21. schôdza

Ja mám ešte na dlhšie.

Tak potom budeme pokračovať. Prerušujem rokovanie.

Prepáčte. Pán predseda, ešte by som to tak dotiahol tuná, aby Anička sa na mňa nehnevala. Ale dovolím si povedať, že nebudú žiarliť, naopak, budú prekypovať radosťou, šťastím a láskou, lebo ich otec miluje ich matku. A to je to. A to treba pomenovať. Neučme my jabloň rodiť. Dobre, tak končím tuná v tej poludňajšej prestávke, prepáčte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine popoludní pravidelným bodom hodina otázok a interpelácie a potom budeme pokračovať. (Rekcia z pléna.) Podľa toho, ako skončia interpelácie. No pokiaľ nebude. Od 14.00 hodiny do 15.00 hodiny je hodina otázok. A keď bude málo interpelácií, tak hneď po interpeláciách. Dobre? Ďakujem pekne. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 14 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 15 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň vám všetkým prajem. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a zastúpi ho pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.
To isté platí o pánovi podpredsedovi vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, ktorý ale nemá otázky, a takisto minister školstva, vedy a výskumu a športu Dušan Čaplovič, na ktorého tiež nie sú žiadne otázky.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Štefana Hrehu, ktorý je tu prítomný, a otázka znie:
"Vážený pán predseda, v súvislosti s témami stratégie inteligentnej špecializácie členských štátov, pán predseda vlády, v akom štádiu spracovania je tento dôležitý dokument u nás na Slovensku?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako iste dobre viete Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť vypracovať jednotnú stratégiu inteligentnej špecializácie alebo v bežnejšie používanom v skrátenom tvare stratégiu S3. Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentné špecializácie reprezentujú nový prístup Európskej únie zameraný na transformáciu lokálnych ekonomík jednotlivých regiónov Európskej únie prostredníctvom cielenej podpory výskumu a inovácií. Stratégie S3 schválené vládou členského štátu a Európskou komisiou sú aj podmienkou pre investície zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií v programovacom období v 2014 - 2020 ako súčasť kohéznej politiky Európskej únie pri napĺňaní programu zamestnanosti a rastu Európa 2020. Stratégie S3 v podmienkach Slovenskej republiky musia nielen spĺňať priority stratégie Európa 2020, ale vrátane jej kľúčových iniciatív, ale aj definovať opatrenia pre splnenie cieľov národného programu reforiem a špecifických odporúčaní rady Európskej únie určených Slovenskej republike. Vypracovanie stratégií S3 a jej akceptácie Európskou komisiou je jednou z podmienok k uzavretiu partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Ide o stratégiu, ktorá prostredníctvom inovácií vedy a technologického rozvoja vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rast konkurenčnej schopnosti Slovenskej republiky. Vychádza zo zásady, že len trvalým a udržateľným rastom konkurenčnej schopnosti je možné zabezpečiť pre Slovensko rast zamestnanosti a konvergenciu Slovenskej republiky vo vnútri Európskej únie. To znamená dosiahnuť rýchlejší rast Slovenskej republiky, ako je rast priemeru Európskej únie. Takýto dokument je spracovávaný pre rozpočtové obdobie v Európskej únii ako ex ante podmienenosť pre efektívnu implementáciu prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci časovej hranice od roku 2014 do roku 2020. Stratégia je teda dokumentom, ktorý v Slovenskej republike prekračuje obdobie činnosti jednej vlády, preto to musí byť dokument Slovenskej republiky a nielen súčasnej vlády. Jeho tvorba je z zabezpečovaná za širokej účasti nielen vedcov, ale aj špičkových odborníkov z priemyselnej praxe, finančníctva a univerzít. Je to dokument, ktorým Slovenská republika má preukázať svoju schopnosť strategicky vládnuť a harmonicky rozvíjať Slovenskú republiku pre posilnenie konkurenčnej schopnosti Európskej únie ako celku.
Vláda Slovenskej republiky túto S3 stratégiu považuje za jednu zo svojich hlavných politických, ako aj odborných priorít. Vo svojom programovom vyhlásení si určila ako jednu z hlavných úloh vytváranie predpokladov pre prechod slovenskej spoločnosti na znalostnú spoločnosť. To úzko súvisí s výraznejším využívaním výsledkov vedy a ich transformácie do inovácií. Základnou víziou dokumentu je podnecovať štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti a excelentnosti vo vede, technike a inováciách s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života. Túto víziu bude napĺňať Slovensko zameraním sa na nasledovné strategické ciele:
- Prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, zapájajú miestne dodávateľské reťazce a podporujú sieťovanie.
