Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, ctená snemovňa. Na úvod niekoľko čísiel, možno celkom zaujímavých a niektorých aj potešiteľných. Ak som dobre prečítal, vlani sme vyrobili na Slovensku takmer 950-tisíc áut. Z pohľadu ekonomického je to určite optimistická cifra a dá sa s ňou spájať veľa pozitívnych pocitov a najmä perspektív. Ani druhá cifra, ktorú som si v tejto súvislosti pozrel, nie je zlá. Hovorí o tom, že na našich cestách je evidovaných takmer 2,5 milióna motorových vozidiel. Možno by sme mohli polemizovať z pohľadu ekonomicko-ekologického, do akej miery je tá cifra dobrá a potešiteľná a do akej miery je zaťažujúca. Je to daň dobe a myslím si, že z hľadiska úrovne hodnotenia našej krajiny možno aj tento údaj považovať za pozitívny. Do tretice však ešte jednu cifru, jedno číslo. Nie je také presné, ale vôbec nie je potešiteľné. Je fakt, že na našich cestách, ale aj necestách existuje niekoľko tisíc áut, ktoré de iure sú a de facto nevieme. Sú to presne tie autá, ktoré chcú poriešiť predkladatelia návrhu zákona, ktoré jednoducho, asi sa na tom dá ľahko zhodnúť, by sme mali vyradiť. A mali by sme ich vyradiť spôsobom, ktorý, keď už nedokážeme nahradiť ekologickú záťaž, ktorú zrejme tieto autá, môžme sa odôvodnene domnievať, spôsobili, tak aby sme ju aspoň nejak finančne kompenzovali, čo iste nie je ideálne riešenie, ale je to lepšie riešenie ako žiadne. A ja, keď som si prečítal tento návrh, tak som si v podstate povedal, že prečo nie? Nie je zlý a mal som k nemu pripomienku. Predniesol som ju aj na výbore pôdohospodárskom a pre životné prostredie. Teda predniesol som ju vo voľnej debate v rozprave bez toho, aby som dal pozmeňujúci návrh, že sa mi zdá jedna vec na tomto celkom dobrom návrhu nie celkom dobrá a to je otázka istého diskriminovania majiteľov áut. A tá diskriminácia je spôsobená tým, že predkladatelia navrhli, aby nebol rovnaký meter použitý na tých, ktorí majú takéto autá, ktoré de iure sú a de facto nie sú. A chcú sa ich zbaviť tak, že teda požiadajú na základe zaplatenia poplatku do environmentálneho fondu príslušný úrad o ich vyradenie a medzi tými majiteľmi, ktorí takéto autá tiež majú, ale nie ako ich pôvodní majitelia, ale ako ich dediči. Navrhovatelia tejto právnej normy to vidia asi tak, že pokiaľ človek takéto de iure auto áno a de facto nie má, a chce sa ho zbaviť, tak mu dávajú akýsi pardon na základe poplatku, ktorý je odstupňovaný podľa veku vozidla na 50, 100 alebo 150 eur. A to je tá vstupenka na úrad, kde možno potom z evidencie na polícii takéto auto vyradiť. Avšak občan, ktorý sa k takémuto autu dostane spôsobom, že ho zdedí, tak má celkom možno na prvý pohľad sympatický pardon ešte trocha navýšený, že môže sa takéhoto auta zbaviť spôsobom, že ho nemusí vyplácať a stačí, keď teda ako dedič pôjde ho vyradiť s tým, že teda zdedil takýto majetok, ktorý je majetkom nemajetkom. Ako v rozprávke: oblečený neoblečený.
