21. schôdza

Dobrý deň prajem, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Vidím vzadu sedieť pán Číža, dovoľte mi, pán predseda, jednu krátku vetu ešte k včerajšej rozprave. Pán Číž, argumentovali ste, že nejaká rozprava trvá celý deň a že keď ich je 700, že čo potom budeme robiť, ale netrvá celý deň, tu by bolo oveľa korektnejšie vychádzať z priemernej dĺžky a tá je ďaleko kratšia. Máte iks rozprávok, ktoré trvajú 5 minút a neberme si túto vzácnu možnosť, že môžme naozaj ku všetkému každý povedať, obzvlášť keď poslanci zo strany SMER toho veľa nenahovoria. Tak len toľko. Ďakujem pekne, že som to mohol povedať. (Reakcia z pléna.) Alebo aj nie sú. Tak som to myslel, že celé prejednanie trvá.
No, tak rozvody dohodou, je to evidentne téma, na ktorej sa, na ktorej sa rozchádzajú názory výrazne a pre veľa ľudí je to až obsesívne, ako dokážu, až posvätné, ako dokážu za niečo bojovať, a ja to chápem, lebo, lebo cirkev je do, do veľkej miery, keď nie, no do veľkej miery o sexe. Kedy smú, kedy nesmú, ako môžu, vtedy nesmú, takto musia (smiech v sále, reakcie z pléna), henten sa nesmie oženiť, henten sa nesmie rozviesť, henten si nesmie robiť dobre, no skrátka cirkev je do veľkej miery o pravidlách týkajúce sa sexu, k tomu patria, samozrejme, aj manželstvá.
Ale skúsme si uvedomiť, že manželstvo je jediná zmluva, ktorá, ktorá nepozná žiaden koniec. To je jediná zmluva, ktorú nie je možné ukončiť. (Reakcia z pléna.) A Vatikánska je to isté, áno. Táto zmluva nepozná exit. Keď tu pán Hlina spomínal operátora na dva roky, tak áno, uzavriem si zmluvu na dva roky, viem, že dva roky to musím, keď už to povedzme po pol roku nechcem, tak viem, že ešte to musím rok a pol pretrpieť, ale viem, že má to niekedy koniec. Ale manželstvo nie, manželstvo nie je možné uzavrieť na čas určitý, ani ho nie je možné na čas neurčitý s možnosťou výpovede s nejakou výpovednou lehotou, nič. Je možné vstúpiť, je možné strčiť hlavu do slučky, nie je možné ju ale vytiahnuť. (Reakcie z pléna.) Zatiaľ čo, zatiaľ čo, ja vám odpoviem pán Přidal na to, lebo človek jednoducho nevníma celý svoj život po celú dobu, nevníma svet rovnako. Niekedy si myslí, že koná správne, a o 5, o 10, o 15 rokov zistil, že jednoducho sa situácia zmenila, že už to nechce, a pokiaľ sa dohodne s tým druhým, pokiaľ to aj ten druhý nechce, v tom momente vstúpite na scénu vy a poviete, mňa to nezaujíma, pekne musíte, lebo pred 10 rokmi ste si povedali áno. A v tomto je, ako aj Lucia Nicholsonová povedala, tá disbalansia, že vstup je možný na základe občianskeho a na výstup robíme, hádžeme polená pod nohy a robíme prekážky. Pritom, ja si nemyslím, že niekto sa nerozvedie len preto, lebo musí ísť na súd. Myslím si, že keď sa ľudia nerozvedú alebo keď sa nerozídu, tak to robia veľakrát kvôli deťom, možno aj keby už nechceli, tak si povedia, dobre, máme deti a kvôli deťom to nechceme spraviť.
Ja nepoznám ani jeden jediný prípad, keby si, kedy si manželia povedali, no my sa, my by sme sa chceli rozviesť, ale my sa nerozvedieme preto, lebo, lebo by sme museli ísť na súd. Tí ľudia sa rozvedú, len preto teda si myslím, že keby sa zaviedli rozvody dohodou, že nestúpne počet rozvodov, všetci, ktorí v tejto sále majú nejaký rozvod za sebou, a tých ľudí nie je málo a nielen v našej strane, tak veď nech si spomenú, čo boli dôvody sa rozviesť, nech jeden povie, no ja som sa chcel dávno rozviesť, ale, sakra, ten súd mi v tom zabránil. A nakoniec súdy drvivú väčšinu manželstiev, takmer všetky, aj tak rozvedú, ale ja súhlasím s tým, že rodina, ktorá teda má väčšinou podobu manželstva, je základnou bunkou spoločnosti. Súhlasím s tým, že robme také kroky, ktoré budú podporovať existenciu rodiny. (Reakcie v sále.) Ale rozvedie ma aj dnes, rozvedie ma aj dnes, úplne bez problémov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Páni poslanci, poprosím vás.