- Zvyšovať príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti.
- Vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť a zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Všeobecné platné zásady pri tvorbe stratégie sú:
- Stratégia S3 vychádza z národných silných stránok a konkurenčných výhod a úplne vyjadruje regionálne špecifiká Slovenskej republiky. To má zabezpečiť, aby sa aj fondy Európskej únie sústredili na obmedzený súbor dôležitých oblastí so skutočným potenciálom rastu. Základným princípom je účasť príslušných zainteresovaných strán najmä podnikateľských štruktúr na procese tvorby stratégie.
- Pri spracovaní stratégie S3 sa reviduje a posilňuje zodpovednosť inštitúcií za podporovanie politiky inovácií, technologického rozvoja a výskumu užšou koordináciou a efektívnou činnosťou zúčastnených ministerstiev a agentúr vrátene lepšej koordinácie medzi regionálnou a národnou úrovňou aj naprieč hranicami.
- Má sa dosiahnuť urýchlene implementácie kritického množstva opatrení s cieľom zlepšiť rámec výskumu a inovácie vrátane štrukturálnych reforiem a reformy financovania a inovácií a vedy.
- Má dôjsť k posilneniu systému vyššieho vzdelávania s cieľom zvýšiť efektívnosť výstupov výskumnej a inovačnej činnosti prostredníctvom mobilizácie kvalifikovaného ľudského kapitálu najmä výraznejšieho skvalitnenia spolupráce medzi priemyslom a univerzitami. Má to byť jeden z nástrojov riešenia problému úniku mozgov zo Slovenska.
- Stratégia má určiť nástroje ako maximalizovať dosahy a efektívnosť zdrojov prostredníctvom určenia priorít a koncentrácie investícií do vzdelávania, vedy a inovácií. K tomu sa budú vytvárať regionálne alebo národné partnerské zariadenia pre projekty z komunitárnych zdrojov Európskej únie.
Obsah a rozsah stratégie je explicitne nastavený záväzným usmernením Európskej komisie. Samotná stratégia je procesným dokumentom s nesmiernym významom v oblasti spolupráce a maximálnej participácie všetkých zainteresovaných subjektov. Prostredníctvom dvoch kľúčových ministerstiev zodpovedných za politiky výskumu a vývoja a inovácií, teda Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pracuje vláda Slovenskej republiky na S3 stratégii od polovice roku 2012.
V prvej etape do začiatku roku 2013 boli vypracované zo strany každého rezortu čiastkové stratégie z oblasti výskumu a vývoja a jeho prioritných smerov za ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ako aj z oblasti inovácií za ministerstvo hospodárstva. K tomu boli vypracované čiastkové analýzy v oblastiach relevantných pre S3 stratégiu. Participácia podnikateľského sektora bola zabezpečená aj nepriamo a to formou dotazníkového prieskumu, v ktorého rámci bolo oslovených približne 5-tisíc spoločností.
Inteligentná špecializácia je však zložitý proces, zahŕňa v sebe formulovanie strategickej vízie regiónu, identifikáciu konkurenčných výhod, stanovuje priority a využíva priemyselné politiky s cieľom využívať nové poznatky pre maximalizáciu rozvojového potenciálu príslušného regiónu. Do návrhu, ako aj implementácie sú na princípe partnerstva prizývaní všetci partneri, ktorí majú úlohu vo využívaní nových poznatkov v praxi. V záujme zabezpečenia maximálnej zainteresovanosti a účasti všetkých kľúčových aktérov bol už predbežný návrh S3 stratégie konzultovaný s predstaviteľmi ministerstiev, samosprávnych krajov a hospodárskych a sociálnych partnerov. Stratégia S3 je kľúčovým dokumentom zameraným na zvýšenie podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti na Slovensku prostredníctvom cielených investícií do výskumu a inovácií.
S3 stratégia nie je statickým dokumentom, je to proces, v ktorom sa postupne formujú ciele politiky a opatrenia smerujúce k napĺňaniu poslania - štrukturálnej transformácie hospodárstva v prospech udržateľného rastu a zamestnanosti. Je navrhovaná tak, aby prispela aj k realizácii Dunajskej stratégie ako makroregionálnej stratégie.
