21. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, som rád, že vám môžem osobne odpovedať, a predpokladám, že aj vy. A vážim si váš záujem o prebiehajúce súdne spory. A taktiež považujem za legitímne a správne, aby sa viedla odborná diskusia o týchto inštitútoch, ako je inštitút doručovania.
Vo vzťahu k tejto konkrétnej kauze môžem len zopakovať, že ide o typický občianskoprávny spor medzi dvoma rovnocennými účastníkmi konania. Tak isto musím zopakovať, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, ktoré sú oddelené od iných orgánov vrátane ministerstva spravodlivosti, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci. To znamená, že by bolo krajne nevhodné, aby som ja akýmkoľvek spôsobom zo svojej pozície ministra spravodlivosti vstupoval a verejne komentoval akýkoľvek súdny spor, ktorý ešte nebol navyše právoplatne skončený.
Opätovne si však v súvislosti s vašou otázkou dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na pripravované zmeny v oblasti civilného práva procesného, v rámci ktorého plánujeme okrem iného upraviť aj spôsob zisťovania pobytu účastníka, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu jeho registrovaného pobytu. V detailoch si dovolím odkázať na moju minulú odpoveď, ktorú ste mali možnosť si vypočuť, a samotné znenie legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý je zverejnený na portáli právnych predpisov a tiež na internetovej stránke Úradu vlády.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Pán minister, znova som nepočul odpoveď. Ja som sa nepýtal na pána premiéra, či mu radíte alebo mu neradíte, ale čo radíte občanom Slovenskej republiky, či si majú preberať súdne obsielky, alebo nemajú preberať súdne obsielky. Myslím si, že ako minister spravodlivosti, ako jeden z ústavných činiteľov by ste to mali občanom povedať. A pán premiér je jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov. Ja som myslel, že mi aspoň odpoviete, že mu skúsite na zasadnutí vlády kolegiálne povedať, aby išiel príkladom občanom Slovenskej republiky v tom, že si takéto súdne obsielky bude preberať. Myslím si, že nájsť adresu na premiéra Slovenskej republiky by nemal byť problém v našom štáte. Ak to je problém, potom v tomto súdnictve je niečo zhnité.
Takže ešte raz sa vás pýtam: Odporúčate občanom Slovenskej republiky, aby si preberali súdne obsielky? Alebo si ich nemajú preberať? Alebo vy ste iba minister spravodlivosti, ktorý nevie na takúto zložitú otázku odpovedať?
Prosím o odpoveď.

Ďakujeme pekne. Samozrejme, myslím si, že ak ste položili túto otázku teraz takto, tak je trošku ináč formulovaná, ako bola pôvodne v písomnom texte. Takže samozrejme na túto doplňujúcu otázku vám rád odpoviem, pretože tá odpoveď je úplne jasná.
Áno, občania si majú preberať súdne zásielky a majú plniť aj iné svoje povinnosti, a to všetci bez rozdielu. Vaša otázka, ktorá bola pôvodne položená, bola sugestívne a manipulatívne položená. Takže na tú som samozrejme logicky neodpovedal, lebo by som zasiahol do činnosti súdov, čo som dostatočne zdôvodnil vo svojej predchádzajúcej odpovedi.
No a čo sa týka informácií, či niekto preberal, nepreberal, bránil sa, vyhýbal sa. Ja nemám túto skutočnosť zistenú. Nemal som možnosť zasiahnuť ani nazerať do spisu. A predpokladám, že ani vy. A keďže ja sa nespolieham na medializované informácie, pretože tie nie sú zdrojom relevantných informácií, tak preto som odpovedal tak, ako som odpovedal. A dúfam, že som na vašu otázku zodpovedal dostatočne jasne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tak, vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte opraviť vás v dvoch kľúčových faktoch. Po prvé, v investičnom zámere investor predpokladal vytvoriť 35 pracovných miest a nie 50. Po druhé, evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Kolárovo za predchádzajúci rok 2012, ktorý sa berie do úvahy pri posudzovaní investičnej pomoci, dosiahla 14,51 percent.
