21. schôdza

...a ak by sme zjednodušili ešte rozvody a schválili inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú môžu uzavrieť vo forme notárskej zápisnice, tu by sme naozaj, naozaj znevážili manželstvo ako také a tých rozvodov by bolo oveľa, oveľa viac. A ak v rozprave poviete, že môže byť manželstvo rozvedené aj esemeskou, je to veľmi pokrytecké. Naozaj a je to nevhodné hovoriť v Národnej rade a tu pred plénom. Treba si ctiť rodinu ako inštitúciu a manželstvo ako také. A manželstvo nie je uzavreté len v kostoloch, sú aj štátne manželstvá a to neznamená, žeby sme ich mali znevažovať. Tento návrh zákona je úplne zbytočný.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Sulík, ja viem, že ste poznačený s tým osobným traumatizujúcim zážitkom, no len trošku by ste sa možno predsa len mohli nad ním povzniesť a nebudem teraz hovoriť z pozície strany a príslušníka cirkvi, ku ktorej sa cítim byť patriaci. Snažím sa vás pochopiť.
Ale musím vám povedať, že inštitút manželstva ochraňujú nielen katolíci, nie len kresťanské cirkvi, mnohé iné a aj tie, ktoré, aj nie cirkvi. Viete, za cisára Augusta sa uzatvárali v starom Ríme - a to už je 2-tisíc rokov - manželské zmluvy a dlhodobo ich presadzoval, tzv. nevypovedateľné manželské zmluvy. To nemá nič spoločné s katolíckym alebo kresťanským náboženstvom. Jednoducho je to inštitúcia, ktorá potrebuje ochranu, a musím povedať, že štát sa správa, niekedy vnucuje aj ochranu v iných veciach. Ja si myslím, že menej podstatné ako vzťah dvoch ľudí, rodiny a detí je vzťah povedzme majetkový. A napriek tomu pri dedičskom konaní nemôžete sa dohodnúť a vstupuje tam notár ako súdny komisár a musí to prejsť notárskou zápisnicou a pod. Oveľa menej vecí, menej podstatných v spoločnosti sú také, kde vás istým spôsobom štát, k čomusi núti. A celé je to o niečom inom. Ja si myslím, je to o ochrane tejto inštitúcie, v tom sa nezhodneme a ja vás nechcem presviedčať na inú vieru, akú ste si vy vybrali. Rešpektujem slobodu vášho svedomia.

Ďakujem pekne za slovo. No, trápna reakcia pána Martvoňa ma neprekvapila, skôr dosť primitívna reakcia pána Brocku. Predsa len, myslel som, že máte na viac, a za všetky ostatné reakcie veľmi pekne ďakujem. A ozaj by som chcel reagovať na pán Fronca, pána Bublavého a pána Škripeka.
Tak, pán Fronc, áno, máte pravdu, aj pri dedičskom konaní vstupuje štát. Možno treba sa nad tým zamyslieť, treba možno by sme tam dokázali nájsť nejakú možnosť ako zvýšiť slobodu jednotlivca, a keby také niečo existovalo, tak poďme to spraviť, prečo nie. Tým chcem povedať, že nemyslím si, že jediné, čo už, čo tu sa dá, tak akým spôsobom sa dá zvýšiť sloboda jednotlivca je, sú rozvody dohodou. Existuje množstvo vecí, kde štát obmedzuje ľudí a strká nos do vecí, do ktorých mu nič nie je, a budem vďačný za každú jednu vec, kde dokážeme slobodu jednotlivca zvýšiť.