Považujem to ja nie celkom za správne alebo nepovažujem to za správne, pretože si myslím, že ak sa niekto rozhodne prijať dedičstvo po nejakom poručiteľovi, tak je to dedičstvo vždy spojené s pozitívami, ale aj so záväzkami. Nikto nie je donútený byť dedičom. Každý má právo to odmietnuť, ale keď to prijme, tak sa mi zdá nie celkom v poriadku, aby prijal iba plusy, iba majetok a záväzky, mínusy aby odmietol. Uznávam, nepodstatný pohľad na celkom dobrý návrh zákona. Ale tu by som sa možno bol aj celkom zmieril so svojím maličkým vstupom do tejto právnej normy, keby som následne nedostal, tak ako myslím že väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, text listu od Klubu 500, zväz podnikateľov, bližšie ho nemusím popisovať, nepoznám tých ľudí, ale viem zhruba, koho reprezentujú, kde namietali pomerne zásadným spôsobom to, aby bol takýto zákon vôbec prijatý. Tak som si povedal hop, keď si sa rozhodol do tohto zákona vstúpiť nejakou malou poznámkou, tak si pozri aj poznámky iných. A ja som si tie poznámky, ich argumentáciu tohto Klubu 500 prečítal a nadobudol som pocit, že nie je bezvýznamná. Čo namietajú reprezentanti z Klubu 500?
Námietky sú tam viaceré, pamätám si nasledovné. Je tam vytvorené odôvodnené tvrdenie, teda je tam predpoklad, ktorý hovorí o tom, že ľudia sa síce radi oháňajú ekológiou, ale keď príde presne na nich, tak sú viacej ekonomickí ako ekologickí a že tento zákon umožní to, aby sa pod rúškom zbavovania sa starých áut v inštitútoch, v likvidačných zariadeniach, ktoré nie sú autorizované, zbavovali týchto starých áut tak, že sa im dostane istej kompenzácie za tie časti starého auta, hlavne ide o železo, ktoré majú pomerne vysokú hodnotu, za ktoré môžu získať istý poplatok. A tie ďalšie časti, ktoré už nie sú na trhu s druhotnými surovinami predajné, ale ktoré výrazne zaťažujú životné prostredie, z tých sa potencionálne môže vytvoriť v lepšom prípade málo odborne zvládnutá skládka, v horšom prípade čierna skládka. To znamená, že tu vzniká nebezpečenstvo, že útvary, inštitúcie, likvidačné zariadenia, zberne, ktoré nie sú plne moderne vybavené na likvidáciu starých áut, môžu ponúknuť celkom zaujímavú cenu pre majiteľov takýchto vrakov, ale to bude spôsobené tým, teda bude to vykúpené a bude tam ten dôsledok, že bude vytváraná ďalšia nová záťaž na životné prostredie. Nevravím, že to je úplne presné, ale zdá sa mi, že táto námietka je hodná zváženia. Pretože jej reálnu funkčnosť v živote neviem teraz v tejto rozprave potvrdiť, ale myslím si, že dosť ťažko sa nájdu argumenty na to, aby sme ju vedeli vyvrátiť ako neodôvodniteľnú.
Druhá námietka, ak si ju tak spomínam, je tam založená na tom, že predsa my máme vytvorené autorizované likvidačné zariadenia, ktoré sú v stave na úrovni dnešných technológií zabezpečiť to, aby boli suroviny demontované, aby auto bolo zlikvidované v súlade s ekologickými predpismi a aby sa žiadna druhotná záťaž na životné prostredie z týchto starých vrakov už nevytvárala. Avšak tu je to spôsobené tým, alebo má to tú súvislosť, že takéto autorizované, moderné likvidačné zariadenia nedokážu majiteľom vrakov ich zaplatiť, lebo majú s tým pomerne veľké náklady. A to, dá sa povedať, že majiteľ vraku, ktorý je orientovaný viac ekonomicky ako ekologicky, môže sa ľahko takémuto zariadeniu vyhnúť. A tu odôvodňuje z toho Klub 500 pripomienku, že majitelia, ktorí investovali v súlade s celospoločenskými záujmami do takýchto zariadení nemalé prostriedky, sa môžu domnievať, že prijatie takejto zákonnej normy ich poškodzuje a mohli by vytvoriť ďalšiu škodu pre Slovenskú republiku tým, že by považovali náhradu za to, že oni investovali s očakávaním dlhodobých primeraných príjmov v súlade s celospoločenským záujmom, ale takýto zákon ich vlastne ako keby o potencionálnych klientov oberá a tým pádom ich investícia je menej návratná, ako sa mohli oprávnene domnievať, keď do toho išli.