Primárnou strategickou úlohou vlády Slovenskej republiky pre úspešné spracovanie stratégie S3 bolo určenie spôsobu a režimu spracovania dokumentu, jeho personálne zabezpečenie, určenie detailného harmonogramu zodpovednosti vrátane konzultácií s expertmi Európskej únie. Týmito expertmi sú predovšetkým renomovaní vedci špičkových európskych univerzít a takisto kontrola plnenia časových medzi etáp je základným predpokladom pre úspešné dotiahnutie tejto stratégie. Hlavným koordinačným orgánom prípravy stratégie je Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie. Vrcholová riadiaca pracovná skupina určená radou pracuje pod vedením ministra školstva, vedy, výskumu a športu a ministra hospodárstva a predsedu Slovenskej akadémie vied. Je založená nielen zo zástupcov kľúčových rezortov, ale z podnikateľských štruktúr univerzít a Slovenskej akadémie vied.
Práce od marca tohto roku sa významne urýchlili a skvalitnili. Na podkladových materiáloch pre stratégiu sa zúčastnilo viac ako 100 popredných odborníkov z vedeckej univerzitnej a priemyselnej praxe. V týchto dňoch sa dopracováva prvá pracovná ucelená verzia stratégie, ktorá bude v záujme jej maximálnej kredibility predmetom riadenej oponentúry s krajskými samosprávami, podnikateľskými štruktúrami, výskumnými a vývojovými inštitúciami vrátane jej komparácie v medzinárodnom priestore najmä z pohľadu makroregionálneho aspektu dunajského regiónu. Do konca septembra 2013 po prerokovaní v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky by stratégia mala byť schválená vládou Slovenskej republiky a následne predložená Európskej komisii. Vláda Slovenskej republiky komunikuje ohľadom tejto témy aj s okolitými členskými štátmi Európskej únie, ktorý každý má za povinnosť vypracovať obdobnú stratégiu.
Harmonogram, podľa ktorého sa vláda Slovenskej republiky riadi patrí medzi tie najprogresívnejšie, keďže väčšina nových členských štátov Európskej únie má v pláne schvaľovať svoje S3 stratégie do konca roku 2013.
Skončil som, pani predsedajúca.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda vlády, a v poradí druhú otázku položila pani poslankyňa Ľubica Rošková, ktorá je prítomná v rokovacej sále a otázka znie:
"Vážený pán premiér, ako je Slovenská republika pripravená naplniť ciele, ktoré zdôrazňuje aj Európska únia v oblasti vedy a výskumu?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosíme o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, jednou z kľúčových úloh, ktorá vyplýva súčasnej vláde z programového vyhlásenia, je založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života.
Za základný pilier znalostnej spoločnosti EH a ekonomiky, preto vláda považuje výchovu vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, informatizáciu a digitalizáciu. Uvedomujeme si, že výskum a vývoj patrí medzi najdôležitejšie faktory ďalšieho rozvoja Slovenska. V programovom vyhlásení vláda tiež deklaruje, že opatrenia v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu budú naviazané na stratégiu Európa 2020 s hlavným cieľom zachovať solidaritu, sociálnu súdržnosť a spoločne založenú na učení o nových vedomostiach. V tejto súvislosti vláda pri prerokovaní Výročnej správy o činnosti Slovenskej akadémie vied za rok 2012 12. júna 2013 prijala uznesenie, v ktorom bola ministrovi školstva v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied daná úloha predložiť správu o pripravenosti Slovenskej akadémie vied na plnenie strategických cieľov vedy a výskumu vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020. Zároveň sa v uznesení odporúča predsedovi Slovenskej akadémie vied podieľať sa na vypracovaní návrhu hospodárskej politiky Slovenskej republiky a poskytovať súčinnosť orgánom verejnej správy pri tvorbe a realizácii politiky zameranej na podporu hospodárskeho rastu. V nadväznosti na plnenie cieľov stanovených Európskou úniou v oblasti vedy a výskumu uvediem konkrétne opatrenia, ktoré boli prijaté alebo sú v štádiu prípravy.
Na prvom mieste je potrebné spomenúť opatrenia na zvýšenie financovania vedy a výskumu, pretože bol stanovený ciel zvýšenia financovania na 1,2 % hrubého domáceho produktu do roku 2020. Pôjde najmä o zvýšenie podielu financovania vedy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)