Pán Bublavý, no, zaujímalo by ma, prečo tých rozvodov bude oveľa viac. Chápal by som, keby ste povedali, no tak v mojom okruhu známych, ja neviem, žije tam 30 manželských párov a 5 z nich alebo 3 z nich by sa radi rozviedli, keby to len ten súd tak nekomplikoval, ale popýtam sa vás alebo aj kohokoľvek iného, poznáte vôbec niekoho, kto sa nerozviedol len preto, že by musel ísť na súd? Ja poznám ľudí, ktorí sa nerozviedli preto, lebo majú deti alebo majetkovo si nechcú komplikovať život, v poriadku, ale ja..., povedzme majú spoločný byt a nemajú ďalší, ale ja nepoznám ľudí, ktorí, kde jediný dôvod nerozviesť sa to, že museli by ísť na súd. Ja takých nepoznám, a preto vychádzam z toho, že počet rozvodov by nestúpol, počet rozvodov by nestúpol (reakcia z pléna), ale veď, ale ona, aj ona sa rozvedie nakoniec. No a na pána Škripeka budem reagovať osobne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený alebo vážená predkladateľka, vážený spravodajca, milé kolegyne, kolegovia. No v rámci toho, čo už tu dnes odznelo, naozaj je to vážna téma, ťažká téma, aj keď sa usmievame pri nej a veľa aj humorného tuná odznelo, však není to zlé. Nadiažem tu trošku možno na poznámku, teraz keď som vyšiel vonku, tak ja som to napríklad nevidel, ale na balkóne boli tuná tie deti a chvíľočku som sa zdržal pri nich. A to tak apelujem na tú mládež, aby nenaleteli slepo na všetko, čo odzneje, aby slepo nenaleteli na to, čo sa dočítajú v knihách, ale mať, vytvárať si naozaj aj vlastný úsudok. My už starší máme to ľahšie, lebo to môžeme si pohľad vytvárať aj skrze svoj vlastnú, vlastnú skúsenosť, ktorú máme, životnú skúsenosť a logické uvažovanie. Ale aj mladí ľudia logicky uvažujú. Aby hľadali tú skutočnú pravdu, lebo nie je všetko pravdivé to, čo tu v tomto pléne a v tomto parlamente sa povie. Dovolím si povedať, že nie, nie je to pravdou. Samozrejme, každý tu predstupuje pred tento rečnícky pult s tým, že sa bije do pŕs a hlása tu svoju vlastnú pravdu. Manželstvo je veľmi vážnou inštitúciou a zaslúži si aj takú ochrannú ruku nad, nad sebou. Ja nehovorím, to, pán Sulík, ako to možno sa snažíte dávať do tej roviny, že štát, aby tu šprtal. Ak máte takú negatívnu skúsenosť s mladou sudkyňou, to neznamená, že všetci sudcovia sú takí a budú sa hrabať pri rozvodoch vo vašich intímnych záležitostiach, vo vašej sexualite, určite nie sú všetci takí. Aj keď medzi sudcami sú rôzni ľudia, jak sú rôzni ľudia hocikde inde. Môžu byť aj skorumpovaní, ale nie sú všetci takí, určite nie sú takí a rovnako je to aj pri rozvodoch. Znižovať túto vec, žeby sa mohol ukončiť tak vážny vzťah, však slobodne ste vstupovali do toho vzťahu aj každý slobodne vstupuje do manželstva. V podstate manželstvo, ktoré by bolo vynútené a z donútenia, však je neplatné, ani nemôže byť platné a to je už jedno, či by bolo svetské alebo, alebo cirkevné, na tom nezáleží, ale nemôže byť platný. Teda nikoho nenútime vstupovať do manželstva. A rovnako môžte, aj civilné právo to umožňuje, dokonca aj cirkevné právo, tuná kódex kánonického práva bol spomenutý, ale to nie je rozvod, aby sme si pojmy nemýlili, tak to upresním, to je nulita manželstva, je tu možná, hej, a je niekoľko prípadov a veľmi veľa je takýchto prípadov, kedy manželstvo je vyhlásené za nulitné. Ale to nie je rozvod. A to je terminus technikus, ktorý sa prekrúca. Rozvod a nulita, to sú rozdielne pojmy. Nechcem to tu spájať, ale keď ste to tak spomenuli, tak len okrajovo to hovorím. Ale dotýkam sa civilného práva, ak sa, ak sú nezhody alebo ak nevedia ďalej títo manželia žiť, a