21. schôdza

Ďakujem, pán navrhovateľ.
Chcem sa spýtať, či, pán spravodajca, chcete záverečné slovo. Nech sa páči.

Ďakujem za možnosť záverečného slova v tejto dosť dlhšie trvajúcej diskusii, ako som skutočne ja ako spravodajca predpokladal. Ja z tohto miesta, práve naopak, na rozdiel od pána poslanca Mičovského chcem vyzdvihnúť tento návrh Jaroslava Bašku, pánov poslancov, a pána Róberta Puciho, pretože práve, ako bolo spomínané v tej spoločnej správe, vznikol problém takzvaného prededenia často nie vlastnou vinou, teda chceme byť ústretoví aj týmto občanom. Jednoducho, ako je u nás zvykom, aby ten jednotný meter bol zachovaný aj pre týchto občanov, keď už nemajú fyzicky, majú fyzicky neexistujúce auto, aby sa ho mohli práve v tejto, po tej evidenčnej stránke zbaviť. Ty si tu dal, pán kolega Mičovský, jednak procedurálny návrh vrátiť na prepracovanie. Ak by ten nevyšiel, dal si pozmeňujúci návrh hlasovať en bloc, takže uvidíme, ako sa rozhodnú poslanci, a o tom všetkom rozhodne hlasovaním plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, mali by sme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Jaroslava Bašku, Petra Šucu, Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 8/2009 Z. z., zákon o cestnej premávke, ale keďže nie je tu spravodajca z brannobezpečnostného výboru a podľa informácie, že brannobezpečnostný výbor stále zasadá, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali prvým čítaním návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Miroslava Číža, Stanislava Kubánka, Tibora Glendu, ktorým, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Takže ideme.
Znovu zopakujem. Prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka, Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 559. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 536. Dávam slovo podpredsedníčke Národnej rady Jane Laššákovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka, Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 559.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložila a odôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/´96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženej novely rokovacieho poriadku je reagovať na rôzny výklad ustanovenia § 64 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že podmienkou na utvorenie klubu je počet členov klubu, to jest najmenej osem poslancov, pričom však nie je explicitne ustanovené, či sa uvedená podmienka rovnako vyžaduje aj pre funkčnosť klubu a ďalšiu existenciu klubu počas celého volebného obdobia. Z uvedeného dôvodu dochádzalo k rozdielnym interpretáciám v prípade, ak po vzniku klubu počas volebného obdobia klesol počet jeho poslancov pod číslo osem. V tejto súvislosti by som vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcela upriamiť na dve uznesenia ústavnoprávneho výboru. Jedno uznesenie je zo 17. septembra roku 2001 a ďalšie uznesenie je z 8. marca 2011, kedy ústavnoprávny výbor na žiadosť Národnej rady zaujal k tejto problematike stanovisko. V uznesení zo 17. septembra 2001 k § 64 ods. 5 vyslovil, že, budem presne citovať: "Z dikcie ustanovenia § 64 ods. 5 v kontexte iných ustanovení vyplýva, že podmienkou na utvorenie klubu a jeho funkčnosť počas volebného obdobia je počet členov klubu, to jest najmenej osem poslancov."
Doteraz boli v histórii Národnej rady, boli, bolo to takto vykladané a akceptované s výnimkou minulého volebného obdobia, kedy pán predseda Národnej rady postupoval inak v prípade, že počet poslancov klubu Slovenskej národnej strany klesol pod osem. Vzhľadom na tieto rozdielne stanoviská a výklady navrhujeme úpravu § 64 ods. 5, podľa ktorej sa pre funkčnosť klubu vyžaduje počet poslancov osem počas celého funkčného obdobia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie. Zákon o rokovacom poriadku je taká naša biblia a sme prístupní, keďže sme ho otvorili, sme prístupní na rokovania aj o možných ďalších úpravách.
Ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Anne Vittekovej. Nech sa páči.