Je tam aj ďalšia argumentácia. Tá je daná tiež do takej špekulatívnej roviny. Opäť neviem potvrdiť, do akej miery úplne presnej, ale tiež sa dá povedať, že ťažko dopredu namietať, že to nie je odôvodnené, že môže tu vzniknúť skupina vozidiel, ktoré budú vyradené len ozaj de iure, ale de facto budú naďalej už ako neevidované premávať po rôznych komunikáciách. Nie tých prvej, druhej, tretej triedy, ale po lesných a poľných cestách a druhotne budú opäť spôsobovať záťaž životného prostredia práve tým, že ako neevidované a pravdepodobne teda aj bez kontroly technického stavu, nie pravdepodobne, ale určite budú môcť byť vážnym ohrozením životného prostredia. Argumentácia je tam bohatá, je tam toho ešte viac, ale možno nie je dôvod, aby som ja celý ten list tu spomínal. Napokon, fakt si myslím, že sme ho dostali asi, ak nie všetci, tak väčšina. A ak nie, tak prepáčte, že sa mýlim, že to boli možno iba členovia nášho výboru. Neviem, nezisťoval som. Ale je tam aj argumentácia ešte, ktorú spomeniem, že vytvárame tým akýsi návyk občana na to, že neboj sa, aj keď si bol neporiadny a nesplnil si si svoju povinnosť, respektíve nemal si záujem auto zlikvidovať primeraným zákonným spôsobom, nič sa ti nestane. Vždy vytvoríme akýsi pardon, ktorý ti umožní toho auta sa zbaviť, a tým pádom ako keby sme ho vychovávali k neporiadku. Opäť si myslím, že táto argumentácia nie je úplne bezdôvodná.
Takže po tom mojom istom nadšení pre tento návrh a ochote ho podporiť s malým pozmeňovacím návrhom som prišiel k názoru, že toto mali predkladatelia tejto zákonnej normy domyslieť lepšie a možno popasovať sa aj s tým, aby takéto námietky bolo možné vyvrátiť, respektíve v zákone ich poriešiť tak, aby nemohli - a to chcem vidieť ako to najpodstatnejšie -, aby nemohli spôsobovať vraky áut ďalšiu ekologickú záťaž. Lebo určite nie je naším zmyslom hovoriť o tom, že nejaké poplatky prídu do štátnej pokladnice a fakt tešme sa. Naším záujmom musí byť to, aby tieto autá, ktoré zjavne, veď som to hovoril v úvode, pribúdajú na našich cestách v obrovských miliónových počtoch, boli aj primeraným spôsobom na úrovni doby likvidované. Takže ma to vedie pomerne k zmene stanoviska a môj súhlasný prístup s tým maličkým pozmeňovacím návrhom mením na návrh pre pána spravodajcu, aby tento zákon bol vrátený navrhovateľom na prepracovanie tak, aby pripomienky Klubu 500 alebo iné odôvodnené pripomienky, ktoré sa tu môžu ešte zjaviť, boli do tohto zákona zapracované. Myslím si, že úmysel je dobrý, ale potreba akceptovať tieto pripomienky je tiež opodstatnená. Keďže môže sa stať, že môj návrh nebude akceptovaný, teda táto pripomienka neprejde v snemovni, tak predsa len považujem za potrebné prečítať aj pozmeňujúci návrh, ktorý je, ako som to už povedal, nie podstatný, ale čaro nechceného, práve možno tým, že takýto návrh by prešiel, možno aj tá pripomienka, aby diskriminácia medzi dedičmi a majiteľmi bola odstránená, má svoju logiku, lebo predstavte si, čo sa môže stať. Ak niekto si je vedomý, že má taký vrak, ktorý raz zaťaží životné prostredie a treba sa ho zbaviť, tak má možnosť rozmýšľať aj tak, aj keď ja viem, že nikto sa nerozhodne zomrieť kvôli tomu, aby svojim dedičom uľahčil ich dedenie, ale môže si povedať, no čo ja budem teraz platiť 50, 100 alebo 150 eur, však to auto raz spolu so mnou odíde do minulosti s tým, že moje deti, moji dediči bezproblémovo podľa tejto novely sa ho zbavia. Ja by som musel platiť stovku alebo päťdesiatku alebo stopäťdesiatku a oni sa budú môcť zbaviť tohto auta raz úplne bezplatne.