môže byť niekedy, môže sa stať manželstvo neznesiteľným, tak ako to tuná hovoríte pre rôzne deviácie, ktoré sa dejú aj v rodinách a manželstvách, tak slobodne naozaj sa môžte rozhodnúť a podať ten podnet na súd a ten súd vás rozvedie. V dôvodovej správe veď to aj sami uvádzate, že v 90 % v podstate ten súd vyhovie tejto žiadosti, keď to rozvodové konanie je. No na to, no načo je potom aj takisto aj potvrdenie manželstva a akt lásky je potvrdený sobášom. Nemôžme spochybňovať, tak nastane tuná anarchia. Manželstvo je dobrovoľným trvalým zväzkom medzi mužom a ženou potvrdzujúcim ich lásku a vernosť. Snubné chápanie manželstva nie je vlastné len náboženstvu, akémukoľvek náboženstvu či akejkoľvek náboženskej tradícií, čoho dôkazom sú postoje ku manželstvu starovekých mysliteľov. Spomínali sme ich tu, možno nie konkrétne, medzi ktorých patrili Sokrates, Platón, Xenofanes, Aristoteles. Dospeli k podobným chápaniam manželstva, pričom nemali kontakt ani so židovstvom, ani s kresťanstvom. S kresťanstvom ani nemohli mať žiaden kontakt, lebo žili ešte predtým. Takže nesúvisí to s náboženstvom. Manželské objatie vyjadruje vnútornú jednotu, ktorá je zavŕšená ich sľubom vernosti a lásky a je zároveň otvorená pre nový život. To je veľmi podstatná vec. To nie je len ten sex, jak by sme manželstvo chceli zvrhnúť len na oblasť sexuality. Ja ho nepodceňujem, ani sa z neho nevysmievam, žeby tá otázka sexuality bola čímsi menej hodnotným. To je, keď by som to prirovnal možno k tej torte, to je tá čerešnička alebo tá jahôdka na konci torty. To je tá otázka sexuality, ale vyjadruje oveľa hlbšiu jednotu v manželstve. A to je ten zásadný problém. Manželstvo, keď sa, a pán kolega to v podstate len aj potvrdil, keď sa len zredukuje len na oblasť sexuality, to už je veľmi málo na to, aby sa naozaj v reálnej podobe v podstate rozpadlo. To nie je práve ten tmeliaci prvok, ktorý by len teda jediný, je, samozrejme, tým prvkom, patrí do toho kontextu, ale nie jediným. Deti sú teda plodom lásky, ich vzájomnej lásky. Hovorím stále o manželstve medzi mužom a ženou. Ich vzájomná láska vytvára prvok neporušenej rodiny, ktorý tak veľmi potrebujú deti. Deti naozaj potrebujú tento prvok. S tými deckami, keď som tuná rozprával, a teraz keď som sa na nich tak pozrel, tak pozrite sa, štatistika hovorí, že každé druhé manželstvo je rozpadnuté. Keď prstom na vás každú druhú ukážem tuná, tak môžem povedať, že, na každú druhú, tak máš, si z rozvrátenej rodiny. Ale teraz si zober tú skutočnosť, že teda sa ti rodičia rozviedli, no ale čo, odrazu tvoj otec nie je tvojím otcom? Tvoja matka nie je tvojou matkou? Zas len prstom ukážeš, je to môj otec a moja matka. A to je veľký problém, je to naozaj veľký problém, aj keď tuná to síce to predkladáte, že sa to týka bezdetných manželstiev, no ale neviem, jak sú bezdetné manželstvá, tie nie sú. Ja už teda mám dospelé deti. A čo ja som bezdetné manželstvo? No nie som. A moje deti aj dospelé, keď už by mali aj svoje vlastné rodiny, tiež by sa netešili z toho, že ich otec a matka zradili vzájomnú lásku a sa rozviedli. To není, nemyslite si, že je to také jednoduché. Ja mám rodičov takých, ktorí sú, majú už v podstate zlatú, zlatú svadbu za sebou, a teraz keby sa tak rozviedli, no však dobre, ja už som tiež po päťdesiatke a by mi to vôbec ako nevadilo? No to by mi teda veľmi vadilo, lebo stále akoby tak, obrazne povedané, ale aj tak realisticky, tí rodičia, stále ukážem na tých rodičov, že sú moji, naši rodičia, je to môj otec, je to moja matka. Je to veľmi silné puto, nedehonestujme to