21. schôdza

Ďakujem. Nedá mi nezareagovať na túto vašu oponentúru. Nazývate techniky predloženého zákona za vágne, nekonkrétne. Práve, naopak, pán poslanec Přidal, ja to, čo ste teraz predniesli, s poznaním toho, že nemáte konkrétnu skúsenosť, ako dopadá konkrétne na spotrebiteľov liberalizácia a riešené spory na energetickom trhu so subjektmi, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, vám poviem, že vaša oponentúra a vznesená kritika je vágna, nie je opretá o praktické poznanie, o praktickú skúsenosť.
Ako som už v úvode pri prezentácii predkladaného návrhu zákona uviedla, dávno Európska únia poukazuje na to, že je vecou toho-ktorého členského štátu, akým spôsobom si upraví a zadefinuje či už zraniteľného spotrebiteľa alebo koncept energetickej chudoby, alebo národný akčný plán boja proti energetickej chudobe.
Ja si za tým, čo som povedala v úvode pri predkladaní zákona, stojím.
Skôr ako sme spustili liberalizačný proces, mala byť pripravená jednak definícia zraniteľného spotrebiteľa, mal byť pripravený jednoznačne koncept energetickej chudoby. Na to sme sa mali preventívne pripraviť.
Nebyť toho, že mám konkrétnu skúsenosť a prax, o ktorej som hovorila, že liberalizácia, ktorá mala priniesť nižšie ceny a väčšiu slobodu výberu spotrebiteľov medzi dodávateľskými subjektami, nám prináša pravý opak, tisíc vašich slov, tisíc prednesov teoretických argumentov mi nevyvráti to, čoho svedkom som v praxi, že spotrebiteľ na energetickom trhu dnes nie je chránený.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No mal som tu pocit takej silnej nevyváženosti. Pán poslanec Přidal ako keby vniesol do tejto diskusie taký tón veľmi silnej elektrárenskej, energetickej záujmovej skupiny, ktorá má veľmi veľa blízko k tomu, aby boli prvky na tomto trhu vždy posúvané v smere k maximálnemu zisku. A na druhej strane ten návrh poslankyne Mezenskej, keď som si ho vypočul a nad ním sa zamyslel, tak jednoznačne je postavený do roviny podpory ľudí, ktorí sa môžu dostať do vážnych problémov. A jej skúsenosti, ktoré sú dané reálnym poznaním života, ako keby boli pretavené do slov v jej návrhu zákona.
Mám taký pocit, pán poslanec, že ste v tejto chvíli nepochopili hlavný zmysel toho, čo pani poslankyňa navrhuje, a poňali ste to ohromne silne technokraticky. Možnože niektoré veci bude na tom treba prepracovať, len mi vadí, že ten hlavný úmysel pomôcť skupinám, ktoré si pomoc zasluhujú a kde tá pomoc je oprávnená, ste tak dosť technokraticky vyvrátili.
Voľáko som mal z toho taký nie dobrý pocit a nerozumiem tomu, prečo ste vystúpili práve takto. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No je to škoda, keď človek, ktorý je tu naozaj zvolený za občanov a mal by hájiť ich záujmy, tak vlastne takýmto spôsobom dehonestuje prácu poslankyne, ktorá naozaj sa snaží pomôcť tým naozaj najrizikovejším občanom Slovenskej republiky. A to sú tí, ktorí sú tak na tej nízkej úrovni príjmovej alebo, dá sa povedať, aj existenčnej. Takže je to škoda, no že poslanec vlastne z opozície takýmto spôsobom hádže zlé svetlo na prácu poslankyne, ktorej skutočne záleží na občanoch tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa Mezenská, pozrite sa, vy tu seba prehlasujete, že ste z praxe a že teda nejako toto vám hovorí aplikačná prax, spotrebiteľská prax a ja som odtrhnutý od života. Musím vás ubezpečiť, že tomu tak jednoducho nie je. Aj minule ste tu presadzovali pri postihu čiernych odberateľov jednoducho taký princíp, že jedenkrát kradnúť možno. A to naozaj mi musíte dať za pravdu, keď si preštudujete ten návrh. My máme definovaného v zákone o energetike zraniteľného odberateľa. Je definovaný podľa môjho názoru dostatočne. Energetickú chudobu takisto máme definovanú. A do 31. 12. tohto roku jednoducho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj s ministerstvami, ktoré som spomínal, majú navrhnúť vláde, ako v tejto oblasti postupovať.
