21. schôdza

Ďakujem pekne. Tak, vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte opraviť vás v dvoch kľúčových faktoch. Po prvé, v investičnom zámere investor predpokladal vytvoriť 35 pracovných miest a nie 50. Po druhé, evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Kolárovo za predchádzajúci rok 2012, ktorý sa berie do úvahy pri posudzovaní investičnej pomoci, dosiahla 14,51 percent.
A teraz k vašej otázke. Investor predložil na ministerstvo hospodárstva investičný zámer, ktorý spadal do klasifikácie SK NACE 29, teda výroba elektrických a elektronických prístrojov pre automobilový priemysel. Už z uvedeného vyplýva, že nešlo o žiadosť o podporu Centra strategických služieb, ako investor uviedol vo svojej žiadosti, ale o priemyselnú výrobu, ktorá má úplne odlišný charakter a aj intenzitu pomoci, ktorá sa vypočítava podľa zákona. Z tohto hľadiska investor nesplnil tri zákonom stanovené podmienky. Za prvé, výšku investície, za druhé, charakter výstupného produktu a požadovanú výšku podpory. Investora sme opakovane na tieto fakty upozorňovali, ale investor investičný zámer neupravil, a z toho dôvodu sme posudzovanie žiadosti zastavili a nemohli ho postúpiť na ďalšie spracovanie a vybavenie, pretože bola jednoducho v rozpore s legislatívou, ktorú máme k tomuto prijatú.
Vážený pán poslanec, vážim si váš záujem o nové investície na Slovensku, ale ako som už deklaroval, počas môjho vedenia na ministerstve by som chcel podporiť také investície, ktoré by boli v súlade s našou legislatívou a aj s európskou legislatívou.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči, máte na to dve minúty.

Vážený pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď. V každom prípade, táto spoločnosť Kromberg & Schubert v tom regióne je najväčším zamestnávateľom. Zamestnáva tam vyše 600 ľudí, pred krízou to bolo 3 000, teraz je to 600. Podnikajú u nás od roku ´95 a ešte, to znamená skoro už 20 rokov, zatiaľ nežiadali nikdy o žiadny príspevok.
Viete, problém v tom vidím, že ja mám konkrétne údaje, momentálne údaje, čo sa týka nezamestnanosti v regióne. To znamená, v Komárňanskom okrese je teraz konkrétne 20,53 %, to je 11 114 osôb, je nezamestnaných, z toho 332 osôb s vysokoškolským vzdelaním. Tento zámer by zamestnával takýchto ľudí. Tu sa jedná o to a vidím problém v tom, že keď už máme takéhoto investora, máme také regióny, ktoré sú slabšie regióny, a to sú hlavne tie južné, a keď už máme niekoho, kto by tam chcel zamestnať nejakých ľudí a už tam zamestnáva tých 600 ľudí x rokov, a keby ste si s nimi sadli, ja viem, že máte, váš čas tiež, nemáte toho, veľa času, a viem, ako to je, ale fakt by si to zaslúžilo si s nimi aspoň sadnúť a vypočuť si ich. A možnože by ste vypočuli od nich to, že môže to prísť, môže dôjsť k tomu, že ohrozíme aj tých 600 pracovných miest, ktoré tam oni majú. To znamená, mne ide len o to, že keď už máme takého investora, tak aspoň s nim si sadnime a diskutujme a skúsme nájsť také riešenie, ktoré je aj preňho dobré, lebo 9 600 eur na jedno pracovné miesto oproti tomu, príspevok myslím, povedzme, čo bolo v tom Grenwoode, kde bolo 55 000 eur skoro schválených na jedno pracovné miesto, je veľký rozdiel. A ten región si to fakt zaslúži.
Ďakujem pekne.

Pán minister, nech sa páči, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku.