tuná ani takýmito predkladaním zákonov. A takisto rovnako aj mladí ľudia, ktorí, ktorí uzavreli manželstvo a nemajú deti a veľakrát chcú mať deti a nemôžu mať deti, tak je to týmto návrhom zákona, je to predostrené tak, že to bezdetné manželstvo je menej hodnotné. Je menej hodnotné? No nie je. Lebo prvok lásky tuná je medzi tými manželmi. Ak stále je, tak nemôže byť menej hodnotné, nemôžeme sa tak dehonestujúco sa tak pozerať, lebo teraz títo mladí ľudia nemôžu mať deti. To je veľakrát pre mnohých mladých ľudí veľmi stresujúce a traumatizujúce, keď nemôžu mať tieto deti. Nezvyšujme tento stres. Mladí ľudia a ja som bol mladý, už tá mladosť je trošku ďalej za mnou, ale, samozrejme, to manželstvo, keď vstupujú do manželstva, majú svoje ideály, majú svoje predstavy. Keď by ste sa mladej nevesty opýtali, na koľko vstupuješ do toho vzťahu, do toho manželstva? Je to na jednu noc? Je to na jeden týždeň? Alebo mesiac? Alebo na rok, alebo na 5 rokov? Je to ten muž tvojho srdca, ktorému chceš patriť na celý život? A spýtajte sa rovnako aj ženícha, položte mu túto otázku pred svadbou. Pred svadbou. Spýtajte sa týchto mladých ľudí. Tak by srdce, dušu aj svoj život dali za toho druhého. Z takej veľkej lásky. Ja si dovolím povedať, že práve tá rozvodovosť a tie nezhody, ktoré sú tuná, tak je to práve pre nezrelosť. Osobnostnú nezrelosť. Tu nehrá rolu v skutočnosti vek človeka alebo tých mladých ľudí. Kedysi mladí ľudia, alebo áno, aj naši starí otcovia a staré mamy vstupovali do manželstva a mali 16-17 rokov. Nemali 18 rokov. Také mladé sa vydávali a to bolo legálne. Lenže oni boli zrelí pre to manželstvo, zrelí z skrze zodpovednosť, ktorá bola od malička na nich kladená. Boli zrelí pre tento vzťah. Dneska tridsiatnici sa ženia, vydávajú a dovolím si povedať, že nie sú zrelí pre tento vzťah. Nie sú zrelí pre manželstvo. Koľkokrát máme takýchto ľudí, ktorí sú už v stredne dospelom veku a vstupujú do manželstva a stále nie sú zrelí pre to manželstvo. No tragédiou je to, ak zomieraš ako puberťák. Že nedozrieš za celý ten svoj život. Ale máme aj takých ľudí. Ja sa z toho neposmievam. Ale veľakrát život tieto veci prináša.
Spomeniem včerajšie stretnutie s generálkou, s generálnou konzulkou Ukrajiny, s ktorou som mal tú česť sa chvíľu porozprávať na stretnutí. A ona tak veľmi krásne hovorila, ako ona to takto, skúsim to parafrázovať. A ona hovorí, my dnes nemusíme učiť jabloň rodiť. A počúval som ju ako ďalej. Bolo to také veľmi zaujímavé. Samozrejme, ona to nadväzovala na históriu, tradíciu a priateľstvo našich dvoch národov, medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, a že je tu dvadsiate výročie. Úsmevne sme rozprávali. Aké dvadsiate výročie? Hej? Aké dvadsiate výročie? Ono je stáročné. Stáročné. Hej? A tie vzťahy a tie, to, čo sme žili takto vedľa seba tieto krajiny, čo len dvadsať rokov sme vedľa seba? No nie sme. Ono je stáročné. A krásne ona pokračovala v tom, že o tú jabloň sa stačí starať. Vytvoriť jej podmienky. Okopať ju, vetvy v korune stromov upraviť a ona bude rodiť sama. Tak my chceme jabloň učiť rodiť? Rovnako je to aj s tým manželstvom, to, čo sa tuná predkladá. Ja to prirovnávam k tomuto manželstvu a rodine. My učíme jabloň rodiť. A to je tá chyba. To je tá chyba. To je ten omyl. Ale o túto jabloň sa stačí len starať a vytvoriť jej podmienky. Štát je tu na to, aby vytvoril podmienky pre aj šťastnú rodinu, aj šťastné manželstvo, aby bola šťastná rodina a šťastné manželstvo alebo šťastná rodina sa vytvára skrze šťastné manželstvo, lebo tam, kde sú manželia šťastní.