A teraz k vašej otázke. Investor predložil na ministerstvo hospodárstva investičný zámer, ktorý spadal do klasifikácie SK NACE 29, teda výroba elektrických a elektronických prístrojov pre automobilový priemysel. Už z uvedeného vyplýva, že nešlo o žiadosť o podporu Centra strategických služieb, ako investor uviedol vo svojej žiadosti, ale o priemyselnú výrobu, ktorá má úplne odlišný charakter a aj intenzitu pomoci, ktorá sa vypočítava podľa zákona. Z tohto hľadiska investor nesplnil tri zákonom stanovené podmienky. Za prvé, výšku investície, za druhé, charakter výstupného produktu a požadovanú výšku podpory. Investora sme opakovane na tieto fakty upozorňovali, ale investor investičný zámer neupravil, a z toho dôvodu sme posudzovanie žiadosti zastavili a nemohli ho postúpiť na ďalšie spracovanie a vybavenie, pretože bola jednoducho v rozpore s legislatívou, ktorú máme k tomuto prijatú.
Vážený pán poslanec, vážim si váš záujem o nové investície na Slovensku, ale ako som už deklaroval, počas môjho vedenia na ministerstve by som chcel podporiť také investície, ktoré by boli v súlade s našou legislatívou a aj s európskou legislatívou.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážený pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď. V každom prípade, táto spoločnosť Kromberg & Schubert v tom regióne je najväčším zamestnávateľom. Zamestnáva tam vyše 600 ľudí, pred krízou to bolo 3 000, teraz je to 600. Podnikajú u nás od roku ´95 a ešte, to znamená skoro už 20 rokov, zatiaľ nežiadali nikdy o žiadny príspevok.
Viete, problém v tom vidím, že ja mám konkrétne údaje, momentálne údaje, čo sa týka nezamestnanosti v regióne. To znamená, v Komárňanskom okrese je teraz konkrétne 20,53 %, to je 11 114 osôb, je nezamestnaných, z toho 332 osôb s vysokoškolským vzdelaním. Tento zámer by zamestnával takýchto ľudí. Tu sa jedná o to a vidím problém v tom, že keď už máme takéhoto investora, máme také regióny, ktoré sú slabšie regióny, a to sú hlavne tie južné, a keď už máme niekoho, kto by tam chcel zamestnať nejakých ľudí a už tam zamestnáva tých 600 ľudí x rokov, a keby ste si s nimi sadli, ja viem, že máte, váš čas tiež, nemáte toho, veľa času, a viem, ako to je, ale fakt by si to zaslúžilo si s nimi aspoň sadnúť a vypočuť si ich. A možnože by ste vypočuli od nich to, že môže to prísť, môže dôjsť k tomu, že ohrozíme aj tých 600 pracovných miest, ktoré tam oni majú. To znamená, mne ide len o to, že keď už máme takého investora, tak aspoň s nim si sadnime a diskutujme a skúsme nájsť také riešenie, ktoré je aj preňho dobré, lebo 9 600 eur na jedno pracovné miesto oproti tomu, príspevok myslím, povedzme, čo bolo v tom Grenwoode, kde bolo 55 000 eur skoro schválených na jedno pracovné miesto, je veľký rozdiel. A ten región si to fakt zaslúži.
Ďakujem pekne.

Chcel by som odpovedať, že  keď sa posudzujú tieto veci, tak treba byť trošku presný. Samozrejme, my vychádzame zo žiadostí. Žiadosť bola daná v nejakom čase a táto žiadosť  a výpočet nezamestnanosti sa viaže k nejakému času. Ale toto teraz nie je podstatné. Podstatné je, že tá žiadosť bola daná v nesúlade s tou legislatívou, ktorú máme. A znovu hovorím, opakovane sme žiadali. Samozrejme, miera aktivity zo strany ministerstva je, vždycky sa môže povedať, že sme si ešte mali, ja neviem, aj zlomiť nohu kvôli tomu, alebo čo, ale fakticky máme tie dokumenty, že sme ho žiadali, sú zaarchivované a ministerstvo túto vec neodignorovalo. V žiadnom prípade.