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí číslo 536 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom je explicitne ustanoviť, že podmienka na utvorenie klubu, to jest najmenej osem poslancov, sa rovnako vyžaduje aj pre funkčnosť a ďalšiu existenciu klubu počas volebného obdobia s tým, že ak klesne počet poslancov, počet členov pod ustanovenú hranicu osem poslancov, klub zaniká zo zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 536.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za politickú stranu SaS Martin Poliačik. Nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vidíte, už táto jedna vetička, s ktorou ste ma pustili k tomu mikrofónu, ukazuje, že potrebujeme niečo zmeniť v rokovacom poriadku. Ja som totiž predseda nefunkčného klubu. Keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Jurinová, tak ma sem zavolá za klub, keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Laššáková alebo pani Zmajkovičová, tak ma sem zavolá za stranu. Keď vedie schôdzu pán predseda Paška, tak ma sem zavolá za klub, ak sa pomýlil. A ak zistí, že sa pomýlil, tak ma sem nezavolá vôbec, lebo mi povie, že klub nie je.
Podľa zákona klub stále existuje. Zákon hovorí, že na vznik klubu je potrebné osem členov. A nijakým spôsobom sa nevyjadruje k tomu, že akým spôsobom klub zaniká, preto tiež pán predseda veľmi šalamúnsky vo svojom rozhodnutí z 14. mája 2013 ani len náhodou nenaznačil ani zánik, ani zrušenie klubu. Pán predseda skonštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Z toho dôvodím, že klub stále funguje. Rovnako ako nefunkčné auto stále stojí pred domom, nefunkčný klub stále funguje v parlamente. Stále je v parlamente, hej, lebo... (Reakcia z pléna.) No tak dobre. Nefunguje, ale je. Nefunkčné auto stojí pred domom, nefunkčný klub stále je v parlamente. To je logické. To je veľmi logické. Keď zákon hovorí, že na vznik klubu treba osem, a o zániku nič nehovorí, tak predpokladám, že je to niečo podobné, ako keď vieme, že na vznik dieťaťa je treba dvoch ľudí. Ale o zániku to nič nehovorí. Keď stratím rodičov, furt neznamená, že zanikám aj ja. To znamená, že sú to dve veci, ktoré nemôžeme spájať dohromady. (Reakcia z pléna.) Systémová filozofia ma vylúčila do takéhoto stavu, takto rozmýšľam, preto súhlasím s tým, že zákon treba zmeniť. Ja nechcem byť v situácii, že moje postavenie v tomto parlamente sa odvíja od toho, kto práve vedie schôdzu. Nechcem byť v situácii, že na internete môj klub existuje a v pléne nie. Nechcem byť v situácii, že síce môžem ísť na poslanecké grémium, ale nemôžem sa za klub prihlásiť do rozpravy. Jednoznačne máme v rokovacom poriadku dieru. A teraz čo s ňou?
Pán predseda parlamentu dal vypracovať celkom peknú a inšpiratívnu analýzu, že ako to vyzerá v iných parlamentoch iných krajín. A ja si pamätám, zhruba pred dvoma rokmi bola pripravená veľmi obsiahla novela rokovacieho poriadku a už v nej počas predsedovania Richarda Sulíka bol návrh, aby sme sa riadili českým modelom. V Čechách je to totiž tak, že potrebujete desať poslancov na vznik klubu a ten odráža realitu, ktorú priniesli do parlamentu voľby, ale klub existuje až dovtedy, kým jeho počet jeho členov neklesne pod troch.