Pani kolegynka, ak vy milujete svojho manžela skutočne, ak ho milujete skutočne, tak vaše deti budú žiarliť na vášho manžela, na svojho otca, lebo otec miluje matku? Budú žiarliť?

Ja mám ešte na dlhšie.

Prepáčte. Pán predseda, ešte by som to tak dotiahol tuná, aby Anička sa na mňa nehnevala. Ale dovolím si povedať, že nebudú žiarliť, naopak, budú prekypovať radosťou, šťastím a láskou, lebo ich otec miluje ich matku. A to je to. A to treba pomenovať. Neučme my jabloň rodiť. Dobre, tak končím tuná v tej poludňajšej prestávke, prepáčte. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň vám všetkým prajem. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a zastúpi ho pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.
To isté platí o pánovi podpredsedovi vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, ktorý ale nemá otázky, a takisto minister školstva, vedy a výskumu a športu Dušan Čaplovič, na ktorého tiež nie sú žiadne otázky.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako iste dobre viete Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť vypracovať jednotnú stratégiu inteligentnej špecializácie alebo v bežnejšie používanom v skrátenom tvare stratégiu S3. Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentné špecializácie reprezentujú nový prístup Európskej únie zameraný na transformáciu lokálnych ekonomík jednotlivých regiónov Európskej únie prostredníctvom cielenej podpory výskumu a inovácií. Stratégie S3 schválené vládou členského štátu a Európskou komisiou sú aj podmienkou pre investície zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií v programovacom období v 2014 - 2020 ako súčasť kohéznej politiky Európskej únie pri napĺňaní programu zamestnanosti a rastu Európa 2020. Stratégie S3 v podmienkach Slovenskej republiky musia nielen spĺňať priority stratégie Európa 2020, ale vrátane jej kľúčových iniciatív, ale aj definovať opatrenia pre splnenie cieľov národného programu reforiem a špecifických odporúčaní rady Európskej únie určených Slovenskej republike. Vypracovanie stratégií S3 a jej akceptácie Európskou komisiou je jednou z podmienok k uzavretiu partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Ide o stratégiu, ktorá prostredníctvom inovácií vedy a technologického rozvoja vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rast konkurenčnej schopnosti Slovenskej republiky. Vychádza zo zásady, že len trvalým a udržateľným rastom konkurenčnej schopnosti je možné zabezpečiť pre Slovensko rast zamestnanosti a konvergenciu Slovenskej republiky vo vnútri Európskej únie. To znamená dosiahnuť rýchlejší rast Slovenskej republiky, ako je rast priemeru Európskej únie. Takýto dokument je spracovávaný pre rozpočtové obdobie v Európskej únii ako ex ante podmienenosť pre efektívnu implementáciu prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci časovej hranice od roku 2014 do roku 2020. Stratégia je teda dokumentom, ktorý v Slovenskej republike prekračuje obdobie činnosti jednej vlády, preto to musí byť dokument Slovenskej republiky a nielen súčasnej vlády. Jeho tvorba je z zabezpečovaná za širokej účasti nielen vedcov, ale aj špičkových odborníkov z priemyselnej praxe, finančníctva a univerzít. Je to dokument, ktorým Slovenská republika má preukázať svoju schopnosť strategicky vládnuť a harmonicky rozvíjať Slovenskú republiku pre posilnenie konkurenčnej schopnosti Európskej únie ako celku.
Vláda Slovenskej republiky túto S3 stratégiu považuje za jednu zo svojich hlavných politických, ako aj odborných priorít. Vo svojom programovom vyhlásení si určila ako jednu z hlavných úloh vytváranie predpokladov pre prechod slovenskej spoločnosti na znalostnú spoločnosť. To úzko súvisí s výraznejším využívaním výsledkov vedy a ich transformácie do inovácií. Základnou víziou dokumentu je podnecovať štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti a excelentnosti vo vede, technike a inováciách s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života. Túto víziu bude napĺňať Slovensko zameraním sa na nasledovné strategické ciele:
- Prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, zapájajú miestne dodávateľské reťazce a podporujú sieťovanie.
