21. schôdza

No tak pozrite sa, pán poslanec, ja budem úprimný, pokiaľ nie sú známe závery vyšetrovania, tak, samozrejme, by boli ľubovoľné úvahy týmto smerom podľa mňa predčasné, ale ja si pamätám len jediného človeka, ktorý neustále chcel šetriť, a pri šetrení sa potom môžu stávať chyby. Čiže keby ste chceli o politických témach hovoriť, o tom, kedy cena ide na úkor kvality, tak potom musíte loviť, samozrejme, vo vlastných radoch.
Ale z môjho pohľadu nebudem povrchný a nebudem tu vyvádzať jednoduché súdy, v tomto prípade ide naozaj o obrovskú stratégiu a vyšetrovanie trestného činu nie sú preteky Formuly 1. A tu už sa nehráme na čas, teda čím je rýchlejšie vyšetrené, tým je vyšetrené lepšie. V tomto prípade musíte aj obetiam, aj pozostalým po tomto, po tejto udalosti dať jasné odpovede na to, prečo a za akých okolností ich príbuzní prišli o život alebo o zdravie, a z toho dôvodu treba aj veľmi intenzívne k tomu pristupovať. Otázku ale treba, samozrejme, klásť, ale nemyslím si, že je úplne opodstatnená, práve Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý tento znalecký posudok vypracúva, a ten vám vie dať relevantnú odpoveď na to, prečo to tak dlho trvá. Ja si myslím, že po posúdení technického stavu vecí je presne veľmi náročná vec a odborná. Polícia, ako viete, už všetky svoje úkony vykonala. My dneska sme naozaj v čakaní na tento posudok. A to je pre nás v tejto súvislosti, samozrejme, aj rozhodujúce, akonáhle budem mať všetky informácie pokope, môžme vlastne prejsť do záverečnej fázy vyšetrovania. V tejto chvíli, tak ako sme predpokladali, od toho marca zhruba máme vlastne tieto úkony prerušené do momentu, pokiaľ nedostaneme ďalšie relevantné informácie.
Čiže ja si nedovolím nikoho naháňať alebo mu hovoriť o tom, že to robí strašne dlho, podľa mňa to robia odborníci, znalci z Ústavu súdneho inžinierstva zodpovedne, pretože sa musia potom podpísať pod informácie, ktoré môžu viesť ku konkrétnemu stíhaniu konkrétnej osoby, čiže to stanovisko musí byť naozaj veľmi relevantné. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, v poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník, ktorý je prítomný, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie:
"Pán minister, kedy znížite dane pre právnické osoby, keďže všetci ekonómia vidia, že vaše zvýšenie daní spôsobuje úbytok pracovných miest a znižovanie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, pričom výber daní vôbec nerastie, skôr naopak. Väčšina krajín Európskej únie už pristúpila k zníženiu daní, lebo je to prorastové opatrenie. Na čo ešte čakáte?"
Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda vlády, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za otázku, ktorú som naozaj neočakával. (Smiech v sále.)
Základným predpokladom pre udržateľný ekonomický rozvoj Slovenska a udržanie dôvery finančného trhu je pokračovanie v ozdravovaní verejných financií, myslím, že na tom je zhoda celková a dokonca, aj keď sa to niekomu nemusí páčiť, a potvrdená dôveryhodnosť verejných financií v dnešnom stave pri vláde, ktorú zhodou okolnosti sme momentálne my dnes, tá dôveryhodnosť je potvrdená najnižšími, historicky najnižšími úrokovými sadzbami. To znamená, my si naozaj požičiavame momentálne najlacnejšie v celej histórii Slovenska, začo môže, samozrejme, situácia na medzinárodných trhoch, ale aj zásadná, zásadná dôvera v kroky, ktoré rok a pol vykonávame.
Prioritou je teda znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v tomto roku a dosiahnuť vyňatie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu, dokonca by som to upresnil, primárne je naozaj nie nejaká, nejaký numerologický cieľ dosiahnutia nejakého bájneho kabalistického čísla 3, ale cieľom skutočným je naozaj sa dostať z trestnej lavice, z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sme od roku 2010, a je to záväzok aj minulej, aj tejto vlády, že sa chceme na základe výsledkov roku '13 z tejto procedúry dostať. Čo to znamená? Znamená to to z hľadiska výkladu inej kabaly, ktorý sa, ktorou sa volá Pakt stability a rastu, znamená to, dosiahnuť výsledok v roku 2013 blízko k 3 % - je to naozaj to, tá blízkosť je na posúdenie Európskej komisie a je to aj ich arbitrát, rozhodnutie - a postaviť kredibilný rozpočet pod 3 % v roku 2014. To je jeden, len jeden z regulatívov, ktorým sa musíme riadiť. Samozrejme, máme tu nové a nové pravidlá, na ktorých sme sa zhodli, a tiež je tu široká politická podpora a je to fiscal compakt, ktorý hovorí zase o úsilí štrukturálneho šetrenia, štrukturálnych zmien na znižovanie deficitu. Máme tu six pack, two pack, máme tu európsky semester, máme tu ústavný zákon o dlhovej, o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde, takže, takže toto sú proste parametre, to sú body, v ktorých sa musíme, v ktorých sa musíme v priestore držať. Podľa aktualizovanej prognózy daňových príjmov, ktorú prerokoval aj nezávislý výbor pre daňové prognózy veľmi nedávno, 24. júna, to znamená pred pár dňami, samotné zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb prinesie v tomto roku rozpočtu dodatočných 223 mil. eur - to je naozaj najaktuálnejšia prognóza - a v budúcom roku 235 mil. eur. Je to proste prepočítanie konsolidačného balíčka, ak to takto nazveme z konca minulého roku na základe naozaj najaktuálnejších báz. Inými slovami, ak by sme sadzbu nezvýšili, príjmy rozpočtu podľa súčasných prognóz by boli o takmer štvrť miliardy eur nižšie. Od automaticky sa ponúka otázka ako nahradiť, samozrejme, takýto prípadný výpadok. Prípadné zníženie sadzby DPPO by tak muselo byť kompenzované nárastom výnosu iných daní, iných daní.
Podľa publikácie Daňové trendy Európskej únie z roku 2013 v roku 2013 znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb tri krajiny: Veľká Británia - a s účinnosťou, samozrejme, v roku 2013, Veľká Británia a Švédsko a Slovinsko. Británia znižovala sadzbu z 24 na 23, Švédsko z 26,3 na 22 a Slovinsko z 18 na 17. Myslím si, že so Slovinskom by sme sa teraz asi veľmi porovnávať nechceli, aj keď im nič zlého neprajeme, skôr nám je ľúto, v akej situácii sa nachádzajú, a držíme im palce.
V roku 2013 tri krajiny zvýšili sadzby, pri Grécku to bolo najprv v roku 2010, sadzbu znížilo z 35 na 24 a v roku 2011 na 20 a v roku 2013 sa už zase výrazne zvýšilo na 26. Luxembursko zvýšilo sadzbu z 28,8 na 29,2 a my sme zvyšovali sadzbu z 19 na 23. V porovnaní s predkrízovým rokom 2008 znížilo sadzbu dane z príjmov právnických osôb 9 krajín, aj po znížení je ich priemerná sadzba na úrovni 22,9%, 23 teda zaokrúhlene, teda v porovnateľná, priam rovná tej sadzbe, ktorú máme my dnes. Priemerná sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách Európskej únie v súčasnosti na úrovni 23,2 %, teda mierne nižšia, ako bola v roku 2008, keď to bolo 24 %. Čiže tuto je veľmi možno mechanistické, ale jasné porovnanie dát o to, aké trendy tu sú, a nesúhlasím teda s výrokom, že väčšina krajín, a takisto aj nesúhlasím, aj keď chápem, že je to súčasťou vašej politickej komunikácie, že všetci ekonómovia vidia.
Problémom je a vidíme to nakoniec koniec koncov, ja môžem veľmi aktuálne, ja som mal dneska od 12.00 hod. tlačovú konferenciu práve k výsledkom daňovej prognózy, kde súčasťou zhoršenia sú aj dane z príjmov právnických osôb. Len problémom je, že základom týchto problémov je vybratá daň za rok 2012, a tento trend tu ale je, ale teraz úplne vážne pri posúdení všetkých údajov od roku 2009. Aj logicky, samozrejme, spojený s ťažkosťami, ktoré reálna ekonomika má od roku 2009, a podľa poslednej analýzy, ktorá je veľmi čerstvá na základe daňových priznaní podaných 31. marca tohto roku, kde viete, že absolútna väčšina slovenských firiem podala daňové priznania, a tie, ktoré majú medzinárodný prvok ich budú podávať teraz ku koncu júna, to znamená o 2-3 dni. Ale aj na základe údajov, ktoré máme na základe pred, by som, predbežných hlásení o daňovej povinnosti týchto firiem s medzinárodným prvkom, ale aj na základe už ohlásených zmien preddavkov, lebo aj preddavky idú smerom dolu. Teraz si to proste uvedomme, je to pravdou. Pravdou ale je a dôvodom je v prípade daňovej povinnosti rokov '12, '11, '10 pri rovnej dani ustálenej a dlhodobo nízkej zhoršený výnos dane príjmov z právnických osôb z pohľadu toho, že v roku 2009 došlo k obrovskému prepadu a došlo k na akumulovaniu strát. Tieto straty sa dodnes rozpúšťajú v daňovom základe, to je aj jeden z hlavných dôvodov nižšej ako očakávanej, než očakávaného výnosu za rok '12 pri sadzbe 19 %. Takisto je tu vyššia snaha používania odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktorý zase vzniká aj s druhotnou platnosťou neschopnosťou, to znamená z vytvárania si rezerv na nezaplatené faktúry a ďalšie odpočítateľné položky, to je úplne reálna situácia. Samozrejme, rok '13 má veľkú podobnosť s rokom 2009 a s plnou vážnosťou treba povedať, že rok '13 je druhý najhorší rok v ekonomike moderného Slovenska, druhý najhorší po roku 2009 aj z hľadiska ekonomického rastu fundamentov, fundamentov prostredia, do ktorého sme vrastení, aj z hľadiska štruktúry ekonomiky, o ktorej sme tu už stokrát hovorili, a viete, že chcem povedať, ale, ale to vnímanie aj pri stretávaní sa, samozrejme, s generálmi priemyslu je jednoznačne dané.
Očakávania lepšieho vývoja po prázdninách - ja som pred pár dňami na rozlúčkovom stretnutí s Davidom Rintuolom, doterajším šéfom U. S. Steelu, hovoril napríklad o jeho videní vecí. Je to človek, ktorý je, naozaj nie je zaviazaný žiadnym spôsobom, žiadnym názorom, odchádza späť do Pittsburgu, jeho očakávanie, jeho vnímanie vývoja objednávok, vzťahov s partnermi obchodnými na Slovensku aj mimo je to, že očakávajú naozaj od septembra zlepšenie stavu v metalurgickom priemysle, ktorý je jeden z najcitlivejších. Predvčerom som bol Continentali v Púchove a tam to bolo, ten názor bol, bol identický. Ja, samozrejme, som veľmi opatrný z pohľadu očakávaní, lebo podobné, podobné, podobné vnímanie očakávaného zlepšenia sme mali na základe tzv. ifo indexov, to znamená vnímania alebo nálady v nemeckej ekonomike z mesiacov október, november, december, január minulého a tohto roka, a viete, že tento trend sa ako taký, samozrejme, nepotvrdil. Pravdou je, že v situácii, keď je firma v strate, je úplne jedno, či má sadzbu 19, 23 alebo 33 %, lebo je to stále nula. Čo nás neteší, ale je to realita z hľadiska vnímania rokov, roku '9 až '13, a pravdou stále je, že sa nám váľajú desiatky, stovky miliónov eur v podobe daňových únikov kľúčovo v oblasti dane z pridanej hodnoty, nepriamych daní, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. A ten prístup stále je, že ak sa nám podarí zlepšiť efektivitu výberu, ktorej obrat trendu môžem potvrdiť už aj dnes na základe jasných čísiel za I. polrok v objeme nižších nadmerných odpočtov na DPH, čo je jasné a dokázateľné a doručiteľné. Ak sa toto podarí zlepšiť ešte viac, tak daň z príjmov fyzických osôb môže nabrať trend naspäť zo sadzby 23 %.
Skončil som.

Vidím, že pán poslanec je nachystaný. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte na to dve minúty.

No. Ďakujem pekne. Pán minister, ja schvaľujem ten cieľ znížiť deficit pod 3 %. Akurát by sa tými opatreniami jemu vzďaľujete, to je ten problém, na ktorý poukazujeme, pretože keď sa aj pozrieme na posledné výsledky, aj tie, ktoré ste spomínali, tak vidíme, že výber daní napriek tomu, že očakávate zvýšený výber, nie je zvýšený, že výber dane presahuje ledva presahuje 40 %. Je nižší ako minulého roku a hlavne, keď vieme, čo sa deje v podnikovom sektore, že všetky firmy, ktoré majú dostatok zdrojov alebo není, žiaľbohu, není ich príliš veľa, urobili opatrenia, aby pri ešte nízkej 19 % sadzbe priznali vyššie zisky a presunuli alebo odsunuli nákladové položky do budúceho roku, a napriek tomu nie je zvýšený výber daní, je to veľmi negatívny signál a znamená, že v budúcom roku nastane veľký prepad daňových príjmov. Takže tá obava a tá výzva k znižovaniu daní smeruje práve tam, aby sme sa nevzdiali od tej ambície skonsolidovať verejné financie, ale, naopak, aby sme to robili. A to, že významné krajiny, ktoré ale dnes sú v hospodársky horšej situácii ako Slovensko, napriek tomu znižujú sadzby dane, nesvedčí o tom, že sa správajú nezodpovedne, ale svedčí o tom, že pochopili, že tento spôsob je prorastový impulz pre ekonomiku. A keď sa touto cestou nevyberieme aj my, tie daňové príjmy sa jednoznačne sa budú znižovať. Ísť naozaj cestou ako Grécko určite nie je rozumné a naozaj platí, že máme druhý najhorší rok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku pána poslanca.

Ja si vážim, ja si vážim, pritom že som tento typ otázky očakával, vážim si konštruktívnu atmosféru aj odpoveď na tú tém, lebo, lebo naozaj je to polemická záležitosť, lebo je to o správaní v reálnej ekonomike ako takej. Ale proste verte nám, že sme v pravidelnom kontakte. Ja mám tu istú skúsenosť, pán poslanec, ako, ako vy, lebo, lebo obaja sme žili aj v reálnej ekonomike a nevyšli sme z akvária politickej školy nejakej, čo znamená, máme skúsenosť a máme svoje aj videnia sveta. A z tohto pohľadu rešpektujem každý názor, ktorý príde aj z takejto strany, ale musím povedať, že na základe informácií, ktoré mám naozaj reálne z poľa ľudí a firiem, ktorí proste pracujú, a je to rôzne. To treba povedať, že každý sa nachádza v nejakej inej životnej situácii, inak je to v oblasti veľkých firiem, kapitánov priemyslu, ktorí sú našimi loďami, a bol tu konsenzuálny súhlas pred iks rokmi, že sme sa naviazali najjednoduchšou cestou na typ automobilového priemyslu z hľadiska konverzie našej ekonomiky, znalostí, edukácie našej pracovnej sily, na monotematický typ priemyslu, ľahkého strojárenstva, v danom prípade výroby automobilov a všetkého, čo je s automobilmi ako-tak spojené. Čiže tieto strategické rozhodnutia máme za sebou a, samozrejme, negatívne aj pozitívne dopady týchto rozhodnutí, samozrejme, teraz takisto musíme znášať a ťažko by sme sa mohli vyhovárať jeden na druhého, kto za to môže. Proste tak to je. Pravdou ale je, že čo sa vníma asi za najväčší problém slovenskej ekonomiky po celé roky, je nízka úroveň zamestnanosti, ktorú vieme - a tiež si, nebudeme sa sporiť o číslach - a vieme, že ju máme nižšiu ako v Českej republike, oveľa nižšiu ako v Rakúsku, čo je základný problém ináč financovania verejných služieb ako takých, lebo ak máme málo ľudí, ktorí pracujú, legálne pracujú, uvedomme si, máme diery, ktoré sme mali a tiež sme ich tolerovali, exekutívy také-onaké, modré, všetkých farieb a vytvárali sme ešte sami motiváciu na obchádzanie týchto, týchto podmienok. Tak v takom prípade, ak máme zásadný problém nízkej zamestnanosti a veľkej nezamestnanosti, a veľká nezamestnanosť, samozrejme, vytvára veľmi negatívny tlak na to, že nám nerastú mzdy. Problémom tejto našej slabej ekonomiky slovenskej je, že je extrémne závislá od externého prostredia, lebo je proexportná a má malú zložku domácej, domáckej spotreby. Keď je malá zložka domácej spotreby, nevytvára sa nám sekundárny sektor, to znamená oblasť služieb. To je ďalší problém, oblasť, oblasť služieb, oblasť rekreovania, kvality života ako takého. Tí ľudia tam nie sú, lebo si ich Slováci nemôžu dovoliť, pretože majú nízke mzdy. A základný problém vášho videnia sveta a toto už je aj ideologický pohľad, ktorý bol pretavený do ekonomických pravidiel a vzorcov našej ekonomiky, je ten, že máme extrémne malý podiel miezd na hrubom domácom produkte a oveľa väčší ako všetky iné krajiny v Európskej únii podiel kapitálu na tom. Nechcem to ideologizovať, ale toto je proste jeden z princípov slabosti našej domácej ekonomiky. A čo je paradoxné a zaujímavé a nájdete si to aj v hodnoteniach Európskej komisie, že ziskovosť firiem aj po prepade v roku 2009 rástla. Paradoxne rástla viac, viac ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré sa možno aj horšie zotavovali, len bez dodatočnej distribúcie do oblastí štátu, daní a bez dodatočnej distribúcie do oblastí miezd, čo by malo ísť primárne. Čo je vidieť na tom, čo sa na jednej strane chválime, ako lákame investorov, že máme vysokú produktivitu práce za posledných päť rokov nárast o 17 %, čo je výborné pre konkurencieschopnosť, ale čo je veľmi zlé pre domácu spotrebu. Čiže málokedy by minister financií mal hovoriť o tom, že mzdy sú nízke, ale naozaj v našej krajine zaostáva rast miezd za produktivitou práce. A to sme boli spolu pri memorande v roku 2009 - opäť spoločenský konsenzus, keď sme dohodli medzi zamestnávateľmi a odborármi dohodu, že nebude prebiehať nároky platové, nebudú predbiehať produktivitu práce. Ale medzitým sa tie nožnice tak vzdialili, že platy zaostávajú a tým pádom zaostáva aj domáca spotreba ako taká. Čiže ja len hovorím, že produkcia zisku tu bola, že jeho distribúcia nie je v prospech našej krajiny, ale že naozaj vrecia peňazí putujú mimo našej krajiny aj legálne, aj nelegálne. A z tohto pohľadu to kľúčové, čo je problém, je tvorba pracovných miest a kľúčovou prekážkou je výška odvodov. Nie sadzba, nie samotná sadzba dane z príjmov právnických osôb, ale kľúčovou je výška odvodov, hlavne pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a ľudí, ktorí majú úplne základné, základné vzdelanie. Ja si myslím, že toto je oblasť, na ktorej by sme mohli nájsť konsenzus ako horšie a ťažšie nájsť na to liek ako.
Ale vždycky pomenovanie problému je polovica úspechu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda vlády. V poradí siedmu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie:
"Vážený pán minister, v akom termíne predpokladáte rozhodnutie o variante výstavby rýchlostnej cesty R4 Hanušovce nad Topľou - Svidník, ktorej projekčnú prípravu ste zastavili v januári 2013? Môžu obyvatelia regiónu na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti očakávať aj iné varianty, aké boli doteraz prezentované verejnosti?"
Nech sa páči, pán... (Reakcia z pléna.) No, ako sme rýchle vyriešili. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Ja som si to ani nevšimla, ale prečítala som otázku.
Takže čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul. Končím tento bod. Zároveň chcem poprosiť členov vlády, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie, aby naďalej zotrvali v rokovacej miestnosti.
Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 27. mája 2013, tlač 531.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 531 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci, a to pán poslanec Mikuláš Huba z klubu OĽaNO a pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ale nie, toto sú písomné odpovede, interpelácie ďalší bod.
Poprosím vás, pán poslanec Huba, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 531.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, viackrát som v tomto pléne Národnej rady vystúpil s upozornením na veľmi zlý a neustále sa zhoršujú stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku. Mojim názorom neoponovali ani príslušní členovia vlády Slovenskej republiky zodpovední za túto oblasť. Skôr naopak, napr. pán minister školstva, vedy, výchovy a športu viackrát prisľúbil zabezpečiť v tejto oblasti nápravu.
Dňa 23. mája tohto roku som sa preto obrátil s interpeláciami obdobného znenia na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a na ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Moje interpelácie sa týkajú otázok a návrhov na zlepšenie stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku.
Odpovede pánov ministrov na moje otázky a návrhy obsiahnuté v interpeláciách ma, žiaľ, neuspokojili, pretože neobsahujú návrhy konkrétnych riešení ako súčasnú neudržateľnú situáciu a nepriaznivý stav v tejto oblasti zlepšiť. Sklamaním pre mňa je aj nedostatok vôle oboch pánov ministrov opäť zriadiť čo i len medzirezortné komisie s relevantných zástupcov oboch rezortov, rezortných inštitúcií a odborníkov z externého prostredia, ktoré v minulosti na Slovensku vcelku úspešne fungovali a existencia ktorých by predstavovala úplne zanedbateľné nároky na štátny rozpočet. Z týchto dôvodov musím s poľutovaním navrhnúť, aby plénum Národnej rady hlasovalo o mojom návrhu nevziať odpovede pánov ministrov Čaploviča a Žigu uvedené pod č. 13 a 14 v tej tlači 531, ktorú máme na laviciach, na vedomie.
V ten istý deň som sa s interpeláciou obrátil aj na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica a tá interpelácia sa týkala jedinej otázky, prečo nebola v termíne do 31. marca 2013 do Národnej rady predložená Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v platnom uznesení Národnej rady č. 1989 z 3. 4. 2002. Moja interpelácia mala dve roviny, jednak procesnú týkajúcu sa nesplnenia platného uznesenia Národnej rady, jednak vecnú, lebo parlamentná diskusia o plnení, resp. neplnení úloh národnej stratégie by podľa mňa nepochybne prispela k splneniu početných sľubov a naplneniu cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády na tému smerovania trvalo udržateľnejšej budúcnosti Slovenska. Odpoveď na moju interpeláciu uvedená pod bodom 15 ma ani po stránke procesnej, ani po stránke obsahovej neuspokojila, a preto žiadam, aby sme hlasovali o mojom návrhu nezobrať ani túto odpoveď na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, Alojz Hlina.