A ja sa v tomto prípade, keďže ide o odborný návrh zákona, tu nebudem politicky stavať k tomu tak, že či to dáva opozícia alebo koalícia. Som presvedčený, že to, čo som povedal, má svoje miesto a že je to pravdivé. Ďakujem.

Tak naozaj ja nerozumiem, pán poslanec Přidal, tomu vášmu útočnému a agresívnemu tónu. Teraz už mám aj naozaj pochyby o tom, ako to bolo aj v predošlom vašom vystúpení, koho vlastne zastupujete.
Vy vravíte k postihom čiernych odberateľov, ja hovorím k ochrane odberateľov, ktorí sú tlačení podnikom SPP a sú označovaní za neoprávnených odberateľov (ochrana pred neoprávnenými odbermi). V tomto smere si zrejme nerozumieme, pretože ja jednoznačne pracujem a tieto zákony predkladám na základe konkrétnych podnetov praxe spotrebiteľov, ktorí naozaj sú poškodzovaní práve dominantnými energetickými monopolmi.
Neviem, na koho objednávku vy robíte, ale to, čo ste tu predviedli aj dnes, aj minule, vo mne vytvára pochybnosť, že asi nemáte záujem vyvažovať vzťahy na energetickom trhu, pretože skutočnosť potvrdzuje, že spotrebiteľom či už pri neoprávnených odberoch alebo aj v prípade, že sa použitím nekalých marketingových praktík, prípadne z objektívnych príčin, ak sa dostanú vlastne do platobnej neschopnosti, nie sú schopní splácať tieto poplatky, nie je schopný ani ochotný v tomto inštitucionálnom a právnom rámci nik pomôcť.
Takže naozaj si neviem vysvetliť tento váš agresívny a útočný tón a ani túto vašu vágnu oponentúru.
Ja chcem znova zopakovať, že tento predkladaný návrh zákona ako v správnom čase, tak aj v správnom obsahu, v správnej forme a procese rieši to, čo som očakávala, že bude riešiť vo vzťahu k zraniteľným spotrebiteľom a odberateľom na energetickom trhu práve sociálna vládna strana. A to je práve eliminácia dopadov nesprávnej privatizácie, vďaka ktorej spotrebiteľ na energetickom trhu v dominantnom postavení dodávateľov energií ťahá za kratší povraz. A okrem toho, že bude eliminovať tieto dopady nesprávnej privatizácie, toľko kritizovanej privatizácie, bude napravovať aj negatívne dopady a nepriaznivý stav z nesprávne nastavenej a pripravenej liberalizácie energetického trhu. Prax jednoznačne cez celoplošné postihy a poškodenia spotrebiteľov, hlavne zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu poukazuje na to, že títo spotrebitelia, zraniteľní spotrebitelia, ťahajú za kratší povraz.
Prax a všetko, čoho som svedkom v skutočnosti, mi ukazuje a svedčí o opaku vami prednesených argumentov.

Pani kolegyňa Mezenská, ja nie som agresívny ani útočný, ale pravdivý. Jednoducho ja vám hovorím, vy ste minule navrhovali, keď chytia niekoho, kto načierno odoberá plyn, tak sa mu nič nestane, lebo mu prepočítajú podľa minuloročného diagramu a toľko zaplatí, žiadny postih, aj keď ho chytia, že načierno odoberal plyn, nebude mať, to ste navrhovali.
Čo sa týka tohto zákona, tento zraniteľný spotrebiteľ, tak ako som vám povedal, je na iné účely. To nerieši problém energetickej chudoby. Tá energetická chudoba je riešená v zákone o regulácii sieťových odvetví.
A, viete, s privatizáciou toto, o čom hovoríte, naozaj nemá absolútne nič spoločné, absolútne nič spoločné. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, schôdza Národnej rady speje k svojmu záveru, napriek tomu si ešte dovolím predložiť posledné dva poslanecké návrhy zákonov, o ktorých budeme rokovať v priebehu dnešného doobedia. Ten prvý, tak ako bol uvedený, je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Dámy a páni, darovanie krvi je jednou z činností Slovenského Červeného kríža. Hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s hematologicko-transfúznymi oddeleniami a Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky.