To znamená, ešte stále traja poslanci, ktorí reprezentujú stranu, ktorá sa dostala do parlamentu prostredníctvom volieb, tvoria funkčný klub. Až keď klesne počet členov klubu pod troch, klub automaticky zaniká. Môžme sa rozprávať o tom, že či traja sú naozaj klub, či by to nemuseli byť piati alebo šiesti. To je dobrá diskusia. Ale myslím si, že vôľa občanov, ktorá je vyjadrená voľbami, že nejaká strana by mala byť zastúpená v parlamente, by mala byť rešpektovaná viac ako formálne pravidlá pre utváranie alebo neutváranie klubov. V Čechách to majú ošetrené tak, že ak náhodou vznikne nový klub, tak je potrebné na jeho vznik desať ľudí, a v momente, keď klesnú pod desať, tak zaniká. To znamená, je rešpektovaná vôľa občanov pri vzniku klubu na začiatku volebného, na začiatku volebného obdobia. A tá je rešpektovaná až do chvíle, kým počet poslancov v danom klube neklesne pod troch. V prípade, že klesne, klub zaniká. Ak vznikne nový klub, je potrebných desať. V prípade, že klesne pod desať, zaniká, lebo to už nie je vôľa občanov vyjadrená vo voľbách.
Ďalšia vec. Treba sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne poslanecké grémium. Pretože podľa mňa poslanecké grémium je pracovný orgán, teda organizačno-politický orgán. Zároveň sa v ňom preberajú politické stanoviská také, ktoré je lepšie prebrať si najprv tam, než prídu sem. Ale zároveň sa na ňom preberajú veci, ako organizácia schôdze. Práve teraz sa môžme dostať do situácie, že ak prejde táto novela v takej podobe, ako je predložená, tak budeme mať 15 nezávislých poslancov. Jednu desatinu. Desať percent zloženia celého parlamentu na grémiu nebude mať svoje zastúpenie. A tým pádom 10 % poslancov sa nebude mať ako vyjadrovať k tomu, ako bude vyzerať program, kedy budú schôdze, akým spôsobom organizujeme svoj čas, či budeme jednať do 19.00, po 19.00. To všetko sú veci, ktoré sa predvárajú na grémiu, a myslím si, že 10 % poslancov by malo mať svoje zastúpenie na grémiu a mať možnosť sa prostredníctvom nejakého svojho zástupcu vyjadrovať k tomu, akým spôsobom si v parlamente organizujeme čas.
Som teda za to, aby sme diery v rokovacom poriadku zaplátali. Nie som za to, aby sme to riešili tým spôsobom, ktorý je načrtnutý v tejto novele rokovacieho poriadku. Ale som rád, že pani predkladateľka povedala v úvodnom slove, že to nie je finálna verzia a predkladatelia sú otvorení diskusii. Preto sa teším na diskusiu v druhom čítaní a dúfam, že finálnu podobu rokovacieho poriadku urobíme jednak tak, aby sa nemusel predseda parlamentu tak filištínsky vyhýbať niektorým slovíčkam, ako to urobil vo svojom poslednom rozhodnutí, a jednak tak, aby som sa nedostal už nikdy do situácie, že nebudem vedieť, na čom v parlamente som, lebo byť predsedom nefunkčného klubu vôbec nie je príjemná vec.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Jánoš.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, počúval som váš príhovor v rámci rozpravy. Nie celkom dobre som pochopil jednu vec. Obhajujete teda nezávislých poslancov, že bude tu jedna desatina, hej, 15 poslancov bude tvoriť nezávislý, nejaký kváziklub, alebo skupina, alebo ako to nazvať. Treba si uvedomiť jednu vec. Tí poslanci sem do parlamentu sa nedostali ako nezávislí. Oni by sa sem v živote nedostali ako nezávislí. Oni sa sem dostali na svojich materských stranách, ktoré opustili. To je prípad aj SaS-ky, to, že vás opustila veľká časť poslancov, to nie je problém rokovacieho poriadku, to nie je problém, ja neviem, predsedu Národnej rady alebo koho, to nie je problém grémia, nikoho, to je váš problém vnútorný vo vašej strane a to isté aj v iných politických stranách. Jednoducho, keď odídu, tak odídu, sú to vnútrostranícke problémy politických strán a na to treba reagovať nejakým spôsobom aj v rokovacom poriadku. Hádam nechcete, aby nezávislí poslanci tu tvorili klub? No ja v živote by som za takéto niečo nebol. To je môj osobný názor.
Ďakujem pekne.