A generálne vám chcem sľúbiť, určite máme záujem o každého investora a o každého investora, ktorý ide do lokality, kde je vysoká nezamestnanosť, ale musí byť jeho žiadosť v súlade s našou legislatívou. Vieme mu k tomu dopomôcť, vieme mu poradiť, nakoniec nie je poskytovanie pomoci len čiste v našich rukách, pretože ak ide o daňovú úľavu, tak sa k tomu vyjadrujú ešte ďalšie rezorty  a v konečnom dôsledku to schvaľuje vláda. Ale my sme nemali ešte natoľko túto záležitosť vydiskutovanú, aby sme to mohli ďalej dať trebárs na rokovanie vlády a podobne, pretože to nespĺňalo zákonné požiadavky.
Takže aj vás chcem poprosiť, keď budete trebárs s týmto zamestnávateľom a ste niekde z regiónu, my sme ochotní, len samozrejme aj oni musia chcieť ten zámer preformulovať tak, aby bol v poriadku.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni. Neviem, či vyčerpám všetko, čo mi pán minister napísal v tomto časovom limite, ale začnem od úvodu.
Treba povedať, že v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrený princíp legality zákonnosti, podľa ktorého štátne orgány, citujem, "môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon". Z ústavného rámca vychádza aj zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nepriznáva kompetenciu v oblasti podávania záväzných výkladov.
Zároveň nám nie je známy ani výklad inšpektorátov práce, ktorý je zmienený v podaní pána poslanca Mihála, ako ani právna argumentácia pre takýto výklad, s ktorou by bolo možné polemizovať alebo sa stotožniť.
Podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce, teraz budem citovať, "neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov" je potrebné, "je potvrdenie štatútu podľa § 227 ods. 1, je to fyzická osoba, ktorá ma štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá dovŕšila 26 rokov veku". Zákonník práce z uvedeného stanovuje výnimku, podľa ktorej to neplatí, t. j. potvrdenie štatútu sa nevyžaduje, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo skončenia letného semestra na vysokej škole, najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.
Som vyčerpal... (Skončila hodina otázok.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Osobne vítam túto novelu Exekučného poriadku. Považujem ju za potrebnú, a to z viacerých praktických dôvodov.
Po prvé, negatívne, negatívna medializácia v poslednom období znižovala dôveryhodnosť exekútorov ako štátom a zákonom poverených úradných osôb.
Po druhé, zo skúseností v Sociálnej poisťovni, ktorá má s exekútormi bohaté skúsenosti, viem, že proces exekúcie má viaceré zákonom nedoriešené otázky, čo vedie k rôznemu výkladu rovnakých situáciách a znevýhodňovaniu niektorých účastníkov konania. Pre úplnosť uvediem, že Sociálna poisťovňa uplatňovala ku koncu marca tohto roku 428 632 exekučných titulov v celkovom objeme, v hodnote 311 mil. euro.
Po tretie, v Sociálnej poisťovni zaznamenali prípady zneužívania postavenia exekútora, čo bolo pri novele Exekučného poriadku, malo viesť k sprísneniu pravidiel konania postavenia exekútora. Len údaje o počte exekučných titulov v Sociálnej poisťovni v celkovej vymáhanej sume potvrdzuje naliehavosť riešenia problematiky exekúcií. O to viac, že globálne bola táto problematika riešená v roku 1995, čo vzhľadom na rýchlo meniace sa podmienky v ekonomike, najmä v podnikaní a v sociálnej situácii obyvateľstva, je veľmi dlhé obdobie.
Táto oblasť musí byť precízne a záväzne upravená zákonom, nižšími právnymi normami a nemôže dávať priestor pre svojvoľné výklady a postupy jednotlivcov. Zavedenie výberového konania exekútorov, predĺženie praxe exekútorského koncipienta z doterajších troch na päť rokov a celý rad opatrení pri kontrole práce a disciplinárnom riešení exekútorov, ktoré novela zavádza, povedú nielen k zvýšeniu kvality ich práce, ale prispejú k tomu, že za exekútorov budeme, budú menovaní skúsení a osobne zrelí ľudia.
Vládny návrh novely vnímam z viacerých dôvodov ako pozitívny krok, ktorý pomôže riešiť zásadné problémy praxe. Oceňujem, že novela zákona vnáša potrebnú povinnú minimálnu komunikáciu medzi, medzi oprávnenými exekútormi. Často sa doteraz stávalo, že oprávnený sa dozvedel o ukončení exekúcie neskoro, z druhej ruky, ale ani nevedel, že má dostať peniaze. Na druhej strane, keď oprávnený získal úhradu na svoj účet, neoznámil to exekútorovi, ktorý vymáhal dlh ďalej a nevedel o jeho úhrade. To všetko vyvolávalo obojstrannú nedôveru a znižovalo úroveň procesu vymáhania dlhov, pričom povinný sa stával rukojemníkom tých-ktorých sporov alebo, jemnejšie povedané, nedorozumení.
To táto novela rieši. Je to dobrý signál pre, nielen pre oprávnených, ale aj pre ľudí, ktorí, keď splatia dlh, počítajú každé euro a neoprávneným predlžovaním exekúcií sa neraz dostávali do neriešiteľných situácií napriek tomu, že dlh už mali splatený. Je preto logické, že exekútor bude mať povinnosti pri ukončení alebo pri zastavení exekúcií zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie. Uvedie v ňom podrobnosti, ako napríklad výšku trovov konania, výšku vymoženej čiastky, náhradu hotových výdavkov, DPH, ďalšie položky. Z hľadiska takých inštitúcií, ako je Sociálna poisťovňa, ktoré majú permanentne opakujúci sa veľký počet exekučných titulov, je prínosom aj to, že oprávnený bude môcť bezplatne raz ročne požiadať exekútora o predloženie takéhoto vyúčtovania. Doterajšie znenie zákona presne nehovorili, nehovorilo, či zaplatenie dlhu exekútorovi považuje za jeho definitívne splatenie. Z pohľadu povinného je to jasné a myslím, že je to logické. No často sa stávalo, že oprávnený nevedel o úhrade dlhu exekútorovi, ktorý mu to neoznámil v reálnom čase, považoval dlh za živý, pričom stále pripočítaval penále. Niektoré inštitúcie alebo oprávnený zase tvrdohlavo vychádzali zo znenia zákonov, že kým nemajú peniaze na svojom účte a nielen na účte exekútora, dlh považovali za nesplatený. Z hľadiska povinného je to však neprijateľné. Je preto dobré, že odteraz bude musieť exekútor ukončenie exekúcie a vymoženosti dlhu bezodkladne oznámiť oprávnenému, ale tak isto mu musí poukázať peniaze na jeho účet, a to bez odkladu alebo po dohode do siedmich dní. Ak doteraz exekútor nerobil, oprávnený a mal slabé právne nástroje na vymáhanie pohľadávky voči exekútorom, je to pozitívum aj z hľadiska povinných, pre ktorých by mala byť exekúcia nástrojom na splatenie druhu, dlhu, a nie aby mala za každú cenu likvidačné dôsledky.
V tejto súvislosti sú logické a potrebné zmeny v § 46 ods. 2, kde sa hovorí, že popri oprávnenom je aj súdny exekútor platobným miestom pre prijaté plnenie. Toto ustanovenie definitívne ukončí spomínané diskusie, čiže splatenie dlhu exekútorovi jeho definitívnym vyrovnaním. Aby mohol dlžník preukázať zaplatenú, zaplatenie dlhu, bude exekútor povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení. Toto sú kľúčové momenty, ktorými novela priamo reaguje na doterajšie nedostatky praxe.
Z pozície oprávneného treba oceniť aj novelu, v novele aj fakt, že zavádza nový režim - presnú postupnosť uspokojenia nárokov exekútorov a oprávnených z vymožených čiastok. Často sme sa stretávali s tým, že exekútori po uspokojení svojich trov, teda náklady a odmeny, poľavili úsilie vymôcť pohľadávku. Verím, že zmeny sa, budú rovnako motivovať počas celého priebehu exekučného konania.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela čistí vzťahy a odstraňuje možnosť svojvoľného uplatňovania zákona z pozície úradnej sily. Myslím, že pri týchto zásadných krokoch, kde sa siaha na majetok a na peňažné príjmy občanov, musí byť zákon jednoznačný a bezproblémový.
