štátny podnik, ktorý má istú mieru povinnej obetavosti a funkcií aj sociálnych. Ďakujem.