Ako keby sme ešte aj tým inšpirovali ľudí, ktorí nemajú celkom moderný a potrebný vzťah k životnému prostrediu, k tomu, aby sa správali nie celkom v súlade s úctou ku krajine. Milióny áut, milióny vrakov a tisícky tých, ktoré nie sú zlikvidované zákonným spôsobom, ozaj vytvárajú odôvodnený zdroj argumentov k tomu, aby sme túto tému nepovažovali za okrajovú. Takže aj keď som dal návrh na stiahnutie a prepracovanie, prečítam aj pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z toho, že môj návrh na stiahnutie nebude akceptovaný, a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítam aj kvôli tomu, že som si celkom jasne nevedel preložiť text k spoločnej správe, kde sa mi zdalo, že bol aj pokus o riešenie toho, aby takáto diskriminácia medzi dedičmi a ostatnými majiteľmi vrakov bola odstránená, ale z toho textu, ako som si to tam prečítal, mi vyplynulo, ako keby to bolo navrhnuté práve túto pripomienku gestorského výboru neschváliť. Ak sa mýlim, ak som to prečítal zle, tak sa ospravedlňujem, ale práve preto, že mám pocit, že táto vec neni poriešená jednoznačne, tak svoj návrh pozmeňujúci prečítam k tlači 490.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a tak ďalej. Môj návrh má nasledovný text:
V článku I bod 1 znie:
"§ 51 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
"(10) Držiteľ starého vozidla, ktorý na účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel podľa osobitného predpisu nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, a ten, kto nadobudol dedením staré vozidlo, ktoré už v čase jeho nadobudnutia fyzicky neexistovalo, je oprávnený po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu podľa § 54 ods. 7 požiadať obvodný úrad životného prostredia o vydanie potvrdenia o neexistencii tohto starého vozidla."
Odsek 11 znie: "Obvodný úrad životného prostredia v prípadoch podľa odseku 10 vydá žiadateľovi potvrdenie o neexistencií starého vozidla na účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel."."
Toľko navrhovaný text a jeho odôvodnenie.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je ustanoviť rovnakú podmienku na vyradenie starého vozidla pre toho, kto staré vozidlo nadobudne dedením a toto vozidlo v čase dedenia fyzicky neexistuje, a pre toho, kto nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje. Touto podmienkou je zaplatenie príspevku do Environmentálneho fondu. Tento príspevok by mal platiť aj ten, kto nadobudol dedením staré auto, ktoré v tom čase už neexistovalo, keďže aj v prípade starého vozidla nadobudnutého dedením platí domnienka, že predtým negatívne zaťažilo životné prostredie. Navrhovaným doplnením sa dosiahnu rovnaké podmienky pre vyradenie starých vozidiel z evidencie vozidiel. Zvýšia sa finančné príspevky do Environmentálneho fondu, čo následne prispeje k zlepšeniu stavu životného prostredia. V dôsledku navrhovanej obsahovej zmeny už nie je potrebné uvádzanie držiteľa a dediča predmetného starého vozidla v osobitných odsekoch, keďže na oboch sa vzťahuje rovnaký režim podávania žiadosti o vydanie potvrdenia o neexistencii starého vozidla.
Za druhé. V článku I bode 2 v § 54 ods. 7 sa za slová "Držiteľ starého vozidla" vkladajú slová: "a ten, kto nadobudol dedením staré vozidlo", slovo "pre" sa nahrádza slovom "na" a slová "§ 51 ods. 11" sa nahrádzajú slovami "§ 51 ods. 10".
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 1.
3. V článku II sa slovo "pre" nahrádza slovom "na".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, pretože zákon 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov používa naprieč celým svojím textom slovné spojenie "na účel". Navyše aj z gramatického hľadiska je použitie predložky "na" správnejšie.
To je koniec môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a myslím si, že som povedal to, čo som povedať chcel ku tomuto duchu zákona, ktorý vítam. Z hľadiska zámeru je správny, ale z hľadiska toho, že nekomplexne postihol celú, celé spektrum problémov, ktoré sú s ním spojené, je ho podľa môjho názoru potrebné vrátiť na komplexnejšie prepracovanie.
Ďakujem pekne.