Chcel by som odpovedať, že  keď sa posudzujú tieto veci, tak treba byť trošku presný. Samozrejme, my vychádzame zo žiadostí. Žiadosť bola daná v nejakom čase a táto žiadosť  a výpočet nezamestnanosti sa viaže k nejakému času. Ale toto teraz nie je podstatné. Podstatné je, že tá žiadosť bola daná v nesúlade s tou legislatívou, ktorú máme. A znovu hovorím, opakovane sme žiadali. Samozrejme, miera aktivity zo strany ministerstva je, vždycky sa môže povedať, že sme si ešte mali, ja neviem, aj zlomiť nohu kvôli tomu, alebo čo, ale fakticky máme tie dokumenty, že sme ho žiadali, sú zaarchivované a ministerstvo túto vec neodignorovalo. V žiadnom prípade.
A generálne vám chcem sľúbiť, určite máme záujem o každého investora a o každého investora, ktorý ide do lokality, kde je vysoká nezamestnanosť, ale musí byť jeho žiadosť v súlade s našou legislatívou. Vieme mu k tomu dopomôcť, vieme mu poradiť, nakoniec nie je poskytovanie pomoci len čiste v našich rukách, pretože ak ide o daňovú úľavu, tak sa k tomu vyjadrujú ešte ďalšie rezorty  a v konečnom dôsledku to schvaľuje vláda. Ale my sme nemali ešte natoľko túto záležitosť vydiskutovanú, aby sme to mohli ďalej dať trebárs na rokovanie vlády a podobne, pretože to nespĺňalo zákonné požiadavky.
Takže aj vás chcem poprosiť, keď budete trebárs s týmto zamestnávateľom a ste niekde z regiónu, my sme ochotní, len samozrejme aj oni musia chcieť ten zámer preformulovať tak, aby bol v poriadku.
Ďakujem pekne.

V poradí deviatu, v poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Mičovský, ktorý nie je prítomný v sále. Takže sa na jeho otázku nebude odpovedať.
Deviatu otázku položil pán poslanec Jozef Mihál ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi, ktorého zastupuje pán poslanec Dušan Čaplovič, a otázka znie: "Inšpektoráty práce údajne vysvetľujú zamestnávateľom, že absolventi stredných škôl, maturanti nemôžu po maturite pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, pokiaľ nie je vykonaný zápis na vysokú školu. Takýto výklad Zákonníka práce však je v rozpore s § 228 ods. 2 tretia veta. Aký je váš názor, resp. aký je názor ministerstva?"
Nech sa páči, pán minister. Odpovedať bude pán minister Dušan Čaplovič, ktorý zastupuje pána ministra Richtera. Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni. Neviem, či vyčerpám všetko, čo mi pán minister napísal v tomto časovom limite, ale začnem od úvodu.
Treba povedať, že v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrený princíp legality zákonnosti, podľa ktorého štátne orgány, citujem, "môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon". Z ústavného rámca vychádza aj zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nepriznáva kompetenciu v oblasti podávania záväzných výkladov.
Zároveň nám nie je známy ani výklad inšpektorátov práce, ktorý je zmienený v podaní pána poslanca Mihála, ako ani právna argumentácia pre takýto výklad, s ktorou by bolo možné polemizovať alebo sa stotožniť.
Podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce, teraz budem citovať, "neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov" je potrebné, "je potvrdenie štatútu podľa § 227 ods. 1, je to fyzická osoba, ktorá ma štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá dovŕšila 26 rokov veku". Zákonník práce z uvedeného stanovuje výnimku, podľa ktorej to neplatí, t. j. potvrdenie štatútu sa nevyžaduje, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo skončenia letného semestra na vysokej škole, najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.
Som vyčerpal... (Skončila hodina otázok.)

Pán minister ukončil a vyčerpal čas určený na hodinu otázok a odpovedí. Končím tento bod programu a vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať ďalej v rokovaní o exekučnom zákone.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme pokračovaním tretieho dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, tlač 550.
Prosím pána ministra Tomáša Boreca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Roberta Madeja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Zároveň dávam slovo ústne prihlásenému pánovi poslancovi Dušanovi Muňkovi. Ešte poprosím pána ministra a pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.
Nech sa páči, už sú tu, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Osobne vítam túto novelu Exekučného poriadku. Považujem ju za potrebnú, a to z viacerých praktických dôvodov.
Po prvé, negatívne, negatívna medializácia v poslednom období znižovala dôveryhodnosť exekútorov ako štátom a zákonom poverených úradných osôb.