Samozrejme, samozrejme, že život ešte môže priniesť situácie, ktoré bude treba riešiť. Ale podľa mňa je táto novela Exekučného poriadku dobrá a vychádza z potrieb praxe. Napríklad z hľadiska sociálneho môžeme v budúcnosti uvažovať o nových princípoch odmeňovania súdnych exekútorov, najmä pri exekúcii na peňažné plnenie. Výšku odmeny podľa súčasnej právnej úpravy predstavuje 20 % z výšky vymoženej pohľadávky, najmenej však 33 euro a najviac 33 193 euro, euro. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky to v súvislosti s novelou teraz nerieši, keďže túto oblasť upravuje vyhláška. Tú chcú meniť v druhej polovici tohto roku.
Nemali by sme tiež zabudnúť na problematiku, ktorá sa síce zákonom priamo nerieši, ale je predmetom nariadenia, ktoré malo by byť upravené súčasne nadobudnutím účinnosti novely zákona. Bolo by vhodné zvýšiť základnú sumu, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z príjmov, ak je poberateľom dôchodku. Viete, v akej situácii sú dnes naši dôchodcovia. Musím len na úvod pripomenúť, že je zhruba 300 000 dôchodcov, ktorí nemajú výšku dôchodku viac ako 250 euro.
Práve dôchodcovia sú najväčšou a najľahšou korisťou pre rôznych špekulantov a nebankové spoločnosti, ktoré pri vymáhaní dlhov ich dostávajú ich do neriešiteľných životných situácií. Súčasnú základnú sumu vo výške 60 % životného minima, čiže 116, 74 eur považujem za neprimerane nízku.
Navyše Sociálna poisťovňa zaznamenala neustále rastúci trend exekučných konaní voči poberateľom dôchodkov. Za posledné štyri roky sa zvýšil o 140 percent. K 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonala až 41 000 zrážok z dôchodku, pričom exekvovaných poberateľov dôchodku bolo 39 030.
Toľko z mojej strany v prvom čítaní. Chcel by som v druhom čítaní potom doplniť zákon, ktorý je teraz, prejde do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk)

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Téma, ktorú tu dnes riešime, aj keď je to len v prvom čítaní, je naozaj veľmi vážnou témou. Nemá dosah len na samotný zúžený, zúžený okruh exekúcií, exekútorov a pravidiel, ktoré fungujú pri exekúcii. Ten presah je omnoho širší.
Tak ako tu už dnes bolo viackrát povedané, exekúcia je len záverom istého procesu. Záverom, ktorý tiež je potrebné upraviť oproti súčasnému stavu. Zlepšiť, zlepšiť postavenie toho, ktorý je objektom exekúcie. Dať tomu lepšie pravidlá a, jednoducho povedané, obmedziť v istých oblastiach moc exekútorov z hľadiska konečnej výšky finančných prostriedkov, ktoré žiada od dlžníka, tak aby sme dodržali takú normálnu zásadu, že všetko má byť v súlade so zdravým rozumom aj s dobrými mravmi.
A tu hneď budem veľmi konkrétny. Nepovažujem za súlad s týmito zásadami, keď malá čiastka v centoch alebo v pár eurách narastie cez poplatky, ktoré sa vzťahujú k vymáhaniu tejto čiastky, na podstatne vyššie sumy. Bol som asi pred dvoma týždňami, až sa dobre pamätám, aj s kolegami poslancami Zajacom a Hlinom v Banskej Bystrici, kde sme na námestí robili akciu, ktorá sa dotýka tohto problému, a rozprávali sa s ľuďmi o tom, ako to dolieha. Tam mi jeden človek povedal svoj konkrétny príklad. Dĺžil šesť euro za komunálny odpad, alebo za poplatok viažuci sa ku komunálnemu odpadu, ale nakoniec zaplatil vyše osemdesiat. Aký je tam pomer medzi odmenou a dlžnou čiastkou? Kto označí takéto niečo za spravodlivé voči dlžníkovi a primerané?
A aby som bol ďalej konkrétny. Obracajú sa na mňa mnoho mnohí ľudia cez facebook, cez maily. Tak aspoň také dva - tri príkladíky z facebookovej komunikácie, ktorá sa objavila na mojej stránke. Karol, jeho priezvisko nebudem uvádzať, samozrejme, hovorí: "Mal som dlžobu v Sociálnej poisťovni asi 70 centov a exekútor si namastil vrecká vyše šesťdesiatimi eurami. Je toto normálne?" Zuzana píše: "Môj syn dostal od dopravákov pokutu 20 euro. Následne musel exekútorovi zaplatiť 86."
Toto je vec, ktorá nie je celkom v poriadku. Mne je úplne jasné a určite nie som proti tomu, aby tí, ktorí dlžia, aby boli nástroje na to, aby sa tá dlžná čiastka vymohla, ale všetko musí mať svoje medze, svoje limity. Preto som tu opakovane a viackrát na pôde Národnej rady navrhoval novelu zákona, už päťkrát, až sa nemýlim, a v septembri s ňou prídem šiestykrát. S novelou zákona o exekučnom konaní, kde úplne malou zmenou, jednoduchou zmenou by sme docielili to, že v prípade týchto malých, malých dlžôb nemôže odmena exekútora presiahnuť vymáhanú čiastku. Samozrejme, že tí, ktorí s tým nesúhlasia, povedia, ale to nepokryje ani náklady exekúcie. Ale je potrebné vymáhať cez exekútora 70 centov?! Je potrebné vymáhať cez exekútora 5 eur? Nie je to potrebné. To si len zjednodušujú príslušné inštitúcie, pretože pre nich je to strašne pohodlné. Nahádžu to exekútorom a, samozrejme, ani exekútori nie sú proti. Veď koncipient v kancelárii len vykoná príslušné úkony, pošle listy, kúpi kolkovú známku a vyúčtuje si poplatky. Ľahká robota, ľahký zárobok. Ale toto by sme nemali dovoliť.
Ten štát má chrániť primeranosť nástrojov, ktoré používa, aj voči dlžníkom. A toto je naozaj veľmi jednoduché, takže toto určite spraviť treba. Není pre mňa jasné, prečo, kolegovia vládni poslanci, ste aj na takúto racionálnu podľa mňa novelu sa dívali cez stranícke okuliare a jednoducho zhadzujete tie návrhy zo stola, pretože keď pán minister v reakcii pravdepodobne povie, že my to pripravujeme na jeseň, alebo neviem kedy? Ale čo tie mesiace dovtedy?! Veď takéto zjavné veci, tie, ktoré trčia, tie, ktoré pichajú ľudí všade, nechcem povedať, kde najviac, tak to sa ľahko dajú osekať takýmito novelami a odstráni sa ten najpálčivejší problém. A potom samozrejme je dostatok času dať to do väčších nejakých koncepčných súladov. Niečo ešte, čo treba dotiahnuť, tak to jednoducho dotiahnuť. Ale mali by sme myslieť na tie konkrétne osudy jednoduchých ľudí, ktorí naozaj sú, nič, nijak inak sa to nedá nazvať, šikanovaní cez takéto záležitosti. Ja tu nehovorím o veľkých dlžníkoch, naozaj o tých najobyčajnejších ľuďoch, ktorí či už z nedopatrenia alebo nejakým iným spôsobom zrazu sa pre takúto malú čiastku stanú predmetom exekučného konania.