- Zvyšovať príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti.
- Vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť a zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Všeobecné platné zásady pri tvorbe stratégie sú:
- Stratégia S3 vychádza z národných silných stránok a konkurenčných výhod a úplne vyjadruje regionálne špecifiká Slovenskej republiky. To má zabezpečiť, aby sa aj fondy Európskej únie sústredili na obmedzený súbor dôležitých oblastí so skutočným potenciálom rastu. Základným princípom je účasť príslušných zainteresovaných strán najmä podnikateľských štruktúr na procese tvorby stratégie.
- Pri spracovaní stratégie S3 sa reviduje a posilňuje zodpovednosť inštitúcií za podporovanie politiky inovácií, technologického rozvoja a výskumu užšou koordináciou a efektívnou činnosťou zúčastnených ministerstiev a agentúr vrátene lepšej koordinácie medzi regionálnou a národnou úrovňou aj naprieč hranicami.
- Má sa dosiahnuť urýchlene implementácie kritického množstva opatrení s cieľom zlepšiť rámec výskumu a inovácie vrátane štrukturálnych reforiem a reformy financovania a inovácií a vedy.
- Má dôjsť k posilneniu systému vyššieho vzdelávania s cieľom zvýšiť efektívnosť výstupov výskumnej a inovačnej činnosti prostredníctvom mobilizácie kvalifikovaného ľudského kapitálu najmä výraznejšieho skvalitnenia spolupráce medzi priemyslom a univerzitami. Má to byť jeden z nástrojov riešenia problému úniku mozgov zo Slovenska.
- Stratégia má určiť nástroje ako maximalizovať dosahy a efektívnosť zdrojov prostredníctvom určenia priorít a koncentrácie investícií do vzdelávania, vedy a inovácií. K tomu sa budú vytvárať regionálne alebo národné partnerské zariadenia pre projekty z komunitárnych zdrojov Európskej únie.
Obsah a rozsah stratégie je explicitne nastavený záväzným usmernením Európskej komisie. Samotná stratégia je procesným dokumentom s nesmiernym významom v oblasti spolupráce a maximálnej participácie všetkých zainteresovaných subjektov. Prostredníctvom dvoch kľúčových ministerstiev zodpovedných za politiky výskumu a vývoja a inovácií, teda Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pracuje vláda Slovenskej republiky na S3 stratégii od polovice roku 2012.
V prvej etape do začiatku roku 2013 boli vypracované zo strany každého rezortu čiastkové stratégie z oblasti výskumu a vývoja a jeho prioritných smerov za ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ako aj z oblasti inovácií za ministerstvo hospodárstva. K tomu boli vypracované čiastkové analýzy v oblastiach relevantných pre S3 stratégiu. Participácia podnikateľského sektora bola zabezpečená aj nepriamo a to formou dotazníkového prieskumu, v ktorého rámci bolo oslovených približne 5-tisíc spoločností.
Inteligentná špecializácia je však zložitý proces, zahŕňa v sebe formulovanie strategickej vízie regiónu, identifikáciu konkurenčných výhod, stanovuje priority a využíva priemyselné politiky s cieľom využívať nové poznatky pre maximalizáciu rozvojového potenciálu príslušného regiónu. Do návrhu, ako aj implementácie sú na princípe partnerstva prizývaní všetci partneri, ktorí majú úlohu vo využívaní nových poznatkov v praxi. V záujme zabezpečenia maximálnej zainteresovanosti a účasti všetkých kľúčových aktérov bol už predbežný návrh S3 stratégie konzultovaný s predstaviteľmi ministerstiev, samosprávnych krajov a hospodárskych a sociálnych partnerov. Stratégia S3 je kľúčovým dokumentom zameraným na zvýšenie podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti na Slovensku prostredníctvom cielených investícií do výskumu a inovácií.
S3 stratégia nie je statickým dokumentom, je to proces, v ktorom sa postupne formujú ciele politiky a opatrenia smerujúce k napĺňaniu poslania - štrukturálnej transformácie hospodárstva v prospech udržateľného rastu a zamestnanosti. Je navrhovaná tak, aby prispela aj k realizácii Dunajskej stratégie ako makroregionálnej stratégie.