... len vstupuje tam do hry nejaký sudca, ktorý strká nos do môjho súkromného, až intímneho života. Hovorí sa, že kto sa druhýkrát ožení, Pali, toto je teraz pre teba, možno ťa to bude zaujímať, hovorí sa, že kto sa druhýkrát ožení si ten rozvod nezaslúžil. Ja napríklad by som sa možno oženil druhýkrát, ale ja si dobre spomínam, jak nejaká mladá sudkyňa ma tam cvičila, kedy ste prvý krát, kedy ste naposledy, čo bolo medzitým a prečo to nebolo častejšie a ako to bolo pri tom a na čo ste pritom mysleli, nepríjemné, nechutné otázky.
Pán Gál, vôbec nemusím mať ja za sebou 500 rozvodov, aby som vedel o tomto niečo povedať, mne stačí bohate jeden a je to zážitok, teraz nehovorím, že budem mať celoživotnú traumu, ale bolo to nepríjemných 40 minút, 45 minút, čo nejaká mladá žabka sa rýpala v mojom súkromnom živote, do čoho ju nič. Smiem sa spýtať, vy ste sa rozvádzali? Vy ste sa rozvádzali niekedy, pán Gál? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja vás poprosím, páni poslanci.

Lebo v prípade, že ste sa nerozvádzali ani raz, tak v podstate vy vôbec neviete, o čom to je. (Reakcia navrhovateľky.) On je ten, čo sa rýpe. Jáj, vy to máte obsesiu v tom sa rýpať v iných ľuďoch, no pekne. (Smiech v sále.) No.

Pán poslanec Sulík, ja vás poprosím, ste predkladateľ návrhu zákona, keby ste mohli vecne, skutočne k návrhu a poprosím aj kolegov poslancov.

Toto je dosť vecne k návrhu, ale beriem si vaše slová k srdcu, pán predseda.
Vrátim sa k tej podpory, k tej podpore toho manželstva, mohlo by ich byť viac. A teraz odbočím trochu do ekonómie. Máme veľakrát, veľa príkladov preto, lebo pri Zákonníku práce, tam, tam, tam, tam nie je tá diskusia tak dogmatická ako tu a tam sa podarí spraviť zmenu, že Zákonník práce zliberalizujeme, umožníme prepúšťanie, umožníme ukončenie zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu a potom zas príde ľavicová vláda, ktorá sťaží to ukončenie tohto vzťahu, a potom zas príde vláda, ktorá to uľahčí. A keď sa pozrieme na vývoj nezamestnaných, tak zistíme, že firmy ľahšie zamestnajú niekoho, keď vedia, že to potom môžu, skôr niekoho zamestnajú, keď vedia, že ten zamestnanecký vzťah môžu ľahšie ukončiť. Niečo podobné je to s manželstvami, my sme vytvorili také silné bariéry na ukončenie manželstva, že veľa ľudí si povie - jáj, tak ja do toho nepôjdem, keď si potom predstavím také, onaké, hentaké, čakať na termín. Veľa ľudí musí uplatiť sudcu, aby ten termín nebol o rok a pol a pod. A keby toto nebolo, keby tí mladí ľudia vedeli, že veď jasné, my teraz začneme spolu žiť, keď po piatich rokoch vidíme, že to nefunguje, tak spíšeme dohodu a rozídeme sa, tak oni by aj tie manželstvá oveľa ľahšie uzatvárali. Je to presne to isté ako s tým zamestnanecko-zamestnávateľským vzťahom.
Ale nie. Sem príde, sem vstúpi štát vo forme sudcu a povie nie. Vy síce chcete, ale vy nesmiete preto, lebo štát alebo politici si myslia, že vedia lepšie, ako majú ľudia žiť. Toto je silný zásah do slobody jednotlivca, toto nie je anarchia. Tento návrh neznamená predsa, že pán Hrušovský sa musí zajtra rozviesť dohodou, a na druhej strane, ale keď sa nejakí dvaja ľudia dohodnú, že skrátka nechcú, nech to kľudne spravia aj esemeskou. Na tom nie je, samozrejme, s overeným podpisom, pani Gibalová, na tom nie je vôbec žiaden problém. Prečo, prečo musíme nútiť, prečo musíme strkať nos a diktovať nejakým dvom ľudom, ktorí chcú mať svätý pokoj od všetkých... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Páni, páni...

... od všetkých černokňažníkov chcú mať pokoj títo dvaja mladí, pokoj, alebo ľudia v strednom veku. Chcú mať svätý pokoj, chcú si žiť svoj život. A nie! Príde nejaký černokňažník a povie: "Nie, vy musíte, vy musíte, lebo Pán Boh prikázal." Ja som ateista. Mne Pán Boh neprikázal nič. A napriek tomu som musel trčať na súde a čakať a dva roky trval celý ten proces. Aj tak to nezastavil. Tých rozvodov nebude viac ani menej, keď to ešte viac sťažíte. Rozvodov bude presne toľko, koľko ľudí nechce spolu žiť. Ale mohlo by byť viac manželstiev, keby sme nerobili takéto divadlo na konci toho manželstva. Možno v dnešnej dobe je to už len prežitok, že manželstvo je na celý život. Jaký celý život? Možnože dokedy odrastú deti. Prečo musím žiť s niekým na celý život? Ja s mojou ženou výborne vychádzam. My sme si dobre spolu žili. Ale niekedy sme si povedali, že koniec. A potom príde nejaký sudca a povie, no, tak všetko mi to vymenujte a ja posúdim, či vy smiete. (Reakcia z pléna.) Potom, možnože budem žiť s inou ženou. Alebo ešte s jednou ďalšou. A kde je povedané, že musím žiť iba s jednou? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Páni poslanci! (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hlina, ja vás poprosím.