Osoby, ktoré dobrovoľne darujú krv, sú oceňované formou plakiet a medailí. Kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce, máte to uvedené v dôvodovej správe predmetného poslaneckého návrhu zákona, napriek tomu z úcty týmto ľuďom si, myslím, môžem dovoliť v tejto chvíli prečítať, koľko odberov je potrebných na ktorý stupeň ocenenia medailou alebo plaketou, lebo niekedy o týchto neznámych hrdinoch, o ktorých sa veľmi málo rozpráva, málo hovoríme aj v Národnej rade Slovenskej republiky.
Takže:
- Bronzová Janského plaketa sa udeľuje u žien za 10 dobrovoľných darovaní krvi, u mužov za 10 dobrovoľných darovaní krvi,
- Strieborná Janského plaketa sa udeľuje u žien za 20 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 20 dobrovoľných darcovstiev krvi,
- Zlatá Janského plaketa sa udeľuje u žien za 30 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 40 dobrovoľných darcovstiev krvi,
- Diamantová Janského plaketa sa udeľuje u žien za 60 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 80 darovaní krvi,
- Kňazovického medaila sa udeľuje u žien za 80 darovaní krvi, u mužov za 100 darovaní krvi.
A potom ešte existuje tzv. Pamätná plaketa doc. MUDr. Vladimíra Krišla, CSc., ktorá sa udeľuje za rozvoj darcovstva krvi.
Teda to, čo chcem povedať na úvod svojho vystúpenia k odôvodneniu predmetného poslaneckého návrhu zákona, je, že dnes dobrovoľných darcov krvi, týchto neznámych hrdinov, odmeňujeme plaketami a medailami.
Ale, dámy a páni, myslím si, že nemusím dlho krasorečniť, aby ste pochopili a vnímali a podľa mňa aj cítili, že títo dobrovoľní darcovia krvi si okrem medailí a plakiet zaslúžia určite väčšie ocenenie. A nemyslím len morálne ocenenie, ktoré by mali požívať v našej spoločnosti, ale určite aj poďakovanie slovenského zdravotníctva za to, že práve vďaka týmto neznámym hrdinom dokážeme v slovenskom zdravotníctve zachraňovať doslova tisícky životov, dokážeme uzdravovať tisícky ľudí. Teda som o tom presvedčený, že okrem ocenenia v podobe už spomínaných plakiet a medailí si určite dobrovoľní darcovia krvi zaslúžia oveľa viac.
Preto v tomto návrhu zákona navrhujem ich oslobodenie od poplatkov. Návrhom zákona sa rozširuje okruh osôb, ktoré by mali byť oslobodené od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Dobre viete, že v zmysle platného zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je zdravotná starostlivosť na Slovensku poskytovaná bezplatne. To slovo "bezplatne" je veľmi zavádzajúce, teda je poskytovaná tak, že je uhrádzaná formou zdravotného poistenia.
Napriek tomu, teraz vynechám to, za čo všetko sa v slovenskom zdravotníctve dosť netransparentne vyberajú finančné prostriedky, ale budem hovoriť len o tom, čo je v zákone uvedené, napriek tomu existujú tzv. poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré, Ústavný súd povedal, že sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sú to poplatky, ktoré pacient za službu hradenú z verejného zdravotného poistenia napriek tomu musí zaplatiť. Sú to poplatky za recept, za lekársky poukaz, za dopravnú zdravotnú službu, za prednostné ošetrenie a nadštandardný pobyt.
A ja práve navrhujem týmto poslaneckým návrhom zákona, aby dobrovoľní darcovia krvi boli oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda aby boli oslobodení od poplatku za recept, za lekársky poukaz, za dopravnú zdravotnú službu, za prednostné ošetrenie a za nadštandardný pobyt, a to už od držiteľov minimálne Bronzovej Janského plakety.
V druhej časti tejto malej, ale podľa mňa pomerne významnej novely, ktorá rieši problém, ktorý akosi nemáme riešený v slovenskej legislatíve v súčasnosti, je, že uvažujem o tom, ako by sme ďalej pomohli predovšetkým starším dobrovoľným darcom krvi. Mnohokrát ma oslovujú títo ľudia a určite oslovili aj mnohých z vás, poslancov Národnej rady, oslovovali aj niektorých ministrov zdravotníctva, ako vyriešiť ten problém, do ktorého oni sa reálne dostanú.
To znamená, predstavte si človeka, ktorý má 70 rokov, v podstate musel byť celý život zdravý, keď bol dobrovoľný darca krvi, má 60, 70, 100 dobrovoľných darovaní krvi, áno, máme aj takýchto hrdinov na Slovensku, no a teraz je v situácii, že potrebuje si liečiť už mnohé svoje ochorenia, no vek sa jednoducho podpísal aj na jeho zdravotnom stave a dopláca za lieky. A dopláca za lieky. A právom sa pýta, že: "No tak celý život som pomáhal slovenskému zdravotníctvu a nechcel som od neho nič a aspoň teraz, aspoň symbolicky by slovenské zdravotníctvo nemohlo niečo urobiť pre mňa, keď ja ho tak veľmi potrebujem?" Aj preto som v predchádzajúcej časti hovoril o tom, že aspoň symbolicky nech má takýto pacient, ktorý bol dobrovoľným darcom krvi, nárok na nadštandardný pobyt v nemocnici a nech si zaňho nedopláca. Nech má nárok na prednostné ošetrenie na ambulancii a nech si za to nedopláca. Nech nedopláca za recept, lekársky poukaz alebo dopravnú zdravotnú službu. Tu nejde o veľa peňazí, tu ide hlavne o tú symboliku.
A v tejto druhej časti, aby som sa teda dostal k nej, hovorím o tom, že navrhujem rozšíriť okruh poistencov, na ktorých sa vzťahuje tzv. limit spoluúčasti o držiteľov týchto plakiet a ocenení.
Limit spoluúčasti krátko opíšem len pre osvieženie pamäti. Ide o opatrenie, ktoré bolo zavedené za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, mali sme ho vo volebnom programe už v roku 2009 a 2010 aj my SDKÚ - DS. A ide o opatrenie, ktoré v zákone definuje ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept. Dnes je v zákone napísané, že zdravotne ťažko postihnutý alebo dôchodca do určitého príjmu má ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept. Funguje to reálne tak, že ak za kvartál, za štvrťrok, minie na doplatkoch za lieky predpísané na recept viac ako 30 eur v prípade zdravotne ťažko postihnutého alebo viac ako 45 eur v prípade dôchodcu, tak ďalšie finančné prostriedky, ktoré minie na doplatky, mu vráti jeho zdravotná poisťovňa. Tento mechanizmus, limit spoluúčasti alebo ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, už si vyberte, ktorý názov je vám bližší a zrozumiteľnejší, sa zaviedol, v praxi funguje, ani nová vláda, ktorá vzišla po voľbách, vláda Roberta Fica, nezrušila tento ochranný mechanizmus, pretože je podľa mňa aj solidárny, aj spravodlivý, treba chrániť najslabších. Úlohou verejného zdravotného poistenia je aj to, aby sme nastavili niekde limit, do ktorého by mala spoluúčasť fungovať.
To, s čím prichádzam v tejto poslaneckej novele zákona, je, aby sa limit spoluúčasti, teda ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, vzťahoval aj na dobrovoľných darcov krvi, a to tak, že ochranný limit na doplatky za lieky za štvrťrok vo výške 45 euro, aby sa vzťahoval na dobrovoľných darcov krvi, držiteľov minimálne Bronzovej Janského plakety a ochranný limit 30 euro na dobrovoľných darcov krvi, držiteľov minimálne Zlatej Janského plakety.
Toľko teda môj poslanecký návrh zákona, snažil som sa ho čo najjednoduchšie vysvetliť pre všeobecnú zrozumiteľnosť.
Na záver mi dovoľte ešte povedať obľúbené formulky predkladateľa. Teda vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vplyvov. Nemá vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, toľko teda môj poslanecký návrh zákona o darcoch krvi, ho volám, aj keď on sa volá ináč podľa slovenskej legislatívy. Ja si myslím, že snažím sa týmto návrhom zákona riešiť také biele miesto v našej legislatíve, také "ďakujem", ktoré by slovenské zdravotníctvo týmto mnohokrát bezmenným a neznámym hrdinom malo dať za to, čo urobia pre slovenské zdravotníctvo a čo urobia pre nás. Pretože tá krv nie je určená pre slovenské zdravotníctvo, ale je určená pre ďalších pacientov. Ako lekár chirurg vám poviem, že len a len vďaka tejto krvi vieme mnohokrát v prípadoch tisícov pacientov zachraňovať život a vracať zdravie. Preto si myslím, že darcovia krvi si takéto "ďakujem" formou oslobodenia od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochranným limitom na vysoké doplatky za lieky predpísané na recept od nás určite zaslúžia.
Poprosím vás preto o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka parlamentu. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.
Vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Krátko by som chcel podporiť tento návrh, ktorý dal navrhovateľ poslanec Novotný, a poviem prečo.
Spomínali sme tu zákon, ktorý zavádzal po 20 rokoch histórie nového slovenského zdravotníctva, ak by som mohol takto povedať, limity na doplatky pre zdravotne ťažko postihnutých a dôchodcov. Vychádzalo to z filozofie a z prizmy toho, že ľudia, ktorí platili celý život zdravotné poistenie, v tomto prípade dôchodcovia, nemôžu za to, že ten sociálny systém za socializmu bol relatívne nespravodlivý a po celom životnom úsilí, pracovnom procese majú mnohokrát dôchodky na hranici životného minima.
Preto sme zaviedli, keď som bol ministrom, za Radičovej vlády, každý dôchodca, ktorý má určitý príjem a zaplatí doplatky väčšie ako 45 eur za štvrťrok, že zdravotná poisťovňa mu vráti tieto doplatky priamo na účet. To, čo je dobré v tomto návrhu, je, že zdravotná poisťovňa to nedáva z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť, ale zo svojho zisku.
Podobne podobnou filozofiou sme pristúpili aj k zdravotne ťažko postihnutým, len s tým rozdielom, že nikto z nás nemôže za to, akým spôsobom sa narodí alebo akým nešťastím, životným nešťastím ho nejakým spôsobom život prikvačí, ľudovo povedané, a preto sme dali do tejto skupiny ľudí zdravotne ťažko postihnutých, aj keď si nemuseli platiť celý život zdravotné poistenie, pretože veľmi často zdravotne ťažko postihnutí sú aj deti. A v tomto prípade ten limit je 30 eur.
Na minulej schôdzi som chcel dať návrh zákona, novelu tohoto zákona, ktorý by mal rozšíriť túto skupinu ľudí na iné skupiny obyvateľstva: nezamestnaných, ženy na materskej dovolenke, deti, poberateľov vdovských, sirotských dôchodkov a tak ďalej. Ten dôvod, prečo som rozšíril túto, alebo navrhoval rozšíriť túto skupinu, bol ten, že všetky tri zdravotné poisťovne skončili rok 2011 a rok 2012 v zisku. Takýmto spôsobom som chcel aj nepriamo poukázať na to, že súčasné ministerstvo zdravotníctva pod vedením pani ministerky Zvolenskej chce vyvlastniť tieto poisťovne za obrovské stámilióny a tieto peniaze, ktoré dáva akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, sa mohli použiť na oveľa lepší účel. V každom prípade rozšírenie tohto limitu by znižovalo zisk týchto zdravotných poisťovní, či už štátnych, alebo súkromných.
Neprešiel tento návrh, možno aj vo filozofii tej, a dúfam, že iba vo filozofii tej, pretože neprešiel s podporou poslancov SMER-u, že vo filozofii tej, že títo ľudia v podstate ako keby si to nezaslúžili, lebo keďže sú nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní, neprispievali na zdravotnú starostlivosť, keď sú deti, nech, skrátka, za nich platia rodičia a tak ďalej atď.
Keby som aj rešpektoval túto filozofiu a rešpektoval to možno aj vo svetle tom, že nie sú peniaze na "rozdávanie", prosím vás teraz a žiadam vás ako opozičný poslanec, vás, poslancov vládnej koalície, o to, aby ste v tomto prípade, ktorý sme tu dnes počuli, v prípade darcov krvi, dobrovoľných darcov krvi, túto filozofiu na tento zákon neaplikovali. A to znamená, podporili tento zákon alebo rozšírili okruh týchto ľudí, ktorí budú dostávať naspäť doplatky za lieky, práve o túto skupinu obyvateľstva. Je to relatívne málo ľudí. To znamená, záťaž pre zdravotné poisťovne je relatívne nízka a aj peniaze, ktoré vlastne odbudnú z ich ziskov, sú relatívne malé.
Tento zákon ale ide v súlade s filozofiou toho pôvodného návrhu, ktorý sme chceli dať a ktorý vlastne aj SMER a súčasné ministerstvo zdravotníctva zachovalo. A to je filozofia tá, že v prípade, že človek aktívne nejakým spôsobom prispieva do zdravotníctva, v tomto prípade zadarmo dáva dobrovoľne to najcennejšie, čo má, čiže krv, niekoľko desiatok krát možnože za celý život, tak potom si morálne zaslúži určitú satisfakciu, ktorú by sme my ako politici týmto ľuďom mohli poskytnúť.
Hovorím to aj preto, že títo ľudia sa rozhodli dať krv na Slovensku a nie v Rakúsku alebo v krajinách, kde za darcovstvo krvi dostávajú peniaze. Lebo keby sme sa pozerali na darcovstvo touto prizmou, tak tí ľudia by si teoreticky na tie budúce doplatky tým, že predajú svoju krv, niekoľkonásobne zarobili. Ale je práve treba oceniť tých ľudí, dneska sme počuli, že naozaj je to adekvátne oslovenie "hrdinovia", oceniť tých ľudí, ktorí majú ten zdravotný stav taký, že sa oň starajú, že jednoducho sa rozhodnú pomôcť iným a dať svoju krv práve dobrovoľne a zadarmo.
Preto už len na záver vás prosím a žiadam, milí vládni poslanci, pretože na vás to bude dnes stáť, aby ste v tejto filozofii pokračovali a tento zákon podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, napadla ma jedna taká úvodná poznámka, že život to mnohokrát dokáže, že tie najdôležitejšie veci, ktoré sú ozaj rozhodujúce, odznievajú na záver dlhých úvah schôdzí, rokovaní, a aj keď viem, že to nebude úplne presné, po našej, myslím, 21. schôdzi ako keby prišiel zákon, ktorý po množstve slov, ktoré tu boli vyslovené, bol zákonom, ktorý je možno najdôležitejší. Ja viem, možno je to nadsádzka, ale možno nie darcovstvo krvi, ale možno prijímanie krvi je to, čo už dnes večer môže potrebovať ktokoľvek z nás, a my ani netušíme, že tie slová, ktoré tu zaznievajú na tému ocenenia alebo teda návrhu, ako vyzdvihnúť obrovský spoločenský význam darcov krvi, ako rýchlo sa môžu pretaviť do niečoho, keď už nerozhodujú slová, ale sekundy, možno v duchu populárneho seriálu, ktorý práve, myslím, teraz začali opäť po mnohých rokoch vysielať, volá sa Sanitka.
Ešte jedna úvodná poznámka. Kedysi som počul takú zaujímavú vetu, že vyspelosť krajiny sa dá merať rôznymi spôsobmi. A jeden z tých, ktorý je taký najviac uchopiteľný, je to, že aké množstvo darcov krvi máme v tej krajine a aké sú tam čisté verejné WC. Že to sú dva parametre, ktoré rozhodujú o tom, ako si môžme veľmi rýchlo urobiť predstavu o vyspelosti tej-ktorej krajiny. Myslím, že nie sme úplne nevyspelí z pohľadu týchto dvoch kritérií, ale aj tak sa domnievam, že tie percentá ľudí, ktorí v živote aspoň raz darovali krv, sú v porovnaní možno s okolitými krajinami alebo s európskym priemerom ešte stále nie dostatočne veľké na to, aby sme si mohli povedať, že sme nejaký líder v tejto oblasti a že nám patrí možnože postavenie, keď už môžme byť spokojní.
A preto veľmi vítam tento návrh, lebo sa domnievam, že ukazuje tú možnosť, ako množstvo slov pretaviť do konkrétnych činov. A toto je práve ten čin, ktorý môžme považovať za rozhodujúcu ukážku nášho prístupu k zdravotníctvu. Koľkokrát toto kľúčové slovo "zdravotníctvo" tu zaznelo aj na tejto schôdzi. Koľkokrát sme sa možno oprávnene vyjadrili k tomu, čo považujeme za dôležité. Bavili sme sa o výmenných lístkoch. Povedali sme, že nie sú až také dôležité. Bavili sme sa o tom, že nie zdravotné poisťovne a termíny, ale nárok pacienta na to, aby v primeraných lehotách mu boli poskytnuté štandardné úkony bez ohľadu na to, kde sa nachádza a akú má poisťovňu, a v primeraných termínoch. Áno, to je oveľa dôležitejšie.
No ale v rámci podpory takéhoto zákona máme možnosť ukázať, že takéto debaty, diskusie o výmenných lístkoch, o DRG, o všetkom, čo súvisí so zdravotníctvom, myslíme ozaj vážne a jeden konkrétny čin, podpora takéhoto zákona a podpora darcov krvi, sa môže v takejto súvislosti ukázať ako oveľa dôležitejší ako tisíc rôznych, možno aj dobre myslených slov.