Primárnou strategickou úlohou vlády Slovenskej republiky pre úspešné spracovanie stratégie S3 bolo určenie spôsobu a režimu spracovania dokumentu, jeho personálne zabezpečenie, určenie detailného harmonogramu zodpovednosti vrátane konzultácií s expertmi Európskej únie. Týmito expertmi sú predovšetkým renomovaní vedci špičkových európskych univerzít a takisto kontrola plnenia časových medzi etáp je základným predpokladom pre úspešné dotiahnutie tejto stratégie. Hlavným koordinačným orgánom prípravy stratégie je Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie. Vrcholová riadiaca pracovná skupina určená radou pracuje pod vedením ministra školstva, vedy, výskumu a športu a ministra hospodárstva a predsedu Slovenskej akadémie vied. Je založená nielen zo zástupcov kľúčových rezortov, ale z podnikateľských štruktúr univerzít a Slovenskej akadémie vied.
Práce od marca tohto roku sa významne urýchlili a skvalitnili. Na podkladových materiáloch pre stratégiu sa zúčastnilo viac ako 100 popredných odborníkov z vedeckej univerzitnej a priemyselnej praxe. V týchto dňoch sa dopracováva prvá pracovná ucelená verzia stratégie, ktorá bude v záujme jej maximálnej kredibility predmetom riadenej oponentúry s krajskými samosprávami, podnikateľskými štruktúrami, výskumnými a vývojovými inštitúciami vrátane jej komparácie v medzinárodnom priestore najmä z pohľadu makroregionálneho aspektu dunajského regiónu. Do konca septembra 2013 po prerokovaní v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky by stratégia mala byť schválená vládou Slovenskej republiky a následne predložená Európskej komisii. Vláda Slovenskej republiky komunikuje ohľadom tejto témy aj s okolitými členskými štátmi Európskej únie, ktorý každý má za povinnosť vypracovať obdobnú stratégiu.
Harmonogram, podľa ktorého sa vláda Slovenskej republiky riadi patrí medzi tie najprogresívnejšie, keďže väčšina nových členských štátov Európskej únie má v pláne schvaľovať svoje S3 stratégie do konca roku 2013.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, jednou z kľúčových úloh, ktorá vyplýva súčasnej vláde z programového vyhlásenia, je založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života.
Za základný pilier znalostnej spoločnosti EH a ekonomiky, preto vláda považuje výchovu vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, informatizáciu a digitalizáciu. Uvedomujeme si, že výskum a vývoj patrí medzi najdôležitejšie faktory ďalšieho rozvoja Slovenska. V programovom vyhlásení vláda tiež deklaruje, že opatrenia v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu budú naviazané na stratégiu Európa 2020 s hlavným cieľom zachovať solidaritu, sociálnu súdržnosť a spoločne založenú na učení o nových vedomostiach. V tejto súvislosti vláda pri prerokovaní Výročnej správy o činnosti Slovenskej akadémie vied za rok 2012 12. júna 2013 prijala uznesenie, v ktorom bola ministrovi školstva v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied daná úloha predložiť správu o pripravenosti Slovenskej akadémie vied na plnenie strategických cieľov vedy a výskumu vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020. Zároveň sa v uznesení odporúča predsedovi Slovenskej akadémie vied podieľať sa na vypracovaní návrhu hospodárskej politiky Slovenskej republiky a poskytovať súčinnosť orgánom verejnej správy pri tvorbe a realizácii politiky zameranej na podporu hospodárskeho rastu. V nadväznosti na plnenie cieľov stanovených Európskou úniou v oblasti vedy a výskumu uvediem konkrétne opatrenia, ktoré boli prijaté alebo sú v štádiu prípravy.
Na prvom mieste je potrebné spomenúť opatrenia na zvýšenie financovania vedy a výskumu, pretože bol stanovený ciel zvýšenia financovania na 1,2 % hrubého domáceho produktu do roku 2020. Pôjde najmä o zvýšenie podielu financovania vedy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Bohužiaľ, nie.