A teraz k tomu širšiemu presahu, lebo toto je len vrchol ľadovca. Tie exekúcie sú naozaj len tá konečná. Ale my sa musíme pozrieť na korene. Tam, kde vzniká ten problém, a tam sa ho pokúsiť eliminovať. A ten problém vzniká dnes tak, že absolútne nemáme nijakým spôsobom obmedzené a regulované výšky sadzieb úrokov, ktoré si účtujú nebankové spoločnosti, ktoré si účtujú splátkové spoločnosti, a tie neseriózne zdierajú ľudí jednoducho. Naozaj to je úžernícke správanie, úžernícke chovanie. A je veľmi smutné, že tá chyba, ktorú v roku 2010 urobila prvá Ficova vláda, že prijatím nového zákona zrušila vládne nariadenie a už sa odvtedy neprijalo, ktoré limitovalo výšku úrokov, nijak doteraz ani nenapravila a ani stále tú nápravu nemáme a ten problém tu pretrváva.
Nemyslím si, že tento problém, ktorý je komplexný a komplexného charakteru, teraz musíme odkladať jeho riešenie do nejakých ďalekých mesiacoch. Veď je tu novela, prejde cez prvé čítanie samozrejme, a, ako som povedal vo faktickej poznámke, čo bráni, aby táto novela mala ďalšie časti rímska II, III, IV, koľko treba a aby sa tieto dopredu, alebo nie dopredu, ale zjavné problémy, ktoré každý, si myslím, pozná a pán minister určite najlepšie, alebo jeho úrad veľmi dobre pozná, aby sa proste vyriešili, aby sa novelizovalo okamžite? A potom sa môžme, ako som povedal, znova k tomu vrátiť. doladiť tie veci. Ale problémy ľudí, keď ich vieme riešiť, by sa nemali tie riešenia odkladať. Pretože až sa odkladajú, tak to znamená, že poslancom Národnej rady, ktorí tak hlasujú, že hlasujú za odklad riešenia problémov, na nich nezáleží, že im nezáleží na problémoch týchto ľudí, s ktorými sa stretávajú.
Ja v tej Banskej Bystrici som videl a počul veľmi konkrétne príbehy zo života. My sme tam premietli tým ľuďom aj ten známy film, o ktorom ste počuli a mnohí ho aj videli, Šmejdi, ktorý je naozaj brutálnym dokumentom o tom, ako sú zneužívaní práve starší ľudia. A tie príbehy sú hrozné, sú otrasné. Tak keď vieme, ako zabrániť konaniu tých ľudí, ktorí tak konajú, a vždy takí ľudia budú, keď im dovolíme, aby tak robili, tak to vykonajme, pretože sme tu na to, aby sme záujmy ľudí hájili a pomáhali ľuďom.
Čiže k tomuto vyzývam aj pána ministra, aj vládnych poslancov predovšetkým a v tomto duchu budem podávať pozmeňovacie návrhy v rámci druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Naozaj v tomto vystúpení ste spomenuli to množstvo exekúcií. Zase poviem to číslo 582 000 začatých exekúcií len v minulom roku, väčšina z nich od nebankových subjektov. Spomínali ste výšku úrokov pri týchto nebankových subjektoch. Minister spravodlivosti alebo financií mohol už dávno prísť so skráteným legislatívnym konaním. Naozaj nepoznám poslanca, ktorý by bol proti takémuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Naozaj nie som taký egoistický, aby som si myslel, že ja som dal návrh zákona a poslanci SMER-u by ho boli schválili, kde som navrhoval strop pre tieto úvery. Mohol s takýmto návrhom zákona prísť hociktorý poslanec SMER-u. Ja vám ten zákon dám. Alebo urobte si svoj, len s ním už konečne prídite!
Každý deň tisíce ľudí nevládzu splácať stovky, tisícky percent úrokov. Následne tento štát, teda nebankovky s požehnaním štátu robia z ľudí bezdomovcov. Tento úžernícky Klondike, ktorý bol spustený v marci roku 2010, treba zastaviť!
Pán minister, príďte so skráteným legislatívnym konaním! Dajte tento návrh zákona niektorému poslancovi SMER-u! Včera sme schválili nepriamu novelu v zákone o organizácii štátnej správy, že sme tam dali nepriamu novelu zákona o verejnom obstarávaní. Väčšina z vás o tom ani nevie. Ak by ste prišli napríklad v tomto zákone v druhom čítaní s nepriamou novelou o spotrebiteľských úveroch, budeme za, pán minister, len už s tým konečne niečo robme!
Ďakujem.