Preto sa veľmi pripájam k tomu, čo tu už zaznelo, aby sme pri podpore tohto zákona naozaj, možnože úplne výnimočne, lebo už som počul, že ani jeden opozičný zákon nebude schválený, že naše návrhy sú teda vyslovené, ale dopredu odsúdené na neúspech.
No skúsme sa zmeniť z poslancov na ľudí, ktorí dnes večer budú potrebovať krv. Povedzme si, že ozaj teraz nebudú rozhodovať ani palce, ani politické kluby a že bude rozhodovať človečenstvo. Že bude rozhodovať potreba nahradiť množstvo slov, ktoré sme tu už vyslovili konkrétnym činom. Činom, ktorý premieňa každého darcu krvi, ak prijmeme tento zákon, na človeka hodného istého spoločenského uznania.
Pozrite, ja si spomínam na časy, keď som pred mnohými desaťročiami začínal s darcovstvom krvi, že vtedy sa vždycky, tam zaznela otázka: "Chcete dvesto korún alebo budete bezplatný?" Nikdy nás nenapadlo pýtať si dvesto korún, a to sme bolo sopliaci. Ja si myslím, že aj v starom režime práve táto vec bola vysoko oceňovaná a iste vyplývala z nedostatku krvi. Ale tej krvi je nedostatok aj teraz.
Môj syn tiež akože, možnože máme to v rodine, pravidelne ho v Prahe volajú, keď potrebujú krv, lebo má nejaké špeciálne parametre v tej krvi. A už niekedy ho až ľutujem, že veď ozaj stačí štyrikrát do roka.
Ale ako vlastne vysloviť, že nedávajme, veď to, netreba to preháňať. Keď to je jedna z tých mála vecí, ktorá môže ukázať, že to myslíme s tým, že nás zaujímajú aj veci za plotom viac ako tie, len čo máme vo vlastnom dvorečku. Koľko je foriem dobročinnosti? Koľko je foriem podpory? A tu zvlášť. Ja viem, na poslancov sa to valí. Každý má kopu výziev, ako pomôcť, ako podporiť, ako byť súcitný.
Ja si myslím, že lepšej formy, ako byť darcom krvi, asi ani niet. A preto to, čo navrhol pán poslanec Novotný, aby štát našiel doslova, ja to vidím, v tom symbolický len rozmer, žiadne veľké peniaze v tom nie sú, aby našiel silu na to, aby povedal: "Áno, vážený darca, si pre nás dôležitou osobou. Vieme, že na tebe stojí množstvo našich odborných úkonov, aby sme vedeli zachraňovať životy," je tak primerané, tak prirodzené, tak potrebné, že ozaj opakujem na záver svojho vystúpenia apel. Skúsme sa v tomto jednom jedinom prípade na záver tejto schôdze zjednotiť. Nepozrime sa na toho, kto nám ako káže hlasovať, neuvažujme v politických rovinách, uvažujme v rovine človeka, ktorý dnes večer bude potrebovať krv, lebo ho pred parlamentom zrazí auto. A povedzme si, ak takí ľudia, ktorí sú ochotní dať krv, nebudú, môj život možno už večer bude patriť histórii.
Ja viem, že to je trocha dramatický obraz, ale to sa deje aj v tejto chvíli. Aj tejto chvíli práve niekomu dávajú niečiu krv. Zachraňujú životy. A nemáme vysoké percento ľudí, ktorí sú ochotní krv darovať, aj keď neni medzi najnižšie, nepatrí v Európe. Myslím, že tam je nejakých 35 % ľudí, ktorí už darovali krv.
Takže urobme toto gesto, absolútne nepolitické, ľudské. Obyčajne z tohto miesta často vyzývame svojich partnerov politických, aj oponentov, aby sa zjednotili. Ale teraz to má akúsi vyššiu kvalitu, vyššiu potrebu, vyššiu úroveň.
A preto sa veľmi prihováram za to, aby sme ľuďom, ktorí sú darcovia krvi, poďakovali týmto spôsobom, ako navrhuje predkladateľ, a najmä aby sme inšpirovali tých, ktorí tak ešte nikdy neurobili, k tomu, aby sa tak rozhodli. A aby percento tých 35 možno stúplo na 50. Je to veľmi praktická a racionálna požiadavka a ja vám ďakujem za to, že ju možno vypočujete.
Ďakujem predkladateľovi.