Po druhé, zo skúseností v Sociálnej poisťovni, ktorá má s exekútormi bohaté skúsenosti, viem, že proces exekúcie má viaceré zákonom nedoriešené otázky, čo vedie k rôznemu výkladu rovnakých situáciách a znevýhodňovaniu niektorých účastníkov konania. Pre úplnosť uvediem, že Sociálna poisťovňa uplatňovala ku koncu marca tohto roku 428 632 exekučných titulov v celkovom objeme, v hodnote 311 mil. euro.
Po tretie, v Sociálnej poisťovni zaznamenali prípady zneužívania postavenia exekútora, čo bolo pri novele Exekučného poriadku, malo viesť k sprísneniu pravidiel konania postavenia exekútora. Len údaje o počte exekučných titulov v Sociálnej poisťovni v celkovej vymáhanej sume potvrdzuje naliehavosť riešenia problematiky exekúcií. O to viac, že globálne bola táto problematika riešená v roku 1995, čo vzhľadom na rýchlo meniace sa podmienky v ekonomike, najmä v podnikaní a v sociálnej situácii obyvateľstva, je veľmi dlhé obdobie.
Táto oblasť musí byť precízne a záväzne upravená zákonom, nižšími právnymi normami a nemôže dávať priestor pre svojvoľné výklady a postupy jednotlivcov. Zavedenie výberového konania exekútorov, predĺženie praxe exekútorského koncipienta z doterajších troch na päť rokov a celý rad opatrení pri kontrole práce a disciplinárnom riešení exekútorov, ktoré novela zavádza, povedú nielen k zvýšeniu kvality ich práce, ale prispejú k tomu, že za exekútorov budeme, budú menovaní skúsení a osobne zrelí ľudia.
Vládny návrh novely vnímam z viacerých dôvodov ako pozitívny krok, ktorý pomôže riešiť zásadné problémy praxe. Oceňujem, že novela zákona vnáša potrebnú povinnú minimálnu komunikáciu medzi, medzi oprávnenými exekútormi. Často sa doteraz stávalo, že oprávnený sa dozvedel o ukončení exekúcie neskoro, z druhej ruky, ale ani nevedel, že má dostať peniaze. Na druhej strane, keď oprávnený získal úhradu na svoj účet, neoznámil to exekútorovi, ktorý vymáhal dlh ďalej a nevedel o jeho úhrade. To všetko vyvolávalo obojstrannú nedôveru a znižovalo úroveň procesu vymáhania dlhov, pričom povinný sa stával rukojemníkom tých-ktorých sporov alebo, jemnejšie povedané, nedorozumení.
To táto novela rieši. Je to dobrý signál pre, nielen pre oprávnených, ale aj pre ľudí, ktorí, keď splatia dlh, počítajú každé euro a neoprávneným predlžovaním exekúcií sa neraz dostávali do neriešiteľných situácií napriek tomu, že dlh už mali splatený. Je preto logické, že exekútor bude mať povinnosti pri ukončení alebo pri zastavení exekúcií zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie. Uvedie v ňom podrobnosti, ako napríklad výšku trovov konania, výšku vymoženej čiastky, náhradu hotových výdavkov, DPH, ďalšie položky. Z hľadiska takých inštitúcií, ako je Sociálna poisťovňa, ktoré majú permanentne opakujúci sa veľký počet exekučných titulov, je prínosom aj to, že oprávnený bude môcť bezplatne raz ročne požiadať exekútora o predloženie takéhoto vyúčtovania. Doterajšie znenie zákona presne nehovorili, nehovorilo, či zaplatenie dlhu exekútorovi považuje za jeho definitívne splatenie. Z pohľadu povinného je to jasné a myslím, že je to logické. No často sa stávalo, že oprávnený nevedel o úhrade dlhu exekútorovi, ktorý mu to neoznámil v reálnom čase, považoval dlh za živý, pričom stále pripočítaval penále. Niektoré inštitúcie alebo oprávnený zase tvrdohlavo vychádzali zo znenia zákonov, že kým nemajú peniaze na svojom účte a nielen na účte exekútora, dlh považovali za nesplatený. Z hľadiska povinného je to však neprijateľné. Je preto dobré, že odteraz bude musieť exekútor ukončenie exekúcie a vymoženosti dlhu bezodkladne oznámiť oprávnenému, ale tak isto mu musí poukázať peniaze na jeho účet, a to bez odkladu alebo po dohode do siedmich dní. Ak doteraz exekútor nerobil, oprávnený a mal slabé právne nástroje na vymáhanie pohľadávky voči exekútorom, je to pozitívum aj z hľadiska povinných, pre ktorých by mala byť exekúcia nástrojom na splatenie druhu, dlhu, a nie aby mala za každú cenu likvidačné dôsledky.
V tejto súvislosti sú logické a potrebné zmeny v § 46 ods. 2, kde sa hovorí, že popri oprávnenom je aj súdny exekútor platobným miestom pre prijaté plnenie. Toto ustanovenie definitívne ukončí spomínané diskusie, čiže splatenie dlhu exekútorovi jeho definitívnym vyrovnaním. Aby mohol dlžník preukázať zaplatenú, zaplatenie dlhu, bude exekútor povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení. Toto sú kľúčové momenty, ktorými novela priamo reaguje na doterajšie nedostatky praxe.
Z pozície oprávneného treba oceniť aj novelu, v novele aj fakt, že zavádza nový režim - presnú postupnosť uspokojenia nárokov exekútorov a oprávnených z vymožených čiastok. Často sme sa stretávali s tým, že exekútori po uspokojení svojich trov, teda náklady a odmeny, poľavili úsilie vymôcť pohľadávku. Verím, že zmeny sa, budú rovnako motivovať počas celého priebehu exekučného konania.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela čistí vzťahy a odstraňuje možnosť svojvoľného uplatňovania zákona z pozície úradnej sily. Myslím, že pri týchto zásadných krokoch, kde sa siaha na majetok a na peňažné príjmy občanov, musí byť zákon jednoznačný a bezproblémový.
Samozrejme, samozrejme, že život ešte môže priniesť situácie, ktoré bude treba riešiť. Ale podľa mňa je táto novela Exekučného poriadku dobrá a vychádza z potrieb praxe. Napríklad z hľadiska sociálneho môžeme v budúcnosti uvažovať o nových princípoch odmeňovania súdnych exekútorov, najmä pri exekúcii na peňažné plnenie. Výšku odmeny podľa súčasnej právnej úpravy predstavuje 20 % z výšky vymoženej pohľadávky, najmenej však 33 euro a najviac 33 193 euro, euro. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky to v súvislosti s novelou teraz nerieši, keďže túto oblasť upravuje vyhláška. Tú chcú meniť v druhej polovici tohto roku.
Nemali by sme tiež zabudnúť na problematiku, ktorá sa síce zákonom priamo nerieši, ale je predmetom nariadenia, ktoré malo by byť upravené súčasne nadobudnutím účinnosti novely zákona. Bolo by vhodné zvýšiť základnú sumu, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z príjmov, ak je poberateľom dôchodku. Viete, v akej situácii sú dnes naši dôchodcovia. Musím len na úvod pripomenúť, že je zhruba 300 000 dôchodcov, ktorí nemajú výšku dôchodku viac ako 250 euro.
Práve dôchodcovia sú najväčšou a najľahšou korisťou pre rôznych špekulantov a nebankové spoločnosti, ktoré pri vymáhaní dlhov ich dostávajú ich do neriešiteľných životných situácií. Súčasnú základnú sumu vo výške 60 % životného minima, čiže 116, 74 eur považujem za neprimerane nízku.
Navyše Sociálna poisťovňa zaznamenala neustále rastúci trend exekučných konaní voči poberateľom dôchodkov. Za posledné štyri roky sa zvýšil o 140 percent. K 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonala až 41 000 zrážok z dôchodku, pričom exekvovaných poberateľov dôchodku bolo 39 030.
Toľko z mojej strany v prvom čítaní. Chcel by som v druhom čítaní potom doplniť zákon, ktorý je teraz, prejde do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk)